Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-72-2015.pdf
PDF · 129.14 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/72/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcu Intrum Slovakia, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX, XXX XX F., o zaplatenie 3319,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania pred súdom 1. inštancie a náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 31.12.2015 na tunajší súd žalobou, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 3319,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3319,69 eur od 01.06.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že dňa 18.08.2006 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, na základe ktorej bol žalovanej zriadený bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Následne žalovaná dňa 01.12.2006 podpísala Žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu, na základe ktorého banka schválila žalovanej povolené prečerpanie bežného účtu do výške úverového limitu 3319,39 eur. Po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, žalovaná porušila platobné povinnosti a nedodržala zmluvné ustanovenia o bežnom účte a VOP VÚB, a.s. pre depozitné produkty. V dôsledku toho pôvodný veriteľ vypovedal zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte, a to listom zo dňa 14.03.2013. Zároveň jej oznámil, že jeho pohľadávka z titulu poskytnutého povoleného prečerpania vo výške 3319,39 eur sa ku dňu účinnosti výpovede stala splatnou v celosti. Výpoveď bola žalovanej doručená dňa 19.03.2013 a účinky výpovede nastalo dňa 31.05.2013. Keďže žalovaná túto povinnosť nesplnila, žalobca sa domáha zaplatenia dlžnej sumy prostredníctvom žaloby podanej na súd.
2. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila. Uzavretie zmluvy o bežnom účte a čerpaní finančných prostriedkov nepoprela, nepoprela avšak poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Toho času je nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zároveň sa voči nej vedie viacero exekúcii.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22.03.2017, č.k. 10C/72/2015-133, ktorým žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám nepriznal, posudzujú pohľadávku žalobcu uplatnenú v tomto konaní ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý z dôvodu jeho premlčania nebolo možné priznať.
4. Odvolací súd uznesením zo dňa 24.04.2018, č.k. 19Co/123/2017-152 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v predmetnom
spore sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal podaním žalovanej, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu vykazuje známky nejasnosti. Pretože toto podanie bolo urobené v štádiu prvoinštančného konania, a po nariadení pojednávania, musí sa ním nanovo zaoberať súd prvej inštancie. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie vo veci nariadiť pojednávanie, odstrániť nejasnosti podania žalovanej. Ak budú splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, rozhodnúť týmto spôsobom, v opačnom prípade po opätovnom vykonanom dokazovaní, rozhodnúť v závislosti od procesnej situácie jedným zo spôsobov upravených v ustanovení § 212 a násl. CSP.
5. Súd vykonal dokazovanie v rámci intencií odvolacieho súdu a opätovne sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru, výpoveďou Zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.03.2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre depozitné produkty, Cenníkom VÚB, a.s., písomným vyjadrením žalobcu, vyjadrením žalovanej, vyjadrením VÚB banky, a.s, zo dňa 31.05.2015, históriou z účtu žalovanej, výpoveďou žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Súd vypočul žalovanú, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že nárok žalobcu neuznáva a žalobu žiadala zamietnuť, nakoľko bola podaná po dobe premlčania. Nepoprela, že mala uzavretú zmluvu o bežnom účte, jednalo sa o nejaké prečerpanie, avšak nepamätala si, akú sumu by dlhovala VÚB banke.
7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.09.2018 uviedol, že žalovaná doposiaľ svoj záväzok neuhradila. Na podanej žalobe trval v celom rozsahu. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.04.2018, č.k. 19Co/123/2017-152, ktorým bol zrušený rozsudok súdu 1. inštancie. Nakoľko žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uznala nárok uplatnený žalobcom, navrhol, aby súd 1. inštancie vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Uplatnil si náhradu trov konania.
8. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 18.08.2006 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, na základe ktorej bol žalovanej zriadený bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Súčasťou zmluvy bola tiež dohoda o vydaní platobnej karty. Žalovaná sa zaviazala čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte. V zmluve bolo automaticky dojednané nastavenie limitu prečerpania - povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou. Teda po splnení podmienok stanovených pôvodným veriteľom, pôvodný veriteľ poskytol žalovanej povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 3319,39 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte.
9. Dňa 01.12.2006 bola medzi účastníkmi podpísaná Žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru
- flexidebetu, na základe ktorého banka schválila povolené poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu vo výške 3319,39 eur.
10. Pôvodný veriteľ na výzvu súdu zo dňa 30.03.2016 vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.06.2016 oznámil, že žalovaná čerpala finančné prostriedky na základe Zmluvy o bežnom účte a povolené prečerpanie bolo nastavené vo výške 3319,39 eur dňa 18.12.2006. K čerpaniu nedošlo jednorázovo, k čerpaniu došlo v zmysle priloženého prehľadu. Jednotlivé kreditné platby boli pripisované v prospech istiny. Úroková sadzba pre povolené prečerpanie bola dohodnutá na 16,90% ročne. Úroková sadzba pre nepovolené prečerpanie bola dohodnutá na 25% ročne. Ďalšou sankciou v zmysle platného Cenníka bol poplatok za upomienku vo výške 13,30 eur. Zároveň v tomto vyjadrení pôvodný veriteľ uviedol, že k splatnosti/ zrušeniu limitu prečerpania došlo ku dňu 30.03.2010.
11. V zmysle čl. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty (ďalej len VOP), tieto Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty upravujú právne vzťahy medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a klientom, ktorého identifikačné údaje sú uvedené v príslušnej zmluve, ktorej sú tieto Podmienky súčasťou.
V zmysle článku 4.4 bod. 4.4.1 VOP, na základe bankou stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na bežnom účte klienta a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na účte môže banka zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie sa poskytne na dobu účinnosti Zmluvy o účte, ku ktorému sa prečerpanie poskytuje. Podpisom Zmluvy o účte sa klient zaviazal, že do splatenia celkovej pohľadávky banky nevypovie Zmluvu o účte ani nepožiada o zrušenie
bežného účtu. Povolené prečerpanie fyzickej osobe bude nastavené na účte najneskôr do 3 pracovných dni od rozhodnutia banky o súhlase s povoleným prečerpaním. Povolené prečerpanie začína plynúť dňom nastavenia povoleného prečerpania na bežnom účte. O výške a začiatku povoleného prečerpania bude banka klienta písomne informovať. Na povolené prečerpanie nie je právny nárok.
V zmysle článku 4.4, bod 4.4.5 a 4.4.6 VOP, povolené prečerpanie je úročené platnou úrokovou sadzbou pre povolený debet, ktorej výšku môže banka jednostranne meniť. Za povolené prečerpanie účtuje banka úroky počnúc dňom vzniku debetného zostatku na bežnom účte a končiac dňom predchádzajúcim dňu úplného vyrovnania záväzku. Úroky sa počítajú zo skutočných denných stavov debetného zostatku na bežnom účte a účtujú sa mesačne, na ťarchu bežného účtu. Pri úročení na účtoch fyzických osôb sa počíta mesiac za 30 dní a rok za 360 dní. Pri právnických osobách sa počíta mesiac podľa skutočného počtu dní v mesiaci a rok za 360 dní. Úroky z uskutočneného prečerpania na bežnom účte sa započítavajú do výšky debetného zostatku na bežnom účte. Podľa čl. 4.4, bod 4.4.7 VOP v prípade ak povolené prečerpanie klient využíva, tak sa práva a povinnosti účastníkov zmluvy primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a týmito Podmienkami.
V zmysle článku 4.4 bod 4.4.8 VOP, po poskytnutí povoleného prečerpania na účte sa zaväzuje klient dodržiavať nasledovné povinnosti:
- zabezpečiť prostriedky na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na účte,
- zaplatiť vyúčtované úroky,
- zabezpečiť pravidelné poukazovanie peňažných prostriedkov na účet,
- jedenkrát do roka dosiahnutie kreditného zostatku na bežnom účte.
- ihneď informovať banku v prípade, ak:
- je voči klientovi vydaný exekučný príkaz alebo udalosť, ktorá by sa týkala exekučného konania,
- je podaný návrh na začatie konkurzu alebo vyrovnania voči majetku na súd,
- klient je v likvidácii, - klient poskytol ručiteľské vyhlásenie za záväzky tretích osôb,
- klient pristúpil k záväzku tretích osôb,
- klient má voči banke alebo tretej osobe nesplatené záväzky, v dôsledku ktorých by mohla byť ohrozená jeho schopnosť splatiť pohľadávku,
- klient je účastníkom súdneho sporu, v dôsledku ktorého by mohla byť ohrozená jeho schopnosť splatiť pohľadávku banky,
- klient nesplní alebo poruší záväzok voči banke alebo tretím osobám, ak by takéto neplnenie alebo porušenie mohlo ohroziť jeho schopnosť splatiť pohľadávku.
12. Z predloženého prehľadu histórie transakcií na bežnom účte za obdobie od 28.08.2006 do 05.06.2013vyplýva, že dňa 29.03.2010 žalovaná urobila posledný výber v sume 20 eur, pričom vykazovaný zostatok účtu bol mínus 3328,84.
13. Pôvodný veriteľ výpoveďou zo dňa 14.03.2013 oznámil žalovanej výpoveď Zmluvy o bežnom účte z dôvodu jednostranného nedodržania ustanovení Zmluvy a neuhradenia dlžnej sumy vrátane príslušenstva.
14. Listom zo dňa 06.10.2014 pôvodný veriteľ žalobcu oznámil žalovanej, že ku dňu 29.09.2014 postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy o bežnom účte č.XXXXXXXXXX na žalobcu. Pohľadávku, ktorá ku dňu 12.08.2014 bola vyčíslená na sumu 7993,59 eur s príslušenstvom žiadal zaplatiť do 5 dní od prijatia oznámenia.
15. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa ustanovenia Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
Ako vyplýva z ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
16. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
17. V zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i)výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje a)oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d)spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
18. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o bežnom účte ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 18.08.2006, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy(znenie účinné od 1.4.2004).
19. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
20. Napriek tomu, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d) a § 708 a nasl. ObZ), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú ( typovú ) zmluvu o bežnom účte a zmluvu o povolenom prečerpaní, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01.04.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na danú právnu vec aplikoval ust. § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z.z., § 3 ods. 1, 2, 5, 6 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a ako aj § 4 ods. 2, 3, 4, § 52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné ustanovenie OZ ( § 879li, § 879j, § 879l, § 879n OZ ) a 708 a nasl. Obchodného zákonníka.
21. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka“).
V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať .
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ako vyplýva z § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na na plynutie premlčacej doby.
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje aj Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca sa domáhal plnenia zo Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu pôvodne uzavretej s VÚB, a.s., pričom išlo
o zmluvu podľa § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, resp. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v časti dohodnutých produktov a služieb flexiúčtu.
25. Žalobca odvíjal svoj nárok od dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré bolo v zmluve dojednané ako nastavené plnenie pri splnení kritérií stanovených bankou (bod 4.4.1 VOP).
Svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože poskytnutím povoleného prečerpania banka vlastne poskytuje úver spotrebiteľovi, ktorý sa zaväzuje splácať za určitých podmienok stanovených bankou. Kritériá banky špecifikované v zmluve sú upravené tak, že povolené prečerpanie sa nastaví až po splnení kritérií stanovených bankou. Takéto dojednanie povoleného prečerpania prostriedkov a tým poskytnutie úveru v zmysle § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka je neplatným dojednaním s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je neurčité (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
26. Zo zmluvy nevyplýva dohoda účastníkov o povolení prečerpania prostriedkov, ani právo na zriadenie povoleného prečerpania a toto je poskytnuté z vôle banky až jednostranným konaním. Nie sú vzájomne dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere, výška úveru, výška zmluvného úroku, súvisiacich poplatkov a podobne. Okrem toho je takéto dojednanie neplatné aj v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dohodnutá individuálne, pretože všetky podmienky poskytnutého prečerpania určuje jednostranne banka bez vôle dlžníka a bez naplnenia písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy.
Predmetná zmluva z 18.08.2006 je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou žalobcom, v ktorej sú naformulované žalobcom stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť, ale mala možnosť ich len prijať alebo neprijať.
27. Súd ako už uviedol vyššie je toho názoru, že uzavretím zmluvy o bežnom účte zo dňa 18.08.2006 nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme.
28. Podľa § § 4 ods. 1 Zákona 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatné.
V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to výška úveru, výška zmluvného úroku a ďalšie náležitosti podľa § 4 zákona 258/2001 Z.z. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie žalovanou) v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o úvere uvedené konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé. Súd je preto toho názoru, že predmetné dojednanie o povolenom prečerpaní v rámci bežného účtu žalovanej je neplatné. Z neplatného právneho úkonu sa nemožno domáhať plnenia. V danej súvislosti súd poukazuje na rovnaký názor vyslovený v obdobnej veci v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/233/2014 zo dňa 11.03.2014.
29. Žalobca má procesnú povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, ako aj procesnú povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností (prejednacia zásada). Žalobca v danom prípade nepredložil žiaden dôkaz o tom, že došlo k platnému uzavretiu určitej a zrozumiteľnej dohody v písomnej forme obsahujúcej podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Keďže súd vyhodnotil plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z neplatného právneho úkonu, nemôže žalobca ani v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním uplatňovať poplatky, resp. zmluvné úroky. Žalobca vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1,2 a § 457 Občianskeho zákonníka.
30. Žalovaná vo svojej výpovedi vzniesla námietku premlčania nároku a zároveň dlh neuznala. Preto súd mal za to, že danej veci uznanie zo strany žalovanej učinené nebolo, teda nie je možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Naopak súd sa musel zaoberať námietkou premlčania, ktorú vzniesla žalovaná.
31. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. V prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.
32. Ako je zrejmé z predloženého prehľadu transakcií na bežnom účte žalovanej, žalovaná naposledy dňa 29.03.2010 uskutočnila výber z účtu v sume 20 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi vznikol v predmetnej veci iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby bol rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto obohatenie získal. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. V predmetnej veci došlo k poslednému bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovanej dňa 29.03.2010, kedy vybrala poslednú sumu prečerpania z bežného účtu. Trojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa 30.03.2010 a uplynula najneskôr dňa 30.03.2013. Keďže návrh žalobca podal na súde až dňa 31.12.2015, uplatnil nárok až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby. Súd vzhľadom na uvedené žalobu v celom rozsahu zamietol.
33. Aj v prípade, že by súd považoval plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z platného právneho úkonu, pohľadávku žalobcu by súd vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou pokladal za premlčanú.
34. Podľa bodu 4.4.8. VOP po poskytnutí povoleného prečerpania na účte sa žalovaná zaviazala na dosiahnutie kreditného zostatku na bežnom účte jedenkrát do roka. Keďže od 29.03.2010 nedošlo k žiadnym pohybom na účte žalovanej (žiadne výbery ani vklady), najneskôr od uvedeného dňa by plynula jednoročná lehota na dosiahnutie kreditného zostatku na účte žalovanej. Nakoľko po uplynutí tejto lehoty dňa 29.03.2011 nedošlo k navýšeniu finančných prostriedkov na účte žalovanej na kladné hodnoty, žalobca mohol celú dlžnú sumu najneskôr od uvedeného dňa žiadať od žalovanej. Všeobecná trojročná premlčacia doba by tak začala plynúť odo dňa 30.03.2011 a uplynula by dňa 30.03.2014. Keďže žaloba bol na súde podaná až po uplynutí premlčacej doby dňa 31.12.2015, a žalovaná vzniesla súd považoval žalobu žalobcu za premlčanú. Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná 3- ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná 3- ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R1/1998).
35. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (právach a (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych nie podnikateľské právo. Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
36. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
37. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník),ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku. Súd je toho názoru, že akékoľvek ustanovenie zmluvy alebo jeho súčastí, ktoré je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonník aby malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.
38. Ustanovenie písm. o) Záverečných ustanovení zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 18.08.2006 v zásade nevylučuje použitie iných právnych predpisov ako Obchodného zákonníka, keďže sa v ňom uvádza, že právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v SR.
39. Po vykonanom dokazovaní tunajší súd dospel k záveru, že žaloba voči žalovanej nebola podaná dôvodne, nakoľko súd mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu je premlčaná.
40. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná a preto jej vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania. Nakoľko žalovaná si trovy neuplatnila, v konaní jej žiadne trovy nevznikli nakoľko zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania pred súdom 1. inštancie nepriznal. Zároveň odvolací súd v uznesení rozhodol, že v novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov celého konania, vrátane trov odvolacieho konania. Nakoľko žalovanej ani v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, zo spisu žiadne trovy žalovanej nevyplývajú, preto súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.