Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-269-2018.pdf
PDF · 79.91 KB
Case nature
Subarea
12Co/269/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobcu Z. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. X, XXX XX V. V., proti žalovanému C.. Z. K., podnikajúcemu pod obchodným menom: C.. Z. K. SUNRISE, miesto podnikania L. F. XXX/XX, XXX XX B., IČO: 10 682 210, o zaplatenie 400 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/4/2015-93 zo dňa 27. 02. 2018, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnej výške (II. výrok), p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 27. 02. 2018 konanie zastavil (I. výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnej výške (II. výrok). 1. 2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 400 Eur s príslušenstvom. Prvoinštančný súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 12C/4/2015-26 zo dňa 25. 02. 2015, voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Následne rozsudkom č. k. 12C/4/2015-56 zo dňa 30. 06. 2015 súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 400 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 08. 07. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 24 Eur za zaplatený súdny poplatok, a to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Nakoľko žalovaný podal voči uvedenému rozsudku odvolanie, krajský súd ako súd odvolací rozsudkom č.k. 12Co/553/2015-74 zo dňa 31. 05. 2017 rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400 Eur spolu s úrokom z omeškania a trovami konania zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Na pojednávaní na prvoinštančnom súde dňa 26. 09. 2017 zobral žalobca vzhľadom na názor odvolacieho súdu žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. Na výzvu súdu, aby sa žalovaný v lehote 10 dní vyjadril k späťvzatiu žaloby žalobcom, žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 25. 10. 2017 uviedol, že nemá žiadne vážne dôvody, pre ktoré by nesúhlasil so späťvzatím. Zároveň uviedol, že v zmysle § 256 CSP si uplatňuje nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v súdnom poplatku za odvolanie proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu, ktorý uhradil v plnej výške, t.j. vo výške 48 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, pričom žalovaný v zmysle § 146 ods. 1 CSP so späťvzatím žaloby súhlasil, súd prvej inštancie konanie zastavil. 1. 3. O trovách konania súd rozhodol prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnej výške, nakoľko žalobca zavinil zastavenie konania, keď zobral
žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia právne relevantného dôvodu (t.j. žalobca na pojednávaní uviedol, že žalobu berie späť vzhľadom na názor krajského súdu).
2. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, z obsahu ktorého vyplýva, že ním napadol výrok o nároku na náhradu trov konania (II. výrok). V odvolaní konštatoval, že nie je pravdou, že by zobral žalobu späť bez toho, aby neuviedol právne relevantný dôvod jej späťvzatia. Poznamenal že: “s pánom sudcom sme sa zhodli, že bez dôkazového materiálu v mojom prípade, konkrétne sa jednalo o príjmový doklad od firmy C.. Z. K. SUNRISE, nie je veľká šanca na úspech. Preto na základe nepreukázania tohto konkrétneho dokladu a ako jediného dôvodu som sa rozhodol tak, že som späťvzal svoju žalobu. Tento dôvod považujem za právne relevantný.“
3. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnej výške (II. výrok) podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil.
4. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 s použitím § 234 ods. 2 CSP.
6. Pokialˇ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku spätˇvzatia žaloby, potom je povinnostˇou súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmatˇ procesnú zodpovednostˇ pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešitˇ v rámci aplikácia právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Pre vyriešenie otázky nároku na náhradu trov konania je preto klˇúcˇové zistenie, cˇi, a pokialˇ áno, ktorá zo strán z procesného hlˇadiska nesie zodpovednostˇ za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovatˇ z objektívneho hlˇadiska, a to vo vztˇahu medzi tým, cˇo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutocˇnostˇou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu spätˇ s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúcˇené, aby súd súcˇasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zretelˇa). O náhrade trov konania pri spätˇvzatí žaloby súd preto vždy rozhoduje podlˇa ustanovenia § 256 ods. 1 v spojení s § 257 CSP.
7. V predmetnom prípade sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 07. 01. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 400 Eur s príslušenstvom. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol platobný rozkazom č. k. 12C/4/2015-26 zo dňa 25. 02. 2015, voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor vo veci samej, čím došlo k jeho zrušeniu. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 12C/4/2015-56 zo dňa 30. 06. 2015 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 400 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 08. 07. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 24 Eur za zaplatený súdny poplatok, a to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie a krajský súd ako súd odvolací rozsudkom č.k. 12Co/553/2015-74 zo dňa 31. 05. 2017 rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a trovami konania zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne vzal žalobca žalobu na pojednávaní dňa 26. 09. 2017 v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. K späťvzatiu žaloby žalobca uviedol, že: „vzhľadom na názor krajského súdu beriem žalobu späť v celom rozsahu a navrhujem, aby súd konanie zastavil.“
K späťvzatiu žaloby sa na výzvu súdu vyjadril žalovaný, ktorý so späťvzatím súhlasil. Na základe uvedeného dospel odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že pokiaľ žalobca podanú žalobu zobral späť v celom rozsahu bez udania relevantného dôvodu, je potom potrebné konštatovať, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. V konečnom dôsledku, z obsahu a kontextu späťvzatia žaloby vyplýva, že k tomuto procesnému úkonu pristúpil na základe toho, že dospel k presvedčeniu, že má problém uniesť dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti uplatňovaného nároku. 8. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania (II. výrok), v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
9. Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu o zastavení konania (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).
10. Pri rozhodovaní o trovách tohto odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však v súvislosti s týmto odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznáva.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).