Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-332-2017.pdf
PDF · 89.67 KB
Case nature
Subarea
7Co/332/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: P. J., nar, XX.X.XXXX, bytom Q. č. XXX, v konaní zastúpený JUDr. Ivanom Pillárom, nar. 15.3.1960, bytom Družby 44, Topoľčany, proti žalovanej: C. D., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX/XX, T., o zaplatenie 11.808,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 14C/152/2014- 155 zo dňa 16. januára 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 631, § 632, § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a ustanoveniami čl. 6 ods.1, čl. 8, čl. 15 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1,2, § 149, § 151 ods. 1,2, § 153 ods. 1, § 154 CSP. Súd prvej inštancie riešil predovšetkým otázku existencie/neexistencie záväzkovoprávneho vzťahu z titulu zmluvy o dielo (prípadne inej zmluvy) medzi stranami sporu, na základe ktorého si žalobca uplatnil voči žalovanej zaplatenie dlžnej sumy, ako aj otázku platnosti takéhoto právneho úkonu. Zo skutkových tvrdení strán sporu podporených výpoveďami svedkov W. mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 27.9.2011 k dohode, že žalobca vykoná pre žalovanú dielo spočívajúce v kompletnej rekonštrukcii bytu č. XX nachádzajúceho sa na druhom poschodí obytného domu so súp. č. XXX v T. na O. ulici č. XX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, avšak táto dohoda nebola uzavretá v písomnej forme - teda nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo. O prevzatí objednávky nebolo zo strany žalobcu vystavené ani žiadne potvrdenie. Súd prvej inštancie uviedol, že k platnému uzavretiu zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka síce nemusí dôjsť v písomnej forme, ani Občiansky zákonník nesankcionuje nevydanie potvrdenia o obsahu objednávky neplatnosťou zmluvy o dielo, avšak má procesný dôsledok spočívajúci v povinnosti zhotoviteľa preukázať ním tvrdené údaje, ktoré mali byť obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky. Z uvedeného vyplynulo, že k platnému uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle Občianskeho zákonníka môže dôjsť aj v ústnej forme, ak sú z dohody zrejmé podstatné náležitosti zmluvy, a to zmluvné strany, predmet diela, odplatnosť a to, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa. Cena za vykonanie diela a čas zhotovenia diela sú nepodstatnými náležitosťami takejto zmluvy a spravidla sú obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky. Pokiaľ ide o podstatné náležitosti zmluvy o dielo, medzi stranami nebol spor o tom, že účastníkmi dohody bol žalobca - v tom čase vystupujúci ako živnostník v pozícii zhotoviteľa a žalovaná ako fyzická osoba v pozícii objednávateľa. Predmet diela strany sporu i vypočutí svedkovia v priebehu konania definovali ako „ kompletná rekonštrukcia bytu č. XX nachádzajúceho sa na druhom poschodí obytného domu so súp. č. XXX v T. na O. ulici č. XX“. Žalobca následne na pojednávaní špecifikoval podrobne dohodnutý predmet diela. Jeho skutkové tvrdenie žalovaná poprela, keď predložila podania označené ako „C.“ a „cenová kalkulácia - navýšená“. Tieto listiny žalovaná označila za listiny vypracované žalobcom, z ktorých
vyplynul iný rozsah prác a materiálu, než tvrdil žalobca. Keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo i to, že žalobca ako zhotoviteľ žalovanej ako objednávateľke potvrdenie o prevzatí objednávky nevydal, žalobcu zaťažovala v tomto konaní i povinnosť preukázať existenciu dohody o údajoch, ktoré mali byť uvedené v potvrdení o prevzatí objednávky t.j. označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. Čo sa týka rozsahu a akosti dohodnutého diela, žalobca nepreukázal aký bol dohodnutý rozsah stavebných prác a nepreukázal ani dohodnutú cenu diela ( žalobca tvrdil, že so žalovanou sa dohodol na cene diela vo výške cca. 12.000,- € bez DPH, žalovaná a svedok C. Y. tvrdili, že dohoda o cene diela bola v sume cca. 10.000,- € a svedok W.. R. D. vypovedal, že o obsahu dohody medzi žalobcom a žalovanou sa dozvedel od žalovanej a že podľa jeho vedomostí dohoda o cene diela bola v rozmedzí od 10.000,- do 11.000,- €). Rovnako žalobca jednoznačne nepreukázal svoje skutkové tvrdenie, že dojednaný čas zhotovenia diela bol do konca roka 2011, keď žalovaná jeho skutkové tvrdenie popierala tvrdiac, že dielo malo byť vyhotovené v období od 1.10.2011 do 31.10.2011, pričom i svedkovia C. Y. a W.. R. D. zhodne tvrdili, že dojednaný čas na zhotovenie diela bol jeden mesiac.
1.2 Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení dospel súd prvej inštancie k záveru, že nakoľko v priebehu konania nebola zo strany žalobcu jednoznačne preukázaná dohoda so žalovanou o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, čo má za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie obsahu dohody o zákonných náležitostiach zmluvy o dielo. Potvrdenia o prevzatí objednávky, nemožno považovať za platný právny úkon titulom zmluvy o dielo v zmysle § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na to, že vykonávanie dokazovania v rozsahu, či žalovaná dielo u zhotoviteľa reklamovala riadne a včas bolo nadbytočné , keďže nároky z titulu vád diela sa totiž vzťahujú k existencii platnej zmluvy o dielo, čo v danom prípade preukázané nebolo. Súd prvej inštancie považoval však za nesporné, že zo strany oboch strán sporu došlo k vzájomnému plneniu titulom neplatného právneho úkonu, preto bolo potrebné nárok uplatnený žalobcom právne posudzovať ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Keďže žalobu podal žalobca, tohto zaťažovala povinnosť preukázať hodnotu výkonov a materiálu investovaného do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej z titulu neplatnej zmluvy o dielo, keď zo zhodného tvrdenia strán sporu vyplynulo, že žalovaná titulom neplatnej zmluvy poskytla žalobcovi plnenie vo výške 6.000,- €. Nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku sa zodpovednosť za výsledok sporu preniesla na strany sporu. Súd ďalej poukázal na to, že žalobca v priebehu konania neprodukoval také prostriedky procesného útoku, ktorými by preukázal svoje skutkové tvrdenie (popreté žalovanou), že voči žalovanej má nárok na zaplatenie sumy 11.808,35 €, pričom v priebehu konania zo strany žalobcu nebola jednoznačne preukázaná hodnota výkonov realizovaných v súvislosti so stavebnými prácami na byte žalovanej, ako aj hodnota materiálu. Súd prvej inštancie konštatujúc, že zodpovednosť za výsledok sporu spočíva na žalobcovi, vyslovil pre žalobcu negatívny výsledok tohto sporu, ktorým je zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Uviedol, že pokiaľ ide o listinné dôkazné prostriedky predložené žalobcom i žalovanou ( pokladničné doklady, faktúry, dodacie listy), súd z týchto listín nemal jednoznačne preukázané, že zakúpený materiál bol skutočne použitý pri stavebných prácach na byte žalovanej. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok sporu bola žalovaná v konaní plne úspešnou stranou sporu a má nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť alebo ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že on i žalovaná sa na pojednávaní dňa 9.10.2014 zhodli, že považujú za nutné vykonať vo veci znalecké dokazovanie, súd však toto znalecké dokazovanie nenariadil. Pritom súd prvej inštancie v rozsudku uvádza, že strany sporu musia navrhnúť vykonanie dôkazov a súd takéto vykonanie dôkazu buď schváli, alebo zamietne. Vzhľadom na správanie žalovanej sa ani z vlastnej iniciatívy nesnažil dať vyhotoviť znalecký posudok, keďže by mu žalovaná s najväčšou pravdepodobnosťou nebola umožnila vstup do bytu a znalec by teda posudok nevedel urobiť. Bol toho názoru, že týmto mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, keďže sa k dôkazom preukazujúcim jeho právo nemohol zákonným spôsobom dostať. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pochybil, keď označil množstvo stavebného materiálu a vykonané práce za neurčiteľné. Na pojednávaní dňa 11.11.2015 boli prebraté všetky položky faktúry, ktorých sumu si žalobou uplatňoval a žiadal o jej zaplatenie. Tieto položky boli žalovanou jedna po druhej odkontrolované, schválené, odmietnuté, respektíve pripomienkované a on na základe toho potom svoj návrh zmenil a žalovanú sumu znížil, respektíve vzal žalobu z časti späť. Teda výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej je presne určená a žalovanou schválená. Nakoniec poukázal aj na to, že žalovanú do nehnuteľnosti sťahoval on, čo žalovaná aj potvrdila, a to všetko po dokončení
všetkých vyžiadaných prác a prevzatí diela žalovanou. Práce vykonané pre žalovanú boli riadne a presne vykonané a má za to, že sú na základe doterajších dôkazov vyčísliteľné a preukázateľné ako bezdôvodné obohatenie.
3. Žalovaná k odvolaniu žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že v konaní poukazovala najmä na nekvalitnú prácu žalovaného, ako aj na absurdnosť výpočtu spotreby materiálu a ceny práce, pretože žalobca neustále navyšoval fakturovanú sumu a tak mu z dohodnutej sumy 10 000 eur vyšla za nedokončenú prácu suma až vo výške 18 569,70 eur. Aj v priebehu súdneho konania žalobca ignoroval výzvu súdu o dokladovaní jeho výdavkov na materiál a prácu počas vykonávania rekonštrukčných prác. Uviedla, že ňou a svedkami podložené fakty a dokumenty v prílohovej časti pôvodného spisu sú objektívne vypracované a mohli by byť postačujúce na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení opätovne poukázal na odsúhlasenie prác a materiálu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Vychádzal z toho, že keď mu súd oznámil, že znalca neustanoví, vyhovie žalobe v sume akú žalovaná na pojednávaní akceptovala. V opačnom prípade navrhuje, aby súd ustanovil znalca v odbore stavebníctvo, ktorý vykoná dokazovanie v časti vykonaných prác, ktoré môžu viesť k zákonnému určeniu výšky jeho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou dňa 7.10.2013 domáhal zaplatenia sumy 12.569,70 eura s príslušenstvom zo strany žalovanej, ktorá mu nezaplatila faktúrou vyúčtovanú sumu za vykonanie rekonštrukčných stavebných prác trojizbového bytu v celkovej hodnote 18.569,70 eura s DPH. Z uvedenej sumy bola uhradená len suma 6.000 eur ( faktúra č. 7/2011 z 23.12.2011). Súd prvej inštancie vydal dňa 13.11.2013 platobný rozkaz č.k. 13Ro/636/2013-11, proti ktorému podala žalovaná včas odpor. V podanom odpore uviedla, že na základe cenovej ponuky uzavrela so žalobcom ústnu dohodu o vykonaní rekonštrukčných prác vrátane nákupu stavebného materiálu a sanitárnej techniky v sume 10.178,79 eura. Túto sumu žalobca potvrdil i v dokumente označenom „C.“. Suma 18.569,70 eura bola zo strany žalobcu vyúčtovaná až v poradí treťom doklade, ktorý predložil ako podklad k žalobe v tomto spore. Namietala, že zo strany žalobcu bol vo vystavených dokladoch (faktúrach) menený objem vykonaných prác, jednotková cena za materiál a prácu, ktorú ani nevykonal a materiál nedodal, tiež bola vyúčtovaná nekvalitne vykonaná práca. Žalobcovi poskytla zálohu za vykonané práce vo výške 4.000 eur. Tieto finančné prostriedky mal žalobca použiť na nákup stavebného materiálu, sanitárnej techniky a podobne a v novembri 2011 mu vyplatila ďalšiu zálohu vo výške 2.000 eur. Mali medzi sebou nezhody, hlavne keď v súvislosti s objednaním dokončenia a opravy prác, ktoré mal pôvodne vykonať žalobca, jej vznikli ďalšie výdavky. Zo strany žalobcu písomným podaním zo dňa 18.4.2016 došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 761,35 eura, o ktorom rozhodol súd uznesením č.k. 14C/152/2014-138 zo dňa 20.5.2016. Po právoplatnosti predmetného uznesenia predmetom konania zostal uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 11.808,35 eura s príslušenstvom. 7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP v celom rozsahu zrušiť. Súd prvej inštancie žalobu zamietol predovšetkým z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho nároku na zaplatenie sumy XX XXX,XX eura, a to s poukazom na ustanovenia čl. 8, § X49, § 153 ods. 1 Q., v zmysle ktorých strana konania musí v priebehu konania produkovať také prostriedky procesného útoku, ktorými preukáže svoje tvrdenia. D. prvej inštancie poukázal na to, že v priebehu konania zo strany žalobcu nebola jednoznačne preukázaná hodnota výkonov realizovaných v súvislosti so stavebnými prácami na byte žalovanej, ako aj hodnota materiálu, pričom listinné dôkazné prostriedky predložené žalobcom (pokladničné doklady, faktúry, dodacie listy) nepreukazovali jednoznačne žalovanú sumu. S poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, ktorý poukázal na to, že v priebehu konania on ako i žalovaná na pojednávaní dňa X.XX.XXXX zhodne navrhli vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré však súd nenariadil. Zo spisu naozaj vyplýva, že súd prvej inštancie pojednávanie zo dňa X.XX.XXXX odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. L. súd uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX -
XX zo dňa X.X.XXXX pribral do konania znalkyňu z odboru stavebníctvo W.. T. Vyšehradskú, avšak ďalším uznesením č.k. 14C/152/2014-94 zo dňa 14.8.2015 bolo toto uznesenie zrušené bez toho, aby obsahovalo odôvodnenie. Súd prvej inštancie následne vytýčil pojednávanie dňa 11.11.2015, na ktorom boli vypočuté obe strany sporu a na ktorom žalovaná odsúhlasila resp. namietala vymedzenie niektorých prác a množstva zakúpeného materiálu, ktoré boli uvedené v prílohe k faktúre vystavenej žalobcom (na čl. 5 spisu). V danom prípade zostali sporné niektoré položky týkajúce sa najmä rozsahu vykonaných prác alebo množstva zakúpeného materiálu napr. v prípade množstva štrku, rozsahu betónovej podlahy, presunu materiálu na stavbu, odvozu odpadu, výšku ceny elektromontáže.
8. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v konaní dopustil procesného pochybenia, ktoré bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie nevykonal stranami navrhnuté znalecké dokazovanie a zo spisu a ani z napadnutého rozsudku nevyplýva dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie zrušil uznesenie o ustanovení znalkyne z odboru stavebníctvo Ing. Kataríny Vyšehradskej. Práve tento znalecký posudok mal slúžiť na prípadné odstránenie rozporov v tvrdeniach strán sporu, ktoré sa nezhodli vo vymedzení rozsahu niektorých prác a množstva zakúpeného materiálu pri rekonštrukcii bytu žalovanej. Žalovaná však mnohé práce vykonané žalobcom nenamietala, obe strany sa zhodli na pojednávaní dňa 11.11.2015, čo bolo predmetom rekonštrukcie bytu ( okrem výmeny vchodových dverí). Zo spisu tiež vyplýva, že dohodnutá cena za vykonané práce a dodaný materiál zo strany žalobcu mala byť podľa žalovanej, ako i svedkov C. suma 10.000 eur, pričom žalovaná zaplatila žalobcovi len sumu 6000 eur.
9. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd je toho názoru, že postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom, čím sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní strane sporu realizáciu procesných práv priznaných mu Civilným sporovým poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak strana mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bola v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčená. Odňatím možnosti konať pred súdom je nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého strana nemôže uplatniť svoje práva. V danej veci súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia svojho rozhodnutia nenariadil znalecké dokazovanie, ktorým mohla byť určená cena rekonštrukcie ( z titulu bezdôvodného obohatenia ) a následne svoje rozhodnutie, ktorým zamietol žalobu, oprel o neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b ), c) CSP zrušil v celom rozsahu a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie nariadi pojednávanie, na ktorom zistí, či žalobca naďalej trvá na vykonaní znaleckého dokazovania a v závislosti od uvedeného vykoná dokazovanie a vo veci opätovne rozhodne a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov, vrátane odvolacieho konania , v zmysle § 396 ods. 3 CSP.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).