Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/177/2012

Potvrdené rozhodnutím 7Co/143/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobkyne: PhDr. K. J., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Bratislava, Žltá 2/F, IČO: 36 869 643, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/177/2012-381 zo dňa 31. októbra 2018, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., VI. a VII. p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV. a V. zostáva n e d o t k n u t ý . Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobkyne: PhDr. K. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Y. XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, právne zastúpenému: WERNER & Co., s.r.o., IČO: 36 869 643, so sídlom v Bratislave, Žltá 2/F, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a iné, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, zo dňa 08.04.2010, sp. zn. SR 12177/09, v celom rozsahu.

II. Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, zo dňa 08.04.2010, sp. zn. SR 12177/09, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 200 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

V. Návrh žalovaného na prerušenie konania sa z a m i e t a.

VI. Žalobkyni sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

VII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť pripojeným príkazom na úhradu súdny poplatok z návrh na začatie konania vo výške 331,50 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.05.2010 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 8.4.2010, č. SR 12177/9. Zároveň sa voči žalovanému domáhala uloženia povinnosti, aby bola žalovanému (1/) uložená povinnosť zdržať sa nekalej obchodnej praktiky pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi, podľa ktorej bez odbornej starostlivosti vyvíja úsilie, aby spotrebitelia prehlásili, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, povolania, podnikania. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 300 € ako primerané finančné zadosťučinenie a nahradiť trovy konania. Zároveň sa domáhala, aby súd uložil pôvodne žalovanému 2/ RVD a.s., IČO: 35 761 857, so sídlom

v Bratislave, Odborárska 52, povinnosť zdržať sa výziev, ktorými oznamujú spotrebiteľom, že budú zverejnení na zozname neplatičov a v médiách. Uviedla, že od žalovaného postupne zobrala desať úverov, celkovo vo výške 6.273 € a vrátila 12.752 €. Na sankciách vyplatila sumu 2.154 €. Posledný úver si zobrala vo výške 995,82 € (30.000,- Sk) a vrátila 1.925,25 € (58.000,- Sk). Napriek tomu žalovaný vyvolal rozhodcovské konanie a rozhodca ju zaviazal zaplatiť ďalších 838 €. Dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa (§ 40 ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Úvery brala na svoju spotrebu a sčasti na splácanie skorších dlhov, o čom obchodná zástupkyňa bola informovaná. Pri úvere jej obchodná zástupkyňa v tlačive označila, že úver je na podnikanie, aj keď úver išiel na spotrebu. Celú zmluvu vypisovala zástupkyňa, takto sa pravdepodobne snaží vyhnúť spotrebiteľskému právu. Nekalú obchodnú praktiku žalovaný používa plošne. Zároveň žiada, aby bol žalovaný povinný zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie, keďže žalovaný nedôvodne zinkasoval odplatu. Je invalidná dôchodkyňa po onkologickej operácii, veľmi ťažko znáša takéto výzvy a postupy.

2. Podaním doručeným súdu dňa 02.11.2010 sa žalobkyňa domáhala odloženia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 8.4.2010, č. SR 12177/09, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh odôvodnila hrozbou vážnej ujmy, a to začatím exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku.

3. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý nepožiadal o odročenie súdneho pojednávania.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi založenými v spise a obsahom pripojených spisov zistiac nasledovný skutkový stav:

5. Žalobkyňa na pojednávaní odvolala plnomocenstvo zo dňa 15.05.2010 udelené splnomocnenému zástupcovi. Uviedla, že so združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nekomunikuje. Bola tohto roku dvakrát hospitalizovaná na psychiatrii. Má agrofóbiu. Bipolárnu afektívnu poruchu, mániodepresiu. Zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Úver si zobrala v roku 2008 na základe zmluvy o úvere zo dňa 30.09.2008 vo výške 30.000 Sk za účelom úhrady časti úveru tiež od spoločnosti Pohotovosť a časť úveru použila na splátku úveru zo D. D., S..D.. Tento uhradila dňa 30.09.2008. V zmluve uviedla svoje obchodné meno, pod ktorým vykonávala živnostenské podnikanie preto, lebo to tak uviedla osoba, ktorá tento úver sprostredkovala. Zo strany súdneho exekútora je jej aj naďalej z dôchodku strhávaná suma, a to od roku 2010, od exekútora JUDr. Krutého. Poberá dôchodok vo výške cca 220 € a aj z tohto strhávajú určitú časť. Zmluva o úveru, ktorú jej predložili, nebola vôbec čitateľná. Nebola na nej pečiatka ani vyplnený dátum jej uzavretia. V čase uzavretia zmluvy si pamätá, že všeobecné podmienky, ktoré sú na druhej strane, nečítala.

6. Dňa 30.09.2008 bola medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená Zmluva o úvere č. 5182705, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v celkovej výške 995,82 € (30.000,- Sk). Celkovo sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť sumu 1.951,80 € v 12 mesačných splátkach po 162,65 počnúc dňom 09.11.2008. Ako účel poskytnutia finančných prostriedkov je označený výkon podnikania. Žalobkyňa bola v zmluve označená svojim obchodným menom a IČO. V zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (Rozhodcovská doložka) všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky.

7. Rozsudkom zo dňa 08.04.2010, č. SR 12177/09, Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava uložil žalobkyni v procesnom postavení žalovanej povinnosť zaplatiť žalovanému v procesnom postavení žalobcu sumu vo výške 838,29 € a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 225,08 €. Rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 19.04.2010. Právoplatnosť nadobudol dňa 26.04.2010 a vykonateľnosť dňa 29.04.2010.

8. Oznámením o splatení úveru zo dňa 25.05.2009 žalovaný oznámil žalobkyni, že úver, ktorý čerpala na základe Zmluvy o úvere č. 5182705 zo dňa 30.09.2008 bol v plnej výške uhradený dňa 20.05.2009.

9. Oznámením zo dňa 12.05.2009 žalovaný oznámil žalobkyni, že dňa 30.04.2009 uhradila istinu úveru spolu s poplatkom na základe Zmluvy o úvere č. 5182705 zo dňa 30.09.2008. Keďže uvedenú čiastku neuhradila v stanovenom čase, dostala sa do omeškania. Preto žiada žalovaný o úhradu úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1.712,80 € vo výške 282,61 €.

10. Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.09.2011 sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe. Uviedol, že žalobkyňa nie je spotrebiteľom. Predložená Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere ani spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná vstúpila do právneho vzťahu so žalobcom na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania a nie na svoju súkromnú potrebu. V Zmluve o úvere výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie, na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Treba poukázať aj na dobrú vieru žalovaného, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstúpil. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Keďže žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Teda uplatnenie právnych noriem na ochranu spotrebiteľa je vylúčené.

11. Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.02.2012 sa žalovaný opätovne vyjadril k veci. Uviedol, že rozhodcovská doložka je platná. Žalobkyňa ju neuzavrela ako spotrebiteľ, ale ako podnikateľ. Nie je dôvod, aby bola posudzovaná z pohľadu spotrebiteľského práva. Ak by aj žalobkyňa bola spotrebiteľom, je nepochybné, že rozhodcovská zmluva resp. doložka dohodnutá medzi zmluvnými stranami je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Mala kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.

12. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.04.2012 žalovaný doplnil svoje vyjadrenie. Uviedol, že v obdobnej veci Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 11.07.2011 sp. zn. 7C/302/2010, žalobu zamietol, pričom dospel nepochybne k záveru, že žalobkyňa opakovane ako podnikateľka vystupovala pri úveroch, čo bolo jasne vyznačené v zmluvách o úvere a preto sa nemôže domáhať ochrany podľa Zákona o ochrane spotrebiteľov. Krajský súd v Žiline rozsudok potvrdil. Medzi úverovou zmluvou č. 5182705 zo dňa 30.09.2008, na základe ktorej bol vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu a úverovou zmluvou č. 5022150 zo dňa 30.03.2007 nie sú z obsahovej stránky prakticky žiadne rozdiely. Žalovaný sa predovšetkým dovoláva princípu právnej istoty, a to, že súd nemôže o dvoch skutkovo zhodných prípadoch rozhodnúť odlišne. Uplatnenie tohto princípu znamená, že je nemožné, aby súd v jednom prípade vyhodnotil Zmluvu o úvere ako jednoznačne a nepochybne uzatvorenú so žalobkyňou ako podnikateľom a v druhom konaní týkajúcom sa obsahovo totožnej Zmluvy o úvere dospel k názoru, že žalobkyňa mala pri uzatvorení zmluvy postavenie spotrebiteľa. Bolo by to v príkrom rozpore s požiadavkou predvídateľnosti súdnej praxe, ktorá tvorí imanentnú súčasť princípu právnej istoty ako jednej zo zložiek právneho štátu.

13. Písomným podaním doručeným súdu dňa 20.04.2016 sa žalovaný opätovne vyjadril k žalobe. Uviedol, že žalobkyňa vôbec neuviedla, ako dospela k požadovanej sume primeraného finančného zadosťučinenia alebo na základe čoho si primerané finančné zadosťučinenie nárokuje. Uvádza, že zažíva značný stres, ale v žiadnom podaní neuvádza, že by v tejto súvislosti vznikla akákoľvek ujma. Podmienkou priznania nároku podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti, ku ktorému nedošlo. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa z vlastnej vôle vstúpila do zmluvného vzťahu za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania a toto vyhlásenie potvrdila svojim podpisom. Žalovaný toto vyhlásenie akceptoval, čo je preukázané Zmluvou o úvere. V inej právnej veci totožného žalobcu proti totožnému žalovanému sa žalobca domáhal určenia bezúročnosti a bezodplatnosti úveru, pričom žaloba bola zamietnutá. Z ustálenej súdnej praxe slovenských súdov je zrejmé, že žalobcu nemožno považovať za spotrebiteľa a jeho dovolávanie sa legislatívy na ochranu spotrebiteľa je úplne neopodstatnené. Žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, ale na výkon podnikania, preto nie je spotrebiteľom. Z ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zakázané sú iba tzv. výlučné rozhodcovské doložky. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi účastníkmi konania nie je výlučná. Použitie rozhodcovských doložiek nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva v spotrebiteľských

vzťahoch. V danom prípade malo sudcovské konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje ani nezakazuje. Žalovaný má za to, že žalobkyňa nie je oprávnená domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia ani ochrany spotrebiteľského práva.

14. Okresný súd Martin uznesením zo dňa 17.03.2014, č.k. 10C/177/2012-238, právoplatným a vykonateľným dňa 26.03.2014, vylúčil na samostatné konanie návrh v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nekalej obchodnej praktiky pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi, ktorou bez odbornej starostlivosti vyvíja úsilie, aby spotrebitelia prehlásili, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, povolania, podnikania a ktorým by žalovanému a pôvodne žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať sa výziev, ktorými oznamujú spotrebiteľom, že budú zverejnení na zozname neplatičov a v médiách.

15. Uznesením zo dňa 18.07.2017, č.k. 10C/177/2012-317, súd prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Martin zo dňa 01.03.2012, č.k. 17Er/3130/2010-68, nakoľko v tomto odvolacom konaní sa rieši otázka, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, a to, či exekúcia na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáha, bude ďalej pokračovať alebo bude zastavená, resp., či sa vzťah medzi stranami sporu bude posudzovať ako spotrebiteľský alebo nie.

16. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/3130/2010 súd zistil, že dňa 25.06.2010 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na výkon exekúcie vo veci žalovaného v procesnom postavení oprávneného proti žalobkyni v procesnom postavení povinnej pre vymoženie sumy 838,29 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 08.04.2010 č. SR 12177/09. Okresný súd Martin poverením číslo 5506072507 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava dňa 14.09.2010 na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 838,29 € s príslušenstvom. Dňa 08.10.2010 poverený súdny exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 5134/2010, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 14.10.2010. Dňa 02.11.2010 podala žalobkyňa námietky proti exekúcii, námietky proti zaujatosti súdneho exekútora. Dňa 11.01.2011 podala návrh na zastavenie exekúcie pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku spolu s návrhom na odklad exekúcie. Uznesením zo dňa 01.03.2012, č.k. 17Er/3130/2010-68, súd námietky žalobkyne zamietol. Rovnako zamietol aj návrh na povolenie odkladu exekúcie a zastavenie exekúcie. Uznesením zo dňa 23.04.2013, č.k. 17Er/3130/2010-91, súd vyhovel námietke zaujatosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vznesenej povinnou a vylúčil ho z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 5134/2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2013. Uznesením zo dňa 17.05.2017, č.k. 17Er/3130/2010-106, právoplatným dňa 17.06.2017, súd poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, so sídlom Haburská 49/A, Bratislava. Na základe odvolania žalobkyne v procesnom postavení povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Martin zo dňa 01.03.2012, č.k. 17Er/3130/2010-68, Krajský súd v Žiline uznesenie, ktorým súd prvej inštancie nevyhovel návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie a na zastavenie exekúcie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2018. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným tak, že nejde o Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, o spotrebiteľský právny vzťah podliehajúci režimu spotrebiteľského práva. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, v tomto konaní oprávnený, pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Odvolací súd posúdil, že právny vzťah založený Zmluvou o úvere zo dňa 30.09.2008 podlieha režimu spotrebiteľského práva. V exekučnej veci by malo byť vymáhané plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej uzatváraní nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvniť jej obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Súd považuje za preukázané, že povinný (žalobkyňa) v danom vzťahu má postavenie spotrebiteľa. Pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podaním zo dňa 26.10.2018 žalovaný navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia o návrhu žalobkyne v procesnom postavení povinného na povolenie odkladu exekúcie na zastavenie exekúcie vo veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17Er/3130/2010. Vo vzťahu k nároku na primerané finančné zadosťučinenie uviedol, že nemôže byť predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Jeho uplatnenie v danom štádiu je neprípustné pre predčasnosť. Opätovne poukázal na obdobnú žalobu vo veci 7C/302/2010, kde boli nároky žalobkyne zamietnuté ako nedôvodné.

18. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že od 01.01.2015 je dôchodok žalobkyne vo výške 220,70 Eur, a to z dôvodu vykonávania zrážok vo výške 7,53 € mesačne na základe príkazu na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku vydaného JUDr. Rudolfom Krutým, súdnym exekútorom, zo dňa 08.10.2010 pod sp. zn. EX 5134/2010.

19. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že od 01.01.2016 je dôchodok žalobkyne vo výške 221,70 €, a to z dôvodu vykonávania zrážok vo výške 7,87 € mesačne na základe príkazu na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku vydaného JUDr. Rudolfom Krutým, súdnym exekútorom, zo dňa 08.10.2010 pod sp. zn. EX 5134/2010.

20. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že od 01.01.2017 je dôchodok žalobkyne vo výške 225,70 €, a to z dôvodu vykonávania zrážok vo výške 9,20 € mesačne na základe príkazu na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku vydaného JUDr. Rudolfom Krutým, súdnym exekútorom, zo dňa 08.10.2010 pod sp. zn. EX 5134/2010.

21. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že od 01.01.2018 je dôchodok žalobkyne vo výške 229,80 €, a to z dôvodu vykonávania zrážok vo výške 10,10 € mesačne na základe príkazu na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku vydaného JUDr. Rudolfom Krutým, súdnym exekútorom, zo dňa 08.10.2010 pod sp. zn. EX 5134/2010.

22. Podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase podania žaloby (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20090701.html> Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/244/20090701.html>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Podľa § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 2 V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa § 162 ods. 1 súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Podľa § 162 ods. 3 O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Podľa § 164 Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

23. V súlade s citovanými ustanoveniami súd vyhovel návrhu na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku, nakoľko mal preukázanú jeho dôvodnosť. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, zo dňa 08.04.2010, sp. zn. SR 12177/09, podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či došlo k podaniu žaloby v zákonom stanovenej lehote. Keďže rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 19.04.2010 a žaloba bola súdu doručená dňa 19.05.2010, súd konštatuje, že žaloba bola podaná včas a oprávnenou osobou. Žalobkyňa návrh odôvodnila porušením všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa v konaní uvidela, že zmluvu o úvere neuzatvárala ako fyzická osoba - podnikateľ, ale ako spotrebiteľ, nakoľko prostriedky poskytnuté žalovaným použila na súkromný účel, a nie v spojitosti s výkonom podnikateľskej činnosti. Aj keď v zmluve bol ako účel poskytnutia finančných prostriedkov označený výkon podnikania, žalobkyňa uvedené poprela s tvrdením, že dané označenie bolo vykonané zástupcom žalovaného v snahe vyhnúť sa predpisom slúžiacim na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný tieto tvrdenia žalobkyne popieral. Poukazoval na skoršie rozhodnutia súdu, ktorý v obdobnej veci (7C/302/2010) dospel k záveru, že žalobkyňa opakovane ako podnikateľka vystupovala pri úveroch, čo bolo jasne vyznačené v zmluvách o úvere. Pri rozhodovaní o návrhu je vždy potrebné zohľadniť špecifiká tej, ktorej prejednávanej veci. Pokiaľ žalobkyňa uzatvorila so žalovaným viacero zmlúv o úvere, každú jednu je potrebné posudzovať individuálne. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský právny vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (žalovaný), pričom, ak nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté. V danom prípade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nespotrebiteľský charakter zmluvy spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. Odkaz na iné rozhodnutie súdu v obdobnej veci je nepostačujúci. Preto platí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V exekučnom konaní začatom na základe napadnutého rozhodcovského rozsudku odvolací súd ustálil, že právny vzťah založený zmluvou o úvere zo dňa 30.09.2008 podlieha režimu spotrebiteľského práva. S uvedeným názorom sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Aj napriek označeniu žalovanej v zmluve a označenému účelu použitia poskytnutých prostriedkov, obsah zmluvy zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Tak ako uviedol aj odvolací

súd, forma zmluvy na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné podmienky skôr potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu (žalovaný ako dodávateľ) voči subjektu podriadenému (žalobkyňa ako spotrebiteľ), čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že peňažné prostriedky boli žalobkyni poskytnuté na účel podnikania, výkon jej živnostenského oprávnenia ako je uvedené v zmluve. Samotné označenie dlžníka v zmluve ako podnikateľa bez ďalšieho účel použitia prostriedkov nepreukazujú. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že rozhodujúcim je len označenie použitia poskytnutých prostriedkov bez ohľadu na to, na aký skutočný účel boli použité. Bezpečným preukázaním nemôže byť uvedený všeobecný údaj o poskytnutí úveru „podnikania“. Iné tvrdenia ani dôkazy žalovaný v konaní nevyprodukoval. Ako už súd vyššie uviedol, je potrebné uplatniť výklad v mysle ust. § 54 ods. 2 OZ, t. j. výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil, teda v tomto prípade žalovaného (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07). Ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako aj ust. článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/ EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú, resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však, aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže súd ustálil, že zmluvou o úvere zo dňa 30.09.2008 bol medzi stranami sporu založený spotrebiteľský právny vzťah a rozhodcovská zmluva/doložka nebola individuálne dojednaná, čo má za následok jej neplatnosť, rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Žalobkyňa v konaní uvádzala, že nemala možnosť oboznámiť sa s rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v zmluve, vo všeobecných podmienkach a ovplyvniť jej obsah. Žalovaný súdu opak nepreukázal a ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov na vyvrátenie tvrdení žalobkyne. Právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej doložky medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za platne uzavretú. Napriek zdanlivej možnosti výberu medzi konaním na rozhodcovskom súde a všeobecnom súde, uzatvorená rozhodcovská zmluva reálne neumožňuje spotrebiteľovi vybrať, resp. rozhodnúť o súde, ktorý bude jeho spory s dodávateľom prejednávať. V prípade, že dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, ukladá spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa konaniu na rozhodcovskom súde a nedáva mu možnosť výberu. Dojednanie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Rozhodcovská doložka je navyše obsiahnutá len vo všeobecných podmienkach, čo v súlade s ustálenou judikatúrou nemožno považovať za individuálne dojednanie. Keďže rozhodcovská zmluva, z ktorej si rozhodcovský súd odvodzuje právo vo veci konať, je absolútne neplatným právnym úkonom, rozhodcovský súd nemal právo konať vo veci a ním vydaný rozsudok je nulitným právnym aktom, ktorý nespôsobuje právne účinky. Súd zastáva názor, že spôsob akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými podmienkami nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky.

24. Súd vyhovel aj návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, nakoľko mal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobkyni sú aj naďalej vykonávané zrážky z dôchodku a pokračovaním vo výkone exekúcie je postihnutá majetková sféra žalobkyne. Doposiaľ nebolo v exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté ani o návrhu na odklad a zastavenie exekúcie. Do právoplatného skončenia konania je dôvodné rozhodnúť o odklade vykonateľnosti a zabrániť ďalšej ujme na majetku žalobkyne. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že bol daný aj právny základ nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie. V konaní bolo konštatované porušenie jej práva v rozhodcovskom konaní. Bol postihnutý majetok žalobkyne na základe neplatného exekučného titulu. Za existujúcej skutkovej a právnej situácie je podstatné, že súd v prejednávanej veci konštatoval porušenie práva žalobkyne a porušenie povinnosti žalovaného. Nevyžaduje sa, aby žalobkyňa svoj nárok uplatňovala v ďalšom samostatnom konaní, ktoré by bolo začaté po právoplatnom skončení tohto konania. Voľnou úvahou zohľadňujúc individualitu a špecifiká riešených vecných otázok v danom spore súd určil výšku primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 €. Súd má za to, že sa jedná o spravodlivé usporiadanie veci. V prevyšujúcej časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia súd žalobu zamietol.

25. Súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, nakoľko tento nebol dôvodný. Konanie súd obligatórne preruší z dôvodov uvedených v ustanovení § 162 ods. 1 alebo fakultatívne podľa § 164

na návrh strany alebo aj bez návrhu. V exekučnom konaní sa riešila otázka posúdenia, či zmluvný vzťah medzi stranami sporu je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský alebo obchodnoprávny, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie v merite veci. Uvedená otázka bola s konečnou platnosťou vyriešená rozhodnutím Krajského súdu v Žiline. Rozhodnutie o návrhu žalobkyne na zastavenie exekúcie a jej odklade nie je pre meritórne rozhodnutie v tejto veci tak významné, aby bolo nevyhnutné konanie prerušiť, a to aj s prihliadnutím na prebiehajúcu dĺžku konania. Rozhodcovský rozsudok by zostal v platnosti bez ohľadu na výsledok exekučného konania.

26. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žalobkyňa bola neúspešná len v pomernej časti finančného zadosťučinenia, ktorého výška závisela od voľnej úvahy súdu.

28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb,“) poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb, od poplatku sú oslobodení spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zák. č. 71/1992 Zb, poplatková povinnosť vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou. Ak tento zákon neustanovuje inak, je poplatok za odvolanie päť eur a poplatok za dovolanie 10 eur. Podľa položky 3 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb, zo žaloby o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom 331,50 €.

29. Keďže súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, súd v zmysle § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku spojeného s podaním žaloby žalovaného. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je žalovaný povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 331,50 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.