Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/104/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX a C. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, obaja bytom D. XXXX/XXX, B., obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B., E. X/X, otca: B. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom F. XXXX/X, B., zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Boris, s.r.o., so sídlom Ružinovská 40, Bratislava, IČO: 36 863 319 a matky: C. G. H., I., bytom D. XXXX/XXX, B., zastúpenej splnomocnenkyňou: JUDr. Lucia Danišovičová, advokátka, so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava, IČO: 42 137 314, o zmene úpravy práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. -401 zo 14. februára 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., IV., V. p o t v r d z u j e a vo výroku III. r u š í .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. upravil styk otca s maloletým A. a maloletým C. s výnimkou prázdnin a osobitne upravených sviatkov každý párny kalendárny týždeň, vždy od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v čase od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod. Počas jarných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým A. a maloletým C. každý párny rok vždy v čase od nedele pred jarnými prázdninami od 18:00 hod. do piatka (posledného dňa školských prázdnin) do 19:00 hod. Počas veľkonočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým A. a maloletým C. každý nepárny kalendárny rok vždy v čase od stredy pred Veľkonočným piatkom od 19:00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 19:00 hod. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým A. a maloletým C. každý nepárny kalendárny rok v čase od 01.07. od 19.00 hod. do 16.07. do 19:00 hod. a od 31.07. od 19:00 hod. do 15.08. do 19:00 hod. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým A. a maloletým C. každý párny kalendárny rok v čase od 16.07. od 19.00 hod. do 31.07. do 19:00 hod. a od 15.08. od 19:00 hod. do 31.08. do 19:00 hod. Počas vianočných prázdnin a vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým A. a maloletým C. každý párny kalendárny rok v čase od 23.12. od 09:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v čase od 30.12. od 09:00 hod do 06.01. nasledujúceho párneho kalendárneho roku do 18:00 hod. Miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí je miesto kde vykonávajú školskú dochádzku inak je miestom prevzatia a odovzdania miesto bydliska matky. Výrokom II. uložil otcovi prispievať na výživu maloletého A. sumou 350 Eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 300 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred. III. návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca v prevyšujúcej časti zamietol. Výrokom IV. určil, že rozsudkom sa

mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -92 zo dňa 08.02.2018 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi a v časti vyživovacej povinnosti otca a napokon výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil , a , , , , , , , , , a z. č. o rodine (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že otec sa prioritne domáhal zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti, alternatívne s rešpektovaním názoru maloletých detí širšej úpravy styku. Dodal, že napriek tomu, že rodičia verbalizovali jeden voči druhému výhrady k spôsobu starostlivosti o deti zo strany druhého rodiča, nemal v konaní preukázané, že by pri niektorom z rodičov bola nejakým spôsobom znížená rodičovská kompetencia. Otec má okrem maloletého A. a maloletého C. ešte dve vyživovacie povinnosti a to k plnoletému B. a maloletému C.. Matka sa o maloletých synov, A. a C. stará od rozvodu s výnimkou jarných mesiacov 2020, kedy zabezpečovala starostlivosť o svoju chorú matku. Z vyjadrenia maloletých detí vyplynulo, že chceli byť primárne zverené matke, pričom ich výhrady smerovali len k otcovej manželke, s ktorou sa im zatiaľ nepodarilo vybudovať vzťah v takej kvalite, že by nemusel byť faktorom majúcim vplyv na to v akom rozsahu budú tráviť čas s otcom. Súd prvej inštancie na základe rešpektovaného názoru maloletých detí nepovažoval úpravu striedavej osobnej starostlivosti o deti za optimálnu a ponechal aktuálnu úpravu, pri ktorej sú deti zverené matke. Styk upravil v párnom týždni od štvrtka do nedele a vzhľadom na úprimný vzťah otca na zachovaní čo najbližšieho kontaktu upravil styk aj v nepárnom týždni od popoludnia stredy do štvrtka rána. Matka s rozšírením nesúhlasila, dôvodiac, že samotné deti musí prehovárať na predĺžený styk s otcom. Súd prvej inštancie mal za to, že je potrebné kompromisné riešenie a úprava styku počas každého týždňa. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca, súd mal za preukázané, že došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti otca. Matka v konaní vedenom pod sp. zn. vyčíslila náklady na maloletého A. vo výške 756,- eur a na maloletého C. vo výške 587,20 eur a v tomto konaní na 657,73 eur. Matka vyčíslila u maloletého C. výdavky vyššie o 70,- eur a u maloletého A. o 10,- eur nižšie oproti ostatnému rozhodnutiu o výživnom. Súd prvej inštancie porovnávajúc zmenu majetkových pomerov rodičov zistil, že otec vlastní v B. dom v hodnote okolo 800.000,- eur a matka vlastní v B. dva byty a nebytový priestor, a obaja majú nadpriemerný príjem. Za podstatnú zmenu pomerov považoval skutočnosť, že matka nadobudla darom byt od svojej matky v roku 2021 a v roku 2022 nadobudla nebytový priestor. Za podstatnú zmenu pomerov považoval aj skutočnosť, že maloleté deti nadobudli od rodičov darom byt na ul. C. J. E. B., keď rodičia sa dohodli, že skutočnosť, že deti budú mať z daru výnosy nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie namietal, že táto dohoda nezbavuje navždy otca práva domáhať sa zmeny výšky vyživovacej povinnosti. Od ostatnej úpravy došlo k zmene i v tom, že otec daroval byt svojmu plnoletému synovi B., avšak išlo o darovanie v súvislosti so skutočnosťou, že tento syn B. má nárok na 1/4 domu, v ktorom otec žije a to titulom dedičstva po svojej nebohej matke. Súd nepovažoval za podstatnú skutočnosť existenciu záväzku otca voči inej fyzickej osobe vo výške 130.000,- eur, keď ako protihodnotu za tento záväzok otec získal podiel matky z BSM na vyporiadavanom byte. Súd prihliadol i na skutočnosť, že otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému C.. Súd nepovažoval za zmenu pomerov ani skutočnosť, že pri poslednom rozhodovaní o výživnom mala matka príjem 355,- eur a v súčasnosti 2.000,- eur, keď už v čase ostatného rozhodovania z voľne dostupných údajov spoločnosti F., K., bolo možné zistiť, že výnosy spoločnosti sa pohybovali vo výške 15.642,- eur, teda v porovnateľnej výške ako v roku 2021. Súd prvej inštancie uzavrel, že v pomeroch účastníkov konania nastali taký podstatné zmeny, ktoré odôvodňujú zníženie vyživovacej povinnosti otca, pričom sa jedná predovšetkým o bezodplatné nadobudnutie nehnuteľnosti matkou, o bezodplatné nadobudnutie nehnuteľnosti maloletými deťmi a taktiež i okolnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému C.. Zníženie vyživovacej povinnosti súd čiastočne odôvodnil i tým, že otec má upravený s maloletými deťmi styk v rozsahu 4 dní počas 2 týždňov, teda 8 dní mesačne. Výživné znížil ku dňu rozhodnutia, nakoľko vyššie popísané zmeny pomerov sa diali postupne a nie k jednotnému konkrétnemu dňu a zníženie súvisí i s úpravou styku otca. O trovách konania rozhodol podľa z. č. (ďalej len „“) tak, že žiadne z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, a to voči výroku I. v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi v nepárnom kalendárnom týždni od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod., vo výroku II. o určení výšky vyživovacej povinnosti a vo výroku III. o zamietnutí návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti v prevyšujúcej časti ako aj v závislých výrokoch IV. a V., podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( Civilného

sporového priadku). Vecne dôvodila, že súd prvej inštancie nedôvodne znížil vyživovaciu povinnosť otca, keď ostatnýkrát bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej otec súhlasil s výživným 420,- eur na maloletého A. a 380,- eur na maloletého C.. Napriek uplynutému času 4 rokov, prirodzenému rastu životných nákladov a zmene skladby výdavkov na maloleté deti dané ich rastom a vývinom, matka nikdy nežiadala o zvýšenie výživného. Matka i v tomto konaní žiadala návrh otca na zmenu výživného zamietnuť a preto výrok III. formulovaný ako zamietajúci návrh matky sa javí byť nelogický. Dodala, že v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by zníženie vyživovacej povinnosti otca odôvodnili. Práve s poukazom na zvýšený vek detí a na rast životných nákladov od ostatného rozsudku je odôvodnené skôr zvýšenie výživného ako jeho zníženie. Súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že odôvodnené potreby maloletých detí sa oproti pôvodnému rozsudku zásadne nezmenili, resp. u maloletého A. sa znížili o 10,- eur a u maloletého C. sa zvýšili o 70,- eur. Taktiež i príjmy oboch rodičov podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zostali takmer nezmenené oproti času ostatného rozsudku. Nestotožňuje sa s hodnotením súdu prvej inštancie o zlepšení majetkových pomerov matky, keď súd opomenul zohľadniť, že aj otec získal nehnuteľnosť, a to polovičný podiel na byte na ul. K. J. E. B. a to titulom vyporiadania BSM. Takto získané výlučné vlastníctvo bytu otcovi umožnilo získať výlučné vlastníctvo k rodinnému domu, keď za účelom vyporiadania dedičstva po svojej zosnulej manželke tento byt zamenil za 1/4 podiel na dome patriaci do vlastníctva jeho syna B.. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že majetkové pomery otca sú podstatne lepšie ako majetkové pomery matky, keď otec je výlučným vlastníkom rodinného domu v hodnote 800.000,- eur, rodinného domu s prislúchajúcimi pozemkami v 1/2 podiele v obci L. I., vlastníkom pozemkov o výmere cca 1 600 m2 v obci M. F., pričom otec zamlčal, že na pozemku vystaval rekreačnú chatu, ktorej bolo v roku 2022 pridelené súpisné číslo. Namietala, že súd za podstatnú zmenu pomerov považoval nadobudnutie majetku maloletými deťmi. Z vykonaného dokazovania považovala za preukázané, že došlo k rodičovskej dohode, že byt maloletých sa prenajme a výnosy z prenájmu sa budú poukazovať na osobitný sporiaci účet maloletých detí. Rodičia uzatvorením dohody sledovali úmysel zvýšiť majetkové postavenie detí. Tento účel nemožno dosiahnuť, ak sa z výnosov z majetku majú hradiť ich bežné potreby, obvykle hradené z vyživovacej povinnosti rodičov. Pokiaľ sa teda rodičia dohodli, že výnosy z majetku maloletých detí sa použijú na tvorbu ich ďalšieho majetku, tak rozhodnutie súdu, ktorým sa de facto matke ukladá, aby potreby maloletých detí uhrádzala z majetku maloletých detí, je narušením dohody rodičov. Popretie rozhodnutia rodičov ako naložia s majetkom detí zo strany súdu okrem iného neodôvodnene vystavuje matku k zvýšeným rizikám. Rozsudok súdu v časti, v ktorej označil výnosy z majetku detí za dôvod na zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca považuje za zásadne nesprávny, nemajúci oporu v hmotnom práve, priamo a bezprostredne nedôvodne zasahujúci do rodičovskej zodpovednosti. Matka taktiež spochybňuje vyhodnotenie súdu v časti o vzniku vyživovacej povinnosti otca k C.. V čase ostatného rozsudku mal otec ešte vyživovaciu povinnosť k synovi B., ktorý aktuálne študuje na vysokej škole, má vlastný majetok – byt a žije v zahraničí, a preto má možnosť získať z bytu nájomné. Poukázala, že plnoletý B. poberá i sirotský dôchodok a podniká prostredníctvom živnostenského oprávnenia, teda vyživovacia povinnosť otca je len minimálna. Mala za to, že aktuálna situácia je pre otca ešte priaznivejšia ako tomu bolo v čase ostatného rozsudku, keďže aktuálne zabezpečuje štyri čiastočné vyživovacie povinnosti. Ďalej v odvolaní namietala úpravu styku. Poukázala, že obe deti voči širšiemu kontaktu s otcom protestujú. Rozsudok súdu prvej inštancie o širšom styku je prekvapivý, keďže styk v nepárnom týždni od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod. s deťmi vôbec prejednávaný nebol. Obe deti reagujú negatívne odmietaním, pričom tento odmietavý postoj stále pretrváva. Autoritatívny prístup matky, ktorý musí v súvislosti s rozsudkom o širšej úprave styku vynaložiť, kým otec sa mu vo vzťahu k deťom vyhýba, negatívne ovplyvňuje vzťah detí a matky. Maloletý A. i maloletý C. majú už vlastné predstavy o trávení svojho času, v stredy mávajú krúžok, na ktorý chodievajú. Má za to, že rozvoj vzťahov otca a detí možno dosiahnuť skôr nenásilne ako pevným určovaním časových hraníc. Zdôraznila, že jej odvolanie voči úprave styku je dané vytrvalým a perzistentným názorom maloletých detí, keď ona sama bola po vyhlásení rozsudku schopná takýto rozsah styku akceptovať. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. a s maloletým C. s výnimkou prázdnin a osobitne upravených sviatkov každý párny kalendárny týždeň vždy od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., výrok II. aby zmenil tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietne a výrok III. aby ako nesprávny a nadbytočný zrušil. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Dodal, že podaním odvolania matka vôbec neprispieva k stabilizácii situácie vo výchovnom prostredí maloletých detí, len vytvára ďalší priestor k pretrvávaniu

napätia a neistoty na strane maloletých detí, čím objektívne negatívne ovplyvňuje ich ďalší zdravý vývin. Odvolanie považuje za nedôvodné, bez bližšej konkretizácie k akým údajne nesprávnym skutkovým zisteniam konajúci súd dospel a taktiež nešpecifikuje v čom došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Nestotožnil sa s argumentáciou matky v odvolaní, že by nebola preukázaná zmena pomerov, keď naopak súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol správne a logicky, k zníženiu výživného došlo kumulatívne na oboch synov o 150,- eur a ostatná časť výživného ostala nedotknutá. Za zásadnú zmenu pomerov na strane oboch maloletých detí považoval nadobudnutie bytu do podielového spoluvlastníctva, pričom prenajatím bytu sa má generovať príjem maloletých detí, ktorý by bol akýmsi štartovným do ich budúceho života. Zdôraznil, že má 4 deti, pričom plnoletý syn B. i maloletý A. a maloletý C. majú majetkové zabezpečenie, avšak najmladší syn C. je znevýhodnený, nevlastní žiaden majetok. Poukázal i na zlepšenie majetkovej situácie matky. Upriamil pozornosť i na skutočnosť, že došlo k očakávanému poklesu jeho príjmu o 1.000,- eur mesačne titulom ukončenia projektu v spoločnosti F. C., K.. Poukázal na okolnosti uzavretia rodičovskej dohody vo februári 2018, keď dokazovanie príjmovej situácie nebolo v tom čase vykonané hĺbkovo. Vyvodzoval pravdepodobne vyšší príjem matky ako sama verbálne priznala. Namietal, že matka neustále a opakovane upriamuje pozornosť na majetkovú situáciu otca, na jeho vlastníctvo rekreačnej chaty. Uviedol, že je rozpor medzi právnym stavom a objektívnym stavom, ktorého nápravu vykoná darovaním spoluvlastníckeho podielu rekreačnej chaty manželom B.. Ako dôkaz predložil list vlastníctva, z ktorého vyplýva, že pozemky pod rekreačnou chatou i okolité pozemky sú v podielovom spoluvlastníctve manželov B.. Pokiaľ ide o hodnotu majetku mal za to, že matka má majetok spolu v hodnote 670.000,- eur čo je cca iba o 100.000,- eur menej ako majetok otca a nie ako matka zavádzajúco uvádza, že hodnota jej majetku nedosahuje polovicu hodnoty majetku otca. Napadnutým rozsudkom nedošlo k popretiu rozhodnutia rodičov o darovaní bytu maloletým deťom. Zdôraznil, že má celkom 4 vyživovacie povinnosti, pričom najstarší syn B. študuje na zahraničnej vysokej škole v Londýne, je odkázaný na pomoc otca, ktorý je jeho jediným rodičom, nakoľko matka mu zomrela pred 15 rokmi. Je pravdou, že tento syn vlastní byt, ktorý využíva pri svojich cestách na Slovensko a preto nemožno od neho dôvodne žiadať, aby ho prenajímal. Taktiež má vyživovaciu povinnosť i k maloletému C., ktorý má aj svoju mamu, ktorá sa rovnako ako otec podieľa na nákladoch spojených so starostlivosťou. Poukázal na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej vyživovacia povinnosť rodiča na všetky jeho deti má predstavovať 20 až 30 % z čistého príjmu a že úprava styku má vplyv na výživné. Dodal, že síce žiadal model striedavej osobnej starostlivosti, ale prijal i model širšej úpravy styku. Zdôraznil, že sa nestavia k realizácii styku direktívne, ale sa snaží so synmi vo veci citlivo, primerane ich veku rozprávať, zisťovať dôvody, pre ktoré sa im nepáči stráviť s otcom v podstate jedno prespatie cez týždeň. Maloleté deti ako hlavný dôvod otcovi uviedli, že sa im nechce prenášať veci do školy či na futbal a preto im otec zakúpil športové potreby dvojmo. Odmietanie širšieho styku nie je objektívne zo strany maloletých detí, je manipulatívne spôsobené matkou nakoľko keď deti úplne v pohode, v pokoji a šťastne trávia s otcom, so svojimi súrodencami a s celou rodinou bez prerušenia viac ako jeden kalendárny mesiac, počas roka viaceré prázdniny a sviatky, v podstate jedno prespatie cez týždeň im nemôže byť nepríjemné. Dodal, že dôležitosť zachovania a praktizovania rozšíreného styku vníma ako dôležité aj pre budovanie súrodeneckých väzieb maloletých detí s ich bratmi C. a B.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. K vyjadreniu otca sa opakovane vyjadrila matka maloletých detí. Uviedla, že napriek mnoho stranovej obsiahlosti vyjadrenia otca sa otec pridŕža doteraz ním prednášaných postojov a k vecným argumentom matky týkajúcich sa právneho a skutkového posúdenia daného stavu sa vyjadruje len všeobecne a najmä prostredníctvom hodnotiaceho úsudku na adresu matky. Upriamila pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že otec vo svojom vyjadrení opakovane potvrdil, že rodičia sa dohodli, že nájomné z bytu, ktorý previedli do vlastníctva maloletým deťom sa bude ukladať ako ich úspory na osobitnom účte maloletých detí. Poukázala, že otec vo svojom návrhu na zníženie výživného sa koncentroval výlučne na námietku, že sa mu narodilo štvrté dieťa. Otec vo svojom vyjadrení sumarizuje svoje majetkové pomery, pričom dopĺňa, že očakáva pokles príjmu o 1.000,- eur. Matka sa domnieva, že otcov príjem zo živnosti nie je taký ako prezentuje, keďže otec vykonával podnikateľskú činnosť aj v minulosti, v čase keď s ním matka žila v spoločnej domácnosti. Taktiež mala za to, že otec zavádza, keď tvrdí, že si na vyplatenie pôžičky patriacej do BSM musel čerpať novú pôžičku. Otec si túto povinnosť splnil tak, že svoj záväzok voči N. refinancoval prostredníctvom pôžičky od fyzickej osoby. Jeho aktuálna materiálna situácia je výrazne lepšia a tvrdenie o novom úverovom zaťažení je tvrdou manipuláciou faktov. Za nedôveryhodné považuje i vyjadrenie otca v súvislosti s vlastníctvom rekreačnej chaty v katastrálnom území M. F.. Za zveličovanie považovala i tvrdenie otca, že maloletým deťom zakupuje nad

rámec výživného potrebné veci. Dodala, že v poradí štvrtá vyživovacia povinnosť otca nemôže zásadne ovplyvniť možnosť uspokojovania základných životných potrieb iných detí otca. Názor otca, že podľa ustálenej súdnej praxe má kumulatívna vyživovacia povinnosť rodiča na všetky deti predstavovať 20 až 30 % z čistého príjmu je nesprávna. Naopak žiadna ustálená súdna prax tohto druhu neexistuje. K úprave styku uviedla, že sa dôrazne ohrádza voči tvrdeniu otca, že maloleté deti sú vystavené tlaku matky a nechávajú sa ňou manipulovať. Maloletý C. a maloletý A. sú dostatočného veku a rozumovej vyzretosti, pričom zo strany matky sú systematicky výchovne a po stránke ich voľnočasových aktivít vedené tak, aby sa ich rozumová a emocionálna vyspelosť len zvyšovala. Dodala, že trvá na svojom odvolaní.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , 34 ods. 1 z.č. , ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, účastníčkou konania ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez ohľadu na rozsah ( ) a odvolacie dôvody ( poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť ( a ) s výnimkou výroku III, ktorý je nesprávny, nadbytočný a je potrebné ho zrušiť ( ).

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola zmena úpravy práv a povinností rodičov k deťom, A. a C..

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletými a zníženie výživného.

8. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však je i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nižšie uvedené.

11. Odvolateľka, matka maloletých detí ako odvolaciu námietku uviedla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu s poukazom na kritériá rozhodné pre určovanie výživného (, , , a ) dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, všetky vykonané dôkazy správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zistené rozhodujúce skutočnosti posúdil z hľadiska schopností a možností oboch rodičov, prihliadol na osobnú starostlivosť matky o obe maloleté výživou oprávnené deti, na ich náklady na odôvodnené potreby a celkovo posúdil existenciu podstatnej zmeny pomerov ( ) v porovnaní so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloleté deti v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -92 z 8. februára 2018 zo dňa 13. júna 2019, č. k. -26, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého A. v sume 420,- eur a na maloletého C. 380 eur a ktorým sa styk otca s maloletými neupravil a ponechal sa na dohode rodičov. Odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s napadnutým rozsudkom vo výroku I., II a v závislom výroku IV. a V.

13. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danej veci bola hodnoverne preukázaná zmena pomerov, sú splnené podmienky pre zníženie výživného i úpravy styku otca s maloletými. Od ostatného rozhodovania o výživnom došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov najmä na strane výživou povinného otca a to primárne pribudnutím vyživovacej povinnosti k maloletému C.. Aj len samotná táto skutočnosť odôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti otca. Rozhodujúcim je, že otec má celkom štyri vyživovacie povinnosti a to po znížení výživného k maloletému A. zo sumy 420,- eur na sumu 350,- eur, k maloletému C. zo sumy 380,- eur na sumu 300,- eur a k maloletému C. minimálne v rozsahu zníženia vyživovacej povinnosti voči A. a C., t. j. 150,- eur a tiež k plnoletému B.. Obaja rodičia sú majetní, vlastnia nehnuteľnosti v nadštandardnom rozsahu. Obaja maloletí sú spoluvlastníkmi bytu, ktorý sa prenajíma a z financií z prenájmu sa tvoria úspory. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie je názoru, že samotná táto skutočnosť nemá priamy vplyv na vyživovaciu povinnosť otca.

14. Odvolateľka, matka maloletých detí nedôvodne namietala aj nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď vec posúdil podľa nižšie citovaného a .

15. Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom a úprave styku je zmena pomerov podstatného, kvalifikovaného rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť výšku výživného aj neupravený styk na styku upravený. Za zmenu pomerov v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene výživného dostatočne zistil, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od ostatného rozhodnutia o výživnom a správne túto zmenu premietol do zníženej výšky výživného.

18. Odvolací súd záverom dodáva, že otcom vo vyjadrení uvedená skutočnosť, že znížené výživné zodpovedá i ustálenej súdnej praxi, v zmysle ktorej výživné na všetky vyživovacie povinností má postihovať 20 až 30% z príjmu výživou povinného rodiča je správna. I v zmysle „Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné“ vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky výživné pri štyroch vyživovacích povinnostiach predstavuje pre dieťa študujúce na druhom stupni základnej školy 11% čistého príjmu povinného rodiča.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil i s úpravou styku otca s maloletými deťmi. Matka v odvolaní nedôvodne namieta styk otca s maloletými deťmi v nepárnom kalendárnom týždni od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod. Súd prvej inštancie správne dbal, aby bolo rešpektované právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo detí na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi.

20. Podľa , rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

21. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

23. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).

24. V zmysle , starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

25. Súd prvej inštancie pri úprave styku správne vychádzal zo zhodného prejavu oboch rodičov, ale správne i autoritatívne doplnil naliehavý tzn. bežný styk o úpravu počas nepárneho týždňa od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod. Nie je dôvod obmedzovať realizáciu styku len na každý druhý týždeň. Matka sa v odvolaní odvoláva na názor maloletých detí.

26. Pokiaľ ide o názor maloletých detí, niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa a nevenovalo im náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku, rozumovej a mravnej vyspelosti, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu. (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. júna 2016).

27. Na druhej strane je však potrebné mať na zreteli to, že nie je možné, aby všeobecné súdy názor maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a následne založili svoje rozhodnutie iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (porovnaj rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku zo dňa 9. Mája 2006, č. 18249/01, bod 57-59).

28. Váha, ktorú je potrebné venovať názoru vyjadrenému maloletým musí odzrkadľovať jeho úroveň chápania prejednávanej veci a dôsledkov konkrétneho rozhodnutia. Je pritom zrejmé, že napriek vyjadrenému názoru maloletého dieťaťa, ktorý môže predstavovať podstatné vodítko pri hľadaní najlepšieho záujmu dieťaťa sa súd nemusí stotožniť s názorom dieťaťa a rozhodnúť v súlade s ním. Súd musí vyhodnocovať všetky ostatné skutočnosti prejednávanej veci a hodnotiť následky svojho rozhodnutia nielen vo vzťahu k aktuálnym, ale aj budúcim vývinovým a vzťahovým potrebám dieťaťa. Z tohto dôvodu normatívny predpoklad prihliadania na názor dieťaťa nemožno za žiadnych okolností stotožňovať s rozhodnutím výlučne podľa názoru dieťaťa a v súlade s jeho želaním.

29. Súd prvej inštancie preukázateľne prihliadol na názor maloletých detí, maloletým deťom bolo umožnené realizovať ich tzv. participačné právo na konaní, ktoré sa ich týka, čím dal súd jasne najavo, že deti nie sú len pasívnymi a objektívnymi pozorovateľmi udalostí, ktoré sa ich týkajú, ale sú predovšetkým dôležitým subjektom práva, ktorému je venovaná pozornosť. Súd vyhodnotil názor maloletých detí spoločne so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli počas konania najavo, a považoval za dôvodný širší styk ako deťmi navrhovaný.

30. Z namietanej úpravy styku otca s maloletými deťmi vyplýva, že obaja rodičia budú mať možnosť tráviť čas s maloletými rovnocenne každý týždeň. Vzhľadom na zverenie maloletých detí do starostlivosti matky je nutné upraviť ich styk s otcom v čo najširšom rozsahu, aby došlo k stabilizácii ich vzťahu, keď vzájomná prítomnosť rodiča a dieťaťa je základom pre budovanie a udržanie zdravého a funkčného vzťahu. Z psychologického hľadiska je totižto výchova dieťaťa prítomnosťou rodiča považovaná vo všeobecnosti za tú najúčinnejšiu formu výchovy.

31. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie určená takáto úprava styku je vzhľadom na všetky doposiaľ zistené skutočnosti najvhodnejšia a zaručujúca obom rodičom v rámci možnosti tráviť čas s maloletými deťmi rovnocenne. Zároveň je nutné dodať, že úprava styku rodičov s maloletými deťmi nepredstavuje žiadny ústupok, resp. riešenie vzájomnej rivality rodičov pokiaľ ide dožadovanie sa primeraného rozsahu styku, ale je vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k svojim deťom.

32. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd dodáva, že prvou a najdôležitejšou úlohou súdu pri rozhodovaní o úprave styku je, aby súd rešpektoval právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S ohľadom na vzťah preferenčného rodiča a dieťaťa je výchovnou úlohou práve preferenčného rodiča (v tomto prípade matky), aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi a pripravil ho na stretnutie s druhým rodičom (v tomto prípade s otcom). Pokiaľ preferenčný rodič správne pochopil význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musí byť vedomý toho, že má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom. Úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by nebol preferenčný rodič schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Práve preto je nutné zdôrazniť, že prípravou na styk maloletých detí s otcom nemožno rozumieť len materiálnu prípravu v podobe prípravy vhodného ošatenia, osobných potrieb, ako aj ustrojenia ako takého, ale predovšetkým v pozitívnej motivácií dieťaťa na styk s druhým rodičov, ozrejmenie a vysvetlenie dôležitosti dodržiavania a zachovávania styku s druhým rodičom a v neposlednom rade v zdržaní sa konfrontačného a opozičného postoju k styku otca s maloletými deťmi. Matka ako najbližšia osoba maloletých detí má na formovanie postojov maloletých detí najväčší vplyv, vzorce správania si preberajú v najväčšej miere od matky, preto je potrebné, aby matka akceptovala rolu otca ako druhého rodiča v živote maloletých detí, k tomuto viedla aj obe deti, o otcovi sa nevyjadrovala hanlivo ani znevažujúco, a maloleté deti viedla k udržiavaniu väzieb s otcom.

33. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletými deťmi.

34. Odvolací súd zrušil výrok III. napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca v prevyšujúcej časti. Tento výrok III. nie je odôvodnený a možno sa len domnievať, že súd prvej inštancie mienil zamietnuť návrh otca v časti, v ktorej nedošlo k zníženiu výživného, keďže otec sa domáhal zníženia na maloletého A. na sumu 210,- eur a na maloletého C. na sumu 190,- eur mesačne. Takýto výrok, i v prípade, že by išlo o zamietnutie návrhu otca je však nedôvodný, nadbytočný, nakoľko ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný návrhom účastníkov. Výrok súdu nemá obsahovať zamietajúci výrok, keďže z výroku samého rozhodnutia (či už o určení, zvýšení či znížení výživného) je zrejmé, že či súd rozhodol odlišne od petitu uvedeného v návrhu.

35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď nezistil žiaden z dôvodov pre priznanie výnimky.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).