Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2Csp/312/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: M.P. V., G.. XX.XX.XXXX, E. K. C. XXXX/XX, C., U. A. proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, o určenie, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že úver poskytnutý veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava žalobkyni M. V., G..XX.XX.XXXX, E. K. C. Č.. XXXX/XX, C., na základe Zmluvy o pôžičkovej karte Quatro, pod číslom XXXXXXXX, uzavretej dňa 7.1.2014 j e b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v.

II. Súd u r č u j e, že úver poskytnutý veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava žalobkyni M. V., G..XX.XX.XXXX, E. K. C.Š. Č.. XXXX/XX, C., na základe Zmluvy o pôžičkovej karte Quatro, pod číslom XXXXXXXX, uzavretej dňa 13.1.2015 j e b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v.

III. Súd u r č u j e, že Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou bodu VI. Zmluvy o pôžičkovej karte Quatro, pod číslom XXXXXXXX, uzavretej dňa 7.1.2014 medzi veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava a žalobkyňou M. V., G..XX.XX.XXXX, E. K. C. Č.. XXXX/XX, C. j e n e p r i j a t e ľ n á zmluvná podmienka.

IV. Súd u r č u j e , že Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou bodu VII. Zmluvy o pôžičkovej karte Quatro, pod číslom XXXXXXXX, uzavretej dňa 13.1.2015 medzi veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava a žalobkyňou M.P. V., G..XX.XX.XXXX, E. K. C. Č.. XXXX/XX, C. j e n e p r i j a t e ľ n á zmluvná podmienka.

V. Trovy konania súd stranám n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal, aby súd určil, že úvery poskytnuté žalovaným žalobkyni na základe zmlúv o pôžičkovej karte Quatro sú bezúročné a bez poplatkov a rozhodcovské doložky, ktoré sú súčasťou týchto zmlúv, že sú neprijateľné zmluvné podmienky. Zdôvodnil svoj naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, poukázal tiež na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 224/2013 z 12.2.2014, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co 27/2013 a 15Co

339/2015, z ktorých citoval. Uviedol, že ak zmluva nespĺňa zákonom požadované náležitosti, sám zákon č. 129/2010 Z. z. zakotvuje, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o pôžičkovej karte Quatro, pod číslom XXXXXXXX, uzavretej dňa 7.1.2014 mu bol poskytnutý úverový rámec vo výške 2 400,- € s mesačnou splátkou vo výške 80,- € a ročnou úrokovou sadzbou vo výške 22 %. Na základe Zmluvy o pôžičkovej karte Quatro, pod číslom XXXXXXXX, uzavretej dňa 13.1.2015 mu bol poskytnutý úverový rámec vo výške 2 400,- € s mesačnou splátkou vo výške 80,- € a ročnou úrokovou sadzbou vo výške 22 %. Zmluvy obsahovali niektoré údaje, ktoré však boli písané menším písmom, čo znamená, že žalobca ako spotrebiteľ nevedel správne posúdiť podmienky poskytnutého úveru. Výpočet RPMN nevychádzal zo správnych údajov. Pri oboch zmluvách počítal so splátkou 200,- €, pričom posledná splátka mala byť vo výške 523,13 € pri jednej Zmluve a pri druhej 524,25 €. Takýmto spôsobom bola RPMN omnoho nižšia, ako by vyšla v skutočnosti, keby žalobca úvery splácal po 80,- € mesačne. V oboch zmluvách absentujú obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, RPMN a celkovú čistku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmlúv. Absentuje tiež výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Príkladmo žalobca v tejto súvislosti poukázal na viaceré súdne rozhodnutia s poukazom na skutočnosť, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva, že by zmluva o revolvingovom úvere nemusela obsahovať obligatórne náležitosti, ako každá zmluva o spotrebiteľskom úvere (rozsudok KS Žilina sp. zn. 7Co 249/2016 z 24.8.2016). Vzhľadom na uvedené sú uzavreté zmluvy v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročné a bez poplatkov.

3. Žalobca ďalej uviedol, že obe zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, a to rozhodcovské doložky. Tu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 22/2017 z 28.4.2017, z ktorého citoval.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, žiadal ju zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že zmluvy o úvere obsahujú všetky nevyhnutné a zákonom vyžadované náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to tak v zmluvách, ako ja v zmluvných súčastiach, ktoré na seba bezpochyby právne nadväzujú. Žalovaný popísal mechanizmus uzavretia zmlúv, úlohu potenciálneho klienta si celú zmluvnú dokumentáciu prečítať a v prípade pretrvávajúceho záujmu žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty podpísať. Pri pohľade na všetky komponenty zmlúv, ktoré tvoria jeden celok (žiadosť, obchodné podmienky, cenník, potvrdzujúci list), tieto obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný poukázal judikatúru z ktorej citoval, a ktorá potvrdzuje jeho stanovisko.

5. Pokiaľ ide o namietanú RPMN tu uviedol, že uzavreté zmluvy sú svojou povahou revolvingovými zmluvami a pri takých nie je možné vykonať konkrétny výpočet RPMN v čase kontraktácie zmluvného vzťahu. Žalovanému poskytol len tzv. indikatívny výpočet RPMN, ktorý sa nepochybne v zmluvách, konkrétne v žiadostiach, ktoré žalobkyňa podpísala, nachádza. Tu podporne k svojmu názoru poukázal na viaceré súdne rozhodnutia.

6. K namietanej absencii výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov žalovaný uviedol, že splátka istiny, úrokov a iného príslušenstva predstavovala celkovo sumu uvedenú na prvej strane každej zmluvy, teda 80,- €, pričom bola nastavená jednotná splatnosť 1.-15- deň v kalendárnom mesiaci. Z ničoho, ani zo zákona, ani zo Smernice EÚ nevyplýva povinnosť uvádzať v spotrebiteľských zmluvách informáciu o tom, aká suma z každej splátky úveru sa započítava na istinu, úroky a poplatky. Žalovaný opätovne poukázal na vnútroštátne súdne rozhodnutia, ktoré riešili danú problematiku, ako aj na Smernicu 2008/48, z ktorej citoval, tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-602/10 z 12.7.2012, ustálenú judikatúru SDEÚ, teda aj na ďalšie rozsudky SDEÚ.

7. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku v zmluvách žalovaný uviedol, že sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Citoval ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a v tomto kontexte aj znenie zmlúv o tom, že rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde. To, že rozhodcovská doložka bola zakotvená v zmluvách, bolo splnením zákonnej povinnosti žalovaného v zmysle ust. §93b ods. 1 zákona o bankách, žalobkyňa s ňou súhlasila a ide o alternatívnu rozhodcovskú doložku.

8. Z výsledkov vykonaného dokazovaniu, zo žaloby, z vyjadrenia žalovaného, zmlúv o pôžičkovej karte Quatro, zo schválenia žiadosti o pôžičkovú kartu Quatro, z obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že na základe Zmluvy o pôžičkovej karte Quatro, pod číslom XXXXXXXX, uzavretej dňa 7.1.2014 (ďalej Zmluva 1) bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 2 400,- € s mesačnou splátkou vo výške 80,- € a ročnou úrokovou sadzbou vo výške 22 %. Na základe Zmluvy o pôžičkovej karte Quatro, pod číslom XXXXXXXX, uzavretej dňa 13.1.2015 ( ďalej Zmluva 2) mu bol poskytnutý úverový rámec vo výške 2 400,- € s mesačnou splátkou vo výške 80,- € a ročnou úrokovou sadzbou vo výške 22 %. Termíny splátok boli v zmluve uvedené 1.-15. deň v kalendárnom mesiaci.

9. Je nepochybné, že záväzkový vzťah medzi stranami je vzťahom spotrebiteľským, v ktorom žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, žalovaný ako dodávateľ a Zmluva 1, aj Zmluva 2 sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

10. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13. Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

16. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

17. Z predložených zmlúv je zrejmé, že chýba podstatná náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve nie je uvedený ani údaj o dobe trvania zmlúv a termín konečnej splatnosti. V súvislosti s údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. a rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. a Klára Biróová súd poukazuje na priamy účinok smerníc. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a smernice

2008/48/ES, pretože sa zdá, že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti vstupných údajov pre výpočet RPMN, nesprávnosť uvedenia ktorej žalobca v konaní tiež namietal.

18. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k) § 9 odsek 2 ZoSÚ.

19. Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola do právneho poriadku zakotvená dikcia zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere o spôsobe splácania úveru podľa istiny, úrokov a iných poplatkov. Približne štyri roky táto zákonná dikcia bola spojená ešte aj kumulatívne s právom na uvedenie súčtu týchto platieb. Nemali by byť žiadne pochybnosti, že v tom čase smernica Rady 87/102/EHS nevyžadovala plnú harmonizáciu. Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola transponovaná smernica 2008/48/ES z 23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do tohto nového zákona o spotrebiteľských úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná dikcia splácania spotrebiteľských úverov podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

20. Podľa názoru súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka. Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).

21. Súd poukazuje aj na odôvodnenia 9, 19, 30, 31 a 47 smernice 2008/48/ES: „(9) Úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice. Takéto obmedzenie by sa však malo uplatňovať len na ustanovenia harmonizované touto smernicou. Ak neexistujú takéto harmonizované ustanovenia, členské štáty by mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne právne predpisy…“. „(19) Na to, aby sa spotrebitelia mohli rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, mali by sa im pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o ich povinnostiach, ktoré si spotrebiteľ môže vziať so sebou a zvážiť…“. „(30) Táto smernica neupravuje otázky zmluvného práva, ktoré sa týkajú platnosti zmlúv o úvere. Členské štáty preto môžu v tejto oblasti zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstva. Členské štáty môžu upraviť právny režim, ktorým sa riadi ponuka na uzatvorenie zmluvy o úvere, najmä to, kedy sa má predložiť, a obdobie, počas ktorého je záväzná pre veriteľa. Ak sa takáto ponuka predloží zároveň s informáciami, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s touto smernicou pred uzavretím zmluvy, mala by sa, tak ako akékoľvek ďalšie doplňujúce informácie, ktoré môže veriteľ chcieť spotrebiteľovi poskytnúť, predložiť v osobitnom dokumente, ktorý môže byť pripojený k štandardným európskym informáciám o spotrebiteľskom úvere.“. „ (31) Zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.“. „ (47) Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Aj keď výber sankcií ostáva v právomoci členských štátov, ustanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.“

22. Nakoľko v zmluvách absentuje uvedenie špecifikácie splátok na istinu, úroky a poplatky a v zmluvách nie sú uvedené ani termíny splátok, tiež doba ich trvania a termín konečnej splatnosti, je podľa súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalobcovi, a to v súlade s ust. § 10 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

23. Predmetné zmluvy uzavreté medzi žalobcu a žalovaným jednak neobsahujú všetky náležitosti, ktoré v zmysle citovaných ustanovení, ako spotrebiteľský úver, obsahovať mali, teda určite neobsahujú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (vzhľadom na nečitateľnosť častí zmlúv písaných menším písmom, ale predovšetkým miniatúrnym písmom písaných obchodných podmienok, nie je možné ani zodpovedne vyhodnotiť, čo obsahujú), ale tiež napr. vyhlásenie žalobcu v zmluve, že svojím podpisom zmluvy potvrdzuje , že sa podrobne oboznámil so zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke, ( resp. pri Zmluve 1. sa s nimi mal oboznámiť na internetovej stránke), a ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu zmluvy, je priamo zistiteľnou neprijateľnou podmienkou podľa generálnej klauzuly (§53 ods.1 Obč. zák.), keďže jej účinkom je, že sa na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke, či sa skutočne s predloženými zmluvnými podmienkami oboznámil, čo v danom prípade ani nebolo možné, pre ich nečitateľnosť. Z rozhodovacej činnosti súdov SR i ČR, ako i z činnosti Komisie MS SR na ochranu spotrebiteľa sú známe prípady, keď spotrebitelia podpísali spotrebiteľské zmluvy obsahujúce zmluvné podmienky, avšak ako sa ďalej ukázalo, neboli im tiež vôbec poskytnuté a v mnohých prípadoch nemali ani priestor na oboznámenie sa s nimi (§53 ods.4 písm. a) Obč. zák. ).Aj zo samotných príloh žaloby vyplýva, že tieto podmienky neboli vôbec neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, neboli ani technicky spojené so zmluvou a samotným podpisom úverovej zmluvy prenos dôkazného bremena na spotrebiteľa treba považovať za neprijateľný. Takéto ustanovenia v zmluve či obchodných podmienkach s poukazom iba na podpis úverovej zmluvy vyvoláva hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom súčasne nie je vylúčené ani to, že s ohľadom na okolnosti prípadu môže byť naplnený aj dôvod neprijateľnosti podľa §53 ods.4 písm. a) Občianskeho zákonníka.

24. Súčasná judikatúra vo viacerých rozhodnutiach súdov konštatovala, že ak všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o úvere neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané, nemôžu sa stať súčasťou zmluvy. Vzhľadom aj na vyššie uvedené skutočnosti, preto súd vôbec neakceptoval všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali údajne tvoriť prílohu úverovej zmluvy a vychádzať čisto z ustanovení úverovej zmluvy. Nič pritom nebránilo žalovanému tieto podmienky technicky neoddeliteľne spojiť s úverovou zmluvou alebo aspoň podpísať ich prevzatie dlžníkom na písomnom potvrdení a samozrejme, vyhotoviť ich v čitateľnom znení. Pritom, podľa súdu obchodné podmienky je potrebné považovať aj za inú obchodnú podmienku podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo vyplýva aj z § 11 ods. 1 zákona o bankách, ktorá mala byť klientovi "v čase uzatvorenia zmluvy známa, lebo s ňou musí vyjadriť svoj výslovný súhlas a musí byť k návrhu zmluvy priložená a tak tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V pochybnostiach musí ten, kto sa dovoláva, poukazuje na ich ustanovenia preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo že boli druhej strane známe. (rozsudok Vrchního soudu v Praze zo dňa 24. 2. 1998, sp. zn. 5 Cmo 318/97, publikovaný v Soudních rozhledech 10/1998, str. 259). Ak tento výklad platí pre obchodnoprávne vzťahy, ktoré vo všeobecnosti vykazujú vyššiu mieru dispozitívnosti, tým skôr musia platiť aj pre spotrebiteľské vzťahy. A to žalovaný nepreukázal.

25. Obchodné podmienky pritom v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme (ako v tomto prípade) skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka - tá je v samotnej zmluve, alebo dojednanie o zmluvnej pokute, úrokoch a pod). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka a pod.) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. (nález Ústavného súdu ČR z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11).

26. Základné právo občana - spotrebiteľa aj na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplýva najmä z Charty základných práv Európskej únie (čl. 98). V záujme naplnenia tohto jedného zo základných práv v Európskej únii: "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, pričom je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala prepotrebná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali" (čl. 6 ods. 1

smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica 93/13"). Pričom Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Nemožno teda nechať bez povšimnutia tento článok v rozsudku, v ktorom súdny dvor mu priznal silu kogentnej normy. Okrem toho je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora táto smernica predstavuje, ako celok, v súlade s čl. 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné k splneniu poslaní zverených Európskemu spoločenstvu, a zvlášť k zvyšovaniu životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (rozsudok Mostaza Claro, bod 37). 27. Podľa čl. 6 smernice ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok".

28. Príčiny eminentného záujmu EÚ pri ochrane spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je možné vyvodiť aj zo snahy garantovať spotrebiteľom vyššiu kvalitu života bežných ľudí (por. čl. 51 ASTURCOM Telecomunicaciones). Spotreba participuje na HDP viac ako 50% a je preto dôležitá. Spotrebiteľ však nedokáže poukázať na nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách a ktoré by ho mohli odradiť od kúpy tovaru alebo prijímania služieb. Súdny dvor k ex offo ochrane spotrebiteľa judikoval už aj v spomínanom rozsudku MOSTAZA CLARO, čl.25. Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores C-240/98 až C-244/98 Zb. s I-4941, bod 25). Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27).

29.Súd poukazuje aj na judikatúru súdneho dvora napr. aj v rozhodnutí C-76/10 POHOTOVOSŤ/ Korčkovská. Tam súdny dvor zdôrazňuje, že ,,vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenia, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52 ).Ako je zrejmé, súdny dvor kladie čl. 6 smernice a ochranu spotrebiteľa pred nečestnými zmluvnými podmienkami na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať .

30. Problémové zmluvné podmienky nielenže spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Oprávnený ako osoba podnikajúca na trhu má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorý im svoje služby poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 342/09, tiež II.ÚS 3/06).

31. Poskytovanie finančných služieb pre spotrebiteľov musí byť vykonávané s náležitou odbornou starostlivosťou zahŕňajúcou predovšetkým ponuku vhodných zmluvných podmienok pre spotrebiteľa, komunikáciu s dlžníkom, rešpektovanie jeho základných ľudských práv a to tak pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, ako aj počas výkonu zabezpečovacích prostriedkov. Odborná starostlivosť v sebe zahŕňa dobrú vieru, morálku a bezvýhradné rešpektovanie zákona (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30.9.2009, sp. zn. 16CoE/107/2009).

32. Aj samotné záverečné ustanovenie zmluvy /vyhlásenia zmluvných strán, ako je už vyššie uvedené/ v kontexte s ostatnými, nejasnými podmienkami a formuláciami zmluvy je ďalšou neprijateľnou podmienkou podľa generálnej klauzuly (§53 ods.1 Obč. zák.), keďže jej účinkom je, že sa na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke, či sa skutočne dostatočne s predloženými zmluvnými podmienkami úverovej zmluvy oboznámil.

33. Predmetná vec sa tak jednoznačne týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica"). Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba povedať, že ak sa neberie do úvahy výber sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v zákonoch, najmä v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25,26,27, rozsudok C-240/98 až C-244/98, C - 240/98 Oceáno GrupoEeditotiale, C 76/10 Pohotovosť - Korčkovská).

34. Niet pochybnosti ani o súlade ustanovenia § 54 Obč. zák. s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady 93/13 /EHS ( čl.8 smernice Rady 93/123 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa, ( napr. rozsudok Súdneho dvora vo veci Monte de Piedad ca Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios C-484/08).

35. Uvedené právne názory sú roky aplikované stabilne v rozhodovacej činnosti súdov SR či ČR, (napr. Krajský súd Banská Bystrica, sp. zn. 17CoE/2/2010 a mnoho iných).

36. Súdy dbajú na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý ma právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo porušené. Okrem vyššie uvedeného verejného záujmu na ochrane spotrebiteľa je aj cieľom uplatniť relutárnu satisfakciu podľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z. a taktiež sleduje, aby spotrebiteľa súd zbavil účinkov neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

37. V súvislosti s rozhodnutím súdu, že rozhodcovské doložky v uzavretých zmluvách sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že išlo o naplnenie § 93b zákona o bankách.

38. Podľa § 93b ZoB banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

39. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok, alebo málo čitateľným písmom do textu zmluvy, ako v tomto prípade.

40. Súdny dvor v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným spotrebiteľom. Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje, aby sa neuplatnila a na to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok C-168/05, rozsudok C-243/08 Pannon a iné). Nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa opisuje súdny dvor slovami cit.: „Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady

spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obťažným. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje sa za nečestnú v zmysle Čl. 3 Smernice.“

41. Tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní (Océano Grupo Editoriale C-240/98 až C-244/98), tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba na ňu brať ohľad v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku (Mostaza Claro C-168/05) tak, ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku, a preto treba spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (ASTURCOM C-40/98), tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku a neodstúpi od nej v rámci kontraktácie, resp. neoznámi, že ju neprijíma, ak nie je zastúpený advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného spotrebiteľa účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil a pritom nebol zastúpený v rámci kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity únijného práva.

42. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 9/2012). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

43. Je potrebné zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom). Je tu zrejmá maximálna ochrana spotrebiteľa pred riešením sporov v rámci rozhodcovského konania. Na viac ustanovenie, ktoré spomína vo vyjadrení žalovaný, a ktoré má byť zahrnuté v čl. 5 bod 5.1 zmluvy (rozhodcovská doložka) o tom, že rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zmluvnej strany žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde, nie je obsahom súdu predložených zmlúv. V Zmluve 1 je rozhodcovská doložka upravená v čl. VI, a v Zmluve 2 je rozhodcovská doložka upravená v VII.

44. Aj pokiaľ sa týka námietok žalobcu ohľadom výpočtu RPMN, súd súhlasí, že výpočet RPMN nevychádzal zo správnych údajov. Pri oboch zmluvách počítal so splátkou 200,- €, pričom posledná splátka mala byť vo výške 523,13 € pri Zmluve 1 a pri Zmluve 2 išlo o splátku vo výške 524,25 €. Takýmto spôsobom bola RPMN nižšia, ako by vyšla v skutočnosti, keby žalobca úvery splácal po 80,- € mesačne tak, ako je uvedená v zmluvách štandardná splátka.

45. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 ods. 2 C.s.p.. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).