Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Sa-37-2018.pdf
PDF · 79.25 KB
Case nature
Subarea
6Sa/37/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: AFZ plus, s.r.o., so sídlom Medveďovej 7, 851 04 Bratislava, IČO: 45 239 231, zastúpeného: JUDr. Vladimír Slaný, Líščie Nivy 10, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie opatrenia žalovaného č. 02/2018-15 z 15.02.2018, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.04.2018 domáhal zrušenia Stanoviska k uznaniu choroby z povolania žalovaného č. 02/2018-15 z 15.02.2018 (označeného v žalobe ako rozhodnutie), v ktorom Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania zaujala stanovisko, že pán H. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX Košice-okolie má mať uznanú chorobu z povolania. Toto stanovisko bolo vydané pre špecializované pracovisko podľa § 31c zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 355/2007 Z.z.). Žalobu odôvodnil tým, že uznanie choroby z povolania nie je v súlade s Prílohou 1 k zákonu č. 461/2003 Z.z. zoznamom chorôb z povolania, podľa ktorého podmienky vzniku pri chorobe č. 18, t.j. Choroba z bojovej látky, alebo chemických látok s rovnakým účinkom, ako majú bojové látky je, že musí ísť o látky pri výrobe, spracovaní, používaní, doprave uvedených látok alebo sa tieto látky v uvedených prípadoch vyskytujú ako vedľajšie produkty, medziprodukty alebo odpadové látky. Pracovisko, kde došlo k poškodeniu zdravia je logistické centrum, kde sa takéto látky nevyrábajú, nespracúvajú, nevyužívajú, neupravujú a nevyskytujú.
2. V prípade uznania choroby z povolania by mohla vzniknúť žalobcovi ujma na jeho právach v súvislosti s možným určením zodpovednosti na vzniku choroby z povolania a s tým súvisiacim prípadným odškodnením poškodeného.
3. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
4. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
5. Podľa § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z., chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania (ďalej len „choroba z povolania“) uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania.
6. Podľa § 31a ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania (ďalej len „odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania“), ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva; odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania vypracuje v lehote najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska. Ak ide o zložité prešetrenie, lehota sa predlžuje o ďalších 60 dní. Náležitosti odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania sú uvedené v prílohe č. 3d.
7. Podľa § 31a ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z., záver odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 príslušný orgán verejného zdravotníctva na požiadanie poskytne posudzovanej osobe a jej zamestnávateľovi.
8. Podľa § 31c ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. ak sa posudzovaná osoba alebo zamestnávateľ domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania celoslovenskú komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku, ktorým špecializované pracovisko uznalo chorobu z povolania alebo neuznalo chorobu z povolania (§ 31a ods. 13 alebo 16).
9. Podľa § 31c ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. ak chorobu z povolania už posudzovala celoslovenská komisia, nie je možné podľa odseku 1 požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania.
10. Podľa § 31c ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., ak celoslovenská komisia potvrdí správnosť predchádzajúceho uznania choroby z povolania alebo neuznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom, písomne o tom informuje žiadateľa a špecializované pracovisko v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti podľa odseku 1.
11. Podľa § 31c ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., ak bolo uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania špecializovaným pracoviskom posúdené nesprávne, celoslovenská komisia svoje stanovisko k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti podľa odseku 1.
12. Podľa § 31c ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z., stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné. Špecializované pracovisko vydá v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania nový lekársky posudok (§ 31a ods. 13 alebo 16).
13. Žalobca sa domáha zrušenia stanoviska, ktoré nie je rozhodnutím vydaným v administratívnom konaní (nemá náležitosti rozhodnutia). Takéto stanovisko je potrebné považovať za opatrenie, teda za iný akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní. V zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP, sú predmetom prieskumu v správnom súdnictve iba tie opatrenia, ktorými sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
14. Žalobca v podanej žalobe uvádza, že v prípade uznania choroby z povolania jeho zamestnanca by mohla vzniknúť ujma na jeho právach v súvislosti s určením zodpovednosti na vzniku choroby z povolania a s tým súvisiacim prípadným odškodnením. Je teda zrejmé, že do práv žalobcu by priamo zasahovalo až rozhodnutie, v ktorom by bola určená zodpovednosť žalobcu prípadne určená povinnosť odškodniť poškodeného zamestnanca. Stanovisko vydané Celoslovenskou komisiou MZV v zmysle § 31c ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. slúži ako podklad pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy napríklad pre vydanie rozhodnutia o úrazových dávkach. V rámci správneho súdnictva by záver o uznaní choroby z povolania bol preskúmateľný v rámci konania o preskúmaní relevantného rozhodnutia správneho orgánu napr. úrazovej dávke (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 9Sžsk/87/2020 z 03.12.2020).
15. Podľa § 7 ods. 1 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
17. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že stanovisko k uznaniu choroby z povolania nie je opatrením v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP, a preto ho s poukazom na ust. § 7 ods. 1 písm. e) SSP nemožno v rámci správneho súdnictva preskúmavať. Žalobu smerujúcu proti opatreniu predbežnej povahy, ktorým nemohli byť priamo dotknuté práva žalobcu je potrebné podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť.
18. Zároveň neušlo pozornosti správneho súdu, že splnomocnenie, ktorým konateľ žalobcu splnomocnil zástupcu Q. bolo udelené zástupcovi ako fyzickej osobe, nie ako advokátovi, pri čom nie je zrejmé, či zástupca žalobcu je advokátom alebo zamestnancom žalobcu.
19. Napriek tomu, že v ustanovení § 199 SSP je presne vymedzené, rozhodovanie ktorých orgánov sa považuje za sociálne veci, s poukazom na § 30 SSP správny súd neodstraňoval vady zastúpenia. Okrem toho ani prípadné preukázanie zastúpenia v zmysle ust. § 49 ods. 1 SSP by neviedlo k inému výsledku, ako k odmietnutiu žaloby.
20. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
22. Vzhľadom na to, že žaloba bola odmietnutá, správny súd v zmysle ust. § 170 písm. a) SSP účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).