Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/340/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Q. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., F. H. X, zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.3.2017 č.k. 35C/3/2016-85 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že ustanovenie Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500033283 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 16.12.2010, ktoré ustanovuje poplatok vo výške 222,95 eur, ale reálne vyplatených 106,92 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 639,36 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania a žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 137,50 eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na určenie, že časť zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 16.12.2010 týkajúca sa poplatku vo výške 106,92 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 639,36 eur z dôvodu, že uvedenú sumu mu uhradil neoprávnene a žalovanému z tohto dôvodu vzniklo bezdôvodného obohatenie na úkor žalobcu.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 16.12.2010 Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500033283, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi čiastku úveru, úverový limit 720,00 eur, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť-deň v mesiaci): 36/15, mesačná splátka (vrátane úrokov): 40,88 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 1.471,68 eur, RPMN za úver: 70,21%, ročná úroková sadzba úveru: 70,03%, priemerná RPMN za úver: 44,57%, poskytnutá čiastka revolvingu: 412,07, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 981,12 eur, predpokladaná RPMN úveru po

poskytnutí revolvingu: 56,11%, ročná úroková sadzba revolvingu: 68,45%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 9%.

4. V zmysle článku 8 Dohody o poskytnutí služby, bodu 8.1. predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/ revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 222,95 eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 135,12 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.

5. V zmysle bodu 8.4 odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie doplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.

6. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500033283 zo dňa 16.12.2010 súd zistil rovnaké údaje ako boli uvedené v Zmluve o revolvingovom úvere, kedy však bol navyše uvedený dátum splatnosti prvej splátky úveru: 15.1.2011 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 15.12.2013, ako aj schválená výška revolvingu a zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 476,87 eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 40,88 eur, taktiež celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 1.471,68 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) Dohody o poskytnutí služby: 106,92 eur, ako aj dátum nadobudnutia platnosti Zmluvy o revolvingovom úvere a účinnosti Zmluvy o revolvingovom úvere dňa 16.12.2010. Uvedené Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je podpísané iba žalovaným.

7. Z prehľadu platieb ukončeného úveru č. 8500033283 súd zistil, že žalobca dňa 16.12.2010 obdržal sumu 613,08 eur, pričom žalovanému uhradil spätne sumu 1.497,84 eur.

8. Listom zo dňa 20.3.2004 bolo žalovaným žalobcovi oznámené, že v súlade so zmluvou revolvingovom úvere č. 8500033283 uhradil všetky záväzky a preto mu zasielajú ním vystavenú blankozmenku späť.

9. Takto ustálený skutkový stav právne posúdil s prihliadnutím na ust. § 497 a § 502 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na základe toho uviedol, že v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podrobil prieskumu obsah samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ako predbežnú otázku riešil, či táto obsahuje všetky obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na základe toho vyvodil záver, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti predpísané pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a preto ju posúdil podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona ako zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Mal za to, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru s poukazom na to, že z jej obsahu vyplýva iba počet splátok 36, nie je v nej uvedená doba trvania zmluvy a zároveň termín konečnej splatnosti. Konštatoval, že uvedené skutočnosti boli žalovaným vyznačené až v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, konštatoval však, že tento dokument nebol žalobcom podpísaný a nebolo ani preukázané, aby mu bol doručený. Mal za to, že uvedená listina nie je súčasťou zmluvy a preto na ňu nie je možné nahliadať tak, aby v nej uvedené údaje boli súčasťou zmluvy. Ďalej vyhodnotil, že zmluva neobsahuje ani ďalšiu náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona, t.j. výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia, kedy v zmluve je iba jeden údaj a to výška splátky 40,88 eur mesačne a teda mal za to, že uvedený údaj nie je špecifikovaný tak, ako to požaduje zákon. Ďalej konštatoval, že zmluva síce obsahuje úrokovú sadzbu revolvingu 70,03%, avšak túto pre rozpor s dobrými mravmi považoval za neplatnú. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku mal za to, že pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku je treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. Zistil, že pre pomerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pri stave úverov v domácnostiach, pri úveroch spotrebiteľských a ostatných poskytovaných na dobu od 1 do 5 rokov, predstavovalo v decembri 2010 5,72% (nové úvery), resp. 6,35% (stav úverov). Aj za predpokladu, že by žalovaný požadoval 100%- né navýšenie napríklad kvôli tomu, že nebolo poskytnuté zabezpečenie a že úver bol poskytnutý ihneď v hotovosti k rukám žalobcovi, tak zo sumy vyplatenej 613,08 eur aj pri dvojnásobnej úrokovej sadzbe a dobe splácania 36 mesiacov by žalobca nezaplatil takú sumu ako vlastne učinil, ale omnoho nižšiu. Z tohto dôvodu uvedenú časť zmluvy predstavujúcu dohodu o výške úrokov vyhodnotil ako zmluvu v rozpore s dobrými mravmi, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť. Výšku dohodnutého úroku 70,03% pri úvere, ktorý mal byť poskytnutý v rozsahu 720,00 eur na obdobie 36 mesiacov vyhodnotil ako neprimeranú úžernícku v rozpore s dobrými mravmi a teda v konečnom dôsledku za neplatnú. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplýva, že žalobcovi bolo v skutočnosti vyplatených iba 613,08 eur a on z titulu splátok úveru uhradil žalovanému sumu 1.497,84 eur, mal za to, že na strane žalovaného došlo sčasti k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného vyporiadaval sa s dôvodnosťou tejto námietky a v tomto smere dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Uviedol, že ak žalobca už dňom 12.6.2012 prvýkrát preplatil daný úver (ktorý je posudzovaný ako bezúročný a bez poplatkov), je potom zrejmé, že všetky platby, ktoré si žalobca nárokuje od žalovaného zaplatené v období troch rokov spätne od podania návrhu na súd (8.1.2013-8.1.2016) spadajú do 3-ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Subjektívna 2- ročná premlčania lehota začala plynúť v novembri 2015, kedy sa žalobca od svojej právnej zástupkyne dozvedel, že všetky ním uhradené platby nad sumu žalovaným reálne poskytnutú sú s poukazom na bezúročnosť a bezodplatnosť úveru bezdôvodným obohatením na strane žalovaného. Mal za to, že oprávnený sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie až vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade považoval za takýto údaj informáciu zo strany osoby právne kvalifikovanej, že on úver tzv. preplatil, pretože žalovaný mal nárok iba na sumu, ktorú mu naozaj reálne odovzdal. Mal za to, že vedomosť žalobcu o tom, že v dôsledku nazerania na úver ako na bezúročný a bez poplatkov všetky ním uhradené platby nad sumu 613,08 eur sú skutkovými okolnosťami, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie a nepredstavujú teda iba právnu kvalifikáciu. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 a úspešnému žalobcovi priznal ich plnú náhradu. Rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu odvodil z ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb. vychádzajúc zo záveru, že žalobca je ako spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov a bol so svojim nárokom úspešný.

10. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcich výrokoch zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že napáda výrok rozsudku súdu prvej inštancie o určení neplatnosti časti zmluvy týkajúcej sa dohodnutého súdneho poplatku za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch splátok. Má za to, že v tejto časti súd rozhodol zmätočným a neurčitým výrokom, keďže svojim znením ani obsahom nezodpovedá žiadnej časti zmluvy o revolvingovom úvere. Má za to, že záver súdu v tejto otázke nemá základ v žiadnom vykonanom dôkaze, na základe ktorého by mohol súd vyvodiť záver, že spotrebiteľ uvedenú službu nechcel a ani ju nepotreboval. Má za to, že z dôvodov rozsudku sa nedá zistiť, na základe čoho súd dospel k záveru o neprijateľnosti súdom označeného „poplatku“. Má za to, že v konaní nebolo dokázané, že sú tu skutočnosti preukazujúce značnú nerovnováhu v postavení strán, ktorú súd prvej inštancie konštatoval. Táto dohoda nevznikla podpisom samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale samostatným podpisom nachádzajúcim sa za čl. 8 ods. 8.6, teda v samostatnej podpisovej doložke. Táto doložka je rovnako ako celý text dohody v osobitnej aj farebne odlíšenej časti listiny a teda táto skutočnosť je dostatočným signálom pre priemerne obozretnú osobu, že ide o samostatnú oddelenú časť od tejto zmluvy. Má za to, že on nenútil žalobcu ani k uzavretiu zmluvy o úvere a už vôbec nie k uzavretiu dohody o poskytnutí služby. Samotná dohoda je podpisovaná osobitne a žalobca ani netvrdil, že by nevedel, že ju podpisuje. Je graficky oddelená od zvyšného obsahu zmluvy, je samostatne označená a

má samostatnú podpisovú doložku. V odvolaní žalovaný napádal taktiež vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zaviazaný na peňažné plnenie. Má za to, že v tejto časti sa súd nedôsledne vyporiadal s predloženými listinnými dôkazmi, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Nestotožňuje sa v tejto časti so závermi súdu o tom, že zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a taktiež nedostatočnú špecifikáciu splátok. Poukázal na to, že z čl. 4 ods. 4.6. zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. V deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomínaného splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvných dojednaní. Má teda za to, že zmluva údaj o termín konečnej splatnosti úveru obsahuje. Vo vzťahu k záveru súdu o nedostatočnej špecifikácii jednotlivých splátok úveru poukázal na to, že výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. tak ako ho prezentuje žalobca, predstavuje v podstate požiadavku, aby v úverovej zmluve bola uvedená amortizačná tabuľka. Mal za to, že takýto výklad odporuje záverom, ktoré vyslovil Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15. Za nesprávne považoval aj závery súdu prvej inštancie o neplatnosti dohodnutých úrokov. Má za to, že nemal právomoc vstupovať do kontraktačného procesu ohľadne určenia výšky úrokov. Jeho závery v tejto časti odporujú ust. § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka. V zákone nemá oporu ani postup spočívajúci v porovnávaní úrokových sadzieb bánk a nebankových subjektov. Takýto postup nemá oporu v žiadnom zákone. Jeho nesprávny postup vyplýva aj z toho, že namiesto aplikácie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (ktoré určovalo spôsob stanovenia výšky odplaty) vychádza z postupu, ktorý nie je podložený žiadnym zákonným ustanovením.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Namietal odvolacie námietky žalovaného v časti dohody o poskytnutí služby podľa bodu 8.1. Zotrváva na svojom názore, že táto dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach jej účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Tomuto totiž žalovaný strhol z úveru poplatok za to, ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadal o odklad splátok. Poukázal na konkrétne rozhodnutia súdov, ktorými bol obsah dohody v tejto časti posudzovaný obdobne ako súdom prvej inštancie. Ďalej uviedol, že aj pri aplikácii ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka na výšku zmluvných úrokov nepredpokladá, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch boli zahrňované aj údaje tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Má za to, že úroková sadzba uvedená v zmluve podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi považuje za správny.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 380 v rozsahu žalovaným vyšpecifikovaných odvolacích dôvodov a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a to dôkazmi, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 CSP, vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na vyššie uvedených záveroch nemení nič ani dôvodnosť jednej z odvolacích námietok žalovaného ohľadne záveru súdu o nedostatku náležitostí zmluvy v časti výšky, počtu a frekvencie splátok a špecifikácie poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Nesprávne závery súdu prvej inštancie v tejto časti neovplyvnili vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcich výrokoch. Odvolací súd považuje za vecne správne a výstižné aj dôvody prvoinštančného rozsudku týkajúce sa neplatnosti časti zmluvy týkajúcej sa poplatku za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch splátok úveru a v časti, v ktorej súd prvej inštancie vyhodnotil úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi ako zmluvu bezúročnú a bezodplatnú z dôvodu chýbajúcej náležitosti a to údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V tejto časti sa odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodu prvoinštančného rozsudku a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:

13. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, v ktorej žalovaný namieta neurčitosť výroku, ktorým súd prvej inštancie vyhodnotil časť zmluvy týkajúcu sa poplatku za možnosť odkladu splatnosti maximálne troch splátok úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Spôsob, akým súd v rozsudku označil uvedenú časť zmluvy vo výroku svojho rozsudku, nemožno považovať za zmätočný

ani neurčitý. Skutočnosť, že aj samotnému žalovanému je zrejmé, o akú časť zmluvy sa jedná, vyplýva z dôvodov jeho odvolania, v ktorej napáda aj správnosť záveru súdu prvej inštancie v tejto otázke a to odvolacími dôvodmi predstavujúcimi podstatnú časť jeho odvolania. Odvolací súd je toho názoru, že formulácia výroku rozsudku v tejto časti umožňuje nepochybne identifikovať časť zmluvy, ktorej sa týka bez toho, aby ju bolo možné zameniť s inou časťou zmluvy. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj jeho odvolaciu námietku, v ktorej spochybňuje správnosť záveru súdu prvej inštancie ohľadne tohto výroku. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že takéto dojednanie medzi účastníkmi konania a to formou osobitnej zmluvy nebolo vykonané na základe osobitnej žiadosti žalobcu tak, ako to žalovaný tvrdí a táto osobitná dohoda bola vsunutá do obsahu úverovej zmluvy formou vopred vyhotovených zmluvných podmienok, ktoré neboli výsledkom individuálneho dojednania so žalobcom ako spotrebiteľom a možno uveriť jeho tvrdeniam o tom, že vzhľadom na konkrétne okolnosti uzatvárania zmluvy, množstvo listinných dokumentov, ktoré mu boli zo strany žalovaného predkladané na podpis v krátkom časovom úseku, si neuvedomil, že popri úverovej zmluve podpísal žalovanému aj zmluvné podmienky ohľadne uvedeného poplatku. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že zo svojej rozhodovacej praxe má vedomosť o tom, že v obdobnej situácii sa ocitlo množstvo iných spotrebiteľov, ktorí sa pred súdom bránili skutočnosťou, že vôbec nemali vedomosť o uzavretí takéhoto právneho vzťahu. Správne sú závery súdu prvej inštancie, ktorý prihliadol na skutočnosť, že žalobca (tým, že mu žalovaný výšku uvedeného poplatku zrazil priamo z poskytnutého úveru) vynútil od neho úhradu ceny služby, ktorá mu v tom čase nebola poskytnutá a predstavovala iba možnosť jej využitia za konkrétnych okolností v budúcnosti). Takúto situáciu nemožno hodnotiť ako dodanie služby zo strany spotrebiteľa, za ktorú by žalobcovi ako spotrebiteľovi vznikla povinnosť uhradiť jej cenu.

14. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa záverov súdu prvej inštancie o nedostatku zákonnej náležitosti úverovej zmluvy a to údaja o termíne konečnej splatnosti úveru tak, ako ju vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie v tomto smere správne postupoval, pokiaľ existenciu takéhoto údaja vyhodnocoval iba z obsahu samotnej úverovej zmluvy a neprihliadol na obranu žalovaného, že uvedené údaje sú súčasťou jeho oznámenia veriteľovi o schválení úveru. Takéto oznámenie je totiž potrebné vyhodnotiť ako jednostranný úkon žalovaného a jeho obsah takto nemožno považovať za súčasť úverovej zmluvy, keďže na ňom chýba relevantný prejav vôle druhej zmluvnej strany, teda spotrebiteľa. Súd prvej inštancie preto správne svoje závery v tejto otázke vyvodzoval z obsahu samotnej úverovej zmluvy a správne konštatoval, že z bodu 6. zmluvy vyplýva iba výška poskytnutého úveru 720,00 eur, počet mesačných splátok a ich výška a vyčíslenie celkovej čiastky, ktoré žalobca ako dlžník má zaplatiť v sume 1.471,68 eur. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že z takto formulovaného obsahu zmluvy nemožno vyvodiť skutočné vymedzenie doby jej trvania, ako aj termínu konečnej splatnosti tak ako to predpokladá ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch a to aj pri rešpektovaní možnosti vymedzenia konečnej splatnosti úveru spôsobom, ktorý pripustil Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku C-42/15. Už samotný nedostatok tejto zákonnej podmienky má za následok, že uvedená úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov tak ako to správne vyhodnotil súd prvej inštancie. Z tohto pohľadu teda už možno považovať za nadbytočné vyhodnocovanie ďalšej chýbajúcej náležitosti zmluvy a to podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z hľadiska špecifikácie, výšky, počtu a frekvencie splátok a poradia, v ktorom sa budú tieto priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Pri rovnakom závere o bezodplatnosti a bezúročnosti zmluvy je bezpredmetnou aj odvolacia námietka žalovaného ohľadne výšky dojednaných zmluvných úrokov. Tieto otázky považuje odvolací súd pre rozhodnutie vo veci za právne bezvýznamné a preto ich ani nepodroboval svojmu prieskumu. S poukazom na správnosť záveru súdu prvej inštancie o bezodplatnosti a bezúročnosti úverovej zmluvy považuje odvolací súd za správny aj jeho záver o bezdôvodnom obohatení žalovaného v rozsahu, v akom plnenie žalobcu prevyšovalo výšku istiny poskytnutého úveru a preto napadnutý rozsudok potvrdil aj vo vyhovujúcom výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 693,36 eur, ako aj v správnom nadväzujúcom výroku o trovách konania a povinností žalovaného zaplatiť súdny poplatok. Odvolací súd preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

15. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .