Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/199/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: G.I. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. L. I. Y., XXX XX L. I. Y., B. Z. V. XX, XXX XX B., právne zastúpená: Advokátska kancelária, JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 EUR takto

rozhodol:

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 150 EUR, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z priznanej istiny s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu podanou dňa 17.08.2017 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 500 EUR z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby žalobkyňa uviedla, že v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 19C/387/2015 o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bola v postavení spotrebiteľky úspešná. Poukázala na to, že súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol: „Súd má za to, že je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti takéhoto úkonu aj podľa novelizovaného ustanovenia § 137c CSP, aj podľa ustanovení § 80 písm. c) O.s.p., nakoľko je zrejmé, že neuvedením úrokovej sadzby, je úverová zmluva absolútnym právnym úkonom, pretože chýba podstatná náležitosť, a to určenie výšky úrokovej sadzby podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, takáto zmluva je neplatná pre rozpor so zákonom. Ak teda žalovaný uzavrel so žalobkyňou absolútne neplatnú úverovú zmluvu, neplatné sú aj všetky právne úkony tejto zmluvy, ktoré boli uzavreté na základe tejto zmluvy a ktoré z tejto zmluvy vychádzajú a aj majú samostatný právny dôvod vzniku. Súd sa stotožňuje s právnym zdôvodnením žalobcu, podľa ktorého pokiaľ nebude rozhodnuté o absolútnej neplatnosti právneho úkonu dohody o zrážkach zo mzdy, zamestnávateľ žalobkyne na základe takejto dohody o zrážkach zo mzdy, bude naďalej vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne napriek tomu, že je zrejmé, že žalovaný uplatňuje nároky, ktoré nie sú dôvodné, nakoľko v danom prípade mu patrí iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka spočívajúci vo vrátení požičanej sumy, t.j. 10.902,- Sk, v prepočte na euro 361,88 eura. Preto súd oprávnenej žalobe v celom rozsahu vyhovel.„

Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľných práv, ktoré musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Uviedla, že primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy, pričom má mať zároveň aj funkciu relutárnu.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 29.09.2017 k žalobe poukázal na to, že úverová zmluva bola uzatvorená dňa 08.06.2007, kedy ešte zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nebol platný ani účinný, preto žalovaný považuje za nedôvodné a nezákonné, aby bol sankcionovaný na základe, v tom čase neexistujúceho predpisu. Žalovaný zároveň poukázal na to, že pokiaľ súd v pôvodnom konaní vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neplatnú, neexistujúcu, nemôže tento rozsudok spĺňať kritéria stanovené v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ohľadom porušenia práv a povinnosti žalovaným. Taktiež poukázal na to, že žalobou, ktorou sa žalobca domáhal v pôvodnom konaní neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bola určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p., pričom ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. neuvádza ako možný podklad na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia aj určovacej žaloby, ale výlučne žaloby na plnenie (porušenie práva alebo povinnosti). Žalovaný poukázal aj na to, že v čase, keď požiadal zamestnávateľa žalobcu u realizáciu zrážok zo mzdy, bola jeho platobná disciplína nepravidelná, nemal doplatenú ani samotnú istinu, preto pristúpil k takémuto kroku, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako pristúpiť k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou. Žalovaný sa vyjadril, že má za to, že neboli dodržané náležitosti § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a uviedol, že z citovaného ustanovenia vyplýva kumulatívna podmienka porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu a predpokladom uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia je to, aby existovala aspoň potencionálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo povinnosti, inak nie je čo reparovať. Poukázal na to, že žalobcovi žiadna ani potencionálna ujma nevznikla, ale naopak získal výhodu v ukončení zrážok zo mzdy, na ktorých sa slobodne so žalovaným pri uzatváraní zmluvy dohodol. Poukázal aj na to, že pokiaľ by mal žalobcovi ešte uhradiť „umelo vykonštruované“ finančné zadosťučinenie vo výške 500 EUR, dostal by sa sám do pozície dlžníka, ktorý by uhradil žalobcovi ako spotrebiteľ viac, ako mu ten vrátil. V takomto prípade by namiesto rovnosti účastníkov konania, duplicitné sankcionovanie spôsobilo vznik nerovnováhy v neprospech žalovaného, ako dodávateľa a súčasne by sa takýmto rozhodovaním súdov podporila špekulatívnosť spotrebiteľov, ktorým by súd v prípade podania žaloby nie len vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov, ale pri priznaní ešte aj ďalšieho umelo navýšeného primeraného finančného zadosťučinenia by sa s poskytovania úverov stala príjmová činnosť pre spotrebiteľov, ktorým by sa ešte aj platilo za poskytnutie úveru. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.

3. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

4. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

5. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

6. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/387/2015, v dôsledku čoho bolo určené, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Uvedená dohoda, ktorá je ako zabezpečovací inštitút v akcesorickom vzťahu k nákladnej (úverovej) zmluve bola určená za neplatnú z dôvodu neplatnosti úrokovej zmluvy pre chýbajúcu podstatnú náležitosť - úrokovú sadzbu. Žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď predostrel žalobkyni takúto formulárovú zmluvu a následne sa domáhal jej realizácie. S ohľadom na uvedené je podľa názoru súdu naplnený vyššie uvedený základný predpoklad uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie, a to, že boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov.

7. Pokiaľ ide o námietku retroaktívneho uplatňovania zákona č. 250/2007 Z.z., k tomu súd uvádza, že k porušovaniu práv žalobkyne ako spotrebiteľky dochádzalo v prejednávanom prípade kontinuálne od doby uzatvorenia zmluvy, počas celej doby jej platnosti, a to aj za účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Taktiež je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa porušenie svojich práv úspešne uplatnila žalobou o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy dňa 23.09.2015, teda za účinnosti citovaného zákona. S ohľadom na uvedené nie je námietka žalovaného opodstatnená. Žalovaný zároveň namietal, že podkladom pre uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia nemôže byť určovacia žaloba ale žaloba na plnenie. Takýto reštriktívny výklad však nemožno pripustiť, pretože z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľ má úspešne uplatniť porušenie práv alebo povinnosti, bez ohľadu na to akým druhom žaloby, čo nepochybne bolo konštatované v pôvodnom konaní, a preto takúto argumentáciu nemožno prijať. Žalovaný poukázal aj na to, že pokiaľ bola dohoda vyhodnotená ako neplatná, teda neexistujúca, nemôže sa žalobkyňa domáhať nároku uplatneného touto žalobou. S týmto tvrdením taktiež nemožno súhlasiť, pretože neplatnosť dohody bola vyslovená práve z dôvodu, že žalovaný porušil svoje povinnosti, resp. práva žalobkyne ako spotrebiteľky, čo nepochybne vyplýva z pôvodného konania, a teda ani túto argumentáciu žalovaného nemožno považovať za relevantnú. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva kumulatívna podmienka porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu, čo je ale vyslovene formalistický prístup bez zohľadnenia účelu príslušnej právnej úpravy, čo taktiež nemožno akceptovať, keďže ako už bolo konštatované, k porušeniu práv žalobkyne nepochybne došlo.

8. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie nemožno vnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobkyňu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd považuje výšku priznaného finančného zadosťučinenia za primeranú s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu naplnený aj účel predmetného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobkyne z titulu jej zadosťučinenia a zároveň je naplnená aj jeho výchovná funkcia tým, že priznanie takéhoto nároku bude na žalovaného vyplývať tak, aby v budúcnosti spotrebiteľov nezavádzal, nepoužíval nekalé obchodné praktiky a platne uzatváral právne vzťahy so spotrebiteľmi. Súd považuje sumu vo výške 150 EUR za primeranú aj s ohľadom na to, že žalovaný si vo vzťahu k žalobkyni už aj uplatnil zrážky zo mzdy na základe neplatnej

dohody a vyvolal u nej stav právnej neistoty, ktorý musela riešiť podanou žalobou. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom keďže rozhodnutie v danom prípade záviselo od úvahy súdu, súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak iba z priznanej istiny vo výške 150 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).