Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/81/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o mal. R. T. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa matky S. P. nar. X.X.XXXX trvale bytom v T. na E. ul. č. XX, prechodne v T. na L. T. č. XX zastúpenej JUDr. Michaelou Mihalcovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Fatranskej ul. č. 2/E a otca N. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v T. na B. ul. č. X zastúpeného JUDr. Ondrejom Lučivjavským advokátom so sídlom v Košiciach na Murgašovej ul. č. 3 v konaní o zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 7.2.2018 č.k. 23P/91/2016-265 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 14.12.2012 č.k. 12P/152/2012-43 vo výroku o výchove a výžive a rozsudok z 9.9.2014 č.k. 21P/66/2014-32 tak, že zveril mal. R. T.Š. do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Matke určil vyživovaciu povinnosť na mal. R. vo výške 40,- € mesačne počnúc od 14.10.2015 do budúcna, ktoré výživné je povinná prispievať otcovi vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 14.10.2015 do 31.1.2018 spolu vo výške 961,93 € povolil matke splácať v mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Upravil styk matky s mal. R. každý párny víkend počnúc od piatku od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý rok počas vianočných sviatkov 24. decembra od 9.00 hod. do 12.00 hod. a 27. decembra od 9.00 hod. do 15.00 hod., počas veľkonočných sviatkov Veľkonočnú nedeľu od 11.00 hod. do 16.00 hod., cez letné prázdniny prvý júlový týždeň a prvý augustový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že v určený čas mal. R. matka prevezme v stanovené dni a hodiny pred bytom otca a vráti na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu. Otca zaviazal uhradiť štátu trovy vo výške 184,04 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a matku zaviazal uhradiť štátu trovy vo výške 234,04 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že s návrhom otca na zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti nesúhlasí i keď je pravdou, že v dôsledku svojej zložitej situácie v septembri 2015 odovzdala maloletú R. do jeho starostlivosti, avšak odvtedy sa jej pomery výrazne zmenili. Má toho času vyriešenú bytovú otázku a vykonáva podnikateľskú činnosť, z ktorej jej plynie príjem, čo bolo súdu v konaní riadne preukázané. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy, že sa maloletá dožaduje častejšieho styku s ňou a ona sa so starými rodičmi maloletej, ktorí sa o ňu denne starajú o tomto nevie dohodnúť. Otec maloletej s ňou nekomunikuje, resp. jej nebol ochotný poskytnúť na seba telefonický kontakt. Na maloletú R.

nedostatok osobného kontaktu s ňou vplýva veľmi negatívne, čo samotné dieťa niekoľkokrát povedalo v rámci svojej výpovede pred súdom. Dieťa vo výpovedi uviedlo, že býva s babkou a dedkom a že tato chodí za nimi len občas a že s nimi nebýva. Uvádzala, že by chcela u mamky prespať a že má radšej tie víkendy, keď ide k mamke. Na otázku, či by chcela dlhšie bývať u mamky, uviedla, že áno. Na otázku, či bola u mamky v lete na viac dní uvádzala, že nie. Uvádzala, že chcela ísť na viac dní k mamke, že to povedala babke a tá povedala, že nie. Dieťa uviedlo, že chce bývať s mamkou. Na otázku, ak by mohla bývať aj u mamky aj u babky kde by chcela bývať dlhšie uviedla, že u mamky. Na otázku, či sa s ňou mamka učila, keď u nej bola na víkend, maloletá uviedla, že áno, čítali spolu. Maloletá pri výsluchu tiež uviedla, že bola u tatka v byte, je to jednoizbový byt. Uviedla, že tatko tam s nikým nebýva, len kamoši za ním chodia a ona tam ešte nespala. Má za to, že súd prvej inštancie nevzal pri rozhodovaní do úvahy názor dieťaťa a jeho vôľu byť s ňou podstatne viac a nezohľadnil ani skutočnosť, že maloletá chce byť častejšie v kontakte so svojou sestrou D. G.B., pretože sa mimo času, keď sa stretnú u nej, spolu vôbec nestretávajú a tým sa ich vzťah nemá šancu prehlbovať. D. je v jej opatere každý párny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod, avšak s jej otcom je dohoda ohľadom styku možná, takže predpokladá, že keby R. bola v jej starostlivosti, sestry by mohli tráviť oveľa viac času. Opätovne poukazuje na to, že otec maloletej sa jej dostatočne nevenuje a starostlivosť o maloletú zabezpečujú starí rodičia zo strany otca. Dieťa jej opakovane uvádza, že aj keď ocko občas prespáva u nich, často je v práci alebo chodí za svojou priateľkou a maloletej sa nevenuje. V odôvodnení rozsudku súd na tieto skutočnosti nereflektuje iba v bode 30/ konštatuje, že o maloletú sa starajú hlavne otcovi rodičia a z výpovede maloletej vyplýva, že otec je doma menej. Uviedla, že pri rozhodovaní sa v podstate súd prvej inštancie nechal viesť hlavne tvrdeniami otca, objektívne nezohľadnil pri rozhodovaní všetky skutočnosti. Žiada, aby odvolací súd pri rozhodovaní prihliadol na to, že môže byť ohrozené jej ústavou garantované právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť o maloletú R..

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na svojich doterajších písomných, ako aj ústnych vyjadreniach a navrhuje rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom na najlepší záujem dieťaťa.

4. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

5. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (článok 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je potrebné

posudzovať individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa konkrétne dieťa nachádza, čo nepochybne vyplýva i z článku 5 Základných zásad Zákona o rodine, ktorý stanovuje kritériá pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa, ktorými sú zohľadnenie najmä úrovne starostlivosti o dieťa, bezpečia dieťaťa, ako aj bezpečia a stability prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrany dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom alebo zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenia vývinu dieťaťa, zásahmi do jeho dôstojnosti a zásahmi do jeho duševnej, telesnej a citovej integrity osobou, ktorá je dieťaťu blízkou, podmienok na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názoru dieťaťa a jeho možného vystaveniu konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami, využitia možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnená odvolacia námietka matky, že rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti otca môže byť ohrozené jej ústavou garantované právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť o maloletú R., čo by v konečnom dôsledku viedlo k záveru, že doterajšie zverenie maloletej do starostlivosti matky predchádzajúcim rozhodnutím súdu bolo zásahom do ústavných práv otca.

9. K ďalším argumentom matky obsiahnutým v jej odvolaní je potrebné konštatovať, že tvorili jej obranu už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd náležite vysporiadal v napadnutom rozsudku, a to na základe rozsiahleho dokazovania vykonaného na zistenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Pokiaľ sa matka odvoláva na vôľu maloletého dieťaťa prezentovanú na pojednávaní súdu odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že aj keď právo maloletého dieťaťa slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom umožňujúcim mu do určitej miery vyrovnať nerovné postavenie, napríklad vo vzťahu k jeho rodičom, príp. kolíznemu opatrovníkovi, avšak konečné hodnotenie, resp. posúdenie záujmov maloletého dieťaťa patrí súdu, ktorý musí korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné a čo nie. Navyše prejavený názor dieťaťa na pojednávaní a jeho výpovednú hodnotu značne spochybňuje následné vyšetrenie znalkyne, ktorá okrem iného konštatovala, že maloletá vzhľadom na svoj nízky vek ešte nedokáže reálne vnímať a posudzovať ľudí komplexne s jeho pozitívnymi, negatívnymi a morálno- hodnotovými vlastnosťami ich osobností. Maloletá si matku idealizuje, plne jej dôveruje, keďže jej vzťah k matke nie je spochybňovaný ani zo strany otca, príp. starých rodičov zo strany otca. Znalkyňa matku charakterizuje ako osobnostne nevyzretý typ, pričom vo vlastnom záujme manipulatívne pôsobí na dieťa, aby dosiahla svoj cieľ, keď presviedča dieťa, že sa dokáže oň postarať, že pôjdu bývať do väčšieho bytu, že jej zaobstará psíka, že má dosť finančných prostriedkov a podobne, pričom dieťa so skutočnosťou konfrontované nebolo a následne môže zažívať veľké sklamanie, ak sa jeho predstavy nenaplnia s tým, že vekom sa tieto sklamania môžu posilňovať, keďže dieťa bude konfrontované každodennou realitou, čo by pre neho predstavovalo nadlimitnú záťaž. Maloletá je s terajším výchovným prostredím spokojná, matka jej však chýba, ale na druhej strane by takisto pociťovala smútok za otcom a starými rodičmi, ak by odišla bývať k matke. Znalkyňa ďalej v bode 9/ znaleckého posudku uvádza konkrétnu vôľu mal. dieťaťa, ktoré prejavilo záujem byť u matky dlhšie aj s prespaním, pričom pokiaľ ide o zmenu výchovného prostredia, dieťa vo svojom rozhodovaní lavíruje, na jednej strane si niekedy želá ostať vo výchovnej starostlivosti u matky, keďže si idealizuje situáciu bývania u nej, ako aj zabezpečovanie starostlivosti zo strany matky, na druhej strane pociťuje smútok za otcom a starými rodičmi, ak by bola u matky. Znalkyňa zdôraznila, že vôľa dieťaťa je ovplyvňovaná konaním matky, ktorá dieťa podporuje v jeho rozhodnutí ostať s ňou nereálnymi predstavami. Pokiaľ ide o osobnostné predpoklady otca na starostlivosť o maloletú, tieto znalkyňa hodnotí ako primerané, je zodpovedný a spoľahlivý typ, prednostne sa snaží finančne zabezpečiť seba a dieťa, pričom charakter jeho práce mu zatiaľ neumožňuje byť s dieťaťom kontinuitne, preto so svoju matkou pracujú striedavo na smeny tak, aby o dieťa bolo postarané. V situácii ohrozenia dieťaťa sa vie náležite zmobilizovať a zorganizovať veci s prioritným záujmom o dieťa. Vzhľadom na závery znalkyne v kontexte ďalších dôkazov, ako aj výsledkov šetrenia pomerov mal. dieťaťa kolíznym opatrovníkom nie je možné súhlasiť s argumentom matky, že súd prvej inštancie sa nechal viesť hlavne tvrdeniami otca a objektívne nezohľadnil pri rozhodovaní všetky skutočnosti.

10. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd prvej inštancie reflektoval i na ďalšiu skutočnosť, a to vytváranie a prehlbovanie súrodeneckého vzťahu s ďalšími deťmi matky maloletej, a to aj D. G., ktorá bola tiež zverená do osobnej starostlivosti jej otca, keď styk matky s maloletou R. upravil práve v čase, keď má upravený aj styk s mal. D., pričom je potrebné podotknúť, že styk s mal. D. je upravený v podstatne užšom rozsahu, ako styk matky s mal. R., ktorý je upravený v štandardnom rozsahu.

11. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne, zákonne a predovšetkým v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .