Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-303-2017.pdf
PDF · 110.46 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/303/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: MAC TV, s.r.o., IČO: 00618322, so sídlom v Bratislave, Brečtanová 1, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., IČO: 36731544, so sídlom v Bratislave, Miletičova 5B, za ktorú koná advokát Mgr. Juraj Bugala, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom v Bratislave, Palisády 36, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/34/2017 zo dňa 27.9.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím č. RP/34/2017 zo dňa 27.9.2017 uložil žalobcovi pokutu v sume 3.319,- € podľa § 64 ods. 1 písm. d/ a § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. a/ tohto zákona tým, že na televíznej programovej službe JOJ odvysielal dňa 23.3.2017 o cca 20.37 hod. program Inkognito, ktorý svojím obsahom a spôsobom spracovania, a síce prezentovaním vtipov o amputovaných končatinách, zasiahol do práva na ochranu ľudskej dôstojnosti spoločenskej skupiny telesne hendikepovaných osôb. 2. Žalovaný popísal priebeh programu tak, že po odhalení povolania prvého hosťa (inštrumentárka) nasledoval krátky rozhovor medzi jednotlivými účinkujúcimi, súčasťou ktorého bolo viacero vtipov na tému amputovaných končatín so znením: M. G.: „F., ale ty si pamätáš, keď pacientovi, ktorý bol po amputácii - prišla za ním sestrička s dobrou a zlou správou?“ M. O.: „No, je niekoľko verzií.“ .M. G.: „Áno, tak daj prvú.“ M. O.: „ Je taká jedna verzia, že - mám pre vás dobrú...zlú...no tak najprv tú zlú. No, tak, museli sme vám amputovať obidve nohy. Ééé, preboha! Teraz tú , sp. zn. dobrú. Vidíte tam toho chlapíka, čo leží tam na šestke? On od vás kúpi topánky.“ Smiech v hľadisku. V. V.: „Marcel, aká je druhá verzia?“ M. G.: „Budeme vám musieť amputovať obe nohy, to je zlá správa. A dobrá správa? Eé, viete, tá pekná blonďavá sestrička, čo vás ošetruje? No...začal som s ňou chodiť.“ Nastáva smiech. V. V.: „Potom už je len verzia, že mám pre vás zlú správu, zajtra zomriete. Ale dovtedy vám povieme, prečo.“ Smiech. M. A.: „A ešte, pán doktor, necítim si nohy. Ani sa nečudujem, my sme vám ich amputovali.“
M. G.: „A potom je ešte - pán doktor, necítim, neviem si nahmatať nohy. No lebo sme vám amputovali ruky.“ V. V.: „Poďme, poďme radšej...“ M. O.: „To je černota, černota, černota.“ M. G.: „Černota černá.“
Žalovaný zohľadnil skutočnosť, že telesne hendikepované osoby sú spoločenskou skupinou, ktorej podmienky fungovania a uplatnenia sa v dnešnej spoločnosti sú vo viacerých smeroch sťažené. Vzhľadom na svoju znevýhodnenú situáciu by osoby patriace do tejto skupiny mali v súlade so všeobecne spoločensky akceptovaným správaním požívať zvýšenú mieru ochrany pred konaním spôsobilým zasiahnuť do ich ľudskej dôstojnosti. Javí sa ako žiaduce, aby sa akékoľvek (aj potenciálne vtipné) vyjadrenia na adresu telesne hendikepovaných osôb formulovali s vyššou mierou citlivosti, zodpovednosti a slušnosti, než akú je potrebné zachovať pri vyjadrovaní sa vo vzťahu k iným spoločenským skupinám, ktoré sa obyčajne stávajú terčom vtipov v reláciách tohto charakteru. Podľa žalovaného tieto vtipy zosmiešňovali a zľahčovali neutešivú situáciu fyzicky hendikepovaných obyvateľov obzvlášť neadekvátnym, nehumánnym a necitlivým spôsobom. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/26/2012 zo dňa 25.9.2012, sp. zn. 2Sž/21/2010 zo dňa 18.5.2011. Napriek skutočnosti, že obsahom programu Inkognito je hádanie povolaní prítomných hostí zábavnou, nenútenou a odľahčenou formou, samotná snaha pobaviť diváka neoprávňuje vysielateľa prezentovať vtipy na úkor telesne postihnutých osôb, ktoré sa v dôsledku svojho hendikepu ocitli v neľahkej životnej situácii. Voči predmetnej spoločenskej skupine je potrebné zachovať istú mieru súcitu, slušnosti a zodpovednosti berúc na zreteľ možný následok takto prezentovaných informácií. V dôsledku skôr uvedeného tak spracovanie programu a v ňom uvedených výrokov vyznieva nedôstojne, necitlivo, neúctivo a výsmešne vo vzťahu k telesne hendikepovaným osobám a zľahčuje ich nepriaznivú situáciu. Takto prezentované informácie predstavovali prekročenie nevyhnutnej miery zásahu do základných práv a slobôd dotknutých osôb v záujme zachovania obsahovej podstaty programu. Odvysielanie programu s obsahom, ktorý tvorili uvedené výroky, nebolo odôvodnené potrebou verejnosti byť informovaný a taktiež takéto odvysielanie nebolo nevyhnutné pre zachovanie práva účastníka konania na slobodu prejavu. Žalobca tým porušil § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., za čo je administratívnoprávne zodpovedný.
Žalovaný pri ukladaní sankcie zohľadnil skoršie sankcionovanie žalobcu trinástimi právoplatnými rozhodnutiami o uložení pokút za porušenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. a za zásah do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. Žalobca je za porušenie povinností objektívne zodpovedný, preto nie je potrebné skúmať jeho zavinenie; podstatné je len to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Žalobca je multiregionálnym vysielateľom a má viac ako 30 % potenciálnych recipientov a menej ako 80% obyvateľov. Je zároveň celoplošným digitálnym vysielateľom. Program, v ktorom sa vyskytli popísané výroky, trval cca jednu hodinu a osem minút vrátane reklamných blokov a prezentácia vtipov trvala cca 40 sekúnd. Následkom porušenia zákonnej povinnosti bol zásah do ľudskej dôstojnosti telesne hendikepovaných osôb. Žalovaný pri určovaní závažnosti správneho deliktu zobral do úvahy aj skutočnosť, že v dôsledku odvysielania predmetných vtipov o amputovaných končatinách došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti telesne hendikepovaných osôb, aj zábavný charakter relácie. Spáchaním správneho deliktu nedošlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov žalovaný uložil pokutu v sume X.XXX,- € v dolnej hranici zákonného rozsahu (od X.XXX,- € do XXX.XXX,- €). II. Zhrnutie argumentov žalobcu
3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/34/2017 zo dňa 27.9.2017, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že zásah do jeho slobody prejavu bol síce vykonaný na základe zákona č. 308/2000 Z.z., no už nebol vykonaný na základe niektorého z chránených verejných záujmov podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR (ochrana práv a slobôd iných) a nebol proporcionálny a nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Nesplnenie podmienky legitímneho cieľa a proporcionality zásahu neumožňujú žalovanému obmedziť jeho právo na slobodu prejavu v podobe napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za nezákonné. 4. Žalovaný síce identifikoval ochranu práv a slobôd iných ako legitímny cieľ, no nestotožnil ho so žiadnou konkrétne individualizovanou osobou, ktorej malo byť zasiahnuté do osobnostných práv. Individualizácia subjektu je nevyhnutná na to, aby mohlo dôjsť k posúdeniu proporcionality zásahu do osobnostných práv, prípadne obmedzenia práva na slobodu prejavu. Žalovaný uplatnil nesprávnu ústavnú normu
v prospech domnelej ochrany skupiny neurčitých osôb, ktoré nie je možné pomeriavať so slobodou prejavu. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 571/2015 zo dňa 12.4.2016. 5. V administratívnom konaní bolo potrebné vykonať test proporcionality, teda zodpovedať otázky kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovoril. Privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám obzvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. Novinári majú sociálnu povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinári môžu používať určitú mieru preháňania a provokácie. Keďže je „nositeľom“ slobody prejavu, uplatňuje sa uňho zvýšená ochrana poskytovaná novinárom, resp. masmédiám. 6. Informácie (vtipy) sa netýkali žiadnej konkrétnej osoby, ale vymyslených, všeobecne pomenovaných osôb lekára a pacienta vystupujúcich v scénári vtipu poukazujúceho na vznik vymyslenej absurdnej situácie chybného amputovania „zdravej“ končatiny a humorného kontextu. Je zrejmé, že uverejnená informácia žiadnym spôsobom nesmerovala voči konkrétnej osobe a už vôbec nie proti skupine telesne hendikepovaných osôb. Navyše, ide o verejne známy vtip, ktorý spadal pod verejný záujem obyvateľstva sledujúceho zábavný program. 7. Čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je miera ochrany osobnostných práv. Informácie boli odvysielané v zábavnej relácii televíznej programovej služby JOJ, prevádzkovanej žalobcom s celoštátnou pôsobnosťou. Divák filtruje odvysielané informácie ako informácie uvádzané v rámci humoru, satiry, nadsázky a nie ako informácie, ktoré majú za cieľ podnecovať nenávisť (hate speech) alebo potláčať, či obmedzovať práva určitej skupiny osôb. 8. Humor, žart, satira a karikatúra sú v judikatúre ESĽP formami slobody prejavu, ktoré sú chránené z hľadiska slobody prejavu, ibaže by svojím obsahom a intenzitou predstavovali šírenie nenávistných myšlienok voči vystupujúcim osobám smerujúcim k potláčaniu ich základných práv a slobôd. Išlo o reprodukciu vymyslenej neškodnej situácie s humorným podtextom, ktorého cieľom bolo zjavne pobaviť divákov. III. Vyjadrenie žalovaného
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobca sa v administratívnom konaní vo veci nevyjadril. 10. Žalovaný sa v podrobnostiach pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že sloboda prejavu nie je bez hraníc, nemá absolútny charakter. V prípade konfliktu medzi ústavou garantovanými právami je potrebné vychádzať zo zásady ich spravodlivej rovnováhy posudzovanej na základe testu proporcionality. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v tom rozsahu, kým uplatnením jedného z nich nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Slobodu prejavu možno obmedziť na základe kumulatívneho splnenia troch podmienok: (i) obmedzenie vyplýva zo zákona, (ii) obmedzenie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, (iii) a sleduje legitímny cieľ, ktorý vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. 11. Záujem na ochrane ľudskej dôstojnosti bol naliehavejší ako právo verejnosti na informácie. Pri posudzovaní kolízie uvedených záujmov nevybočil a nezasiahol do ústavne zaručeného práva na informácie, ale naopak poskytuje ochranu vyššej hodnote, ktorou je ochrana ľudskej dôstojnosti. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/21/2010 zo dňa 18.5.2011, v zmysle ktorého zásah do práva na ľudskú dôstojnosť môže smerovať aj voči celej skupine osôb, pričom takáto skupina musí byť objektívne identifikovaná a identifikovateľná. Táto podmienka bola splnená, keďže dotknutým subjektom boli telesne hendikepované osoby. 12. Žalovaný nepopiera, že namietané vyjadrenia odzneli v rámci prezentácie reprodukovaného vtipu, resp. vymyslenej nereálnej situácie bez reálnych aktérov, no v záujme pobaviť verejnosť bolo úlohou žalobcu zabezpečiť vhodný prístup vzhľadom na závažnosť situácie a následky, ktoré odvysielanie programu v takejto podobe môže spôsobiť vo vzťahu k ľudskej dôstojnosti hendikepovaných osôb. Vtipy zosmiešňovali a zľahčovali neutešenú situáciu telesne postihnutých osôb neadekvátnym, nehumánnym a necitlivým spôsobom. Takto prezentované informácie prekročili nevyhnutnú mieru zásahu do základných práv a slobôd dotknutých osôb. 13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. IV. Pojednávanie 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 31.10.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného.
V. Relevantné právne predpisy
15. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. audiovizuálna mediálna služba na požiadanie, programová služba a ich zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. 16. Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu. 17. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.
18. Podľa § 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Za deň, keď sa rada dozvedela o porušení povinnosti podľa odseku 1, sa považuje deň prerokovania správy o kontrole dodržiavania povinností podľa tohto zákona na zasadnutí rady.
19. Podľa § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od X XXX. eur do XXX XXX eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od XXX . eur do XX XXX eur, ak vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.
20. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, § 53, § 54, § 56 až § 68 zákona o správnom konaní.
VI. Závery správneho súdu
21. Právo na slobodu prejavu obsiahnuté v článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Toto znenie korešponduje aj s čl. 26 Ústavy SR.
22. Sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa zaručujú každému ako základné právo. Slobodou prejavu sa človeku umožňuje vysloviť alebo zamlčať svoje city, myšlienky a názory. Prostredníctvom práva prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa každému umožňuje dozvedieť sa informáciu, získať informáciu do svojej dispozičnej sféry a v nej informáciu spracovať pre svoju potrebu i potrebu iných, keďže v súlade s ústavou k nemu patrí aj právo informáciu ďalej rozširovať vo verejnom záujme sa sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie môžu obmedziť podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR len zákonom. Termínom „zákon“ sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily. Zákonné obmedzenie základného práva zaručeného v ustanoveniach čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy je možné, iba ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (mutatis mutandis II. ÚS 28/96).
23. K obmedzeniu slobody prejavu a práva na prijímanie informácií môže dôjsť len v súlade so zákonom a za predpokladu, že ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. V tejto oblasti nemožno opomenúť rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) a Ústavného súdu SR k testu proporcionality a ku klasifikácii adresátov kritiky, ale aj samotných kritikov.
24. Sloboda prejavu ako taká je previazaná s ostatnými právami garantovanými Ústavou SR aj Dohovorom. V predmetnej veci je nepochybné, že došlo k stretu slobody prejavu na strane žalobcu a práva na ochranu ľudskej dôstojnosti na strane telesne hendikepovaných osôb. V takom prípade konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR aj ESĽP vyžaduje vykonanie testu proporcionality, ktorý vyústi do záveru o preferovaní niektorej z dotknutých slobôd, teda či už slobody prejavu podľa čl. 26 Ústavy SR alebo práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 Ústavy SR. Test proporcionality sa zameriava na odpovede na otázky kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovorí.
25. Z hľadiska subjektu realizujúceho slobodu prejavu (KTO) je pravdou, že privilegovanou skupinou sú žurnalisti, ktorí požívajú značnú mieru ochrany pri zverejňovaní informácií. ESĽP konštantne pripomína, že tlač je strážnym psom demokracie ("public watch dog") a hrá významnú úlohu v právnom štáte, pretože dovoľuje slobodnú hru politickej diskusie. Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie obdržať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie.
26. V ďalšom kroku (O KOM) je potrebné posudzovať, koho sa informácia týka, teda či ide o bežného človeka alebo osoby verejného záujmu. Osoby verejného záujmu (politici, sudcovia, štátni úradníci, prokurátori, advokáti, iní verejní činitelia a iné verejne známe osoby) musia znášať vyššiu mieru záujmu o svoju osobu a hranice ochrany ich osobnostných práv v určitých prípadoch sú nižšie ako hranice ochrany bežných ľudí. V predmetnej veci sa informácie bezprostredne dotýkajú bežných ľudí s telesným hendikepom, preto miera ochrany ich práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti je vysoká. Jej úroveň nepochybne ovplyvňuje aj skutočnosť, že ide o znevýhodnené osoby trpiace fyzickým a obmedzujúcim hendikepom; ich integrácia je vnímaná citlivo.
27. Pri hodnotení ČOHO sa výrok týka všeobecne platí, že najväčšiu mieru ochrany požívajú výroky klasifikované ako politický prejav a výroky sledujúce verejný záujem, v ktorom možno použiť preháňanie alebo provokáciu vo zvýšenej miere ako v iných, nepolitických informáciách. Pojem „verejný záujem“ je pomerne vágny a zákon ho nedefinuje, preto je vecou výkladu v každej individuálnej veci. Predmetom v uvedenej právnej veci nie je politický prejav ani výroky sledujúce verejný záujem, ale vtip o amputovaných končatinách bežných osôb a o následkoch v praktickom živote s cieľom vyvolať pobavenie. Vtip je slovným výrokom alebo činom majúcim za cieľ vyvolať veselosť (Synonymický slovník slovenčiny, Red. M. X.. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8). Slovník slovenského jazyka definuje vtip ako komické poňatie <http://slovnik.juls.savba.sk/?w=po %C5%88atie&c=5fe7&d=psken&d=priezviska&d=ma&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=locutio&d=s nejakej situácie al. jej <http://slovnik.juls.savba.sk/? w=jej&c=5fe7&d=psken&d=priezviska&d=ma&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=locutio&d=sss&d=u žartovné slovné <http://slovnik.juls.savba.sk/?w=slovn %C3%A9&c=5fe7&d=psken&d=priezviska&d=ma&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=locutio&d=sss& vyjadrenie, žart <http://slovnik.juls.savba.sk/?w= %C5%BEart&c=5fe7&d=psken&d=priezviska&d=ma&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=locutio&d=s Z hľadiska širokého ponímania pojmu informácia (správa dávaná na vedomie osobe, verejnosti prostredníctvom slov, obrazov al. zvukov) možno vtip považovať za informáciu. ESĽP v rozhodnutí vo veci Kuliś a Rózycki proti Poľsku zo dňa 6.10.2009 konštatoval, že komiks nepredstavuje skutkové tvrdenie, ale hodnotový úsudok. Preto aj aj vtip možno považovať za hodnotový úsudok. To však neznamená, že nemožno ďalej skúmať, či hodnotový úsudok nebol v konkrétnom kontexte excesívny.
28. Žalovaný správne zohľadnil skutočnosť, že telesne hendikepované osoby sú spoločenskou skupinou, ktorej podmienky fungovania a uplatnenia sa v dnešnej spoločnosti sú vo viacerých smeroch sťažené (napríklad v prístupe k zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti, integrácii v spoločnosti, a podobne). Vzhľadom na svoju znevýhodnenú situáciu osoby patriace do tejto skupiny požívajú zvýšenú mieru ochrany pred konaním spôsobilým zasiahnuť do ich ľudskej dôstojnosti. Je žiaduce, aby sa akékoľvek (aj potenciálne vtipné) vyjadrenia na adresu telesne hendikepovaných osôb formulovali s vyššou mierou citlivosti, zodpovednosti a slušnosti, než akú je potrebné zachovať pri vyjadrovaní sa vo vzťahu k iným spoločenským skupinám, ktoré sa obyčajne stávajú terčom vtipov v reláciách tohto charakteru. Tieto vtipy zosmiešňovali a zľahčovali neutešivú situáciu fyzicky hendikepovaných obyvateľov obzvlášť neadekvátnym, nehumánnym a necitlivým spôsobom. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/21/2010 zo dňa 18.5.2011 zásah do práva na ľudskú dôstojnosť môže smerovať aj voči celej skupine osôb, pričom takáto skupina musí byť objektívne
identifikovaná a identifikovateľná. V predmetnej veci bola táto podmienka splnená, pretože skupinu telesne hendikepovaných osôb možno bez ťažkostí ihneď identifikovať.
29. Z hľadiska miesta (KDE) bol vtip uvedený je potrebné uviesť, že žalobca je multiregionálnym televíznym vysielateľom a má viac ako 30 % potenciálnych recipientov. Je zároveň celoplošným digitálnym vysielateľom. Program bol vysielaný v televíznej programovej službe JOJ a je dostupný aj digitálnym vysielateľom, teda ide o širokorozsiahle vysielanie. Čím väčšiu publicitu výrok má, tým opatrnejšie je potrebné k nemu pristupovať. Žalobca vzhľadom na rozsah svojho vysielania a potenciálny počet recipientov nevynaložil dostatočnú starostlivosť, aby nedošlo k zásahu do práva na ľudskú dôstojnosť skupiny telesne hendikepovaných osôb.
30. Program, v ktorom sa vyskytli popísané výroky, trval cca jednu hodinu a osem minút vrátane reklamných blokov a prezentácia vtipov trvala cca 40 sekúnd (AKO DLHO). Bol vysielaný dňa 23.3.2017 (nedeľa) v hlavnom vysielacom čase od cca 20.37 do 21.45 hod., teda potenciál vysokej sledovanosti programu Inkognito je daný.
31. Správny súd vyhodnotil výsledky testu proporcionality v prospech práva na ochranu ľudskej dôstojnosti skupiny telesne hendikepovaných osôb; dospel k záveru, že žalobca necitlivým, neadekvátnym a nehumánnym spôsobom odvysielal na svojej programovej službe JOJ vtip, ktorý sa dotkol práva na ochranu ľudskej dôstojnosti fyzicky hendikepovaných osôb, ktoré požívajú vyššiu mieru ochrany, keďže ide o bežných ľudí. Odvysielaný vtip nebol politickou informáciou, politickou satirou ani inou informáciou vo verejnom záujme, ktorú by bolo v zmysle judikatúry ESĽP nevyhnutné chrániť vo vyššej miere. Zásah do slobody prejavu žalobcu bol teda vykonaný na základe zákona č. 308/2000 Z.z., je ním chránené právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti telesne hendikepovaných osôb, bol proporcionálny a nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Neobstojí v tomto prípade tvrdenie žalobcu, že ide o známy vtip. Ak by aj išlo o známy vtip, žalobca vzhľadom na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. bol povinný zachovať rovnováhu medzi ľudskými právami, najmä medzi slobodou prejavu a právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti iných, čo neurobil. Žalovaný preto rozhodol v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z., keď žalobcu sankcionoval za uvedený skutok podľa § 19 ods. 1 písm. a/, § 67 ods. 5 písm. e/ citovaného zákona. Pri ukladaní pokuty zohľadnil všetky zákonné predpoklady (§ 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.) a jeho správna úvaha nevybočila z rámca ustanoveného týmto zákonom. Uložená pokuta v dolnej hranici zákonnej sadzby je primeraná spáchanému deliktu a spĺňa prevenčnú aj sankčnú funkciu.
32. Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože podľa názoru správneho súdu to nemožno spravodlivo požadovať, keďže žalovaný má zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho môžu na súde zastupovať.
34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).