Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/179/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcov X/ W. všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát spol. s r.o., so sídlom Považská Bystrica, Ul. kpt. Nálepku 346 proti žalovaným 1/ Poľnohospodárske družstvo Bolešov, so sídlom v Bolešove, IČO: 200018, 2/ J.. F. Mišúnovi, W.., bytom S. XXX, právne zastúpených Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, takto

rozhodol:

I. Určuje sa, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a H. V., narodeným XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, naposledy bytom S. XXX, ako kupujúcim, dňa 15.12.2003, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Ilava pod číslom V XXXX/XX, je neplatná.

II. Žalobcom 1/ - 172/ sa voči žalovaným 1/ - 2/ priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa domáhali, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a H. V., narodenom XX. XX. XXXX, zomrelom XX. 7. XXXX, naposledy bytom S. XXX, ako kupujúcim dňa 15.12.2003, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Ilava pod č. V XXXX/XX, je neplatná. Okresný súd Trenčín o tejto žalobe rozhodol tak, že jej v celom rozsahu vyhovel, zamietol nárok žalobcu 157/. Prvostupňový súd mal za to, že k prevodu konkrétnych nehnuteľností uvedenou kúpnou zmluvou došlo z toho dôvodu, že žalovaný 1/ mal vedomosť o obsahu zákona č. 503/2003 Z. z. na základe ktorého si žalobcovia mohli voči nemu ako právnickej osobe uplatniť reštitučný nárok. Z toho dôvodu v lehote od platnosti do účinnosti uvedeného zákona nehnuteľnosti previedol fyzickým osobám, ktorých sa reštitučné nárok netýkali. Súd teda dospel k záveru, že zmluva je absolútne neplatnými právnym úkonom, v zmysle § 39 Obč. zákonníka, nakoľko svojím obsahom a účelom obchádza zákon.

2. Krajský súd v Trenčíne ako súd druhej inštancie Rozsudkom zo dňa 29.03.2012, č. k. 4Co/331/2011-470 tento rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, po právnej i skutkovej stránke sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Stotožnil sa teda s tvrdením súdu prvého stupňa, že účastníci spornej kúpnej zmluvy dosiahli jej uzavretím cieľ, ktorý v konečnom dôsledku znamenal, že sporné pozemky sa stali vlastníctvom fyzickej osoby, čím boli žalobcovia vylúčení z toho, aby sa mohli domôcť navrátenia vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z. z..

3. Pôvodne žalovaný 2/ H. V. (zomrelý XX. 7. XXXX) podal dňa 16.7.2012 Ústavnému súdu SR sťažnosť vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a to Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.07.2011, č. k. 21C/179/2006-178 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.3.2012, č. k. 4Co/331/2011-470. Ústavný súd SR svojím nálezom zo dňa 6.5.2015, č. k. IV. ÚS XXX/XXXX-XX okrem iného rozhodol, že základné právo

sťažovateľa H. V. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.3.2012 č. k. 4Co/331/2011-470 porušené bolo. Rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd vo svojom náleze uviedol, že právna konštrukcia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa v napadnutých rozsudkoch, podľa ktorej pripustili právne významnú možnosť obchádzania zákonného zákazu obsiahnutého v platnom, ale neúčinnom právnom predpise, vykazuje vo vzťahu k výsledku, ku ktorému súdy dospeli, také zjavné nedostatky, ktoré spochybňujú celkovú ústavnú udržateľnosť záverov súdu. Podľa Ústavného súdu SR bol ústavne neakceptovateľný názor, podľa ktorého súdy prvého stupňa i druhého stupňa pripustili možnosť právne relevantným spôsobom obchádzať právnu úpravu v období pred nadobudnutím jej účinnosti, a následne takýto právny úkon sankcionovať neplatnosťou. Takýmto spôsobom bol priznaný normatívny význam neúčinnej právnej úprave, keďže súdy pripustili právne relevantnú možnosť jej obchádzania. Súdy teda presadili normatívne účinky zákona č. 503/2003 Z. z. pre obdobie predchádzajúce jeho účinnosti, v dôsledku čoho presadili spätné účinky novej právnej úpravy aj na tie právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím jej záväznosti.

4. Krajský súd v Trenčíne Uznesením zo dňa 30.9.2015 č. k. 4Co/697/2013-597 Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 23.6.2011, č. k. 21C/179/2006-378 a Uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 10.7.2013,č. k. 21C/179/2006-510 zrušil, a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd druhej inštancie, viazaný vyššie uvedeným právnym názorom Ústavného súdu SR, dospel k záveru, že je potrebné, aby sa súd prvej inštancie stupňa zaoberal posúdením platnosti namietanej kúpnej zmluvy z hľadiska aplikovateľnej právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu.

5. Žalobcovia, pôvodne žalujúci neplatnosť následného právneho úkonu, kúpnej zmluvy zavkladovanej v konaní Správou katastra Ilava pod číslom V XXX/XXXX zobrali žalobu v časti tejto kúpnej zmluvy späť a upresnili žalobu tak, že sa domáhajú neplatnosti Kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. V 2928/03, a to v časti prevodu parciel registra E č. XX, XX a parcely č. XX len v časti výmery 4.913 m2, ako sú zapísané na LV XXX, k. ú. A. a neplatnosti prevodu parciel registra E č. XXX/ XX, XXX, parcely č. XXX/X len v časti výmery X.XXX m2, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. A. a ďalej neplatnosti prevodu parciel registra E č. XXX/XX, XXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,XXX, XXX, XXX,XXX, XXX, XXX, XXX/XXX, XXX, XXX a XXX. D. mali naďalej za to, že sporný právny úkon v zásade nie je platným právnym úkonom, v tomto smere poukázali na historický vývoj vlastníctva k urbárskym nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom napadnutých prevodov. U. bývalých urbárnikov obce K. bol zrušený dňom vyhlásenia zákona č. X/XXXX Zb. z XX.X.XXXX. C. zákon znamenal zánik dovtedy existujúcich pozemkových spoločenstiev. M. v prípade nehnuteľností, spadajúcich pod zákonný článok U./XXXX zostalo zachované jednotlivým podielnikov spoločenstva v pomere veľkosti ich podielov. V prípade spoločných nehnuteľností spadajúcich pod zákonný článok X/XXXX došlo k odňatiu vlastníckeho práva podľa zákona č. XX/XXXX Zb. v prospech družstva ku dňu založenia Q. v príslušnej obci , vzniknutého v období od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX, kedy nadobudol účinnosť zákon č. XX/XXXX Zb. o spoluvlastníkom spoločných urbárskych nehnuteľností. Z § 37 zákona č. XXX/XXXX Zb. došlo v prípade lesných pozemkov k obnove užívacích, resp. vlastníckych práv na spoločných pasienkových nehnuteľnostiach. W. spoločenstvá spravujúce pasienkové pozemky boli zrušené zákonom B. č. XX/ XXXX Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. M. právo k týmto pozemkom prešlo zo zákona z členov pozemkových spoločenstiev na Q., ktoré boli zriadené zákonom č. XX/XXXX Zb. a členovia pasienkových urbárov sa tak stali iba členmi týchto družstiev. Po zrušení zákona č. XX/XXXX Zb. zákonom č. XX/XXXX Zb. došlo k obnove individuálneho vlastníctva niekdajších urbárnikov, bolo stanovené, že vlastníctvo k pozemkom združeným do spoločného družstevného hospodárenia zostáva zachované. A. zavedený zákaz scudzenia pozemkov v družstevnom užívaní a zrušené všetky právne predpisy, ktoré tomuto zákonu odporovali. V ďalšom právnom vývoji zákon č. XXX/XXXX Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve stanovoval už len právo družstevného užívania. A. zrušené zákon č. XX/XXXX Zb., zákon č. XX/XXXX Zb., zákon č. X/XXXX Zb., v zmysle § 22 zákona č. XXX/XXXX Zb. zaniklo právo družstevného užívania združených pozemkov. U. družstiev bola potom pojatá do zákona č. XXX/XXXX Zb. Y. zákonníka. Na základe takto popísaného historického vývoja mali žalobcovia za to, že žalovaný 1/ v čase prevodu vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom nemohol byť vlastníkom týchto pozemkov, pretože vlastnícke právo, ktoré na Q. prešlo podľa zákona č. XX/XXXX Zb. zaniklo obnovením individuálneho vlastníctva pôvodných urbárnikov, prípadne ich právnych nástupcov v zmysle zákona č. XX/XXXX Zb. Žalovaný 1/ podľa názoru žalobcov po prijatí účinnosti zákona č. 503/2003 s úmyslom nevydať nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sporných prevodov zvolil postup, v rámci

ktorého uvedené pozemky previedol fyzickej osobe, za nízku cenu, pričom si vyhradil právo spätnej kúpy. Žalovaný 1/ teda nemohol previesť viac práv ako mal, preto je jeho právny úkon absolútne neplatný. Žalobcovia mali záujem svoje vlastnícke práva usporiadať si inou cestou, ale žalovaný 1/ sa domohol vydania osvedčenia o vlastníctve. Žalobcovia ďalej mali za to, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý vychádza z toho, že podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona po vyslovení hoci aj čiastočnej neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv zapíše príslušná správa katastra do evidencie nehnuteľností ako vlastníka PD Bolešov. V takej situácii si potom žalobcovia budú môcť uplatniť svoje reštitučné nároky v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z.

6. Žalovaní 1/,2/ považovali žalobu za nedôvodnú a navrhli žalobu zamietnuť. Nestotožnili sa s názorom žalobcov, že žalovaný 1/ nebol vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, v dôsledku čoho by nemohol byť prevod nehnuteľností realizovaný platným právnym úkonom. Spochybnili naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení, poukázali na konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/215/2012, v ktorom vystupujú totožné strany ako v tejto veci, pričom právny nárok žalobcov v uvedenom konaní je zhmotnený vo forme určovacej žaloby. Žalobcovia v uvedenom konaní žiadajú určiť, že žalovaný 1/ je v skutočnosti vlastníkom sporných pozemkov. Takéto konanie zo strany žalobcov sa im javilo ako ťažko pochopiteľné, keďže žalobcovia s poukazom na historický vývoj na jednej strane tvrdia, že žalovaný 1/ nemohol byť vlastníkom sporných nehnuteľností, na druhej strane sa v konaní sp. zn. 12C/215/2012 domáhajú toho, aby súd určil, že žalovaný 1/ je vlastníkom sporných nehnuteľností. Žalovaní 1/,2/ ďalej poukázali na to, že ak by aj súd vyslovil, že predmetné kúpne zmluvy boli absolútne neplatnými právnymi úkonmi, neovplyvní to žiadnym spôsobom právne postavenie žalobcov a neurýchli a ani neumožní vydanie predmetných pozemkov formou uspokojenia ich reštitučných nárokov. Zo strany žalobcov môže dôjsť k uspokojeniu ich reštitučných nárokov výhradne formou poskytnutia náhradných pozemkov. Neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podporuje aj to, že Správa katastra Ilava písomne listom zo dňa 4.9.2012 odmietla vykonať zápis vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam záznamom, nakoľko postup podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona nepovažovala za možný. Po vyslovení neplatnosti právneho úkonu neoblo možné vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom, nakoľko uvedený záznam nie je možné vykonať, keďže v katastrálnom operáte na LV č. XXX a XXX nebola vyznačená poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, ktorá by sa viazala na pôvodné konanie sp. zn. 21C/179/2006. Akýkoľvek rozsudok súdu o neplatnosti kúpnych zmlúv vkladovaných v konaniach č. V XXXX/XX a V XXX/XXXX by nebol záväzný pre osoby, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastnícke právo ďalšími prevodmi. Toho času je pre konanie irelevantná poznámka na LV č. XXX, nakoľko táto sa týka iného prebiehajúceho konania pod sp. zn. 12C/215/2012. Tento právny názor žalovaní deklarovali aj poukazom na § 228 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Žalovaný 1/ bol v čase sporného prevodu bez pochyby vlastníkom sporných pozemkov. Aj z nálezu Ústavného súdu SR č. I. ÚS 549/2015 vyplýva, že princíp dobrej viery, chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Otázkou dobrej viery sa preto všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať. Napokon žalovaní 1/,2/ poukázali na to, že zmena právneho postavenia žalobcov v pozitívnom smere je očakávaným právnym výsledkom pred podaním akejkoľvek určovacej žaloby, aj pozitívny výsledok z tohto konania by s ohľadom na vyššie uvedené nemohol byť ani právne, ani faktický realizovateľný, a preto v pozitívnom smere ani po tom, ak by súd žalobe vyhovel, sa právne postavenie žalobcov nezmení.

7. Skutkový stav veci medzi stranami v zásade nebol sporný. Časová postupnosť úkonov, súvisiacich s predmetom sporu bola nasledovná:

- 15.12.2003 uzavreli PD Bolešov ako predávajúci a H. V. ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli parcely reg. "E" č. XX, XX, XX o výmere 5 123 m2), XXX/XX, XXX, XXX/X (o výmere 6831 m2), 28X/ XX, XXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/XXX, XXX, XXX, XX7 (k. ú. K. LV 66X), vklad bol povolený dňa 22. 12. 2003 pod č. V 2928/2003

- 8.3.2006 uzavreli H. V. ako predávajúci a Ing. Q. M. a T.. C. M. ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol podiel 1/1 novovytvorenej parcely reg. "C" č. XXX, trvalé trávnaté porasty o výmere 3 444 m2 (k. ú. K.), ktorá vznikla odčlenením od parcely reg. "E" č. XXX/X na základe geometrického plánu č. 15/2006, overeného 15. 2. 2006, vklad bol povolený dňa 3. 4. 2006 pod č. V XXX/XXXX

- 23.11.2006 bola podaná žaloba vo veci určenia neplatnosti týchto zmlúv

- v priebehu roka 2008 H. V. zámennou zmluvou , vkladovanou pod. č. V XXXX/XX, zamenil s P. M. parcely reg. "C" č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom z parcely reg. "E" č. XX, zapísanej na LV XXX k. ú. K., P. M. ako nový vlastník ich (k. ú. K., LV XXX), následne predal kúpnou zmluvou, vkladovanou pod č. V XXXX/XX, J.. Q. W., táto ich darovacou zmluvou , vkladovanou pod. č. V XXXX/XX, previedla na A. X., H. V. zostal vlastníkom parcely reg. "E" č. XX o výmere 4 913 m2

- v priebehu roka 2011 J.. Q. M. a T.. C. M. previedli vlastníctvo parcely reg. "C" č. XXX (k. ú. K., LV XXX) kupujúcemu V. Q. (V XXXX/XXXX), 10. 2. 2012 bol Okresným súdom Trenčín v konaní sp. zn. 60Er/1644/2011 udelený príklep, vlastníctvo parcely reg. "C" č. XXX (k. ú. K., LV XXX) získali V. C. s manželkou F. C.u, títo následne túto parcelu predali J.. V. M. (V XXX/XX)

- 4.9.2012 písomne oznámila Správa katastra Ilava Okresnému súdu Trenčín vo veci sp. zn. 21C/179/2006, že rozsudok z tohto konania zo dňa 23. 6. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. 3. 2012, ktorým boli vyhlásené za neplatné zmluvy, vkladované pod. č. V 501/2006 a V 2928/2003, nie je možné v evidencii nehnuteľností realizovať, pretože v priebehu konania boli niektoré z nehnuteľností, ktoré boli predmetom uvedených zmlúv predmetom ďalších právnych úkonov, pričom na LV XXX a XXX k. ú. K. nebola vyznačená poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, výrok súdu preto nebol záväzný pre osoby, ktoré neboli účastníkmi tohto súdneho konania

- 20.9.2012 podali žalobcovia, totožní so žalobcami z tohto konania, Okresnému súdu Trenčín žalobu, toho času vedenú pod sp. zn. 12C/215/2012, ktorou sa po dodatočných úpravách domáhajú, aby súd určil, že PD A. je vlastníkom nehnuteľností parciel reg. "E" č. XX, XX, XX o výmere 4 913 m2), XXX/ XX, XXX, XXX/X (o výmere 3 225 m2), XXX/XX, XXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/XXX, XXX, XXX, XXX (k. ú. K. LV XXX), parcely reg. "C" č. XXX (k. ú. K., LV XXX) a parciel reg. "C" č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X (LV XXX k. ú. K.), konanie doposiaľ nebolo skončené

- 6.5.2015 Ústavný súd SR vydal nález IV. ÚS 520/2012 s obsahom, vyššie uvedeným.

8. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24. 11. 2016 žalobu voči žalovaným 1/, 2/ zamietol a voči pôvodne žalovaným 3/, 4/ konanie zastavil. Vychádzal z § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. , Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa okrem iného rozhodlo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Mal za to, že pokiaľ to nevyplýva z osobitného predpisu, nie je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti. Vychádzajúc z toho, že k vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť, a z toho, že za právnu skutočnosť možno považovať také okolnosti a skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, teda okrem iného aj právne úkony ako prejavy vôle smerujúce najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, bolo možné konštatovať, že v súčasnosti platný procesný predpis nepripúšťa podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ak to nepripúšťa osobitný predpis. Ak takého predpisu niet, žalobca nesmie žalovať neplatnosť právneho úkonu, ale musí formulovať petit na určenie vlastníctva. Hoci toto konanie začalo skôr, ako nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, v zmysle § 470 je potrebné aplikovať ustanovenia (okrem zákonom uvedených výnimiek) aj na konania začaté pred účinnosťou CSP.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd druhej inštancie uznesením zo dňa 31. 1. 2018, č. k. 4C0/290/2017-780, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v časti o zamietnutí žaloby proti žalovaným 1/ a 2/ a s tým súvisiacej časti o trovách konania. Názor vyslovený súdom prvej inštancie nepovažoval za správny s poukazom na to, že v danej veci začalo konanie 23. 11. 2006, za účinnosti vtedy platného procesného predpisu, Občianskeho súdneho poriadku, ktorý určovaciu žalobu o neplatnosť právneho úkonu pripúšťal a vychádzajúc z princípu právnej istoty nepokladal za možné uprieť žalobcom účinky právnych úkonov v danom čase procesne možných. Zároveň uložil súdu prvej inštancie opätovne preskúmať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

10. Podľa § 80 Občianskeho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

11. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O. s. p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom

určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobou, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t. j, naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti je primárne potrebné ujasniť, či a ako sa následné požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov (t. j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch). Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne, ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, akého určenia sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá primárne posúdenie, či žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Primárne teda je potrebné, aby žalobca osvedčil svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, keď posúdenie osvedčenia, resp. neosvedčenia naliehavého právneho záujmu je samostatným a prvoradým dôvodom pre zamietnutie žaloby. Určovacia žaloba je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky znamená úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom (účinného od 1.1.2004) právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Podľa § 4 ods. 1, 2 uvedeného zákona povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá. Povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté. Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1).

13. V dôvodovej správe k vyššie citovanému zákonu sa uvádza nasledovné: "Predkladaný návrh zákona bol spracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala obnoviť lehoty na uplatnenie nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému majetku vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde. Zákon č. 229/1991 Zb. riešil reštitúcie v pôdohospodárstve komplexne, čo zahŕňalo reštitúciu nie len poľnohospodárskej pôdy, ale aj lesnej pôdy, náhradu za zbúrané stavby a zničené porasty a náhradu za živý a mŕtvy inventár a lehota na uplatnenie nároku uplynula 31. decembra 1992. V nadväznosti na zákon č. 229/1991 Zb. bol prijatý zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, ktorý riešil reštitúcie špecifické pre podmienky Slovenska a lehota v tomto zákone bola upravená do 31. decembra 1993 s tým, že dôkazy bolo možné predložiť do 31. decembra 1995. V nadväznosti na zákon č. 229/1991 Zb. bývalé federálne zhromaždenie prijalo zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bolo možné

plniť reštitučné nároky oprávnených osôb. Tento zákon v zmysle sledovanom v Programovom vyhlásení má význam v tom, že predmetom transformácie bol všetok majetok družstva a teda aj spoločné pasienky (zákon SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov komposesorátov a podobných právnych útvarov), ktoré prešli do vlastníctva družstiev okamžikom ich vzniku. ... Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj nárok v lehote, aby tento nárok mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote. ... K § 3 - vydaním nehnuteľnosti sa rozumie nadobudnutie vlastníckeho práva k nej, rozhodnutím orgánu štátnej správy."

14. Žalobcovia si uplatnili reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. na Obvodnom pozemkovom úrade v Považskej Bystrici 9. 12. 2004 pod č. B04/00998-001 a B04/007123, tvrdiac, že na základe zákona č. 81/1949 Zb. prešlo vlastníctvo k spoločným nehnuteľnostiam bývalých urbárnikov, Urbárskej obce K., na pôvodne JRD K., predchodcu žalovaného 1/, dňom jeho vzniku dňa 30. 9. 1957, čo vyplýva z Výmeru ONV Ilava č. Pod XXXX/XX, pričom tento reštitučný nárok nebol uplatnený v minulosti podľa zákona č. 229/1991 Zb. Konanie pred príslušným správnym orgánom doposiaľ nebolo skončené, jeho skončeniu bráni prebiehajúce súdne konanie v danej veci. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Je možné za týchto okolností ustáliť, že žalobcov možno považovať za oprávnené osoby a žalovaný 1/ by bol povinnou osobou, pokiaľ by nepreviedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na fyzickú osobu, a tiež to, že žalobcovia uplatnili dôvod na navrátenie vlastníctva u príslušného správneho orgánu v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z.. V tomto smere v danej veci žalovaní nevzniesli žiadne konkrétne námietky. Ak došlo k právnemu úkonu, v dôsledku ktorého žalovaný 1/ prestal byť povinnou osobou, má otázku platnosti tohto úkonu riešiť súd, nie príslušný správny orgán v konaní o uplatnenom reštitučnom nároku, zároveň nie je možné v konaní pred súdom riešiť otázku priamo vlastníckeho práva, pretože, pokiaľ správny orgán ustáli splnenie všetkých podmienok, sám rozhodne o navrátení vlastníckeho práva. Pokiaľ sa vlastníctvo k pozemku podľa režimu uvedeného v § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. nenavráti, nemôže nastúpiť ani prípad tzv. náhradného riešenia, t.j. poskytnutie iných pozemkov, alebo finančnej náhrady. Reštitučný nárok, t.j. legitímne očakávanie priznania vlastníckeho práva, už možno považovať za majetok v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu na ochranu ľudských práv a základných slobôd a odmietnutím poskytnutia súdnej ochrany v dôsledku neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení by došlo na strane žalobcov k odopretiu spravodlivosti. Je faktom, že na tunajšom súde prebieha konanie pod sp. zn. 12C/215/2012, predmetom ktorého je žaloba (podaná len z časti totožnými žalobcami) na určenie, že žalovaný 1/ (PD Bolešov) je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX,

k. ú. K. (rovnaké nehnuteľnosti boli predmetom spornej kúpnej zmluvy a predstavujú aj uplatnený reštitučný nárok). Toto konanie bolo uznesením zo dňa 23. 7. 2014 prerušené do skončenia konania v danej veci. Súd dospel k záveru, že žalobcovia v danom právnom vzťahu môžu navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, vyriešenie otázky neplatnosti spornej kúpnej zmluvy je dostatočným podkladom pre uplatnenie reštitučného nároku, aj keď neznamená úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, pretože navrátenie vlastníckeho práva bude predmetom správneho konania. Požadované určenie má navyše povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu o určenie vlastníckeho práva. Z týchto dôvodov preto súd považoval naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení za preukázaný.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr

merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií, zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

18. Postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20. apríla 2004, sp. zn. 32 Odo 1047/2003)

19. Nie je vylúčené, že aj taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť považovaný za rozporný s dobrými mravmi, a že mu preto bude súdom odopretá právna ochrana. Na druhej strane však fungovanie systému písaného práva je založené najmä na dôslednom dodržiavaní pravidiel vyplývajúcich z právnych predpisov a korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov či

uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99)

20. Za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi možno považovať len také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 12. novembra 2014, sp. zn. 31 Cdo 3931/2013)

21. Ústavný súd SR v uznesení z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 414/2012, konštatuje, že zásada výkonu práv v súlade s dobrými mravmi je princíp, ktorý umožňuje v odôvodnených prípadoch zmierňovať tvrdosť zákona a dáva súdu priestor na uplatnenie pravidiel slušnosti.

22. Právny úkon je neplatný, ak sa prieči dobrým mravom. Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Úvaha súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. Dobré mravy z hľadiska § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka majú prevažne funkciu interpretačnú. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa však nepoužije, ak priama aplikácia príslušného ustanovenia zákona vedie k tomu istému výsledku. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 9. 2015, sp.zn. 2MCdo/9/2014)

23. V danej veci vyplynulo z vykonaného dokazovania, že žalovaný 1/ uzavrel s právnym predchodcom žalovaného 2/, H. V. ako kupujúcim spornú kúpnu zmluvu dňa 15.12.2003, predmetom ktorej boli poľnohospodárske a lesné pozemky nachádzajúce sa v k. ú. K., zapísané na liste vlastníctva č. 667. V tomto konaní nebolo spornou skutočnosťou, či nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu vyššie popísanej kúpnej zmluvy, patrili pôvodne žalobcom, preto sa s touto otázkou súd podrobne nezaoberal. Pre daňové a poplatkové účely bola zistená cena prevádzaných nehnuteľností 1.345.048,-Sk (44.647,41 €), zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej cene 1.000.000,-Sk (33.193,92 €), splatnej v štyroch splátkach po 250.000,-Sk (8.298,50 €) ročne počnúc 31. 12. 2003, končiac 31. 12. 2006. Zároveň si zmluvné

strany dohodli zriadenie predkupného práva s vecným právom spočívajúcim v záväzku kupujúceho, prednostne odpredať nehnuteľnosti predávajúcemu, žalovanému 1/, za 1.000.000,-Sk (33.193,92 €), pričom záväzok z tohto predkupného práva prejde aj na právnych nástupcov kupujúceho. Vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený v konaní V 2928/2003. Žalovaný 1/ v liste zo dňa 13. 10. 2003, adresovaného Urbárskemu, lesnému a pasienkovému spoločenstvu K. oznámil, že žiadosť spoločenstva o vydanie pozemkov v k. ú. Kameničany nemá právne opodstatnenie, a preto je nedôvodná a bezpredmetná. K otázke obnovenia reštitučných nárokov ďalej uviedol, že takýto zákon zatiaľ schválený nebol. Žalovaný 1/ poukazoval na to, že tak, ako hospodári so svojimi produktmi, môže v prípade potreby hospodáriť aj s pôdou, ktorá mu patrí, najmä ak potrebuje získať pre svoju činnosť finančné prostriedky. Navyše, pozemky boli odpredané subjektu, ktorý rovnako realizuje poľnohospodársku činnosť. Úmysel odpredať pozemky konzultoval viackrát s ústredným orgánom štátnej správy z pozitívnym výsledkom. H. V. upresnil, že mal záujem získať do svojho vlastníctva sporné pozemky, nakoľko by tak vyriešil problém so získavaním krmiva pre zvieratá, ktoré chová, na obdobie mimo sezóny. Sporné pozemky vlastnil ako fyzická osoba, prenajímal ich vlastnej obchodnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá poľnohospodárskou činnosťou, ale keďže na obhospodárenie predmetných pozemkov nemal kapacity, tieto služby si platil u žalovaného 1/, príp. ďalšieho poľnohospodárskeho družstva. Svedok Ing. M. F., predseda urbáru a lesného združenie B., uviedol, že aj ich urbárskemu spoločenstvu sa stalo, že pozemky patriace spoločenstvu prešli podľa zákona č. 81/1949 Zb. do vlastníctva PD Bolešov. Zápis svedčiaci o vlastníckom práve bol realizovaný až po vykonaní ROEP-u v príslušnom katastri, predtým s PD Bolešov mali uzavretú zmluvu o nájme predmetných pozemkov. Až zákon č. 503/2003 Z. z. dal ich spoločenstvu možnosť domáhať sa vydania svojich pozemkov, túto snahu PD Bolešov znemožnilo tak, že v decembri 2003 pozemky previedlo kúpnou zmluvou na H. V., prevod sa stihol zrealizovať za šesť kalendárnych dní, teda v období medzi platnosťou a účinnosťou zákona. Z toho dôvodu boli rovnako ako žalobcovia v tomto konaní nútení domáhať sa v súdnom konaní neplatnosti uvedeného prevodu, teda toho, aby sa pozemky vrátili do vlastníctva PD Bolešov, čím by vznikla možnosť spoločenstvu na pozemkovom úrade domáhať sa vydania pozemkov. Svedok bol toho názoru, že zo strany PD Bolešov, žalovaného 1/ v tomto konaní, išlo čisto o špekulatívne dôvody, išlo o to, aby družstvo nestratilo vlastníctvo k pozemkom, nakoľko uplatnený reštitučný nárok nemohol byť úspešný proti fyzickej osobe. Popritom vôbec nebola prednostná poľnohospodárska výroba, ale ťažba štrku.

24. Je všeobecne známou skutočnosťou, že zákon č. 503/2003 Z. z. bol zverejnený v Zbierke zákonov dňa 2.12.2003 a po uplynutí legisvakačnej lehoty účinný dňom 1. 1. 2004. V tomto prípade nebolo spornou skutočnosťou, že žalobcovia sa domáhali vrátenia vlastníctva k svojmu majetku už v minulosti, z listu žalovaného 1/ zo dňa 13. 10. 2003 vyplýva, že sa žalobcovia domáhajú svojich vlastníckych nárokov. Je jednoznačné, že žalovaný 1/ vedel o tom, že zákon č. 503/2003 Z. z. bol uverejnený v Zbierke zákonov, pričom medzi jeho platnosťou a účinnosťou bola určitá doba. Toto nakoniec žalovaný 1/ ani nepoprel. Na základe toho súdu dospel k záveru, že ak v čase od platnosti do účinnosti zákona č. 503/2003 Z. z. žalovaný 1/ scudzil predmetné nehnuteľnosti FT. V. ako fyzickej osobe, ktorej sa reštitučné nároky v zmysle tohto zákona netýkajú, urobil tak úmyselne a s cieľom zabrániť tomu, aby stratil vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v súvislosti s možným uplatnením reštitučného nároku zo strany žalobcov. Tomuto záveru nasvedčujú zistené skutočnosti. Súd neprijal argumentáciu žalovaného 1/ ohľadne nutnosti hospodáriť s vlastným majetkom, prípadne získať finančné prostriedky na inú činnosť, nakoľko kúpna zmluva zo dňa 15. 12. 2003 uzavretá medzi žalovanými 1/ a H. V. po finančnej stránke vôbec nebola pre žalovaného 1/ výhodná, dohodnutá cena bola nižšia ako určená znaleckým posudkom, splatnosť bola dohodnutá na štyri roky, zmluvné strany dohodli zriadenie predkupného práva s vecným právom spočívajúcim v záväzku kupujúceho, prednostne odpredať nehnuteľnosti predávajúcemu, žalovanému 1/, za 1.000.000,-Sk (33.193,92 €), pričom záväzok z tohto predkupného práva prejde aj na právnych nástupcov kupujúceho. H. V., ktorý podľa jeho tvrdení nehnuteľnosti kúpil ako osoba zaoberajúca sa poľnohospodárskou činnosťou, tieto pozemky neobhospodaroval sám vo vlastnej réžii, ale s pomocou kapacít a zariadení žalovaného 1/, prípadne ďalších subjektov. Za týchto okolností teda súd považoval kúpnu zmluvu zo dňa 15.12.2003 za absolútne neplatnú, pre jej rozpor s dobrými mravmi, vyššie popísané okolnosti prevodu nehnuteľností, teda doba uzavretia predmetnej zmluvy a jej obsah, nenasvedčujú inej motivácii žalovaného 1/ k spornému prevodu. Konanie žalovaného 1/ motivované snahou znevýhodniť žalobcov preto nemôže požívať súdnu ochranu.

25. Súd vyhovel žalobe z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené a nebolo preto potrebné zaoberať sa ďalšími argumentmi, ktoré na podporu svojich tvrdení predniesli počas konania strany. To sa týka, pokiaľ ide o stranu žalobcov, poukazu na historický vývoj vlastníctva k pozemkom bývalých urbarialistov, teda na to, že žalovaný 1/ sa nemohol stať vlastníkom sporných pozemkov a ako nevlastník tieto pozemky nemohol ďalej prevádzať platnými právnymi úkonmi, k čomu je potrebné dodať, že z pohľadu žalobcov táto argumentácia vzhľadom na nimi vedené konania nie je celkom logická. Rovnako, pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej strany o nemožnosti obnoviť v prípade pozitívneho rozhodnutia pôvodný zápis v evidencii nehnuteľností.

26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. , Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní, súd im preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.