Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/392/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobkyne K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Q. - V., občianky SR, právne zastúp. JUDr. Michalom Trúsikom, advokátom z AK Banská Bystrica, Kuzmányho 5, proti žalovaným 1/ S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, H., občanovi SR a 2/ J. A., rodenej I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., R. W. 6, občianke SR, toho času bytom K. X C, XXXXX H., R., obaja zastúpení: Mgr. Ivan Bugri, advokát, so sídlom AK Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C 194/2016-138 zo dňa 07. 07. 2017 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 6C 194/2016-138 zo dňa 07. 07. 2017 p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.10.2014 medzi žalovanou 2/ J. A., rodenou I. ako predávajúcou a žalovaným 1/ S. U. ako kupujúcim o prevode nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Q. odbor katastrálny na LV č. XXX v katastrálnom území V., obec Q., okres Q. ako parcely registra „C“ evidované ako parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 95 m2, parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, parcela č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 197 m2, parcela č. XXX záhrady o výmere 681 m2 so stavbou rodinného domu súpisného čísla XXX postaveného na parcele č. XXX/X a stavba hospodárska budova súpisného čísla XXX postavená na parcele č. XXX/X, všetko v 1/18-ine zamietol (prvý výrok) .

2. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania v plnom rozsahu (druhý výrok).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 40a a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len , z dôvodu že bolo porušené jej predkupné právo ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti vyplývajúce jej z ustanovenia § 140 OZ. Lustráciou katastra nehnuteľností zistila, že dňa 11.11.2014 na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 2/ v právnom postavení predávajúcej a žalovaným 1/ v právnom postavení kupujúceho Okresný úrad Q., katastrálny odbor v katastrálnom konaní rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pod č. V 2938/14 evidovaných na LV č. XXX vedeného Okresným úradom Q., odborom katastrálnym pre katastrálne územie V.. Kúpnou zmluvou nadobudol žalovaný 1/ do svojho výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podielu vo výške 1/18-iny v pomere k celku k nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa dovoláva relatívnej neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy voči obom zmluvným stranám. Naliehavosť právneho záujmu na vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy

podľa žalobkyne spočíva v skutočnosti, že na Okresnom súde Lučenec je pod sp.zn. 9C/313/2015 vedené súdne konanie o zaplatenie nájomného za užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou a pod sp.zn. 9C/89/2013 vedené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. V prípade úspechu žalovaného 1/ v uvedených konaniach je žalobkyňa spolu s maloletými deťmi pod hrozbou straty domova.

4. Žalovaní 1/, 2/ uviedli, že žalobu považujú za účelovú a v celom rozsahu neopodstatnenú. Pokiaľ ide o základnú podmienku prípustnosti určovacej žaloby, ktorou je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, tento žalobkyňa vyvodzuje jednak z tvrdenia, že na Okresnom súde Lučenec je pod sp. zn. 9C/313/2015 je vedené súdne konanie o zaplatenie nájomného za užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou a jednak od tvrdenie, že na Okresnom súde Lučenec je pod sp.zn. 9C/89/2013 vedené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, majú za to, že takto vymedzená a odôvodnená naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe nemôže obstáť, nie je splnená požiadavka naliehavosti právneho záujmu na určení. Podaním tejto žaloby žalobkyňa nesleduje ochranu svojich práv, ale jediným účelom a cieľom podania tejto žaloby je predlžovanie a odklad právoplatného rozhodnutia súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/89/2013, v ktorom sa žalovaný 1/ v procesnom postavení žalobcu domáha proti žalobkyni zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Okresný súd Lučenec v konaní vedenom po d sp. zn. 9C/89/2013 vo veci o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam rozhodol rozsudkom č. k. 9C/89/2013-327 zo dňa 08.06.2016 tak, že zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo medzi účastníkmi konania (kde bol žalobcom v tomto konaní žalovaný 1/ a žalovanou v tomto konaní žalobkyňa), pričom nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (v tomto konaní žalovaného 1/ S. U.). Žalobkyňa napadla rozsudok odvolaním, v ktorom argumentuje práve podaním tejto žaloby, ktorou sa domáha určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Konanie žalobkyne ako aj podanie samotnej žaloby za uvedených okolností považujú za šikanózny výkon práva, ktorým žalobkyňa sleduje dosiahnutie nelegitímneho cieľa.

5. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/313/2015 sa žalovaný 1/ S. U. (v postavení žalobcu) domáha voči žalobkyni (v postavení žalovanej) vydania bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu, že žalobkyňa K. S. napriek tomu, že je len minoritnou podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktorej spoluvlastnícky podiel predstavuje 1/18-inu v pomere k celku, už dlhoročne bez akéhokoľvek právneho dôvodu napriek jeho nesúhlasu sama užíva predmetné nehnuteľnosti. V uvedenom konaní sa S. U. síce domáha vydania bezdôvodného obohatenia za žalovaného obdobie, avšak čo do sumy zodpovedajúcej len 15/18-inám veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, nie teda čo do sumy, ktorá by zodpovedala 16/18-inám spoluvlastníckeho podielu. Podielovým spoluvlastníkom 15/18-ín v pomere k celku je bez ohľadu na kúpnu zmluvu, ktorou na neho žalovaná 2/ previedla svoj spoluvlastnícky podiel. Je teda zrejmé, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nemôže žalobkyňa úspešne odvodzovať od konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 9C/313/2015. Určenie neplatnosti zmluvy nemá žiadny vplyv na výšku nároku uplatňovaného voči žalobkyni. Výsledok tohto konania nemá a nemôže mať žiadny právny dosah na právne postavenie žalobkyne ani vo vzťahu ku konaniu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ak by totiž aj súd žalobe žalobkyne vyhovel, na čo neexistuje dôvod, jej právne postavenie či už vo vzťahu k jej patriacemu spoluvlastníckemu podielu ako ani vo vzťahu ku konaniu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva by sa nejako nezmenilo. Žalobkyňa by ani nenadobudla spoluvlastnícky podiel pôvodnej spoluvlastníčky - žalovanej 2/, ani by sa nezväčšila veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu, a teda by sa logicky nezväčšil ani jej vyporiadací podiel ako ustupujúcej podielovej spoluvlastníčky. Otázku tvrdenej relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy bolo a je možné riešiť aj v samotnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko otázku relatívnej neplatnosti môže súd v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú (uznesenie NS SR zo dňa 20.10.2010 sp.zn. 4Cdo 136/2009). Nemožno ďalej opomenúť ani to, že žalobkyňa v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva opakovane uviedla, že súhlasí s tým, aby boli nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ S. U., je potom zrejmé, že vlastníctvo týchto nehnuteľností nie je pre ňu prioritou a teda je otázne, aký skutočný záujem by mala mať na výsledku tohto sporu. Tomu, že podanie žaloby žalobkyňou je len zjavným zneužitím práva, ktoré nepožíva právnu ochranu, nasvedčujú nielen skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení, ale aj to, že žalobkyňa túto žalobu nepodala už skôr v priebehu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, resp. tvrdenú relatívnu neplatnosť nenamietala v tomto konaní, ale žalobu podala až po

doručení písomného vyhotovenia rozsudku v konaní sp. zn. 9C/89/2013 so zjavnou snahou toto konanie predĺžiť. Zjavnej šikanóznosti podanej žaloby nasvedčuje aj to, že žalobkyňa ako nárok z údajného porušenia predkupného práva zvolila práve domáhanie sa určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy aj keď, ak by mala o spoluvlastnícky podiel, ktorý bol prevedený kúpnou zmluvou skutočne záujem, nepochybne by sa domáhala iného nároku.

6. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dokazovaním zistil, že žalovaný 1/ S. U. je podľa výpisu z LV spoluvlastníkom nehnuteľnosti v 16/18-inách. Žalobkyňa K. S., rodená I. ako aj jej matka J. J., rodená U. sú spoluvlastníčky týchto nehnuteľností každá v 1/18-ine. Žalovaný 1/ bol vlastníkom 15/18-in, pričom súčasný spoluvlastnícky podiel 16/18-in nadobudol odkúpením spoluvlastníckeho podielu v 1/18- ine od svojej netere žalovanej 2/ J. A., rodenej I.. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalovanými 1/, 2/ dňa 13.10.2014, rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva je vedené pod V 2938/14 zo dňa 11.11.2014.

7. Okresný súd skúmal existencie naliehavého právneho záujmu, pričom posudzoval, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa s ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za neprípustnú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Pokiaľ určovacia žaloba ale vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov, je prípustná aj napriek tomu, že je prípadne možná aj iná žaloba. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobca). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane uviesť také skutkové okolnosti pojednávanej veci vedúce k sporu medzi sporovými stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

8. Žalobkyňa naliehavosť právneho záujmu na podanie žaloby odôvodnila tým, že medzi sporovými stranami „na Okresnom súde Lučenec prebieha konanie pod sp.zn. 9C/313/2015 o zaplatenie nájomného za užívanie nehnuteľnosti žalobcom a súčasne pod sp. zn. 9C/89/2013 je vedené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. V prípade úspechu žalovaného 1/ je žalobkyňa spolu s maloletými deťmi pod hrozbou straty domova.“

9. Pri posudzovaní naliehavosti právneho záujmu okresný súd poukázal na to, že žalobkyňa ničím bližšie nešpecifikovala, prečo je pre ňu daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/, 2/ dňa 13.10.2014 o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2/ k prejednávanej nehnuteľnosti. Žalobkyňa poukázala len na existenciu dvoch súdnych sporov vedených na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 9C/89/2013 a 9C/313/2015, kedy však bližšie v žalobe a ani v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných nešpecifikovala a nekonkretizovala dôvody naliehavého právneho záujmu. Zo žaloby vyplýva len tá skutočnosť, že v prípade úspechu žalovaného v týchto konaniach je žalobkyňa spolu s maloletými deťmi pod hrozbou straty domova. Aj prípadný úspech žalobkyne v tomto konaní, t. j. v prípade vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.10.2014 medzi žalovanými 1/, 2/, nezlepší postavenie žalobkyne. V konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne, žalovaného 1/ a J. J. (žalobkyninej matky) vedenej pod sp. zn. 9C/89/2013 súd síce zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva S. U. (v konaní 9C/89/2013 žalobcu), avšak súd postupoval v zmysle zákona podľa § 142 ods. 1 OZ. Keďže reálna deľba rodinného domu nebola možná, ktorú skutočnosť nepochybne preukázal znalec X.. U. Q. a ktorú skutočnosť ani sporové strany nespochybňovali, súd rozhodol podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Nehnuteľnosť prisúdil do výlučného vlastníctva S. U., ktorý vlastnil 16/18-in všetkých nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu a ktorý naviac preukázal, že má finančné prostriedky na poskytnutie primeranej náhrady zvyšným spoluvlastníčkam disponujúcim dokopy 2/18-inami spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti. K. S., ako žalovaná 1/ v uvedenom konaní síce žiadala nehnuteľnosť prikázať, ale menovaná vlastní iba 1/18-inu nehnuteľnosti, čo vzhľadom k spoluvlastníckemu podielu S. U. bolo podielom výrazne minoritným, preto takáto žiadosť K. S.

bola neúmerná v porovnaní s návrhom S. U., ktorý ako vlastník 16/18-in podielu tiež žiadal prikázať nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. Aj keby súd v tomto konaní vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/, 2/ o prevode spoluvlastníckeho podielu J. A. na S. U. v 1/18-ine v pomere k celku, nič by sa tým nezmenilo na postavení žalobkyne v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo veci sp. zn. 9C/89/2013, pretože spoluvlastnícky podiel K. S. v pomere 1/18-ina k celku by sa nezmenil, a naďalej by bol výrazne minoritným voči spoluvlastníckemu podielu S. U. v 15/18-inách. Navyše z vyjadrenia žalovanej 2/ J. A. vyplýva, že svoj podiel 1/18-inu nie je ochotná previesť na žalobkyňu. Úspechom v tomto spore by sa ničím nezmenilo ani právo žalobkyne v zmysle § 139 ods. 2 rozhodovať pri hospodárení so spoločnou vecou a nezväčšil by sa jej vyporiadací podiel. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/, 2/ dňa 13.10.2014 o predaji spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2/ v 1/18-ine jej podielu žalovanému 1/B.U.. Vyslovením neplatnosti uvedenej zmluvy by sa totiž situácia sporových strán nevyriešila a postavenie žalobkyne by sa v konaní sp. zn. 9C/89/2013 o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nezmenilo. Uvedená žaloba teda neslúži potrebám praktického života a nevytvoril by pevný právny základ pre právny vzťah sporových strán.

10. Čo sa týka druhého konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 9C/313/2015, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, ani vo vzťahu k tomuto konaniu naliehavý právny záujem žalobkyne okresný súd nezistil. S. U. v konaní sp.zn. 9C/313/2015 ako žalobca nežiadal od žalovanej K. S. vydanie bezdôvodného obohatenia za 1/18-inu spoluvlastníckeho podielu, ktorý podiel získal napadnutou kúpnou zmluvou zo dňa 13.10.2014 uzavretou s J. A.. Je teda zrejmé, že ani toto konanie vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/313/2015 nemôže odôvodňovať naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu.

11. Okresný súd tiež zistil, že z konania je zrejmé, že žalobkyňa podanou žalobou nerieši svoje právne postavenie a ani ochranu svojho vlastníckeho práva. Uvedená skutočnosť vyplýva okrem vyššie uvedených skutočností aj z tej okolnosti, že žalobkyňa už v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/89/2013 nadobudla poznatok, že S. U. odkúpil spoluvlastnícky podiel J. A., v tom čase I., čo vyplývalo z podania právneho zástupcu S. U. zo dňa 25.11.2014 o späťvzatí žaloby voči J. I. titulom zániku jej pasívnej legitimácie z dôvodu prevodu jej spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti na žalobcu S. U.. Napriek tomu žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy podala žalobkyňa na súd až dňa 02.08.2016, v ktorý deň podávala aj odvolanie voči rozsudku vo veci 9C/89/2013 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Je tiež nesporné, že v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo veci sp. zn. 9C/89/2013 otázku relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, mohla K. S. ako žalovaná v uvedenom sporovom konaní namietnuť, čo by súd riešil ako otázku predbežnú (uznesenie NS SR zo dňa 20.10.2010 sp. zn. 4Cdo 136/2009).

12. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla bremeno dokazovania vo vzťahu k podstatnej podmienke určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ a to na preukázaní naliehavého právneho záujmu.

13. Okresný súd uviedol, že nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, že by sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť (rozsudok NS SR sp.zn. 1MCdo 7/2004). Následne okresný súd v odôvodnení uviedol, že aj keď v prípade, že nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez skúmania jej vecnej opodstatnenosti, súd dospel k záveru, že vo veci je splnená hmotnoprávna podmienka § 140 OZ, v zmysle ktorej sa podmienka predkupného práva neuplatňuje v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu.

14. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, 2 CSP, žalovaní 1/, 2/ mali vo veci úspech vo výške 100%, preto okresný súd vyslovil, že žalovaní 1/, 2/ majú právo na náhradu trov konania

15. Proti rozhodnutiu v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP, podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci

a zároveň nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností resp. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. h/, e/, f/ . Súd prvej inštancie napriek zamietnutiu žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu sa v ďalšom zaoberal aj vecou samou, čo je dôvodom odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Žalobkyňa navrhla rozhodnutie zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie. 16. Odvolateľka považovala za nesprávny záver súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy. Uviedla, že ako podielová spoluvlastníčka, ktorej predkupné právo v zmysle § 140 bolo porušené, má naliehavý právny záujem na navrátení majetkových vzťahov do pôvodného stavu, pričom minimálne v prípade konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva jej pôvodné majetkové vzťahy k nehnuteľnosti pred vykonaním neplatného prevodu medzi žalovanými, zabezpečujú aspoň čiastočne výhodnejšiu pozíciu pri jej snahe získať predmetnú nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva (menší nepomer vo veľkosti podielov). Zároveň do budúcnosti vzniká hrozba iniciácie ďalšieho súdneho konania zo strany žalovaného 1/, v ktorom bude od nej požadovať ďalšie finančné plnenie, obdobne ako v konaní sp. zn. 9C 313/2015, pričom bude požadovať plnenie aj z titulu spoluvlastníckeho podielu získaného protiprávne. Je presvedčená, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva by mal súd prihliadnuť na ňou uvádzané skutočnosti a to priznaním nehnuteľnosti do jej vylúčeného vlastníctva, alebo v zmysle § 142 ods. 2 OZ. Vzhľadom na ust. § 140 a 40 a nie je možné, aby ňou podaná žaloba bola označená na zjavné zneužitie práva. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 262/2009 a 4 Cdo 136/2009 zo dňa 20. 10. 2010, 7 Cdo 46/2013 zo dňa 14. 05. 2014, podľa ktorých ak predkupné právo bolo porušené, má spoluvlastník principiálne naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým k porušeniu predkupného práva došlo. Spoluvlastník môže práve ním požadovaným určením dosiahnuť odstránenie neistoty v právnych vzťahoch týkajúcich sa spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, prípadne predísť možným ďalším sporom. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu jeho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. 17. V ďalšom odvolateľka poukázala na to, že pokiaľ súd zamietne určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou (rozhodnutie NS SR 4Cdo/111/2008 zo dňa 20. 06. 2009 a NS ČR sp. zn. 3 Cdo/1338/96)., Keďže súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu nemohol zároveň rozhodnúť o tom, či v predmetnom prípade došlo alebo nedošlo k naplneniu hmotnoprávnej podmienky § 140 v zmysle ktorej sa podmienka predkupného práva neuplatňuje v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu. Záver súdu v tomto smere nie je správny, žalovaní 1/ a 2/ nie sú osobami blízkymi v zmysle § 116 a 117 OZ. Odvolateľka poukázala na to, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci

- výsluch žalobkyne a svedkyne jej matky (ďalšiu spoluvlastníčku predmetnej nehnuteľnosti) napriek tomu, že to bolo potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci. Výsluchmi by bol preukázaný vzťah žalovaných 1/ a 2/. 18. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedli, že súd prvej inštancie správne zistil nedostatok naliehavého právneho záujmu, ktorý žalobkyňa v konaní prezentovala a vymedzila. Žalobkyňa neuviedla (nepreukázala) žiadnu takú skutkovú, či právnu okolnosť, ktorá by právne opodstatňovala záver, že ňou podaná žaloba vyrieši spornosť v právnom vzťahu, resp. jej zlepší právne postavenie v tom právnom vzťahu, ktorý ona v žalobe vymedzila. Aj keby súd žalobe vyhovel, jej postavenie by sa v konaniach ňou označených vedených pred Okresným súdom Lučenec sp. zn. 9C/89/2013 a 9C/313/2015 nijako nezmenilo. Vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov by žalobkyňa ani nemohla rozhodnúť o hospodárení zo spoločnej vecou tak, že bude v nehnuteľnosti naďalej bývať. Zároveň zdôraznil, že ak žalovaná mala skutočne v záujme nadobudnúť prevedený spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2/ rade tak, ako to v konaní tvrdila, domáhala by sa iného nároku z uvedeného porušenia predkupného práva. - nahradenia prejavu vôle. 19. Ďalej uviedli, že zákon v § 132 ods. 1 výslovne žalobcovi ukladá povinnosť „pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti“, a teda nemožno akceptovať taký postup, kedy žalobca potom, ako sú jeho skutkové právne tvrdenia vyvrátené protistranou (pokiaľ ide o odôvodnenie naliehavého právneho záujmu v žalobe), zrazu už začne účelovo tvrdiť iné skutočnosti. Žalobkyňa až v odvolaní proti rozsudku začala zrazu tvrdiť, že má naliehavý právny záujem na navrátení majetkových vzťahov do pôvodného stavu. V samotnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mohla žalobkyňa namietať neplatnosť prevodu, kde by súd túto otázku posudzoval ako otázku predbežnú, čo však žalobkyňa nespravila a podala žalobu, keďže jej jediným cieľom je len čo najviac odďaľovať konečné

rozhodnutie v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaní považujú žalobu za šikanóznu. 20. Žalovaní vo vyjadrení poukázali na to, že samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie nad rámec svojej povinnosti v odôvodnení rozsudku uviedol aj to, že žaloba je nedôvodná nielen z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, ale aj z dôvodu splnenia hmotno-právnej podmienky podľa § 140 OZ, nemá žiadny vplyv na vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku. Pokiaľ je rozsudok v napadnutom výroku vecne správny, nebráni ani prípadná vecná nesprávnosť odôvodnenia potvrdeniu rozsudku odvolacím súdom.

21. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrila odvolateľka, zotrvala na dôvodoch uvedených v odvolaní. Poukázala opätovne na to, že je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, nakoľko uvedené určenie jej s určitosťou zabezpečí aspoň čiastočne výhodnejšiu pozíciu pri jej snahe získať predmetnú nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva v konaní 9C 89/2013 vedeného pred Okresným súdom Lučenec. Tiež do budúcnosti nevznikne hrozba iniciácie ďalšieho súdneho konania zo strany žalovaného 1/ tak, ako je to v konaní 9C 313/2015. Nejde o šikanóznu žalobu, nakoľko šikanóznym nemôže byť uplatnenie nárokov, ktoré jej v zmysle platnej právnej úpravy prislúchajú. Poukázala na to, že požiadala o odkúpenie spoluvlastníckych podielov žalovaných, ktorí s tým súhlasili, avšak odmietli podpísať kúpnu zmluvu. V predmetnej nehnuteľnosti býva od narodenia, spolu s jej manželom sú jediní, ktorí sa od roku 1998 o tieto nehnuteľnosti starajú. 22. Žalovaní v duplike zotrvali na svojich tvrdeniach, navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 23. Žiadne iné vyjadrenia vo veci podané neboli. 24. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 ako vecne správne.

25. Podľa § 387 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

26. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

27. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností resp. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. h/, e/, f/ , tiež napriek zamietnutiu žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu sa v ďalšom zaoberal aj vecou samou, čo je dôvodom odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

28. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a preto nie je dôvod posudzovať jej vecná opodstatnenosť tak ako to uvádza súd prvej inštancie v bode 19. odôvodnenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie okrem bodu 22., v ktorom okresný súd naviac poukazuje na to, že vo veci nie je splnená hmotnoprávna podmienka § 140 OZ, v zmysle ktorej sa podmienka predkupného práva neuplatňuje v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu. Uvedené posudzovanie aj podľa § 140 nespôsobuje vzhľadom na jednoznačný záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a odôvodnenie rozhodnutia vecnú nesprávnosť rozhodnutia, nedošlo tým ani k porušenie práv žalobkyne na spravodlivý proces.

29. V súdenej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení rozsudku.

30. Odvolanie žalobkyne nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

31. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol návrh pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, správne rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval.

32. Predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a a nasl. OZ, z dôvodu, že bolo porušené predkupné právo žalobkyne vyplývajúce jej z jej spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. 33. Vzhľadom na predmet sporu - dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, odvolací súd udáva, že pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. 34. Súd prvej inštancie správne skúmal, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu v súlade s § 137 pís. c) CSP. 35. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý sa chápe tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. 36. Naliehavý právny záujem musí v súlade s žalobca preukázať (ibaže „vyplýva z osobitného predpisu“). Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem, znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku, nejde len o procesnú podmienku. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby. Návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom) , alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní pred správou katastra nehnuteľností) . Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne) existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie.

37. V posudzovanej veci žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie naliehavosť právneho záujmu na podanie žaloby odôvodnila tým, že medzi sporovými stranami „na Okresnom súde Lučenec prebieha konanie pod sp.zn. 9C/313/2015 o zaplatenie nájomného za užívanie nehnuteľnosti žalobcom a súčasne pod sp. zn. 9C/89/2013 je vedené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. V prípade úspechu žalovaného 1/ je žalobkyňa spolu s maloletými deťmi pod hrozbou straty domova.“

38. Okresný súd správne postupoval, keď naliehavosť na určení neplatnosti právneho úkonu posudzoval na základe skutkových tvrdení uvedených žalobkyňou. Z ustanovenia § 137 písm. c) vyplýva, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, len ak vyplýva z osobitného predpisu (čo sa netýka uplatneného nároku).

39. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne uviedol, že žalobu zamietol, z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, uvedený záver odôvodnil v bodoch 17. až 21. odôvodnenia, zároveň okresný súd správne uviedol v bode 19. odôvodnenia, že preto nie je dôvod posudzovať jej vecnú opodstatnenosť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ zamietol žalobu, z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď zistil, že žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodňovala vedením dvoch súdnych sporov vedených na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 9C/89/2013 a

9C/313/2015, pričom aj prípadný úspech žalobkyne v tomto konaní, t. j. v prípade vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.10.2014 medzi žalovanými 1/, 2/, nezlepší postavenie žalobkyne v spomenutých konaniach vedených na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/89/2013 a 9C/313/2015.

40. V konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne, žalovaného 1/ aR. J. vedenej pod sp. zn. 9C/89/2013 súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva S. U. (v konaní 9C/89/2013 žalobcu), súd postupoval v zmysle zákona podľa § 142 ods. 1 OZ. Aj keby súd v tomto konaní vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/, 2/ o prevode spoluvlastníckeho podielu J. A. na S. U. v 1/18-ine v pomere k celku, nič by sa tým nezmenilo na postavení žalobkyne v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo veci sp. zn. 9C/89/2013, pretože spoluvlastnícky podiel K. S. v pomere 1/18-ina k celku by sa nezmenil, a naďalej by bol výrazne minoritným voči spoluvlastníckemu podielu S. U. v 15/18-inách. Navyše z vyjadrenia žalovanej 2/ J. A. vyplýva, že svoj podiel 1/18-inu nie je ochotná previesť na žalobkyňu. Vyslovením neplatnosti uvedenej zmluvy by sa situácia sporových strán nevyriešila a postavenie žalobkyne by sa v konaní sp. zn. 9C/89/2013 o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nezmenilo. Uvedená žaloba teda neslúži potrebám praktického života a nevytvoril by pevný právny základ pre právny vzťah sporových strán. Navyše je tiež nesporné, že v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo veci sp. zn. 9C/89/2013 otázku relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalobca S. U. nadobudol od J. I., v súčasnosti A., spoluvlastnícky podiel 1/18-iny, mohla K. S. ako žalovaná v uvedenom sporovom konaní namietnuť, následne by súd riešil túto otázku ako otázku predbežnú (uznesenie NS SR zo dňa 20.10.2010 sp. zn. 4Cdo 136/2009). Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie v bodoch 17/ a 20/.

41. Čo sa týka druhého konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 9C/313/2015, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, ani vo vzťahu k tomuto konaniu naliehavý právny záujem žalobkyne nie je daný. Žalobca S. U. v konaní sp.zn. 9C/313/2015 nežiadal od žalovanej K. S. vydanie bezdôvodného obohatenia za 1/18-inu spoluvlastníckeho podielu, ktorý podiel získal napadnutou kúpnou zmluvou zo dňa 13.10.2014 uzavretou s J. A.. Je teda zrejmé, že ani toto konanie vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/313/2015 nemôže odôvodňovať naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu.

42. Ak žalovaná v odvolaní tvrdí nové skutkové okolnosti (v súlade s § 149 ide o prostriedky procesného útoku), nebolo možné ich z jej strany uplatniť, pretože neboli splnené podmienky v súlade s § 366 CSP.

43. Námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy jej výsluchom a výsluchom svedkyne jej matky (ďalšej spoluvlastníčky nehnuteľnosti) za účelom preukázania vzťahu žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodná, nešlo o dôkaz, ktorým by boli zistené skutkové okolnosti rozhodné na posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe.

44. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd aj námietku žalobkyne, keď namietala, že súd nesprávne procesne postupoval, lebo ak žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol, nemohol zároveň rozhodnúť, či v predmetnom prípade došlo alebo nedošlo k naplneniu hmotnoprávnej podmienky § 140 OZ. Odvolací súd udáva, že je zrejmé, že ak nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby, nie je dôvod posudzovať jej vecnú opodstatnenosť, avšak uvedené nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, z dôvodu, že odvolací súd zistil vecnú správnosť, z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepreskúmaval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne toho, či boli splnené hmotnoprávne podmienky § 140 (t.j. závery okresného súdu uvedené v bode 22. Odôvodnenia) a ani námietky žalobkyne uvedené v odvolaní v súvislosti s týmto.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol podľa správneho právneho ustanovenia a toto aj správne aplikoval.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešná a preto vznikol proti nej úspešným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

47. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .