Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-273-2018.pdf
PDF · 83.64 KB
Case nature
Subarea
11Co/273/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne I.. W. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom T. XXXX/X, XXX XX H. H., zastúpenej JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou so sídlom ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému JOHN GARFIELD SK s. r. o., so sídlom Mlynská 39, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 44 022 808, zastúpenému JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, o zaplatenie 1.480,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19C/28/2018-45 zo dňa 07.06.2018 takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 07.06.2018 zastavil konanie (prvý výrok) o zaplatenie 1.480,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.03.2018 do zaplatenia a s náhradou trov konania. Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia (druhý výrok).
1.1 Z dôvodov uznesenia vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia uvedenej čiastky ako náhrady škody na zdraví vzniknutej v súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného. Konanie bolo začaté 09.04.2018, žalobkyňa zobrala žalobu späť podaním doručeným súdu prvej inštancie 07.06.2018 po tom, čo sa z vyjadrenia žalovaného dozvedela o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Okresný súd konanie zastavil s poukazom na § 144 a § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“).
1.2 Rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil okresný súd ustanovením § 257 ods. 1 C.s.p.. Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania považoval, že ani žalovaný pred podaním žaloby nenamietal a zrejme ani nevedel, že by v prípadnom súdnom spore nebol pasívne vecne legitimovaný. Svedčí o tom vyjadrenie žalovaného v konaní a doloženie dokladov preukazujúcich nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie z 10.05.2018. Okresný súd uveril tvrdeniu žalobkyne, že v čase začatia konania mala za to, že žalovaný je pasívne legitimovaným. Zavinenie na zastavení konania podľa okresného súdu preto možno pričítať aj žalovanému.
2. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti výroku o trovách (druhý výrok) uznesenia okresného súdu odvolanie. Zdôraznil, že § 257 C.s.p. má predstavovať odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 255 a § 256 ods. 1 C.s.p.). Aplikácia tohto ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú dôvody hodné osobitného zreteľa a
výnimočné okolnosti. Z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p. navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil.
2.1 Žalovaný (ďalej tiež „odvolateľ“) zdôraznil, že úspech žalobcu v konaní závisí od toho, či žalovaný je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Žalobkyňa mala povinnosť preukázať, že účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, je žalovaný. Ak ju žalovaný pred podaním žaloby neupozornil na nesprávnosť jej argumentácie, nemožno mu uvedené dávať za vinu pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby, keďže len takticky využíval, hoc sa to zdá žalobkyni nekorektné, zákonom prípustné prostriedky obrany. Žalovaný od počiatku kategoricky odmietal zodpovednosť za zhoršený zdravotný stav žalobkyne. Na podporu svojich tvrdení o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v kontexte poučenia súdu o sudcovskej koncentrácii konania predložil potvrdenie obchodnej spoločnosti EUROPA SC, a. s. ako prenajímateľa o existencii nájomného vzťahu s obchodnou spoločnosťou JG STORES, s. r. o. ako nájomcom, nie so žalovaným. Žalobkyňa si v súvislosti so späťvzatím žaloby overila tvrdené skutočnosti u manažérky správcovskej spoločnosti. Žalovaný má za to, že jej nič nebránilo rovnako postupovať ešte v rámci mimosúdnej komunikácie so žalovaným a bezprostredne pred podaním žaloby, keďže za správne označenie strán sporu zodpovedá žalobkyňa. Subjektívny problém s identifikovaním zodpovednostných subjektov sám o sebe nemôže byť dôvodom pre rozhodnutie o náhrade trov konania.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že späťvzatie žaloby zavinil žalovaný svojím neserióznym konaním. Žalovaná vyvodzovala jeho pasívnu legitimáciu z názvu predajne, pričom pri vyhľadávaní obchodnej spoločnosti JOHN GARFIELD bola nájdená spoločnosť JOHN GARFIELD SK s. r. o., voči ktorej si uplatnila žalovaný nárok. Právny zástupca žalovaného reagoval na všetky písomnosti právnej zástupkyne žalobkyne a správal sa ako subjekt prevádzkujúci predajňu, v ktorej došlo ku škode na zdraví; žalobkyňa nepochybovala, že by s ňou komunikoval nezainteresovaný subjekt. Uvedené skutočnosti si preto neoverovala u prenajímateľa obchodných priestorov. Zdôraznila, že išlo o mimosúdne jednanie prebiehajúce medzi právnymi zástupcami, nie o využívanie prostriedkov procesnej obrany. Ak mal žalovaný vedomosť o tom, kto je nájomcom predajne JOHN GARFIELD, potom jeho prístup považuje za nekorektný. Žalobkyňa prijímala všetky písomnosti doručované od právneho zástupcu žalovaného a považovala ich za opodstatnené, aj keď popierajúce jeho zodpovednosť. Nemala žiadne pochybnosti o jeho vecnej legitimácii, dozvedela sa o jej nedostatku až z písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe v kontexte poučenia o sudcovskej koncentrácii konania. Na základe toho, keďže viac nedôverovala žalovanému, pristúpila k overeniu tejto skutočnosti u manažérky správcovskej spoločnosti. Je teda daný dôvod na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému podľa § 257 C.s.p.. Nebolo by spravodlivé, aby za daných okolností mala žalobkyňa nahradiť trovy konania žalovanému, ktorý sa pričinil svojím správaním o späťvzatie žaloby. Žalovaný nepoprel, že mal vedomosť o tom, ktorá spoločnosť prevádzkuje predajňu JOHN GARFIELD, napriek tomu konal a správal sa tak, že je nájomcom predajne. Navrhla potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správneho.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu k odvolaniu žalobkyne zdôraznil, že žalobkyňa si nesplnila povinnosť preukázať, že žalovaný je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, a tým zavinila zastavenie konania. Jej subjektívny problém s identifikovaním zodpovednostných subjektov sám o sebe nemôže byť dôvodom pre rozhodnutie o náhrade trov konania. Názov predajne súvisí aj s obchodným menom spoločnosti JG STORES, s. r. o. („JG - JOHN GARFIELD). Spoločnosť JOHN GARFIELD SK s. r. o. je len dodávateľom predajcu.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že dostatočným spôsobom vymedzila jednotlivé skutočnosti týkajúce sa uplatnenia jej procesného nároku späťvzatia žaloby v celom rozsahu. Vo vzťahu k žalovanému od samého začiatku vystupovala korektne a z tohto dôvodu nemala ani len na chvíľu nijakú pochybnosť, že komunikuje s niekým, kto za škodu nezodpovedá. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidí v tom, že z jej strany bola vyvinutá maximálna snaha o vyriešenie veci mimosúdne, snažila sa k žalovanému pristupovať čestne a zodpovedne mu ozrejmiť všetky skutočnosti ohľadom vzniku škody na zdraví. Keby rovnako pristupoval žalovaný, upovedomil ju, že za škodu nemôže zodpovedať, nemuseli vznikať ďalšie výdavky s prijatím právneho zastúpenia. Žalovaný si takýmto spôsobom účelovo navyšoval trovy právneho zastúpenia.
6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) a § 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 C.s.p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie nároku na náhradu trov konania a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 C.s.p. a s § 220 ods. 2 C.s.p. analogicky. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami odvolateľa v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
7. Rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania sa v prípade jeho zastavenia spravuje kritériom určeným v § 256 ods. 1 C.s.p., teda súd prihliada na zavinenie na zastavení konania. Zákonodarca však v § 257 C.s.p. na zmiernenie dôsledkov tejto právnej úpravy súdu zveruje moderačné právo. Znamená to, že sudcovským výkladom zákona, v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami právnej normy, súd môže dôjsť k inému záveru o náhrade trov konania, než aký by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Predpokladom realizácie sudcovského moderačného práva v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby v konkrétnom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil naplnenie obidvoch týchto podmienok. Žalobkyňa domáhajúca sa náhrady škody na zdraví pred začatím občianskeho súdneho konania vyvinula všetko úsilie smerujúce k mimosúdnej dohode. Komunikovala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s právnym zástupcom žalovaného, ktorý síce zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu popieral, ale nie z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie (popieral hlavne priebeh škodového deja). Žalobkyňa vzhľadom na takýto postoj žalovaného nemohla mať subjektívny problém s identifikovaním zodpovedného subjektu (ako tvrdí odvolateľ) a nemala ani dôvod preverovať, či je žalovaný, ktorý sa vyjadroval ku skutkovému deju a k mechanizmu vzniku škody, skutočne pasívne legitimovaný (teda nemala dôvod zisťovať, či je nájomcom predajne označenej ako JOHN GARFIELD predávajúcej obuv aj tejto značky subjekt, ktorý je takto označený aj v obchodnom registri, alebo iný subjekt). Aj podľa odvolacieho súdu takéto správanie žalovaného, ktorý nepoprel, že takto pred začatím súdneho konania postupoval z taktických dôvodov, musí byť zohľadnené ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania. Ak by žalovaný ešte pred začatím súdneho sporu upozornil na nedostatok svojej vecnej legitimácie, nemusel sa stať stranou súdneho konania vôbec.
9. Aj pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd § 257 C.s.p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach prípadu nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý by jej ako úspešnej v odvolacom konaní patril (§ 255 ods. 1 C.s.p.). Podľa odvolacieho súdu takéto rozhodnutie zodpovedá spravodlivému usporiadaniu pomerov strán sporu s prihliadnutím na to, že predmetom odvolacieho konania nebolo rozhodnutie vo veci samej.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).