Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/58/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: 1/ N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 8, XXX XX T. Z., zastúpený: JUDr. Anna Jamborová - advokátka, so sídlom Farská 5, 949 01 Nitra, 2/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX T. Z., zastúpený: JUDr. Juraj Tibenský, advokát, so sídlom Štefánikova 15, 949 01 Nitra, IČO: 42 117 151, o zaplatenie sumy 1.091.761,59 eura s príslušenstvom, o nároku na náhradu trov konania, o odvolaní žalovaného v 1. rade a o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/166/2007-470 zo dňa 25.01.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/166/2007-470 zo dňa 25.01.2018 p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a v 2.rade v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 251 ods. 1, § 255 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1, § ods. 2, § 257, § 262 ods. 1, ods. 2, § 263 ods. 1, § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP").

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 a úspešnosť žalobcu v predmetnom konaní pristúpil k rozhodnutiu o samotnom nároku na náhradu trov konania. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Preskúmaním spisového materiálu mal súd preukázané, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.101.075,45 eura s príslušenstvom. V dôsledku konkurzných konaní a konaní o oddlžení vedených na majetok žalovaných na základe ich návrhov, v rámci ktorých bolo plnené žalobcovi z rozvrhu na žalovanú pohľadávku (žalobca prihlásil pohľadávku do konkurzných konaní vedených na majetok žalovaných), vzal žalobca žalobu späť v sume 5.189,44 eura a v sume 2.593,72 eura. Súd uznesením č. k. 27Cb/166/2007-439 zo dňa 03.06.2015 a uznesením č. k. 27Cb/166/2007-441 zo dňa 22.04.2016 konanie v späťvzatých častiach zastavil a rozhodol rozsudkom č. k. 27Cb/166/2007-443 zo dňa 15.06.2016 o výške 1.091.761,59 eura. K čiastočnému späťvzatiu žaloby teda neprišlo zavinením žalobcu, ale žalovaných. Keďže žalobca mal v konaní plný procesný úspech, prislúcha mu nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a v 2.rade v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v 2. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že sa domnieva, že v danom prípade u žalovaného v 2. rade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd neprizná žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný v 2. rade je dôchodca a už samotnú povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 1.091.761,59 eura, ktorú mu súd v tomto konaní v zmysle rozsudku č. k. 27Cb 166/2007-443 zo dňa 15.06.2016 uložil zaplatiť, hoci aj spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1.rade, nebude môcť a nevie splniť a uvedenú sumu zaplatiť. Vzhľadom na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery žalovaného v 2. rade je rovnako nesplniteľné, aby žalobcovi uhradil, čo i len časť predpokladanej náhrady trov konania (už len titulom náhrady za zaplatené súdne poplatky). Na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery žalovaného v 2. rade už poukázal v rámci žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, tieto konajúci súd v konečnom dôsledku aj preveril a vyhodnotil tak, že žiadosti vyhovel a uznesením č. k. 27Cb 166/2007-417 zo dňa 01.12.2015, priznal žalovanému v 2. rade oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Žalovaný v 2. rade je dôchodca a má príjem len z dôchodku, resp. z príležitostných brigád, ktoré mu postačujú maximálne na uspokojenie jeho základných životných potrieb. Žalovaný v 2. rade je nemajetný, nevlastní žiaden hnuteľný, či nehnuteľný majetok, cenné papiere, obchodné ani iné podiely a ani iné hodnoty, či práva. Nárok uplatnený v tomto konaní, v súvislosti s ktorým bola priznaná aj náhrada ·trov konania, súvisí s činnosťou spoločnosti E. v.o.s., v ktorej bol žalovaný v 2. rade spoločníkom, v dôsledku čoho za záväzky uvedenej spoločnosti zodpovedal aj vlastným majetkom. Nejednalo sa teda o jeho priamy zväzok z titulu napr. nevráteného úveru alebo pôžičky, ktorú by mu žalobca poskytol alebo o záväzok z titulu ručenia za iný subjekt. Pritom, predmetný záväzok bol už od začiatku zabezpečený aj majetkom žalovaného v 2. rade. Jeho uspokojeniu, resp. nárokom žalobcu sa žalovaný v 2. rade nikdy nebránil a podnikol všetky kroky, aby bol žalobca uspokojený a za tým účelom nároky žalobcu zabezpečil aj svojim majetkom. Žalovaný v 2. rade nikdy nedal dôvod na začatie tohto konania, nejedná sa priamo o jeho záväzok a ani ho priamo nespôsobil. Všetok pôvodný majetok žalovaného v 2. rade bol postihnutý v rámci exekučného a následného konkurzného konania voči spoločnosti E. v.o.s. Práve v rámci exekučného konania bol voči žalovanému v 2. rade uplatnený ručiteľský záväzok, ako voči spoločníkovi v.o.s. a v rámci tohto konania bol týmto titulom speňažený aj jeho majetok; jednalo sa o rodinný dom vo vlastníctve G. E., evidovaný na LV č. XX, kú T. Z. (m.i. úver bol zabezpečený aj prevádzkou-stavbou „mlyna“, ktorú do uvedenej v.o.s. žalovaní vložili ako svoj vklad; rovnako bol zabezpečený aj iným majetkom v.o.s., a to strojmi a zariadeniami). Tieto nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve žalovaného v 2. rade, boli exekučné postihnuté a na exekučnej dražbe vydražené. Rozvrh výťažku z týchto dražieb však už súdna exekútorka spraviť nestihla, a to v dôsledku vyhlásenia konkurzu. Z uvedeného dôvodu, t. j. v dôsledku vyhlásenia konkurzu, bol celý výťažok z týchto dražieb spolu vo výške 2.150.000,-Sk poukázaný v prospech konkurznej podstaty na účet správcu a v rámci rozvrhu bola z tejto sumy uspokojená aj pohľadávka žalobcu. V tomto konaní tak bola fakticky opätovne a duplicitne uplatnená a vyvodená zodpovednosť žalovaného v 2. rade z ručiteľského záväzku voči veriteľovi. Následne sa žalovaný v 2. rade pokúšal aj o oddlženie, avšak správca pohľadávku žalobcu poprel a ten sa žiadnym spôsobom nebránil (konanie vedené na Okresnom súde v Nitre pod. sp. zn. 32K/27/2010) a preto nemohla byť jeho pohľadávka v rámci predmetného konkurzného konania uspokojená. Avšak, v predmetnom konkurznom konaní bol postihnutý a speňažený aj ďalší majetok žalovaného v 2. rade. Naproti tomu je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca je už niekoľkým postupníkom v súvislosti s pohľadávkou uplatnenou v tomto konaní a žalovaný v 2. rade sa domnieva, že súdny poplatok, ktorého náhrada by bola žalobcovi priznaná, súčasný žalobca ani neplatil a preto mu žiadne trovy v súvislosti s týmto konaním v skutočnosti ani nevznikli. Na základe vyššie uvedených vecných a právnych skutočností sa domnieva, že súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodol správne, nakoľko v danom prípade existovali a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a preto súd prvého stupňa mal pri rozhodnutí o náhrade trov konania aplikovať ust. § 257 Civilného sporového poriadku a náhradu trov konania žalobcovi nemal priznať, a to minimálne vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a preto žiada, aby súd napadnuté uznesenie zrušil, alebo zmenil tak, že súd nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému v 2. rade neprizná.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný v 1. rade. Uviedol, že sa domnieva, že v danom prípade u žalovaného v 1. rade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd neprizná žalobcovi náhradu trov konania. Uznesením č. k. 27Cb/166/2007-149 zo dňa 09.10.2008 Okresný súd Nitra priznal žalovanému v 1. rade oslobodenie od súdnych poplatkov, a to z dôvodu, že žalovaný v 1. rade nevlastní žiadny, majetok väčšej hodnoty, ani motorové vozidlo, jeho BSM bolo v roku 1996 zrušené a navyše v súčasnosti je už aj rozvedený od októbra 2012, čo mu ešte sťažilo jeho životné a majetkové položenie. Žalobcovi súd prvej inštancie

priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade v rozsahu 100 %, čo v konečnom dôsledku bude predstavovať sumu trov konania vo výške 33.193,92 eura, ktorú nebude môcť ani s vynaložením veľkého úsilia splniť. Žalovaný v 1. rade bol rovnako spoločne a nerozdielne zaviazaný uhradiť v tomto konaní na základe rozsudku č. k. 27Cb 166/2007-443 zo dňa 15.06.2016 žalovanú sumu vo výške 1.091.761,59 eura, ktorá suma je taktiež pre neho likvidačná. V základnom konaní bol uplatnený nárok a s tým súvisí aj priznaná náhrada trov konania, ktorý súvisel s podnikateľskou činnosťou obchodnej spoločnosti E. v.o.s. , v ktorej bol žalovaný v 1. rade spoločníkom, v dôsledku čoho zodpovedal za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom. Tieto záväzky boli od samého začiatku zabezpečené aj osobným majetkom žalovaného v 1. rade. V danom prípade žalovaný v 1. rade ako jeden z troch spoločníkov len ťažko mohol ovplyvniť splácanie úveru, ktorý dlh vznikol v dôsledku neplnenia si povinnosti obchodného partnera z Nemecka. Nešlo teda o priamy záväzok, ktorý by vznikol priamym pričinením a zavinením žalovanému v 1. rade. Vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery je nereálne, aby žalovaný v 1. rade ani spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2. rade splnil čo i len čiastočne záväzok uhradiť súdny poplatok vo výške 33.193,92 eura. Žalovaný v l. rade je dôchodca s nízkym príjmom vo výške 395,30 eura , z čoho ešte má zrážky na exekučné konanie vo výške 60,27 eura. Zostatok v rozsahu 335,03 eura len ťažko a v minimálnom rozsahu postačuje na uspokojenie základných životných potrieb. Nemá žiadny hnuteľný, či nehnuteľný majetok, nevlastní ani žiadne obchodné podiely a ani iné majetkové práva alebo hodnoty. Navyše poukázal aj na to, že súčasný žalobca je iba postupníkom (pôvodným žalobcom bola Slovenská záručná a rozvojová banka a.s. ), a to už dlhú dobu a v skutočnosti ani neplatil súdny poplatok, ktorého náhrada mu bola priznaná, preto mu ani žiadne trovy v tomto konaní nevznikli. V zmysle uvedených právnych a vecných dôvodov zastáva názor, že súd prvej inštancie o náhrade trov konania nerozhodol správne, nakoľko v danom prípade existovali a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a preto mal pri rozhodnutí o náhrade trov konania aplikovať ust. § 257 a náhradu trov konania nemal priznať, a to vo vzťahu k obom žalovaným, minimálne však vo vzťahu k žalovanému v l. rade, a preto žiada, aby súd napadnuté uznesenie zrušil alebo zmenil tak, že súd náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému v l. rade neprizná.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaných odvolaní (§ 379, § 380 a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného v 1. a 2. rade nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 24.01.2007 sa žalobca domáhal, aby súd žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.101.075,45 eura z dôvodu nezaplatenia úveru. Uznesením č. k. 27Cb/166/2007-439 zo dňa 03.06.2015 súd prvej inštancie zastavil konanie. Uznesením č. k. 27Cb/166/2007-441 zo dňa 22.04.2016 súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému v 3. rade (P.. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, T. Z.) a zastavil konanie v časti 2.593,72 eura. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 27Cb/166/2007-443 zo dňa 15.06.2016 tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1.091.761,59 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2017. Následne vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto s poukazom na § 387 ods. 2 sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

11. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).

12. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolaniu žalovaného je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu. Odvolací súd z dôvodu zdôraznenia správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie uvádza nasledovné. Predmetom odvolacieho konania je v tomto prípade nárok na náhradu trov konania, ktorý bol súdom prvej inštancie priznaný podľa úspechu v konaní vo veci samej. Odvolací súd po preskúmaní veci ustálil ten právny názor, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď náhradu trov konania priznal strane podľa pomeru úspechu vo veci. Nakoľko v konaní vo veci samej bol v celom rozsahu úspešný žalobca, nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 1. a 2. rade mu bol priznaný správne. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 . Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného v 1. a 2. rade ohľadom oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a mimoriadnych okolností pre ktoré by žalobcovi nemal byť nárok na náhradu trov konania priznaný poukazuje odvolací súd na nižšie uvedenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

13. Pre použitie ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (teraz § 255 ods. 1 , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, nemá vplyv skutočnosť, že účastník, ktorý má platiť náhradu trov konania, bol sám oslobodený od súdnych poplatkov. Meradlom pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2010, sp. zn. 2 Obo 89/2010)

14. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 CSP. Aplikácia ust. § 257 pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci. Ustanovenie § 257 v zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2010 sp. zn. 2MCdo/17/2009).

15. Odvolací súd dospel k záveru, že na strane žalovaného v 1. a 2. rade nie sú také dôvody hodné osobitného zreteľa a okolnosti prípadu nie sú natoľko výnimočné, aby súdu umožňovali postupovať podľa § 257 CSP. Stotožnil sa preto so záverom prvoinštančného súdu, že v konaní plne úspešnému žalobcovi patrí v zmysle § 255 ods. 1 právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v 1. a 2. rade.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, aj napriek tomu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, nakoľko žalobca si v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by žalobcovi trovy odvolacieho konania vznikli. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov odvolacieho konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

17. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.