Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/283/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. nad T., o zaplatenie 2.394,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.20C/61/2016-93 zo dňa 10.01.2017, takto

rozhodol:

I. Návrh na pribratie občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, do konania z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o zamietnutí žaloby m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 541,48 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 13.08.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 17,73 Eur od 04.07.2014 do 12.08.2014 v sume 0,10 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 67,91 Eur od 04.08.2014 do 12.08.2014 v sume 0,08 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.853,10 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 08.08.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,8% (tretí výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že aktívne legitimovaný žalobca (v zmysle §524 ods. 1, 2 a §526 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“) vzhľadom na zmluvu o postúpení pohľadávky a vzhľadom na predložené oznámenie banky zo dňa 04.07.2014 o postúpení pohľadávky - číslo listu 27 spisu) žiadal od žalovaného zaplatenie istiny 2.394,58 Eur, zaplatenie sumy 0,10 Eur ako úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 17,73 Eur od 04.07.2014 do 12.08.2014, sumy 0,08 Eur ako úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 67,91 Eur od 04.08.2014 do 12.08.2014 a zaplatenie úroku z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 2.394,58 Eur od 13.08.2014 do zaplatenia. Žalovaný uzavrel ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom dňa 03.06.2013 zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 2.000 Eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 48 splátkach po 67,91 Eur vždy ku 3.dňu v mesiaci, celkom vo výške 3.089,22 Eur, s prvou splátkou splatnou 03.07.2013 a s konečnou

splatnosťou úveru 03.06.2017. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 22,90 % ročne, RPMN 25,85 %, priemerná hodnota RPMN na 20,44%. Vzhľadom na porušenie povinnosti platiť úver - žalovaný zaplatil na úver len 146,90 Eur - ho banka listom zo dňa 13.05.2014 upozornila na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a nárok na zaplatenie zostatku úveru postúpila zmluvou zo dňa 27.06.2014 žalobcovi, čo žalovanému oznámila listom zo dňa 04.07.2014; následne žalobca dňa 12.08.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Okresný súd posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy v ustanovení §9 ods. 2 písm. k) vyžadoval, aby v zmluve bola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pričom absenciu tejto náležitosti v §11 ods. 1 písm. b) sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru. Zmluva v prejednávanej veci obsahuje iba uvedenie mesačnej splátky bez bližšej špecifikácie bez rozčlenenia mesačnej splátky na istinu a úroky, či iné poplatky. Žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru len sumu 146,90 Eur, jeho dlh preto predstavuje rozdiel medzi sumou 2.000 Eur a 146,90 Eur, t.j. 1.853,10 Eur, ktorú okresný súd žalobcovi priznal a vo zvyšku žalobu zamietol. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy podľa §52 ods. 1, 3 a 4 súd rozhodol o uplatnenom úroku z omeškania v súlade s §517 ods. 2 a §3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013. Ku dňu omeškania s úhradou zvyšku úveru (08.08.2014) sadzba základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky predstavovala 0,15 % ročne; žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej, t.j. 5,15%. O trovách konania súd rozhodol podľa §255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“). Žalobca sa domáhal úhrady sumy 2.394,58 Eur s príslušenstvom, úspech mal v rozsahu 1.853,10 Eur s príslušenstvom, čo predstavuje percentuálny úspech po zaokrúhlení 77,4%, zvyšok je úspechom žalovaného, t.j. 22,6 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 54,8 % (77,4 % - 22,6 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok náhradu trov konania voči žalovanému. S poukazom na §262 ods. 1 C.s.p. súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania; o výške trov konania rozhodne podľa §262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietol, že okresný súd mu priznal len sumu rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a vykonaných úhrad, keďže posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na to, že obsahuje iba uvedenie mesačnej splátky bez bližšej špecifikácie, čo je v rozpore s §9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Žiadal priznať sumu 541,48 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že Súdny dvor Európskej únie rozhodoval v obdobnej veci dňa 09.11.2016 rozsudkom C

- 42/15, v ktorom v súvislosti s uvedením výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úver uviedol, že vzhľadom na jasné znenie ustanovení smernice je potrebné konštatovať, že smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy výpis vo forme amortizačnej tabuľky a nie je ani nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, resp. spresnenie, aká časť splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak takáto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinnosti veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Za primerané by sa nemalo považovať, ak pre neuvedenie niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, sa budú v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcie, bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, čo bude vyvolávať voči veriteľovi závažné následky. Žalobca má za to, že posudzovaná zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a smernicou, a preto poskytnutý úver nemožno posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť alebo zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Predmetný spor začal pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté, pred nadobudnutím jeho účinnosti. Podľa §470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd ako súd funkčne príslušný podľa §34 C.s.p. vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §388 C.s.p. zmenil.

6. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie; pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§380 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu, ale vec nesprávne právne posúdil. Hodnotenie dôkazov zodpovedá obsahu znenia §191 ods. 1 C.s.p. a dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedajú §220 ods. 2 C.s.p..

8. Odvolanie žalobca odôvodnil ťažiskovo poukazom na rozpor rozsudku okresného súdu so závermi rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016 vzhľadom na to, že v zmluve o úvere absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Okresný súd rozhodoval a napadnutý rozsudok vyniesol dňa 10.01.2017; Súdny dvor Európskej únie uvedené rozhodnutie vydal dňa 09.11.2016; nepochybne v tomto čase okresný súd opomenul aplikovať záver tohto rozhodnutia pri rozhodovaní v predmetnom spore. Odvolacia námietka je dôvodná.

9. Zo znenia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016 a z jeho odôvodnenia vyplýva záver, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť na jednom dokumente, stačí, ak na iné dokumenty odkazuje a spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi vopred oboznámiť (v tomto smere vnútroštátna úprava môže stanoviť prísnejšie podmienky), zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať uvedenie dátumu splatnosti všetkých splátok úveru, pokiaľ je údaj o výške, počte a frekvencii splátok v zmluve uvedený tak, že umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum jednotlivých splátok (v tomto smere vnútroštátna úprava nemôže stanoviť prísnejšie podmienky), a nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj o tom, aká časť splátky bude započítaná na istinu a aká na úroky (v tomto smere vnútroštátna úprava nemôže stanoviť prísnejšie podmienky); vnútroštátna úprava môže stanoviť, že úver sa bude považovať za bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ ide o také údaje v zmluve, ktorých neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

10. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. - banka - dňa 03.06.2013 uzatvorila ako veriteľ zmluvu o poskytnutí úveru žalovanému ako dlžníkovi vo výške 2.000 Eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 48 splátkach po 67,91 Eur vždy ku 3.dňu v mesiaci, celkom vo výške 3.089,22 Eur, s prvou splátkou splatnou 03.07.2013 a s konečnou splatnosťou úveru 03.06.2017 s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 22,90 % ročne, RPMN 25,85 % a priemernou hodnotou RPMN 20,44%. Žalovaný zaplatil 146,90 Eur. Banka ho listom zo dňa 13.05.2014 upozornila na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a následne svoj nárok na zaplatenie zostatku úveru postúpila zmluvou zo dňa 27.06.2014 žalobcovi, čo žalovanému oznámila listom zo dňa 04.07.2014; žalobca dňa 12.08.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Po neúspešných výzvach sa domáhal svojho nároku súdnou cestou. Okresný súd žalobu v časti úrokov a poplatkov úveru zamietol a priznal žalobcovi rozdiel medzi bankou skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami a žalovaným zaplatenými, vidiac v spotrebiteľskom úvere úver bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na absenciu zákonných údajov v zmysle §9 ods.2 písm. k/ z.č. 129/2010 Z.z... Takýto postup okresného súdu vzhľadom na judikatúru súdneho dvora je nesprávny, a preto krajský súd jeho rozhodnutie vo výroku o zamietnutí žaloby zmenil a nárok žalobcovi aj s príslušenstvom v súlade s upravenou žalobou a odvolaním priznal.

11. Adekvátne rozhodol aj o trovách konania, vo výroku osobitne odvolaním nenapadnutým, ale súvisiacim a zmenil (§396 ods.2 C.s.p.) ho tak, že v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi v prvostupňovom konaní priznal plnú náhradu trov konania od neúspešného žalovaného.

12. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd priznal tiež úspešnému odvolateľovi - žalobcovi - voči žalovanému v plnom rozsahu (§396 ods. 1 C.s.p., §262 ods. 1 C.s.p., §255 ods. 1 C.s.p.), a to v súlade s §396 ods. 1 a §262 ods. 1 C.s.p.; o výške náhrady trov konania podľa §262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. V priebehu odvolacieho konania, podaním doručeným ešte okresnému súdu dňa 22.05.2017, podalo návrh na pribratie do konania občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITĽOV. Podľa §95 ods. 1 C.s.p. na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana na ochranu práv, ktorej má vystupovať, súhlasí. Občianske združenie predložilo návrh na pribratie do konania v zmysle §95 ods.1 C.s.p., ale súhlas ani stanovisko žalovaného nepredložilo. Preto krajský súd rozhodol, že návrh občianskeho združenia na pribratie do konania zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).