Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Er-55-2010.pdf
PDF · 82.26 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/55/2010
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866, proti povinnému: N. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. 18.12.2015, naposledy bytom Q. XXX, XXX XX N., okres I. T., o vymoženie 9,95 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi, JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad so sídlom Námestie gen. Štefánika 529/4, 06401 Stará Ľubovňa trovy exekúcie vo výške 42,71 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.8.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného (pôvodne Slovenská republika, Obvodný úrad v Starej Ľubovni) na vykonanie exekúcie zo dňa 26.7.2010, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 27.7.2010, a exekučného titulu - rozkazu o uložení sankcie za priestupok vydaného Obvodným úradom v Starej Ľubovni, odborom všeobecnej vnútornej správy č.k. 2008/00386-190 pr. zo dňa 28.2.2008, právoplatného dňom 20.3.2008 a vykonateľného dňom 4.4.2008. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 13.9.2010 pod číslom 5710 019441*. 2. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 254/2007 Z.z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z.z., práva a povinnosti krajského úradu z majetkovoprávnych vzťahov a iných vzťahov vzniknuté do 30. septembra 2007 prechádzajú na obvodný úrad, na ktorého výkon pôsobnosti sa tieto práva a povinnosti vzťahujú. Podľa § 9 ods. 13 zákona č. 180/2013 Z.z., o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene niektorých zákonov, výkon rozhodnutí orgánov zrušovaných podľa § 8 a obvodných úradov, ktorý nebol začatý alebo nebol skončený do 30. septembra 2013, uskutoční ministerstvo.
3. Dňa 31.8.2017 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie s poukázaním na skutočnosť, že povinný zomrel dňa 18.12.2015 a dedičské konanie bolo okresným súdom dňa 15.2.2016 zastavené. Súčasne súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 45,61 eur. 4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 9a ods. 1, ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 37 ods. 1, ods. 3 vety prvej EP (v znení účinnom do 31.3.2017), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
9. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
10. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
11. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
13. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
15. Povinný zomrel dňa 18.12.2015, dedičské konanie po ňom bolo zastavené uznesením tunajšieho súdu č.k. 2D/2/2016, Dnot 6/2016 zo dňa 15.2.2016, právoplatným 19.2.2016 (vo výroku o zastavení konania), a to podľa § 175h ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení platnom a účinnom v čase dedičského konania), teda z dôvodu, že povinný - ako poručiteľ - nezanechal majetok.
16. I pre exekúciu platí, že túto možno vykonávať iba za situácie, že sú splnené všetky procesné podmienky, medzi ktoré patrí i procesná subjektivita toho-ktorého účastníka exekučného konania.
17. V danom prípade povinný zomrel pred skončením exekúcie, teda na jeho strane došlo v dôsledku úmrtia k zániku podmienky konania - spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, teda procesnej subjektivity povinného. Uvedený nedostatok je za súčasného stavu neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pretože dedičské konanie po povinnom skončilo jeho zastavením podľa § 175h ods. 1 O.s.p. a teda nie je na strane žiadnej osoby, ktoré by inak pripadali do úvahy ako dedičia po povinnom, daný predpoklad v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka - t.j. zodpovednosť tej- ktorej osoby za dlhy poručiteľa - povinného, vrátane tu vymáhanej pohľadávky oprávneného. Vymáhaná pohľadávka spolu s jej príslušenstvom na žiadnu z osôb inak prichádzajúcich do úvahy ako dedičia
po povinnom neprešli smrťou povinného, pretože žiadna osoba prichádzajúca do úvahy ako dedič po povinnom nenadobudla po ňom žiadne dedičstvo, žiaden majetok (dedičské konanie bolo zastavené pre nezanechanie žiadneho majetku), do výšky ceny ktorého dedičstva by inak zodpovedali za dlhy povinného vymáhané v tomto konaní. Teda v danom prípade niet osoby spôsobilej byť účastníkom tohto exekučného konania, s ktorou by súd mohol pokračovať ako s právnym nástupcom povinného (v tomto prípade zároveň nejde o majetkový spor v zmysle § 63 ods. 2 vety prvej CSP, teda o určenie vlastníckeho práva, určenie, že vec patrí do dedičstva, a pod.). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, postupom podľa § 9a ods. 1 EP a § 57 ods. 2 EP, súd exekúciu postupom podľa § 63 ods. 1 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastavil.
18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. V danom prípade s ohľadom na samotný dôvod zastavenia exekúcie nemožno oprávnenému priznať náhradu trov konania (vzhľadom na nedostatok procesnej subjektivity na strane povinného a skutočnosti uvedené v bode 17. odôvodnenia ani niet takúto náhradu voči komu priznať), preto súd podľa § 9a ods. 1 EP v spojení s § 257 CSP oprávnenému náhradu trov konania nepriznal.
20. Podľa § 243j EP, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
21. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
22. Podľa § 199 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
23. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
24. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
25. Podľa 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
26. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
27. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora, podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 42,71 eur, na ktorých úhradu zaviazal vzhľadom na výsledok konania oprávneného (zastavenie exekúcie z vyššie uvedených dôvodov
totiž v zásade zodpovedá jej zastaveniu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení platnom a účinnom do 31.3.2017). Tieto trovy predstavuje:
- odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti á 33,19 eur,
- náhrada hotových výdavkov - poštovné 2,40 eur (22.9.2010 výzva povinný 0,40 eur, 23.9.2010 upovedomenie o začatí exekúcie - povinný 1,60 eur, 15.6.2011 predvolanie 0,40 eur),
- zvýšenie priznanej odmeny a náhrad o sadzbu 20 % DPH, t.j. spolu o sumu 7,12 eur.
28. Súd nepriznal požadovanú náhradu hotových výdavkov za náklady na archiváciu spisu v sume 2,42 eur a s tým súvisiacu DPH o výške 0,48 eur, nakoľko uvedené výdavky nemožno považovať za výdavky samotnej exekučnej činnosti (teda činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky). Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. „v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou“. Archivácia spisu sú jednoznačne iba administratívne práce v súvislosti s exekučnou činnosťou, náhrady za ktoré sú obsiahnuté v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v samotnej priznanej odmene za výkon exekučnej činnosti (bod 27. tohto odôvodnenia). Navyše, v cit. ustanovení § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je použitý všeobecný pojem „náhrada“ - nie „odmena“ ani „náhrada hotových výdavkov“, ale „náhrada za administratívne práce“ - pojem náhrada v tomto kontexte teda nemožno vzťahovať iba na odmenu za také práce, ale aj na náhradu nákladov, výdavkov, ktoré s administratívnymi prácami v súvislosti s exekučnou činnosťou (t.j. v danom prípade vykonávanými po samotnom zastavení exekúcie) exekútorovi prípadne vzniknú. K archivovaniu spisu dochádza po ukončení exekučného konania, resp. exekúcie, a výdavky na archivovanie nemožno považovať za výdavky priamo súvisiace s konkrétnou exekučnou činnosťou, nejde ani o úkony exekučnej činnosti, ktoré by viedli k vymoženiu pohľadávky od povinného. Archivovanie spisu je povinnosťou súdneho exekútora, ktorá mu je uložená priamo zákonom, jej primárnym cieľom sú evidenčné a registračné účely, ako aj je potrebná i pre možné preskúmavanie správnosti a zákonnosti postupov exekútora v ním vedených konaniach - teda pre kontrolu jeho činnosti v prípade potreby ministerstvom či orgánmi exekútorskej samosprávy; navyše súdneho exekútora žiadne ustanovenie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov neoprávňuje prenášať s tým spojené náklady na niektorého z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Proti výroku pod bodom III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.