Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Pc-49-2018.pdf
PDF · 71.96 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/49/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci navrhovateľky: E. O., H.. XX.XX.XXXX, C. F.. E. XXX/XX, E. L., štátny občan Slovenskej republiky, proti odporcovi: M. N. D., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XX/XX, V., štátny občan V., v konaní o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu XX.XX.XXXX navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi, ktorý je jej manželom, povinnosť platiť jej manželské výživné vo výške 50,-Eur mesačne. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že účastníci od roku XXXX nežijú v spoločnej domácnosti, nekomunikujú. V roku XXXX sa navrhovateľke narodila maloletá dcéra, ktorej biologickým otcom nie je odporca. Jediným zdrojom príjmu navrhovateľky je prídavok na dieťa. Navrhovateľka je odkázaná na finančnú pomoc svojho otca, nemá prostriedky ani na zaplatenie nájomného. Má nedoplatok na úhradách za vodu, plyn aj elektrinu. Je nemajetná.
2. Odporca, ktorý sa zdržiava v cudzine na neznámom mieste, sa k návrhu, ktorý mu bol doručený podľa § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dňa XX.XX.XXXX, nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti odporcu podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením navrhovateľky, jej výsluchom, predloženými listinnými dôkazmi a to sobášnym listom, potvrdením Sociálnej poisťovne, ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že po uzavretí manželstva žila s odporcom v spoločnej domácnosti asi tri mesiace, kedy odporca odišiel do práce a viac sa nevrátil. Bol zamestnaný ako vodič kamiónovej dopravy. Telefonicky kontakt, ktorý manželia udržiavali, po roku prerušil odporca tým, že zrušil svoje telefónne číslo. O súčasných príjmových a majetkových pomeroch odporcu navrhovateľka nemá vedomosti. Dňa XX.XX.XXXX, teda počas trvania manželstva, sa navrhovateľke narodila dcéra S. O., H.. XX.XX.XXXX. Zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi, ktorý však nie je biologickým otcom dieťaťa. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s maloletou dcérou a svojim otcom. Bola jej priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 117,-Eur, prídavok na dieťa 23,-Eur.
Biologický otec maloletej S. prispieva na výživu dieťaťa sumou 50,- až 60,-Eur mesačne, podľa svojich možnosť. Zdrojom príjmu otca navrhovateľky je starobný dôchodok vo výške 290,- Eur mesačne. Rodina hospodári spoločne, náklady na vodu predstavujú 50,-Eur mesačne. Z dôvodu nedoplatkov elektriny, ktorý predstavuje 500,-Eur a nedoplatkov na plyne, v byte je vypnutá elektrina i plyn. Nedoplatky sú vymáhané cestou exekúcie.
6. Z predloženého sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX N. E.X. L..
7. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľka je osobou, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do 6 rokov jeho veku, alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 7 rokov jeho veku od XX.XX.XXXX.
8. Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (Zákon o rodine), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
9. Pri určení výživného podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd zamietol návrh navrhovateľky na určenie výživného. Bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať, že sú splnené zákonné podmienky nielen na strane navrhovateľky, ale i na strane odporcu na to, aby súd mohol odporcovi uložiť povinnosť uhrádzať výživné pre navrhovateľku. Navrhovateľka preukázala, že z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa sa v súčasnosti ocitla v situácii, kedy je odkázaná na dávky v hmotnej núdzi. Má nedoplatky vymáhané v exekučnom konaní, z dôvodu nedoplatkov má odpojený plyn i elektrinu. Príjmy a majetkové pomery odporcu navrhovateľka nepozná, rovnako ako miesto jeho súčasného pobytu. Keďže navrhovateľka nepreukázala, že na strane odporcu sú také pomery, ktoré by odôvodňovali uložiť mu povinnosť platiť výživné pre manželku, nebolo možné jej návrhu vyhovieť. Navyše by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať navrhovateľke voči odporcovi manželské výživné v situácii, keď sama navrhovateľka v návrhu na začatie konania i vo svojej výpovedi uviedla, že počas manželstva sa jej narodilo dieťa, ktorého biologickým otcom nie je odporca, teda sa dopustila manželskej nevery. I z toho dôvodu bolo potrebné návrh zamietnuť.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.