Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-228-2018.pdf
PDF · 82.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/228/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti povinnej: F. V., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom V. ulica XXX/X, XXX XX B., občan Slovenskej republiky, zast.: JUDr. Andrea Stupárová, advokátka, so sídlom Novomeského 1266/25, 962 31 Veľká Lúka, na vymoženie pohľadávky vo výške 3.563,30 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Róbert Rychtarčík, Exekútorský úrad Poprad, so sídlom 1.mája 223/25, 058 01 Poprad, pod sp. zn. EX 343/2012, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1220/2012-28 zo dňa 22. marca 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1220/2012-28 zo dňa 22. marca 2018 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 4Er/1220/2012-28 zo dňa 22. marca 2018 prvou výrokovou vetou rozhodol, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamieta. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že návrh povinnej na odklad exekúcie zamieta. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený dňa 23. apríla 2012 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 3.563,30 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/182/2011-50 dňa 9. novembra 2011. Poverením č. 5601 082710 * zo dňa 30. apríla 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Róberta Rychtarčíka. Povinná dňa 21. júla 2017 doručila exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Uviedla, že exekúcia je neprípustná a nezákonná, pretože mala v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, postavenie spotrebiteľa, pričom súd nedostatočne preskúmal existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Exekučný súd má podľa povinnej právomoc skúmať existenciu neprijateľných podmienok a v prípade, ak zistí takúto skutočnosť, môže konštatovať rozpor exekučného titulu so zákonom a exekúciu zastaviť. Podľa názoru povinnej Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom dňa 28. januára 2009 (ďalej len „Zmluva“) obsahuje neprijateľné podmienky v dôsledku absencie zákonných náležitostí zmluvy. Zmluva je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu absencie zákonných náležitostí zmluvy, absencie písomnej formy, úžerníckych úrokov a absencie skúmania bonity povinnej ako dlžníka, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Na základe uvedeného povinná navrhla, aby exekučný súd exekúciu zastavil a do jej zastavenia povolil odklad exekúcie. Oprávnený uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Plnenie z exekučného titulu zaväzujúce povinnú na vrátenie dlhu s príslušenstvom povinná v rozhodcovskom konaní nespochybnila, aj keď mala možnosť voči nemu podať opravný prostriedok. Úlohou exekučného súdu je preskúmať, či exekučný titul napĺňa znaky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. V tejto fáze konania podľa oprávneného niet priestoru pre
činnosť spadajúcu pod fázu základného konania, a preto navrhol, aby exekučný súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný. Exekučný súd k veci uviedol, že povinná tvrdila, že Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi. Tieto skutočnosti však boli predmetom súdneho konania, ktorého výsledkom je exekučný titul. V rámci exekučného konania exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu a nároku, ktorý ním bol priznaný, ani priebeh konania, ktorého výsledkom je exekučný titul. Povinná, ak sa domnievala, že Okresný súd Banská Bystrica vo veci sp. zn. 7C/182/2011 rozhodol nesprávne, mohla voči rozsudku podať v zákonom stanovenej lehote odvolanie, čo neurobila. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Keďže exekučný súd nezistil dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol ako nedôvodný.
2. Proti výroku I. predmetného rozhodnutia podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu povinná odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne po skutkovej a právnej stránke a zároveň aj za nespravodlivé. Exekučný súd podľa povinnej napadnuté uznesenie odôvodnil nanajvýš stručne a nepresvedčivo, nedostatočne, a preto ho považuje za nepreskúmateľné. Exekučný súd podľa povinnej dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Povinná žiadala vo svojom návrhu na zastavenie a odklad exekúcie zo dňa 21. júla 2017 len to, čo jej umožňuje platná legislatíva a súdna prax, a to odvolávať sa na neprípustnosť exekúcie z dôvodu, že spotrebiteľská zmluva obsahuje nekalé alebo neprijateľné zmluvné podmienky. Aj keď povinná ako spotrebiteľ pred začatím exekúcie nevyužila možnosť spochybniť platnosť spotrebiteľskej zmluvy na súde, exekučný súd je podľa jej názoru oprávnený skúmať existenciu neprijateľných, resp. nekalých zmluvných podmienok. Ak exekučný súd zistí nedostatky, môže konštatovať rozpor exekučného titulu so zákonom, pričom podľa povinnej by sa táto kontrola nemala obmedzovať len na rozhodcovské rozsudky. V zmysle uvedeného preto povinná žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej nevyjadril.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatiu exekučného konania exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
8. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia exekučného súdu, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých exekučný súd rozhodol, a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučný titulom, na podklade ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia, je Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/182/2011-50 zo dňa 9. novembra 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. januára 2012 a vykonateľnosť dňa 24. januára 2012. Podľa prvej a tretej výrokovej vety predmetného rozsudku bola povinná ako odporkyňa zaviazaná zaplatiť oprávnenému ako navrhovateľovi sumu vo výške 3 563,30 Eur s príslušenstvom, pričom istinu bola povinná zaviazaná uhradiť oprávnenému v splátkach po 50,00 Eur mesačne, splatných vždy do 26. dňa daného kalendárneho mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica posúdil vzťah zo Zmluvy medzi povinnou a oprávneným ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, pričom sa osobitne vyjadril aj k výške úroku z omeškania v zmysle Zmluvy a konštatoval, že tento nie je neprimerane vysoký.
11. K odvolacím námietkam povinnej odvolací súd uvádza, že exekučný súd nedisponuje oprávnením určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, resp. konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť exekučného titulu, ale len realizujú svoje oprávnenia vyplývajúce zo zákona. Súd totiž v exekučnom konaní skúma len to, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd teda skúma, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania na návrh, ale aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Exekučný súd vo vykonávacom konaní, ako správne uviedol súd prvej inštancie, nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu a ani priebeh konania, ktorého výsledkom je exekučný titul, a teda skúmať exekučný titul vo väčšom rozsahu, než je preskúmanie formálnych a materiálnych predpokladov jeho vykonateľnosti. Opak by totiž viedol k záveru, že exekučný súd by vykonávacím konaním nahrádzal tzv. nachádzacie konanie, čo by bolo v rozpore so zmyslom a účelom vykonávacieho konania, ako aj s princípom právnej istoty, ktorý zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Exekučný poriadok v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania neumožňuje exekučnému súdu preskúmavať základné, tzv. nachádzacie konanie ani v prípade, ak je povinným fyzická osoba v postavení spotrebiteľa.
12. Odvolací súd k veci uvádza, že exekučný súd vec správne posúdil, keď návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, keďže nebol zistený žiadny dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 a ani ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že povinná mala možnosť brániť sa voči oprávneným uplatňovanému nároku podaním odvolania proti Rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/182/2011-50 zo dňa 9. novembra 2011. Ak tak povinná neurobila a daný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, exekučný súd už nemá v zmysle Exekučného poriadku právomoc preskúmavať právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky, a to ani v prípade, ak sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy.
13. K odvolacej námietke povinnej ohľadom ňou namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia exekučného súdu odvolací súd uvádza, že exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia síce stručným, avšak zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie exekučného súdu nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože exekučný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že povinná sa s právnym názorom exekučného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia exekučného súdu (napr. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 188/06 zo dňa 8. júna 2006).
14. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).