Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/59/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: I. P., s.r.o., so sídlom v Q., L. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. T. F., advokátom so sídlom v Q., L. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: T. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. Q., D. XXX/XX, o zaplatenie 2 945,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. 6C/74/2016-69 zo dňa 04. októbra 2017, takto

rozhodol:

Pripúšťa späťvzatie žaloby v istine v sume 200,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % z tejto sumy od 20.05.2013 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a konanie zastavuje.

V zostávajúcej napadnutej zamietajúcej časti a v trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol, druhým výrokom nepribral G. ako osobitný subjekt na ochranu práv žalovaného a tretím výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.11.2012 právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2 750 eur, ktorý mal žalovaný splácať v pravidelných mesačných splátkach. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver, resp. splátky riadne a včas, žalobca dňa 15.05.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru s výzvou na zaplatenie bolo žalovanému doručené dňa 19.05.2013, kedy nastala splatnosť pohľadávky a nesplateného úveru. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil ust. § 497, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b), d), zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 9, § 54 ods. 1, § 565, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že nárok je premlčaný. Súd konštatoval, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 29.11.2012 zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, preto má povinnosť podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadať na premlčanie nárokov aj bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával. Súd nemal preukázanú skutočnosť, kedy sa žalovaný dostal s plnením do omeškania, jedinou preukázanou skutočnosťou bolo, že splatnosť prvej splátky bola 15.12.2012, pričom žalovaný zrejme nepatrnú časť istiny uhradil, avšak žalobca nepreukázal, kedy sa dostal do omeškania okrem skutočnosti, že už 15.05.2013 mali byť splnené podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca nepreukázal, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, súd mal preto za to, že nepreukázal, že jeho nárok nie je premlčaný. Jednak z predložených listín vyplýva, že musel ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti byť v omeškaní najmenej dvoch splátok úveru, teda najneskôr od 16.03.2013 alebo s jednou splátkou viac ako 3 mesiace, teda od 16.02.2013, a napokon neuniesol dôkazné bremeno, pričom to spočívalo v preukázaní skutočnosti, že žalovaný nárok nie je premlčaný a procesnú pasivitu nemožno vykladať v neprospech spotrebiteľa. Súd mal za to, že premlčacia doba ohľadom celého dlhu začala plynúť

najneskôr 16.03.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti prvej splatnosti prvej nesplatenej splátky, pre ktorú mohol žalobca vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu. Trojročná premlčacia doba teda uplynula najneskôr 16.03.2016 a keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 17.03.2016, v uvedenom čase bol už nárok premlčaný. Preto súd žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a v spore úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, a to voči výroku I. , ktorým bola žaloba zamietnutá a voči výroku III. o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu 2 744,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 2 507,61 eur od 20.05.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Zároveň navrhol, aby odvolací súd konanie v časti zaplatenia sumy 200,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 200,40 eur od 20.05.2013 do zaplatenia zastavil. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu premlčania, pričom počiatok behu premlčacej doby celého uplatneného nároku aplikoval od splátky splatnej dňa 15.03.2013, teda prvej riadne a včas neuhradenej úverovej splátky. Rozhodnutie považuje za nesprávne. Uviedol, že ak by súd prvej inštancie správne právne posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ust. § 103 prvá veta na posúdenie splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t.j premlčaniu by vzhľadom na začatie sporu 17.03.2016 podliehali splátky splatné 15.01.2013, 15.02.2013, 15.03.2013, nakoľko žalovaný zaplatil len prvú úverovú splátku splatnú dňa 15.12.2012. Správne by mal súd preukázané, že premlčané sú len splátky splatné od 15.01.2013 do 15.03.2013 v celkovej sume 200,40 eur. Uviedol, že listom zo dňa 16.05.2013 bol zosplatnený celý úver pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.05.2013, žaloba bola na súde 17.03.2016 a teda splátka splatná 15.04.2013 a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 15.05.2013 premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3 ročnej premlčacej doby, ktorá v zmysle ust. § 103 druhá veta začala plynúť od 16.05.2013. V súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorý neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby a nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby a s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.04.2017, č.k.17Co/228/2016-74, ktorý totožné posúdenie začatia plynutia premlčacej doby podľa § 103 pre celý zosplatnený úver od splatnosti prvej omeškanej splátky označil za neprípustné, považoval žalobu za dôvodnú. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že v časti istiny 200,40 eur s prísl. je potrebné pripustiť späťvzatie žaloby, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť (§ 370 ods. 1, 2 a v zostávajúcej napadnutej zamietajúcej časti a v trovách konania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a podľa § 391 ods. 1CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

6. Nakoľko žalobca po vydaní rozsudku, pred tým, ako rozsudok nadobudol právoplatnosť, zobral žalobu v časti zaplatenia istiny v sume 200,40 eur s 8,50 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.05.2013 do zaplatenia späť a žalovaný späťvzatie žaloby v tejto časti nenamietal, odvolací súd rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, postupom podľa § 370 ods. 1, 2 rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby v uvedenej časti, zrušení rozsudku ako aj zastavení konania v tejto časti.

7. V danej veci jediným dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dňa 07.02.2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).

8. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu vyššie uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (čo znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

9. Odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.10.2006, sp. zn. PLz. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.

10. Aj keď žalobca v odvolaní priamo nenamietal nesprávnosť tohto postupu súdu prvej inštancie (netvrdil, že ex offo prihliadanie na premlčanie je v rozpore s ústavou), namietal, že ním uplatnený nárok premlčaný nebol.

11. Z uvedených dôvodov, pre protiústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré aplikoval súd prvej inštancie, nemohol odvolací súd potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny (§ 387 ods. 1 . Pre nesprávny, hoci v tom čase zákonný procesný postup súdu súd prvej inštancie skutkovo a právne vyhodnotil vykonané dôkazy len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania, čo je vzhľadom na nesúlad § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s Ústavou SR pre posúdenie uplatneného nároku a pre rozhodnutie o veci samej nedostatočné. Preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie ( § 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 .

12. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vyhodnotí listinné dôkazy, súvisiace s uplatneným nárokom, vysporiada sa s námietkami žalobcu a opätovne o žalobe rozhodne.

13. V zmysle ust. § 396 ods. 3 v novom rozhodnutí o veci samej rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .