Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-370-2017.pdf
PDF · 80.55 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/370/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobcu K. X., nar. X.XX.XXXX, bytom v A., E. X/ XX proti žalovanému STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a.s. so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ul. Ester Šimerovej Martinčekovej 4505/2, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Milanom Trnovským, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ul. Ester Šimerovej Martinčekovej 4505/2, o zaplatenie 193,19 eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 18.7.2016 č.k. 19C 309/2011-265 jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobou vo veci samej zo dňa 28.6.2005 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.960,75 eur a v rámci tohto konania sa popri iných nárokoch domáhal aj nároku na náhradu škody na odložených veciach v sume 193,19 eur (5.820,-Sk). Ďalej konštatoval, že vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 28.11.2014 pod číslom konania 19C 309/2011-206 tak, že žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 6.4.2016 pod číslom konania 1Co 255/2015-238 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a tento nadobudol právoplatnosť 26.5.2016. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o trovách uvedeného konania. Svoje rozhodnutie založil na ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. ako aj s prihliadnutím na ust. § 257 C.s.p.. S poukazom na úspech žalovaného v konaní dospel k záveru, že žalovanému patrí v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. náhrada trov konania proti neúspešnému žalobcovi. V súlade s ust. § 257 C.s.p. sa súd prvej inštancie vyporiadával aj s otázkou, či z konania možno vyvodiť dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné použitie tohto ustanovenia na základe ktorého by úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Konštatoval, že z obsahu spisu takéto skutočnosti nezistil. Vo vzťahu k podaniu žalobcu zo dňa 2.6.2016 uviedol, že za irelevantné považuje všetky žalobcom uvádzané dôvody, ktoré spočívajú na jeho skutkových tvrdeniach, na jeho vyhodnocovaní dôkazov, na jeho tvrdení o nepredkladaní relevantných dôkazov zo strany žalovaného, na jeho závere o tom, že žalovaný ako zamestnávateľ zanedbal svoju zodpovednosť vo vzťahu k odloženým veciam a pod., pretože tieto dôvody predstavujú skôr odvolacie dôvody, s ktorými sa odvolací súd vysporiadal pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu v merite veci a sú iba odzrkadlením toho, že žalobca napriek potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu je naďalej presvedčený o svojom nároku, o čom svedčí tiež ním podané dovolanie. Súd nevzhliadol ani naplnenie ďalších uvádzaných dôvodov (obštrukcie žalovaného, účelová výpoveď žalovaného, zatajovanie a skresľovanie skutočností, žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy a neuviedol objektívne a pravdivé skutočnosti pri prvom úkone a pod. ), ktoré aj v tomto prípade súvisia so žalobcovým presvedčením o jeho pravde, pričom žalobca stále opomína skutočnosť, že ním podaná žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno;
platí pritom, že žalobca je tou stranou v spore, ktorý musí byť v konaní aktívny, čo do preukazovania tvrdených okolností, žalobca pred uplatnením svojho nároku na súde si musí dôkladne zvážiť silu svojich argumentov, tiež dôkazov a teda zvážiť úspešnosť svojej žaloby, platí totiž zásada, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej Práva patria bdelým; preto z tohto pohľadu namietať napr. to, že žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy a neuviedol objektívne a pravdivé skutočnosti pri prvom úkone, nie je namieste. Súd nezistil na strane žalovaného žiadne také konanie, v dôsledku ktorého by žalobca nemohol uniesť svoje dôkazné bremeno. Ani samotná tvrdená sociálna situácia žalobcu v tomto prípade neodôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania, pretože žalobca má príjem ako starobný dôchodca a je síce pravdivým tvrdenie o tom, že v inom konaní mu bol ustanovený advokát, súčasne však súd z úradnej činnosti má vedomosť o tom, že v inom konaní sa žalobca sám dal zastúpiť advokátom; žalobca pritom ani netvrdí, že zaviazanie k náhrade trov konania by bolo pre neho likvidačným .
3. S poukazom na tieto dôvody súd prvej inštancie úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.
4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a žalovanému nepriznať náhradu trov konania. V odvolaní popisoval priebeh konania vo veci samej od času podania jeho žaloby dňa 27.6.2005. Poukázal na to, že Najvyšší súd SR v svojom uznesení zo dňa 17.9.2008 sp.zn. 5Ndc 30/2008 prikázal vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Košice I s odôvodnením, že u žalobcu došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a uvedená skutočnosť a zároveň zohľadnenie žalobcovej sociálnej (finančnej) situácie ako aj špecifického predmetu sporu považoval za dôvod na vyhovenie jeho návrhu na prikázanie veci Okresnému súdu Košice I a to z dôvodu vhodnosti. Poukázal na to, že tento súd na základe jeho žiadosti zo dňa 18.11.2001 ustanovil Centrum právnej pomoci ako zástupcu s odôvodnením, že s prihliadnutím na jeho pomery, predpoklady pre oslobodenie a taktiež vzhľadom na predmet konania je potrebné ustanovenie zástupcu na ochranu jeho záujmov. Ďalej poukázal na to, že na pojednávaní dňa 18.11.2001 súd konanie o jeho nároku na náhradu škody na odložených veciach a o náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vylúčil na samostatné konanie a následne rozhodol, že na vylúčené časti sa nevzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov a následne mu nepriznal ustanovenie právneho zástupcu. Jeho sociálna - finančná situácia mu nedovoľovala uhrádzať náklady na právne zastúpenie v 3 súdnych konaniach a z tohto dôvodu v samotnom konaní o náhradu za odložené veci nemal právne zastúpenie. V odvolaní namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý o trovách konania nerozhodol zároveň rozhodnutím vo veci samej, ale toto odložil na samostatné rozhodnutie napriek tomu, že podľa jeho názoru nebol na to dôvod uvedený v § 151 ods. 3 O.s.p.. Má za to, že súd v uznesení nesprávne uplatňuje ustanovenia C.s.p. keďže tento Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť od 1.7.2016. Plynutie 30-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 3 vtedy platného O.s.p. skončilo dňom 27.6.2016. Je toho názoru, že súd pri prehodnocovaní dôvodov na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody nevyvodil správne závery vo vzťahu k vyhodnocovaniu dôvodov hodných osobitného zreteľa tým, že nevzal do úvahy jeho sociálnu situáciu, to, že má príjem iba starobný dôchodok, s tým, že jeho odchod do dôchodku bol vynútený pracovným úrazom s ťažkým zdravotným následkom, v dôsledku ktorého ani po ročnej ochrannej dobe už nemohol vykonávať prácu v predchádzajúcom pracovnom zaradení. V dôsledku pracovného úrazu došlo k zníženiu jeho spoločenského uplatnenia, má značné výdavky na lieky a liečbu potrebnú na zmierňovanie následkov z ťažkého pracovného úrazu. Jeho zdravotný stav si vyžaduje absolvovanie kúpeľnej liečby minimálne raz za 2 roky. Napriek schváleniu liečebného pobytu zdravotnou poisťovňou liečbu v tomto roku neabsolvoval, keďže mu to nedovoľuje finančná situácia. Poukazuje na to, že táto bola správne vyhodnotená v počiatkoch konania, keď mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovený advokát. Aj vylúčenie nároku na samostatné konania v dôsledku ktorých viedol so žalovaným 3 samostatné spory navýšilo trovy konania. Poukázal na to, že konanie trvá 11 rokov, z čoho vyplýva jeho dlhodobá veľká psychická záťaž vo veku 75 rokov, ktorá zhoršuje jeho zdravotný stav a negatívne ovplyvňuje jeho rodinný život. Poukázal na nemorálny postoj svojho bývalého zamestnávateľa, keď jeho osobné veci vrátil až po jeden a pol roku. Poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, keď z lekárskej správy, ktorú doložil už v pôvodnom konaní o hospitalizácii a dlhoročnej liečbe po pracovnom úraze vyplýva potreba 2 nemeckých barlí pri chôdzi, neskôr francúzskych barlí, z čoho vyplýva aj nemožnosť osobne si prevziať jeho osobné veci zo stavby vo Vrútkach. Pokiaľ súd prvej inštancie neprihliadol na uvedené skutočnosti, nepovažuje jeho rozhodnutie o trovách konania za správne.
5. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie z hľadísk žalobcom uvedených odvolacích námietok ako aj konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo postupom podľa § 280 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o trovách konania nevyporiadal dôsledne s aktuálnosťou aplikácie ust. § 257 C.s.p. a v dôsledku toho aj nesprávne rozhodol o trovách konania žalovaného.
6. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci.
7. Toto ustanovenie zakladá základnú zásadu, ktorú súd aplikuje pri rozhodovaní o trovách konania, keď toto rozhodnutie je závislé od vyhodnotenia pomeru úspechu účastníka v konaní. Súd prvej inštancie v tomto smere správne konštatoval, že úspešnému žalovanému podľa tohto ustanovenia zásadne patrí náhrada trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Za správny považuje odvolací súd aj ďalší postup súdu prvej inštancie, ktorý sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberal otázkou, či z konania nemožno vyvodiť dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočnú aplikáciu ust. § 257 C.s.p., ktoré umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi. Odvolací súd sa však nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotením okolností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel k záveru, že tieto neodôvodňujú aplikáciu tohto výnimočného ustanovenia. Odvolací súd poukazuje na to, že citované zákonné ustanovenie § 257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch základných podmienok a to dôvodov hodných osobitného zreteľa a taktiež preukázanie výnimočných okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolností zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok preto ponecháva na úvahu súdu. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. Podľa tohto ustanovenia je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolností hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K záverom o existencii takýchto dôvodov môže súd dôjsť vo vzťahu k vyhodnoteniu určitého druhu konania alebo určitej procesnej situácie, kde sa tieto často vyskytujú a takýto dôvod je daný aj charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii tohto ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych. Súd pritom prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolností, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Takýmto dôvodom je aj skutočnosť, že strana ktorá nemala v konaní úspech sa ocitne v závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je povinný na druhej strane zohľadniť aj pomery druhej strany sporu z hľadiska toho, či výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry úspešnej strany sporu. Súd prihliada aj na okolností, ktoré viedli k podaniu žaloby, na postoj strán v konaní. Na to ako strany plnili svoje procesné povinnosti a ako aj skutočnosť, či zaviazanie neúspešného účastníka na náhradu trov konania nezaloží vo vzťahu k nemu neprimeranú tvrdosť.
8. Odvolací súd v súlade s uvedenými zásadami vyhodnotil obsah spisu a dospel v tomto smere k záveru, že je potrebné prihliadať na charakter konania a okolností, za ktorých žalobca svoje nároky uplatnil. Je totiž z konania nesporné, že tento nárok žalobca odvodzuje od pracovného úrazu, ktorý utrpel ako zamestnanec žalovaného, ktorý u neho vyvolal nielen závažné zdravotné následky, ale mal vplyv aj na zhoršenie jeho sociálnej situácie. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že v dôsledku úrazu bol žalobca dlhodobo práceneschopný a v priamej súvislosti s následkami úrazu, ukončil aj pracovný pomer u žalovaného. Od tejto doby je dôchodcom. Nepriaznivosť sociálnej situácie žalobcu preukazuje aj skutočnosť, že vyhodnotením relevantných okolností v roku 2011 dospel súd k záveru, že sú dôvody pre oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov a v náväznosti na to mu aj ustanovil právneho zástupcu Centrum právnej pomoci. Za pravdivé možno považovať aj jeho tvrdenie o tom, že uvedené konanie sa pre neho stalo finančne náročnejším z dôvodu vylúčenia časti pôvodného konania na samostatné konanie, v dôsledku čoho viedol so žalovaným 3 samostatné súdne konania, v ktorých ho však už Centrum právnej pomoci nezastupovalo. Za ďalšie dôvody na zohľadnenie mimoriadnych okolností vecí je možné považovať aj to, že žalobca pre zdravotné následky vyvolané pracovným úrazom nebol po dlhú dobu schopný sám fyzicky sa dostaviť na miesto svojho pracoviska a odniesť si odtiaľ svoje osobné veci a toto sa pokúšal riešiť prostredníctvom svojich bývalých spolupracovníkov. Práve uvedená okolnosť, ako aj časový odstup od doby, čo utrpel pracovný úraz ho vystavilo do obťažnejšej dôkaznej situácie, ktorá ho ako žalobcu v tomto konaní zaťažuje. Práve neunesenie tohto dôkazného bremena bolo v konečnom dôsledku aj dôvodom pre zamietnutie jeho žaloby.
9. Odvolací súd vyhodnotiac uvedené skutočnosti dospel k záveru, že tieto predstavujú na strane žalobcu dôvody hodné osobitného zreteľa a aj s prihliadnutím na skutočnosť, že na strane žalovaného ako úspešný účastník vystupuje obchodná spoločnosť a ani nepriznanie náhrady trov konania nezasiahne nepriaznivo do jej majetkovej sféry do takej miery, aby nebolo možné od nej spravodlivo požadovať znášanie vlastných trov konania napriek jej úspechu v konaní.
10. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.