Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/137/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. H. T. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, Spišská Nová Ves dieťaťa rodičov: W. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v W. Q., V. XXXX/XX zastúpenej advokátkou JUDr. Miroslavou Slovinskou so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí 13 a Ľ. Š. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v L., R. XXXX/ X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 5.3.2018 č.k. 16P/304/2017-103 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného pre mal. H. T. nar. XX.XX.XXXX a vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti za obdobie od 9.10.2017 do 31.7.2018 a vo výroku o dlžnom výživnom.

Z r u š u je rozsudok vo výroku o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti od 1.8.2018 do budúcna a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 5. marca 2018 č.k. 16P/304/2017-103 zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 15P/298/2014-54 zo dňa 2.9.2015 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. H. T. nar. XX.XX.XXXX tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. H. zo sumy 80,- € mesačne na sumu 130,- € mesačne od 9.10.2017, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zaostalé výživné zo strany otca na mal. H. za obdobie od 9.10.2017 do 28.2.2018 v celkovej výške 197,10 € uložil otcovi povinnosť uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach po 15,- € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti výroku rozsudku o zvýšení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej s odôvodnením, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci a z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Nesúhlasil so záverom súdu, že berie na seba neprimerané majetkové riziká, resp. že by sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania či zárobku. Na terajšiu pracovnú pozíciu bol prijatý cez ÚPSVaR a jeho zamestnávateľovi prináležal určitý príspevok vzhľadom na to, že zamestnal uchádzača o zamestnanie, a to na dobu aspoň 18 mesiacov, preto je logické, že v tejto pracovnej pozícii chce zotrvať aspoň túto dobu a hlavne mu vyhovuje aj pracovná doba a celkovo sa v tomto zamestnaní našiel. Túto skutočnosť by mal brať do úvahy aj súd a nepozerať sa na zamestnanie výlučne cez výšku mzdy, ktorá je uvedená v inzeráte, ale nie je reálne vyplácaná, pretože ju podmieňujú iné faktory. Na pozíciu predavača v obchodnej prevádzke nemá predpoklady a väčšinou ide o ponuky

práce, pri ktorých treba do miesta výkonu práce dochádzať, s čím sú spojené ďalšie náklady. Vyjadril názor, že má právo vykonávať prácu, ktorá mu vyhovuje, v ktorej je už zabehnutý a svoju terajšiu prácu považuje za zodpovednú, namáhavú fyzicky aj psychicky, preto nesúhlasí so záverom súdu, že si doteraz nenašiel vhodné zamestnanie, resp. že si mal hľadať finančne lukratívnejšie zamestnanie, keďže vyhovujúce pracovné podmienky netvorí iba výška mzdy. Pri terajšej práci má možnosť podieľať sa na osobnej starostlivosti o dcéru po škole, či v inom čase, čo mu ale matka nechce dovoliť. Úvahy súdu o potencionalite príjmov, z ktorých vychádzal, považuje za nesprávne a neodôvodnené, pritom súd neskúmal potencionalitu príjmov na strane matky, čo jednoznačne považuje za diskriminačné. Jeho majetkové pomery sa od posledného určovania výživného nijako nezmenili, nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani motorového vozidla a nevlastní ani žiadne hodnotné hnuteľné veci. Konajúci súd nesprávne vyhodnotil jeho výdavok na bývanie, hoci súdu jasne vysvetlil, že sa delí o tento výdavok so svojou priateľkou, s ktorou spoločne bývajú v danom byte a platí len polovicu nájomného. Súd tento výdavok neakceptoval a poukázal na jeho údajne nezodpovedný prístup k nákladom súvisiacim s bývaním. Nemyslí si, že v jeho veku je neobvyklé, ak sa chce osamostatniť, keďže má vážny vzťah. Súd nevyhodnotil vykonané dôkazy správne a vôbec nebral do úvahy jeho vyjadrenia prednesené na pojednávaní v otázke jeho výdavkov. Na základe takéto nesprávneho posúdenia jeho výdavkov a ďalších uvedených skutočností dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdenia o údajných vhodnejších, či lepších pracovných možnostiach pre neho, ktoré ale nie sú reálne ničím podložené (o reálnosti ponúkanej mzdy v nejakom zverejnenom inzeráte možno odôvodnene pochybovať) a z ktorých súd vychádzal, považuje za nesprávne a na základe nich za nesprávne aj ich právne posúdenie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

3. Matka maloletej vo vyjadrení nesúhlasila s dôvodmi odvolania uvádzanými otcom a odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal jeho vydaniu, považuje za objektívny a spravodlivý. Súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy, dostatočne zistil skutkový stav, ktorý následne správne vyhodnotil a právne posúdil. Potreby maloletej, ktorá minulý rok nastúpila do 1. ročníka základnej školy, sú podstatne vyššie ako v čase poslednej úpravy výživného, ktoré v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vyčíslila a riadne zdokladovala. Odôvodnené potreby maloletej dlhodobo uspokojovala prevažne zo svojho príjmu, pričom otec nad rámec určeného výživného 80,- € mesačne neprispieval. Vyjadrila názor, že súd správne zohľadnil zmenu pomerov aj na strane rodičov, ktorí sa medzičasom zamestnali. Súdom určené výživné 130,- € považuje vzhľadom na vek maloletej, ako aj samotný vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, za primerané. Je zamestnaná ako predavačka, čo korešponduje s jej dosiahnutým vzdelaním. Plne sa venuje starostlivosti a výchove maloletej. V uvedenom jej výrazne pomáhajú rodičia, u ktorých obe žijú. Výdavky na domácnosť, kde s maloletou žijú, súdu prvej inštancie zdokladovala. Svojím rodičom prispieva na bývanie sumou cca 100,- € mesačne. Súd prvej inštancie správne vymedzil právny základ posudzovaného prípadu, ktorým je § 78 Zákona o rodine. Náležite vo vzťahu k otcovi uplatnil aj princíp potencionality. Otec napriek širokej ponuke voľných pracovných miest na trhu práce a svojmu dosiahnutému vzdelaniu zabezpečuje prepravu opatrovateliek do Rakúska, v ktorej práci dosahuje len minimálny príjem. Stotožnila sa s konštatovaním súdu, že sa takýmto postupom ukracuje o potencionálny príjem, ktorý by v inom zamestnaní mohol reálne dosiahnuť a takýto jeho prístup nemôže v záujme maloletej požívať právnu ochranu. Povinnosťou rodiča je živiť svoje dieťa, zabezpečiť mu štandard, minimálne dosahujúci jeho vlastný štandard. Súd prvej inštancie zvýraznil, že otec napríklad neváhal prenajať si trojizbový byt za 362,- € mesačne, teda prakticky za sumu, ktorá tvorí takmer 90 % jeho súčasného čistého príjmu, čo za daného stavu aj správne neakceptoval. Donedávna nákladová položka na ubytovanie a stravu tvorila čiastku cca 150,- € mesačne. Tiež uviedla, že otec je zdravý, v mladšom produktívnom veku, teda jeho schopnosti a možnosti mu nezabraňujú, aby sa zamestnal a zabezpečil si tak väčší príjem. Poukázala aj na to, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného otec s ňou uzavrel rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa zaviazal napriek svojej nezamestnanosti uhrádzať výživné vo výške 80,- €. Berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v jej osobnej starostlivosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa dieťaťu nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy aj skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zákonný.

4. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z prešetrenia pomerov v rodine maloletého dieťaťa je zrejmé, že výdavky, ktorými matka vo svojom návrhu na zvýšenie výživného argumentovala, sa neznížili. Vyjadrenie otca s ohľadom na jeho vek a hlásenie na úrade práce alebo

nesúhlasu využitia možností aj vo vzdialenejších regiónoch, nie je možné považovať za relevantný argument. Už aj v minulosti súd na to prihliadal. Práve hľadanie si lepšie plateného zamestnania pre rodiča, ktorý má vyživovaciu povinnosť, je viac menej jeho povinnosť bez ohľadu na svoju ekonomickú situáciu a životné náklady s možnosťou poskytnúť maloletému dieťaťu primerané výživné. Otec v odbore, v ktorom má vzdelanie, nikdy nepracoval a páči sa mu pracovať ako vodič. Matka si neustále hľadala lepšie platenú prácu a podľa potreby jej s dcérou vypomáhajú rodičia. Otec nemá v osobnej starostlivosti žiadne maloleté dieťa, preto sa môže bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska a zároveň zlepšovať aj svoju životnú úroveň. Navrhol odvolanie a použité argumenty otca zamietnuť a rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny.

5. Otec maloletej v stanovisku k vyjadreniu matky uviedol, že sa jeho situácia zmenila, nakoľko jeho pracovný pomer skončil uplynutím doby 31.7.2018 a od 1.8.2018 je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi. Aktívne sa snaží nájsť si vhodné zamestnania a zatiaľ mu nebola ani z úradu oznámená žiadna ponuka práce. Má za to, že v tomto prípade je potrebné prihliadať na túto zmenu jeho pomerov vzhľadom na aktuálne reálnu situáciu. Situácia, v ktorej sa ukončením pracovného pomeru ocitol je ťažká, ale nie je spôsobená jeho vinou. Nájdenie zamestnania je momentálne pre neho existenčnou otázkou, ktorú musí urýchlene riešiť, keďže zostal bez príjmu a v podstate je odkázaný na pomoc svojej priateľky. Nemôže si dovoliť vynakladať ani bežné výdavky, preto aj pri hľadaní zamestnania musí uprednostniť ponuky práce vo svojom meste, pri ktorých nie je nutné dochádzať do miesta výkonu práce do vzdialenejších regiónov, keďže sú to výdavky, ktoré si nemôže dovoliť, preto nesúhlasí ani s vyjadreniami kolízneho opatrovníka v tomto smere. Naviac, keďže majú s priateľkou prenajatý byt v Spišskej Novej Vsi, je jeho povinnosťou pozerať sa na ekonomickú situáciu a nájsť si také zamestnanie, aby nevynakladal zvýšené výdavky na cestovanie za prácou, príp. aj na ubytovanie. Tiež uviedol, že v konaní vyčíslené výdavky na maloletú dcéru nedosahujú sumu, pre ktorú by bolo primerané zvýšenie výživného na 130,- € mesačne. Keďže nastali nové skutočnosti, ktoré podstatným spôsobom ovplyvňujú toto konanie a nebolo možné na nich prihliadať v konaní pred prvostupňovým súdom, navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol alebo ho zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

6. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

7. Podľa § 387 ods.1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre maloletú H. za obdobie od 9.10.2017 (od podania návrhu) do 31.7.2018 a rovnako správne a zákonne rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 9.10.2017 do 28.2.2018. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k mal. H. do 31.7.2018. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie do 31.7.2018 a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery o výživnom do 31.7.2017 zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom odvolací súd dodáva, že v prípade určenia výživného rodiča pre maloleté dieťa musí byť zachovaný princíp ochrany záujmu mal. dieťaťa, keď je súd povinný vychádzať z článku 27 Dohovoru o

právach dieťaťa, zverejnený v Zbierke zákonov ako oznámenie FMVZ pod číslom 104/1991, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce pre potreby jeho všestranného vývoja, ale potreby prospešné pre jeho budúci všestranný vývoj, ako sú záľuby a záujmy dieťaťa, podpora nadania dieťaťa, prípravu na budúce povolanie, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že výživné 130,- € mesačne pre mal. H. za obdobie od 9.10.2017 do 31.7.2018 je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby mal. H. preukázané v rozhodnom období, ako aj tú skutočnosť, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd sa rovnako v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil schopnosti a možnosti otca aj z hľadiska princípu potencionality a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec nevyvinul žiadnu snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť v primeranej výške voči maloletej H., ktorá je odkázaná svojou výživou na rodičov a rovnako nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov otca, ktoré hodnotil vlastnou úvahou (neznamená ľubovôľu) a s výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutočného stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Odvolací súd zároveň konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

9. Odvolací súd k odvolacej argumentácii otca dodáva; odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vzdelávania sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, inak ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Matka sa osobne stará o mal. H. a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nej v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu, nota bene podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca berúc do úvahy, že vzhľadom na nízky vek dieťaťa matka svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu odvádza v prevažnej miere výkonom osobnej starostlivosti, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva. Otec vedie spoločnú domácnosť s priateľkou, z čoho logicky vyplýva, že je povinná prispievať aj na náklady bývania, v dôsledku čoho sú výdavky otca súvisiace s bývaním nižšie, nota bene odôvodňujú zvýšenie výživného aj z tohto uhla pohľadu. Odvolací súd uzatvára; argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči mal. H. nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletej preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Rozhodnúť v súlade s odvolacím návrhom otca, by v tomto prípade znamenalo posunúť zodpovednosť otca za duševný a fyzický rast maloletej H. na jej matku, ktorá sa o dcéru osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nej na hranici svojich možností, čo by bolo nepochybne v rozpore s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou. V kontexte zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie považoval odvolací súd odvolací dôvod otca za účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a tento záver umocňuje aj fakt, že svoje životné náklady vedel vždy zabezpečiť aj keď bol nezamestnaný, resp. mal príjem, ktorý sa pohyboval na úrovni minimálnej mzdy v spoločnosti. Vo vzťahu k ostatnej odvolacej argumentácii otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd porovnaním každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení zhrnul všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z výpovedí účastníkov a nezistil, žeby súd prvej inštancie vynechal akúkoľvek závažnú skutočnosť tvrdenú otcom, resp. žeby zhrnul podstatný obsah jeho výpovede do formy, ktorá by nezodpovedala prednesu, nota bene nie je možné uzavrieť, žeby úvaha súdu v rámci vyhodnotenia dôkazov nemala podklad vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, čo postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu bolo plne realizované základné právo účastníka (otca) na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o zvýšení výživného pre mal. H. od podania návrhu matky, t.j. 9.10.2017 do 31.7.2018 (do skončenia pracovného pomeru otca) ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a podľa § 387 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nastali nové skutočnosti priamo súvisiace s rozhodnutím o výživnom pre mal. H. od 1.8.2018 do budúcna. Z vyjadrenia otca (č.l. 146 spisu) a ním predloženého oznámenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves (147 spisu) odvolací súd zistil, že od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia nastala zmena pomerov na strane otca v dôsledku skončenia pracovného pomeru 31.7.2018 a následnej straty príjmu. Odvolací súd konštatuje, že táto nová skutočnosť nebola predmetom konania pred súdom prvej inštancie, pretože ani nemohla byť, nakoľko nastala až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia a odvolací súd sám vo veci rozhodnúť nemohol, pretože by tým účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom, preto napadnutý rozsudok o výživnom od 1.8.2018 do budúcna podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť dôvody skončenia pracovného pomeru otca a s tým súvisiace všetky relevantné okolnosti a následne ich vyhodnotiť v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného rodiča (v tomto prípade otca), ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Je nevyhnutné verifikovať tvrdenia otca o skončení pracovného pomeru uplynutím doby, zistiť konkrétne dôvody, pre ktoré pracovný pomer skončil, posúdiť, či ide o dôvody objektívneho charakteru a nie o konanie, ktorým sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu zamestnania. Rovnako je nevyhnutné zistiť, či otec vynakladá dostatočné úsilie s cieľom uchádzať sa o zamestnanie a dosiahnuť príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. H.. Vzhľadom na uplynulé obdobie je potrebné doplniť dokazovanie o pomeroch matky, v rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa a tiež zistiť zmenu pomerov otca a posúdiť vo vzťahu k jeho reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam, majetkovým pomerom a životnej úrovne aj z hľadiska potencionality príjmu. Po dôslednom vykonaní dokazovania opäť rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného od 1.8.2018 do budúcna, rozsudok odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu a aby boli spätne preskúmateľné.

15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .