Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/74/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: L. O., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom S. XXX/ XX, T. N., o zaplatenie 1.888,70 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 5Csp/180/2017-136 zo dňa 12. januára 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento zistil, že v spore uplatnený nárok vyplýva, zo zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 07.09.2012 (zmluva o úvere dostupná pôžička), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000,- Eur. Dohodnutá výška mesačnej splátky predstavovala sumu 57,29 Eur, počet splátok 72, splatnosť mesačnej splátky v siedmy deň v mesiaci, splatnosť prvej splátky do dňa 07.10.2012, dátum konečnej splatnosti 07.09.2018, úroková sadzba 24,50% ročne, RPMN 27,45%, priemerná RPMN 19,08%, celková výška nákladov 1.769,74 Eur a dohodnutý základný súbor poistenia. Oprávnenie požadovať predčasné splatenie celej istiny vrátane príslušenstva vyplýva z čl.6 bod 6.2 obchodných podmienok. Súd prvej inštancie tiež zistil, že z dôvodu neplatenia splátok riadne a včas sa úverová pohľadávka stala predčasne splatnou dňa 22.09.2014, výška dlžnej sumy ku dňu predčasnej splatnosti predstavovala 2.285,52 Eur a pozostávala z dlžnej istiny (1.888,70 Eur), úroku (357,54 Eur) a poplatkov za upomienky (39,28 Eur).

1.2 Súd prvej inštancie konštatoval, že zo zmluvy nebolo možné zistiť, či a v akej výške je v splátke zahrnuté aj poistenie, ktorú skutočnosť zistil až z listiny - aktuálny stav úveru. Od mesiaca 1/2014 bola uvedená výška splátky 61,-Eur, žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal a ani neodôvodnil, prečo došlo k zmene splátky. Pokiaľ ide o celkové náklady uvedené v zmluve okresný súd konštatoval, že pri počte splátok 72 a výške splátky 54,-Eur nemohla byť správna suma 1.769,74 Eur a skutočná výška nákladov 1.888,-Eur. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uzavrel, že RPMN uvedená v zmluve nie je vypočítaná správne, keď vychádza z údajov uvedených v zmluve.

1.3 Súd prvej inštancie zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným posúdil ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“). Okresný súd tak konštatoval, že napriek skutočnosti, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka, s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka uzavrel, že na všetky vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj za predpokladu, že inak by sa vzťah riadil normami obchodného práva. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na aktuálnu rozhodovaniu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3Mcdo 14/2014, 8Mcdo 13/2014). Ustanovenie § 52 ods.2 tretia veta sa použije aj na právne vzťahy založené predo dňom účinnosti tohto ustanovenia.

1.4 Okresný súd zdôraznil, že ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný ex offo aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“), a teda prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

1.5 S poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval trojročnú premlčaciu dobu a s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že táto začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiada, nie od okamihu predčasnej splatnosti. Účelom ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je zabrániť vyčkávaniu veriteľa s využitím práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka pri omeškaní dlžníka a motivovať ho k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih splatnosti tej splátky, pre ktorú sa toto právo využíva. Tieto následky musia platiť aj pre dohodu uvedenú v bode 6.2 obchodných podmienok. Ak táto dohoda umožňuje veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý úver, musia sa rovnako aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa „predlžovať“ premlčaciu dobu tým, že bude výkon tohto práva realizovať čo najneskôr. Žalovaný bol nepretržite po splatnosti od 07.04.2014, májová splátka splatná dňa 07.05.2014 nebola zaplatená riadne a včas. Už pri tejto splátke mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace so zaplatením tejto splátky. Právny predchodca žalobcu tak bol oprávnený zosplatniť úver, čo urobil listom zo dňa 22.09.2014. Premlčacia doba však začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Riadne a však nebola zaplatená splátky splatná dňa 07.05.2014, odvtedy začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného, ktorá uplynula najneskôr dňa 08.05.2017. Nakoľko žaloba bola podaná na súd 19.09.2017, uplatnený nárok súd prvej inštancie považoval za premlčaný. Neskúmal pritom, či boli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko účelom predmetného ustanovenia je ochrana spotrebiteľa a nie veriteľa. Prípadné následky porušenia tohto ustanovenia je potrebné posudzovať v prospech spotrebiteľa, ktorého má chrániť.

1.6 Súd prvej inštancie zdôraznil, že ak by neposúdil nárok žalobcu za premlčaný, bol by posúdil úver za poskytnutý bez úroku a poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 zákona č.129/2010 Z.z., nakoľko v zmluve bola nesprávne uvedená celková výška nákladov a teda aj RPMN nižšia ako v skutočnosti. Žalobcovi by vznikol nárok iba na vrátenie poskytnutej istiny úveru.

1.7 Okresný súd tiež vyslovil názor, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi iba do splatnosti jeho dlhu, po vyhlásení splatnosti úveru sa istina ďalej neúročí. Pokiaľ žalobca v zmluve uplatnil úrok vyčíslený po predčasnej splatnosti a úrok vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.888,70 Eur do zaplatenia, súd by žalobu v tejto časti zamietol; nakoľko ho okresný súd posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi nárok na úrok ani nevznikol.

1.8 O trovách konania okresný súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a konštatoval, že žalovaný mal v spore plný úspech. Z uvedeného dôvodu žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

2.1 Žalobca zdôraznil, že mu nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie uviedol, že je povinný ex offo prihliadnuť na premlčanie, súd a akýkoľvek štátny orgán má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru bez podpory právnym predpisom zjavne naplnené nebolo. Poukázal na inštitút zosplatnenia úveru, ktorý znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktorý má veriteľ nárok, nejde o odstúpenie od zmluvy. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vo svojej podstate predstavuje stratu výhody splátok pre dlžníka, nie však zánik, resp. zrušenie samotnej zmluvy. Z dôvody straty výhody splátok bol žalovaný povinný uhradiť dlžnú sumu naraz. V danom prípade nedošlo k zániku zmluvy odstúpením, zmluva je naďalej platná a účinná, žalovaný svojim konaním, resp. nekonaním stratil výhodu splátok, na základe čoho si žalobca uplatňuje svoje práva na súde. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, v jednotnej premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Zdôraznil, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol na verejnom zasadnutí pléna dňa 07.02.2018, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2.2 Pokiaľ ide o začatie premlčacej doby, žalobca tvrdil, táto nezačala plynúť 07.05.2014, ale až dňa 06.10.2014. Predčasná splatnosť úveru nastala 22.09.2014, žalovaný si predmetnú výzvu prevzal až dňa 25.09.2014. Vo výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom je žalovanému daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Lehota na plnenie žalobcovi zo strany žalovaného uplynula dňa 05.10.2014, žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až 06.10.2014. Nárok žalobcu tak nemôže byť premlčaný, nakoľko k jeho premlčaniu by došlo až dňa 07.10.2017, po troch rokoch odo dňa, kedy si žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde.

2.3 Žalobca v podanom odvolaní tiež tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú také tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Odôvodnenie musí obsahovať dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie má byť zrozumiteľné, súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. V tomto smere žalobca poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV.ÚS 1551/07, názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/25/2007 a nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 114/08 (a niektoré ďalšie rozhodnutia ústavného súdu).

2.4 Žalobca zdôraznil, že na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov slovenského právneho poriadku. Ustanovenie § 52 ods. 2 v novelizovanom znení (zákonom č.102/2014 Z.z.) sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy, založené po 1.4.2015. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je tak nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou od 01.04.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

2.5 Vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zdôraznil, že je síce dôležitým faktorom spoločnosti, nemožno mu ale poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému využívaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade

ich nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca (odvolateľ mal zrejme na mysli žalovaný) uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal žalobu dňa 20.09.2017. Okresný súd správne vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe (§ 167 ods. 2 C.s.p. - čl.110 spisu). Žalovaný sa vo veci samej písomne nevyjadril. Následne súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 12.01.2018, na ktoré žalovaného riadne predvolal. Okresný súd vec prejednal na pojednávaní dňa 12.01.2018 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a za prítomnosti žalovaného, ktorý na pojednávaní poukázal na spôsob uzavretia zmluvy o úvere, účel úveru, poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o úvere bol zamestnaný. Zdôraznil svoju sociálnu situáciu, okolnosti, pre ktoré žiadal odklad splátok, okolnosti, za ktorých prestal splátky splácať. Vo vzťahu k plynutiu času a jeho záväzku sa žalovaný na pojednávaní nevyjadril, ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemal. Súd prvej inštancie po vyhlásení dokazovania za skončené vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

7.1 Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietka premlčania stranou sporu (žalovaným), vznesená nebola. Okresný súd postupoval podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu termínu pojednávania, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

7.2 Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom sp.zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018 vyslovil, že Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/ > o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

7.3 Odvolací súd tak zistil, že ustanovenie zákona (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.), ktoré aplikoval súd prvej inštancie a ktoré by musel aplikovať v rámci svojho rozhodovania aj odvolací súd, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, čo vyslovila najvyššia súdna autorita ústavou povolaná na rozhodovanie o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky).

8. S prihliadnutím na odvolaciu námietku žalovaného, ktorý výslovne namietal, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností (okresný) súd uvádza, že je povinný v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ex offo prihliadnuť na premlčanie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodoval na základe platného a účinného ustanovenia zákona v čase vyhlásenia rozhodnutia (12.01.2018). Nakoľko však nesúlad citovaného ustanovenia zákona bol následne (07.02.2018) vyslovený ústavným súdom, nemohla táto skutočnosť ostať bez povšimnutia v rámci odvolacieho konania. Uvedená skutočnosť bola dôvodom pre postup podľa § 389 C.s.p.. Postup okresného súdu,

ktorý aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. sa vo svetle vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky javí nesprávny. Aj keď sa súd prvej inštancie po zistení premlčania uplatneného nároku zaoberal aj jeho dôvodnosťou a uzavrel, že úver by inak považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN a zároveň by žalobu zamietol v časti vyčísleného úroku z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, nebolo možné vytýkaný nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie prioritne založil na premlčaní uplatneného nároku a odvolacie dôvody žalobcu logicky smerovali práve proti tomuto záveru okresného súdu. Odvolací súd tak nemal inú možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), a vrátiť mu vec na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd s ohľadom na vyslovený názor odvolacieho súdu vec vecne prejedná.

9. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie námietky, tieto dôvodné nie sú. Žalobca vo všeobecnosti, osobitnou odvolacou námietkou namietal nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na rozhodnutia vyšších súdov, prípadne Ústavného súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej republiky. V konkrétnostiach v rámci tejto námietky však neuviedol, z akých dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Právo na riadne odôvodnenie rozsudku súdu patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Nedostatok odôvodnenia rozsudku spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Z odôvodnenia rozsudku súdu musí vyplývať, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Z napadnutého rozsudku tieto skutočnosti vyplývajú. Je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie náležitosti zmluvy o úvere, konštatoval nedôvodnosť uplatneného nároku na úrok z úveru za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a je nepochybné, že okresný súd napadnuté rozhodnutie založil na premlčaní uplatneného nároku. Okresný súd napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je súladné s jeho výrokmi tak ako boli vyhlásené, v rámci odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd nezistil ani žiaden vnútorný rozpor. Nemožno tak dôvodne tvrdiť, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľným.

9.1 K odvolacej námietke, že na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka novelizovaného zákonom č. 102/2014 Z.z. sa vzťahuje zákaz retroaktivity, preto nie je možná jeho aplikácia na právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015 odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21. apríla 2015, v zmysle ktorého „Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou“. Najvyšší súd konštatoval, že uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 01. mája 2014 a právny predpis, súčasťou ktorého je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

9.2 Ak žalobca s poukazom na medze ochrany spotrebiteľa tvrdil, že žalovaný so žalobcom uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a bez nátlaku, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vadu v kontraktačnom procese nezistil a napadnuté rozhodnutie založil na premlčaní v spore uplatneného nároku.

10. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere; vo veci opätovne rozhodne a to aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystri, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov senátu 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystri, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).