Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-273-2017.pdf
PDF · 98.5 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/273/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, B., proti žalovanému: I/ C. X., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej: II/ D. X., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom Y. - sídlisko, O. U. XXXX/XX, zastúpení JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie vo Zvolene, Dukelských hrdinov 22, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/177/2016-77 zo dňa 12.05.2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaní I/, II/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol v plnom rozsahu žalobu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným I/ a II/ 100% trov konania. Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia, že darovacia zmluva, uzatvorená medzi žalovaným I/ a žalovanou II/, týkajúcou sa prevodu nehnuteľností, vedenej na Okresnom úrade Y., odbor katastrálny, nachádzajúca sa v katastrálnom území B., zapísaná na LV č. XXXX, parcelné č. XXXXX o výmere 1931 m2, druh pozemku trvale trávnaté porasty, je absolútne neplatná; zároveň žiadal určiť, že vlastníčkou nehnuteľností je v podiele 1/1 žalovaná II/. Tvrdil, že má naliehavý právny záujem na určení, pretože bez tohto určenia by bolo ohrozené jeho právo a jeho právne postavenie by sa stalo neistým. Predmetné nehnuteľnosti - parcelu č. XXXXX nadobudla žalovaná II/ titulom vydržania, o čom boli spísané notárske zápisnice v čase, keď bola v manželskom zväzku so žalovaným I/. Naliehavý právny záujem žalobcu je v odstránení právnej neistoty v spore, vedenom na Okresnom súde Zvolen sp.zn. 18C/190/2015, kde ako žalovaný vystupuje žalovaný I/ na základe darovacej zmluvy, ktorá je absolútne neplatná, preto by nemal byť pasívne legitimovaným subjektom, ale pasívne legitimovaným subjektom v tom konaní má byť žalovaná II/, pričom žalobca sa v tom konaní nedomáha určenia vlastníckeho práva k celému pozemku, ale len časti, nachádzajúcej sa pod jeho hospodárskou budovou. Žalobca žiadal obnovenie pôvodného stavu, zapísaného na liste vlastníctva, v ktorom figurovala pred uzavretím darovacej zmluvy ako výlučná vlastníčka žalovaná II/. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) a konštatoval, že naliehavý právny záujem musí existovať v čase podania žaloby, ako aj v čase rozhodovania súdu. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorému návrhu súd nemôže vyhovieť, pretože takáto možnosť mu nevyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorý žalobca ani neoznačil. Nie je daný naliehavý právny záujem na určení, že vlastníčkou predmetného pozemku je žalovaná II/; takýmto spôsobom sa nezmení ani nezlepší právne postavenie žalobcu. Naliehavý právny záujem by bol daný len vtedy, keby sa domáhal vlastníckeho
práva pre seba samého. Nie je možné domáhať sa úspešne určenia, že niekto iný okrem žalobcu je vlastníkom toho-ktorého pozemku. Naliehavý právny záujem nie je daný ani k druhému petitu, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným I/ a II/ priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie ešte prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne žalobca. Nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu, že nie je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe. V rámci žaloby, ako aj celého súdneho konania poukazoval na skutočnosť, že len rozhodnutím súdu v tomto konaní sa odstráni právna neistota, ktorá vznikla a má bezprostredný súvis so sporom, vedeným na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 18C/190/2015, pretože rozhodnutím súdu vo veci sp.zn. 12C/177/2016 má byť zákonným spôsobom preukázané, kto je pasívne legitimovaným v súdnom spore sp.zn. 18C/190/2015, pretože žalobca nemôže žalovať nesprávnu osobu. Okresný súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaných, keď žalobu zamietol, a nevysporiadal sa dostatočným spôsobom s argumentáciou žalobcu ním navrhovanými dôkazmi, ako aj skutkovými a zákonnými okolnosťami; jeho rozhodnutie je nedôvodné, nezákonné a nepreskúmateľné. Okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré mali preukázať rozhodujúce skutočnosti a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súčasným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, evidovanej na LV č. XXXX, je podľa výpisu z katastra nehnuteľností žalovaný I/, ktorý uvedenú nehnuteľnosť nadobudol darovacou zmluvou č. V948/14-1320/2014. Predchádzajúcou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti bola manželka žalovaného I/ žalovaná II/, ktorej vlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti vyplývalo z LV č. XXXX, na ktorom je parcela č. XXXXX evidovaná. Žalovaná II/ nadobudla predmetnú nehnuteľnosť notárskou zápisnicou č. N55/96 a NZ 42/96-319/97. Nehnuteľnosť mala nadobudnúť vydržaním a keďže v uvedenom čase boli žalovaný I/ a žalovaná II/ manželia, jedná sa o majetok, ktorý spadá s poukazom na ustanovenie § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj len „OZ“) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Darovacia zmluva, uzatvorená medzi manželmi je preto absolútne neplatná, keďže darovanie medzi manželmi nie je možné, lebo by znamenalo vo svojich dôsledkoch obchádzanie kogentných ustanovení o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Právny úkon darovania, urobený medzi žalovaným I/ a žalovanou II/, je nutné považovať za právny úkon absolútne neplatný. Okresný súd nezobral do úvahy preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti darovacej zmluvy, hoci stále pretrváva vo vzťahu k nehnuteľnosti a k účastníkom konania právna neistota a len rozhodnutím súdu sa dá odstrániť s poukazom na to, že žalobca má snahu chrániť svoje vlastnícke právo v spore, vedenom na Okresnom súde Zvolen sp.zn. 18C/190/2015. Rozhodnutím súdu vo veci sp.zn. 12C/177/2016 má byť preukázané, kto je pasívne legitimovaným v súdnom spore sp.zn. 18C/190/2015, pretože žalobca nemôže žalovať nesprávnu osobu. Rozsudok okresného súdu je nedostatočne odôvodnený, je nepreskúmateľný, pretože sa v odôvodnení odvoláva len na tú skutočnosť, že žalobca v konaní neoznačil hmotnoprávny predpis. Odmietol vykonať navrhovaný dôkaz - výsluch žalovanej II/, ktorý považoval vzhľadom na merito veci za dôležitý, pretože by ozrejmila skutočnosť, čo bolo motívom uzatvorenia darovacej zmluvy medzi žalovanými I/ a II/ a prečo vlastne k tomuto neplatnému úkonu došlo. Celé súdne konanie potom trpelo vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd nevykonal navrhované dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a následne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom samotné rozhodnutie súdu je neurčité, nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaní I/ a II/ vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako správny a spravodlivý v plnom rozsahu potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Poukázali, že konanie žalobcu je rozporuplné a zmätočné, keďže je okrem iného zastúpený v dvoch rozdielnych konaniach dvomi rozdielnymi zástupcami, ktorých postup a konanie sa v zásade líšia. Podľa obsahu podaného odvolania žalobca zrejme nepochopil dôvody zamietnutia jeho žaloby. Podľa § 137 C.s.p. sa žalobca nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti darovacej zmluvy, pretože súd takému žalobnému návrhu nemôže s poukazom na § 137 písm. d) C.s.p. vyhovieť. Civilný sporový poriadok rozlišuje medzi určením, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c/ C.s.p.), pričom tohto určenia sa možno domáhať, ak je daný naliehavý právny záujem, avšak iba ak to vyplýva z osobitného predpisu, teda z hmotného práva, pričom táto podmienka sa
musí skúmať obligatórne a musí byť vždy splnená. Z hmotného práva v danom prípade žalobcovi nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovanými. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, po procesnej stránke spočíva v tom, že sporové strany majú vecnú legitimáciu a na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem. Pri určovacích žalobách je treba rozlišovať medzi naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení a vecnou legitimáciou k takémuto určeniu. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení v zmysle podanej žaloby z dôvodu, že ani prípadné vyhovenie žalobe nič nezmení na jeho právnom postavení, lebo nezíska akékoľvek lepšie právne postavenie. Žalobca sa nemôže úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva v prospech iného, ako seba. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je naviac daný iba v prípade, ak požadované určenie definitívne vyrieši stav právnej neistoty a naopak, nie je nikdy daný v prípade, ak by rozhodnutie súdu vyvolalo ďalšie súdne spory. Paradoxne samotný žalobca tvrdí, že toto určenie potrebuje z dôvodu, aby mohol v ďalšom právnom spore pokračovať, preto aj z tohto dôvodu nemá a nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
4. Žalobca v replike zotrval na svojom odvolaní a konštatoval, že vyjadrenie žalovaných k odvolaniu je svojím obsahom nedostatočné a irelevantné, pretože v ňom poukazujú výlučne na právnu teóriu, avšak ku samotnému meritu veci sa nijakým spôsobom nevyjadrili a neuviedli skutočnosti na preukázanie ich tvrdení. Zdôraznil, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný, nezákonný z dôvodu, že žalobca v konaní neoznačil hmotnoprávny predpis. Súd sa nezaoberal argumentáciou, ako aj dôkazmi žalobcu a odmietol vykonať dôkaz - výsluch žalovanej II/. Najpodstatnejšie je, že medzi žalovanými I/ a II/ ako manželmi došlo k nezákonnému právnemu úkonu, a to ku vzájomnému darovaniu za podmienok uvedených v písomných podaniach žalobcu, pričom tento právny úkon urobili vedome v rozpore so zákonom a žalobca ako dotknutá osoba sa domáha ochrany jeho práv.
5. Žalovaní I/ a II/ právo vyjadriť sa k duplike už nevyužili.
6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný podľa § 34 C.s.p., vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vychádzal predovšetkým zo správneho právneho záveru, že vo veci nie je daný naliehavý právny záujem. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, uvedené v odvolaní, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Stotožňuje sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. na tieto poukazuje; súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne posúdil. Svoje rozhodnutie síce stručne, ale dostatočne odôvodnil.
9. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem musí existovať v čase podania žaloby a aj v čase rozhodovania súdu; táto podmienka sa musí skúmať obligatórne a musí byť vždy splnená. Z osobitnej časti dôvodovej správy k ustanoveniu § 137 C.s.p. je možné vyvodiť, že Civilný sporový poriadok zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti, s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Inak povedané, Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu,
že to vyplýva z osobitného právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77), zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (žaloba o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2), Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky podľa § 137 písm. d/ C.s.p. je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie § 77 Zákonníka práce, znenie § 21 ods. 2 z.č. 527/2002 Z.z., znenie § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke (Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 19.11.2008, sp.zn. 5 Obdo 10/2008).
10. V prejednávanom spore žalobcovi zo žiadneho ustanovenia hmotnoprávneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovanými I/ a II/. Keďže pri určovacích žalobách súd v prvom rade skúma naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe ako základnej procesnej podmienky bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnymi skutočnosťami, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti správne zamietol.
11. Žalobca sa okrem určenia neplatnosti darovacej zmluvy medzi žalovanými I/, II/ domáha aj určenia vlastníckeho práva pre žalovanú II/, pričom sám tvrdí, že nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním výlučne pre seba, ale do bezpodielového spoluvlastníctva, keďže v tom čase boli so žalovaným I/ manželmi. Žaloba o určenie vlastníckeho práva v prospech tretej osoby alebo pre žalovaného nie je apriori vylúčená, avšak v danom prípade nie sú splnené podmienky na jej vyhovenie (napr. žaloba o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci). Žalobca nemá naliehavý právny záujem ani na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle podanej žaloby, pretože ani prípadné vyhovenie žalobe nič nezmení na jeho právnom postavení. Navyše si odporuje, keď tvrdí, že žalovaná II/ nemohla nadobudnúť výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a súčasne navrhuje vlastnícke právo určiť v jej prospech. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti v predmetnej veci žiada určiť z dôvodu, aby mohol pokračovať v ďalšom súdnom spore, vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 18C/190/2015 (podľa zistenia krajského súdu skončeného rozsudkom č.k. 18C/190/2015-362 zo dňa 27.09.2017, právoplatným 28.12.2017, ktorým okresný súd zamietol žalobu žalobcu a jeho manželky proti žalovanému I/ o určenie vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti, ktorá je predmetom aj tohto sporu) proti žalovanému, ktorého pasívnu legitimáciu mal (podľa žalobcu) vyriešiť súd v aktuálne prejednávanej veci (sp.zn. 12C/177/2016). Všetky uvedené skutočnosti svedčia o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu aj na určení vlastníckeho práva.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým, ale výrokom súvisiacim.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. (o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
14. Toto rozhodnutie boli prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá C.s.p.). Toto rozhodnutie boli prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( §427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§428 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§127 ods. 1 C.s.p.)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§127 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§429 ods. 2 C.s.p.).