Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-57-2018.pdf
PDF · 88.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/57/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: O.. I. Z., D.. XX.X.XXXX, N. W. XXXX/XX, Z., proti žalovanému: F. N., D.. XX.XX.XXXX, N. N. XXXX/XX, N., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 4.10.2018 sa žalobkyňa domáha voči žalovanému, aby mu súd zakázal nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa na N. X. XX S. N., evidovanými na LV č. XXXX, v kat. úz. H., a to s pozemkami Y. parc. č. XXXXX/XX o výmere 248 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/XX o výmere 344 m2 - záhrady, parc č. XXXXX/ XX o výmere 21 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a s rodinným domom súp. č. XXXX postaveným na pozemku Y. parc. č. XXXXX/XX (ďalej len „nehnuteľnosti), a to najmä tieto nehnuteľnosti predať, darovať alebo inak previesť na tretiu osobu, založiť, zaťažiť vecným bremenom, vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti, vypožičať, prenajať alebo inak dať do užívania tretej osobe.
2. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tou skutočnosťou, že na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom v Bratislave pod S.-XXXXX/XX dňa 27.10.2014, sa stala výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 predmetných nehnuteľností. Kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom v Bratislave pod S.-XXXXX/XX dňa 2.10.2015, svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach previedla na žalovaného. Podľa čl. III. kúpnej zmluvy mal žalovaný za prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu vo výške 100.000,- Eur, a to v mesačných splátkach vo výške 393,75 Eur. Žalobkyňa ukončila so žalovaným partnerský vzťah a júli tohto roku sa z nehnuteľností vysťahovala. So žalovaným sa jej nepodarilo uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa zistila, že žalovaný bez jej vedomia a súhlasu predáva nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie za sumu, ktorá je značne pod ich trhovou hodnotou, a aj to, že v nehnuteľnostiach už nejaký čas bývajú cudzie osoby so súhlasom žalovaného. Žalobkyňa listom zo dňa 27.8.2018 odstúpila od kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovanému previedla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach z dôvodu, že žalovaný neuhradil splátky kúpnej ceny. Žalobkyňa má preto za to, že opätovne je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v podiele 1/1. Podľa jej názoru, žalovaný s nehnuteľnosťami nakladá v rozpore so zákonom, keď tieto predáva a i naďalej prenajíma tretím osobám. Aj keby žalovaný akýmkoľvek spôsobom spochybňoval platnosť jej odstúpenia od kúpnej zmluvy, takéto jeho konanie by bolo aj tak v rozpore s ust. § 139 Občianskeho zákonníka. V dôsledku nezákonného postupu žalovaného dochádza k preukázateľným majetkovým škodám na nehnuteľnostiach, čo vážne poškodzuje práva a oprávnené záujmy žalobkyne ako vlastníčky nehnuteľností a priamo ohrozuje ich prípadný budúci predaj. Postup žalovaného považuje žalobkyňa taktiež za nespravodlivý, keďže žalovaný predmetné nehnuteľnosti nielenže znehodnocuje, ale ešte aj výlučne sám poberá všetky príjmy z nich prenájmu.
3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, s listinami založenými v spise a zistil nasledovné skutočnosti.
4. Z výzvy na zaplatenie dlžných splátok kúpnej ceny nehnuteľností zo dňa 10.8.2018 vyplýva, že žalobkyňa v nej vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej čiastky vo výške 1.181,25 Eur, nakoľko zo strany žalovaného neeviduje úhradu splátok kúpnej ceny za mesiace jún, júl a august 2018.
5. Z listu žalobkyne zo dňa 27.8.2018 adresovaného žalovanému vyplýva, že z dôvodov v liste uvedených žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy, ktorou previedla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX na žalovaného; k tomuto listu žalobkyňa predložila aj doručenku s dátumom prevzatia písomnosti žalovaným dňa 3.9.2018.
6. Z mailu odoslaného p. L. W. dňa 27.8.2018 žalobkyni vyplýva, že p. W. poverenie na predaj rodinného domu dostala od p. N., majiteľa domu; ďalej, že inzerát vymazala až do vyriešenia vzniknutej situácie.
7. Z listu žalobkyne zo dňa 5.9.2018 adresovaného právnej zástupkyni žalovaného vyplýva, že žalobkyňa v ňom uviedla, že zistil, že žalovaný bez jej súhlasu a vedomia poveril istú realitnú kanceláriu, aby táto inzerovala predaj predmetného domu a tiež, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti prenajal, resp. dal do užívania tretím osobám. Žiadala, aby neboli porušované jej práva a aby nebola spôsobená škoda na jej majetku.
8. Z výpisu z lista vlastníctva č. XXXX (údaje platné k 30.10.2018) vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: parc. č. XXXXX/XX o výmere 248 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/XX o výmere 344 m2 - záhrady, parc. č. XXXXX/XX o výmere 21 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a dom súp. č. XXXX na parcele č. XXXXX/XX, sú žalobkyňa a žalovaný, každý v podiele 1/2.
9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa čl. 7 ods. 1 C.s.p. súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.
16. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách
neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.
17. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti); pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo, ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
18. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán sporu ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje.
19. Súd vyhodnotil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe obsahu spisu dospel k záveru, že zákonné dôvody pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nie sú dané. Jedným z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenie je osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia žalovanému zákazu nakladať s nehnuteľnosťami a to najmä tieto nehnuteľnosti predať, darovať alebo inak previesť na tretiu osobu, založiť, zaťažiť vecným bremenom, vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti, vypožičať, prenajať alebo inak dať do užívania tretej osobe. Z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že ako spoluvlastníci nehnuteľností sú zapísaní žalobkyňa aj žalobca, a to každý v 1/2-ici. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemá faktickú ale predovšetkým právnu možnosť s nehnuteľnosťami sám vyššie uvedeným spôsobom nakladať. Pokiaľ by sa aj pokúsil uzatvoriť nejakú zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo ich zaťažení, druhá strana by mohla ľahko zistiť z výpisu z katastra nehnuteľností, že žalovaný nie je ich výlučným vlastníkom, a najmä kataster nehnuteľností by vklad takéhoto práva nepovolil. Je teda zrejmé, že tu neexistuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
20. Súd však návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol aj z iného dôvodu. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016) bolo jednou z podstatných náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvedenie čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej, pričom súd musel vždy, pokiaľ nariadil predbežné opatrenie, uložiť navrhovateľovi povinnosť podať návrh vo veci samej. Súčasná právna úprava (Civilný sporový poriadok úč. od 1.7.2016) od takejto koncepcie do istej miery upustila. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Teda v prípade, ak neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ide o prípady, keď nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Z obsahu návrhu žalobkyne sa dá vyvodiť, že práve nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia sa domáha, teda bez toho, aby jej súd uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Súd však má za to, že v danom prípade nejde o taký prípad, kedy by neodkladným opatrením bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Žalobkyňa tvrdí, že na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, avšak z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, že stále sú zapísaní žalobkyňa aj žalovaný ako
spoluvlastníci nehnuteľností, pričom žalobkyňa ničím neosvedčila, že by vykonala akékoľvek kroky na zosúladenie tvrdeného stavu so zápisom v katastri nehnuteľností. Zároveň v návrhu žalobkyňa uvádza, že ak by aj žalovaný akýmkoľvek spôsobom spochybňoval platnosť jej odstúpenia od kúpnej zmluvy, jeho postup by bol aj tak v rozpore s § 139 OZ. Samotná žalobkyňa tak v návrhu uvádza rôzne skutočnosti odôvodňujúce jej nárok, z ktorých sa potom dajú identifikovať rôzne hmotnoprávne nároky, ktoré by mali byť uplatnené žalobou vo veci samej. Z jej návrhu pritom nevyplýva, že by chcela podať žalobu vo veci samej, na základe ktorej by sa dosiala trvalá úprava pomerov medzi stranami.
21. V danom prípade podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenie pred podaním žaloby vo veci samej. Z obsahu takéhoto návrhu musí súd vyhodnotiť, či má požadované neodkladné opatrenie povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Pri pozitívnom závere súd spolu s nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľovi uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby navrhovateľovi neuloží. Súd dospel k záveru, že v danom prípade požadovaným neodkladným opatrením by nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (najmä aj vzhľadom na zápis v katastri nehnuteľností). Pokiaľ by teda súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, bolo by potrebné uložiť žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z toho potom súd vychádza jednak pri posúdení nevyhnutnosti uloženia povinnosti podať žalobu a jednak pri vymedzení predmetu konania, ktoré má byť na základe takejto žaloby začaté. Ako už bolo uvedené vyššie, samotná žalobkyňa v návrhu uvádza rôzne skutočnosti odôvodňujúce jej nárok, z ktorých sa potom dajú identifikovať rôzne hmotnoprávne nároky, ktoré by mali byť uplatnené žalobou vo veci samej. Z jej návrhu pritom vôbec nevyplýva, že by chcela podať žalobu vo veci samej, na základe ktorej by sa dosiala trvalá úprava pomerov medzi stranami. Vychádzajúc z čl. 7 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom, súd nemôže ani pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nahrádzať dispozičnú vôľu navrhovateľa neodkladného opatrenia. Ten by mal totiž už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prejaviť vôľu dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami žalobou vo veci samej, alebo prinajmenšom dostatočne identifikovať hmotnoprávny nárok, ktorého dočasnej ochrany sa domáha neodkladným opatrení, pokým nebude o ňom rozhodnuté v konaní o veci samej. V danom prípade tak žalobkyňa neurobila, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj z tohto dôvodu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).