Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-540-2015.pdf
PDF · 76.6 KB
Case nature
Subarea
1Er/540/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. -C. č. XXX, XXX XX O., okres A. E., o vymoženie 3.133,55 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Účastníkom konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi, Mgr. Anne Michnicovej, Exekútorský úrad Bratislava, Sartorisova 21, 821 08 Bratislava, trovy exekúcie vo výške 44,24 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.10.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 1.10.2015, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 7.10.2015, a exekučného titulu - výkazu nedoplatkov vydaného oprávneným pod č. 1550098713 zo dňa 30.6.2015, právoplatného a vykonateľného dňom 7.8.2015. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 20.10.2015 pod číslom 5710 039869. 2. Dňa 25.1.2016 bolo súdnym exekútorom súdu doručené oznámenie o nemajetnosti povinného, podľa ktorého šetreniami exekútorského úradu bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, preto súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť, pričom v pripojenom spise súdneho exekútora je obsiahnuté stanovisko oprávneného z 28.12.2015, že oprávnený nemá výhrady s podaním návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/9995 Z.z. ak exekútorský úrad dospel k záveru, že vo veci sú z titulu nevymožiteľnosti dôvody na zastavenie exekúcie. Zároveň si uplatnil nárok na trovy exekúcie spolu vo výške 48,68 eur. 3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení účinnom do 31.marca 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP v príslušnom účinnom znení, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Keďže na základe zistení súdneho exekútora povinný nedisponuje majetkom postačujúcim ani na úhradu trov exekúcie a súd nemá preukázané v tomto smere žiadne odlišné skutočnosti, súd exekúciu zastavil podľa vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení účinnom do 31.marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. V konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). V danom prípade však už samotný dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania nemožno priznať, a to žiadnemu z účastníkov tohto konania, nakoľko objektívnu skutočnosť spočívajúcu v nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie nemožno pričítať ako procesné zavinenie zastavenia exekúcie žiadnemu z účastníkov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
10. Podľa § 243j EP, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
11. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 199 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
13. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
14. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
15. Podľa 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
16. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
17. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora, podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 44,24 eur, na ktorých úhradu zaviazal vzhľadom na výsledok konania oprávneného. Tieto trovy predstavuje:
- odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti á 33,19 eur,
- náhrada hotových výdavkov ( poštovné - žiadosť o udelenie poverenia 0,07 eur, poplatok SCB 0,70 eur, poplatok EVO 0,20 eur, poštovné upovedomenie o začatí exekúcie - povinný 1,70 eur, poštovné upovedomenie o začatí exekúcie - oprávnený 0,03 eur, poštovné - výzva na úhradu vymáhanej pohľadávky 0,93 eur, poštovné - správa o stave exekúcie 0,05 eur) spolu sumu 3,68 eur,
- zvýšenie priznanej odmeny a náhrad o sadzbu 20 % DPH, t.j. spolu o sumu 7,37 eur.
18. Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať. V tejto súvislosti nebola priznaná požadovaná náhrada za „poštovné - oznámenie o nemajetnosti 1,40 eur“ a s tým požadované zvýšenie týchto výdavkov o 20 % DPH, nakoľko uvedené oznámenie súdny exekútor doručil spolu s neurčitým počtom viacerých obdobných podaní v jednej zásielke a teda aká časť alikvotných nákladov z uvedeného by mala pripadnúť na toto konanie nie je preukázané (podateľňa súdu nemá povinnosť pri prijatí takej zásielky uvádzať počet osobitných podaní a konaní ktorých sa dotýkajú, priznať preto v tejto veci plnú náhradu takých výdavkov by bolo znevýhodnením oprávneného oproti ostatným oprávneným v iných konaniach, ktorých sa príslušná zásielka týkala). Rovnako nemožno priznať trovy, ktoré by mali vzniknúť až po samotnom zastavení exekúcie - náhrada trov predstavuje náhradu toho, čo exekútor v priebehu exekúcie reálne vynaložil, nie náhradu nákladov, ktoré možno vzniknú až po zastavení exekúcie a ktoré možno považovať už len za náklady spojené s administratívnymi prácami v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súdnemu exekútorovi tak neboli priznané „budúce výdavky“ - poštovné - vyúčtovanie exekúcie 0,45 eur, poštovné - vrátenie poverenia 1,40 eur, poštovné - faktúra oprávnenému 0,45 eur a ani požadovaná 20 % DPH zo súčtu uvedených výdavkov. Navyše podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. - konkrétne § 25 - „v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou“. Vyššie uvedené tri položky, resp. úkony sú už nepochybne iba administratívnymi prácami v súvislosti s exekučnou činnosťou, náhrada za ktoré je zahrnutá už vo vyššie priznanej odmene. K vyššie uvedeným úkonom dochádza po zastavení exekúcie. Vrátenie poverenia je administratívny úkon, s ktorým ani EP, ani cit. vyhláška, napriek tomu, že exekútor musí poverenie po skončení exekúcie vrátiť, nespája osobitné odmeny či náhrady výdavkov, z čoho vyplýva, že náklady s tým spojené sú zahrnuté už vo vyššie priznanej odmene; aké ďalšie vyúčtovanie exekúcie bude potrebné po jej zastavení vykonať a komu doručiť exekútor nevysvetlil - osobitne za súčasného požadovania nákladov, ktoré by mali vzniknúť na poštovnom v súvislosti s vystavením faktúry oprávnenému (samotné vystavenie faktúry je v zásade vyúčtovaním a nie je z pohľadu súdu dôvod na, osobitne za existencie tohto uznesenia, kde sú trovy exekútora vyčíslené a špecifikované, duplicitné vyúčtovanie, jeho osobitné zasielanie a zasielanie následne samostatne faktúry) - oprávnený však po právoplatnosti tohto uznesenia je povinný plniť exekútorovi náhradu priznaných trov exekúcie už na základe tohto uznesenia a pokiaľ bude vystavovaná po právoplatnosti tohto uznesenia oprávnenému osobitne exekútorom faktúra, tak už z povahy uvedeného úkonu vyplýva, že ide už iba o administratívnu prácu v súvislosti s exekučnou činnosťou (nie počas samotnej exekúcie, nakoľko táto je už zastavená), kde opäť súd poukazuje na to, že za takéto práce a teda i za výdavky s nimi spojené sú náhrady zahrnuté už v priznanej odmene. Okrem toho súd zdôrazňuje, že v § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je použitý všeobecný pojem „náhrada“ - nie „odmena“, ale „náhrada za administratívne práce“ - pojem náhrada v tomto kontexte teda nemožno vzťahovať iba na odmenu za také práce, ale aj na náhradu nákladov, výdavkov, ktoré s administratívnymi prácami v súvislosti s exekučnou činnosťou (t.j. v danom prípade vykonávanými po samotnom zastavení exekúcie) exekútorovi prípadne vzniknú.
Poučenie:
Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Proti výroku pod bodom III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.