Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-117-2012.pdf
PDF · 160.94 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-2C/117/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v spore žalobcov X/ E. F., Z.. XX.XX.XXXX, X/ M. F., Z.. XX.XX.XXXX, H. B. C. XX, zastúpení JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, Veľký Krtíš, proti žalovanému Obec Chrastince, IČO: 00 647 411, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobcovia 1/, 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci v celosti parciel CKN, ktoré sú zakreslené v geometrickom pláne na zameranie stavieb a určenie vlastníckeho práva pre obec a k.ú C. č. plánu XXXXXXXX-XX/XXXX, vypracovaného Ladislavom Gazdíkom, Geodetická kancelária, Komenského 3, Veľký Krtíš, IČO: 44461780, ako parcela č. XXX/XX zastavaná plocha o výmere 47m2 a parc. č. XXX/XX zastavaná plocha o výmere 71 m2, ktorý geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
II. Žalobcom 1/, 2/ sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v celosti parciel CKN, ktoré sú zakreslené v geometrickom pláne na zameranie stavieb a určenie vlastníckeho práva pre obec a k. ú. C. č. plánu XXXXXXXX-XX/XXXX, vypracovaného Ladislavom Gazdíkom, Geodetická kancelária Komenského 3, Veľký Krtíš, IČO: 44461780, ako parcela č. XXX/ XX zastavaná plocha o výmere 47 m2 a par. č. XXX/XX zastavaná plocha o výmere 71 m2 a zároveň žiadali súd, aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť im trovy konania. V žalobe žalobcovia uviedli, že na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola registrovaná pod č. J. D.. XX/XX zo dňa 22.01.1982 vstúpili do držby a úžitku nehnuteľností, ktoré pred nimi užívali manželia K.. Pokiaľ nadobúdali nehnuteľnosti od predchádzajúcich vlastníkov, bola im vyznačená celá plocha nehnuteľnosti a vstúpili do držby a úžitku tak, ako boli v prírode oplotením ohraničené, pričom už v tom čase užívali aj tie časti pozemkov, ktoré sú na geometrickom pláne novovytvorené a označené ako novovznikajúce parcely č. XXX/XX a XXX/XX. Poukázali na to, že žiadne problémy čo do rozsahu užívania predmetnej veci neboli. Pôvodne odkupovali od predávajúcich rodinný dom obdĺžnikového tvaru. Z geometrického plánu vyplýva, že tento rodinný dom bol nepresne zakreslený do príslušných mapových operátov a niektoré nehnuteľnosti neboli do máp zakreslené vôbec. Po nadobudnutí týchto nehnuteľností požiadali ONV odbor územného plánovania Veľký Krtíš o vydanie stavebného povolenia a pod č. Ú. zo dňa 15.06.1983 im bola povolená stavba rodinného domu pozostávajúceho z jednej bytovej jednotky na parcele EN č. XX k. ú. C.. V stavebnom povolení bolo bližšie definované, že stavba má byť postavená vo vzdialenosti 3 m od osi miestnej komunikácie, pričom neboli určené hranice medzi novostavbou vpravo a novostavbou vľavo. Stavebné konanie bolo zlúčené s územným konaním o umiestnení stavby a ako vyplýva z prílohy územného rozhodnutia novostavba čiastočne zasahovala do parcely č. XXX/X (XXX). V roku 1986 bolo vydané
kolaudačné rozhodnutie samostatne stojacemu rodinnému domu pozostávajúcemu z jednej bytovej jednotky s odkazom na stavebné povolenie Ú.. Na základe kolaudačného rozhodnutia okrem ďalších nehnuteľností užívali aj novostavbu, t.j. novopostavený rodinný dom, pričom tento bližšie zakresliť do mapových podkladov nedali, pretože neobjednali príslušný geometrický plán. Ďalej uviedli, že začiatkom roka požiadali o pridelenie súpisného čísla, pričom z odôvodnenia vyplynulo, že opätovné konanie bolo začaté z toho dôvodu, že došlo k strate pôvodného rozhodnutia o určení súpisného čísla. Obec C. pridelilo stavbe, ktorá je postavená na parcele CKN XX/X súpisné č. XX. Toto rozhodnutie bolo vydané v čase, keď už bol vyhotovený geometrický plán zo dňa 11.04.2011. Ako vyplýva z jeho mapovej prílohy, rozhodnutie o určení súpisného čísla zahrňuje len tú časť stavby, ktorá sa nachádza na novovzniknutej parcele XX/X (L. XX) zastavané plochy o výmere 91 m2, pričom táto bola vytvorená z pôvodnej parcely XX odčlenením príslušnej výmery. Vzhľadom na zistené skutočnosti sa so žalovaným snažili mimosúdne vysporiadať s nepresnosťami, ktoré vznikli, žalovaný nesúhlasil s odpredajom časti pozemkov, ktoré sú na geometrickom pláne označené ako parcely č. XXX/XX a XXX/XX. Návrh na odkúpenie dávali z dôvodu, že nemali záujem na vedení súdneho sporu. Keďže však žalovaného nevedia donútiť k uzavretiu zmluvy, resp. súhlasu, uplatňujú si ich právo vzniku vlastníckeho práva k tej časti parcely CKN XXX/X, ktorá je na geometrickom pláne označená ako parcela XXX/XX (plocha priamo zastavená rodinným domom) a parcela č. XXX/XX, ktorá tvorí dvor pred predmetným rodinným domom. Ďalej uviedli, že je nesporné, že užívajú od okamihu nadobudnutia vlastníctva, t.j. od roku 1982 nerušene a dobromyseľne celú plochu, ktorá je označená ako diel XX a XX na geometrickom pláne a vlastnícke právo si odvodzujú titulom vydržania. Poukázali na to, že im nie je známe na základe akých skutočností došlo k takýmto nepresnostiam, t.j. k tomu, že plochu, ktorú užívali predtým manželia K. a ktorú im previedli do vlastníctva, viedla správa katastra ako súčasť inej parcely. Predmetné časti pozemkov užívali dobromyseľne, nerušene a pokiaľ nebol vyhotovený geometrický plán na nové zameranie rodinného domu, ktorým chceli vykonať zápis, neboli ani jednej zo strán známe určité nezrovnalosti. Na pojednávaní sa žalobcovia pridržiavali podanej písomnej žaloby a ďalej uviedli, že rodinný dom si postavili na tom istom mieste, resp. ho pristavovali tam, kde ho mal aj pán K.. Pred pôvodným rodinným domom sa nachádzala predzáhradka, ktorá bola ohraničená betónovými stĺpmi, jednalo sa o určité priedomie, pričom do tejto predzáhradky nebola umiestnená žiadna prístavba. Ďalej uviedli, že podľa nich došlo k vydržaniu nielen z ich strany, ale aj zo strany rodiny K., pričom oni kúpili nehnuteľnosti tak, ako stáli a ležali, ako sa nachádzali.
2. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že on žiada žalobu zamietnuť a priznať trovy konania. Poukázal na to, že pre vydržanie nepostačuje len to, že žalobcovia predmetný pozemok užívali, ale k procesu vydržania je potrebná aj dobromyseľnosť a v tomto smere je dôležité to, že ten, kto chce získať pozemok vydržaním, musí byť dobromyseľný a musí urobiť všetko pre to, aby mu bolo jasné, že či pozemok, ktorý užíva je jeho alebo nie. Ďalej uviedol, že žalobcovia neurobili potrebné kroky, aby sa o tomto presvedčili, pričom v prvom rade si mali dať zamerať základy stavby odborníkovi a zistili by, že stavba zasahuje do obecného pozemku. Okrem toho si žalobcovia vybudovali garáž resp. terasu, ktorá stavba má viac ako 25 m2, má betónové základy, je to prístavba, ktorá si vyžadovala stavebné povolenie, minimálne ohlásenie drobnej stavby. Ak by si žalobcovia splnili svoju povinnosť a ohlásili túto skutočnosť stavebnému úradu, zistili by, že tento pozemok im nepatrí. Z týchto dôvodov podľa neho nie sú splnené podmienky na vydržanie.
3. V priebehu konania boli vypočutí ako svedkovia E. U., P. B., V. X., F. B., Š. J., D.. J. Z., D.. P. K. a P. G..
4. Svedok E. U., ktorý vypracovával pre žalobcov geometrický plán, bez vzťahu k účastníkom konania, pri svojom výsluchu uviedol, že pri vypracovávaní geometrického plánu vychádzal z katastrálnej mapy a preniesol tam údaje s tým, že bolo zistené, že časť rodinného domu zasahuje do cesty, ktorá je vyznačená na mape. Pokiaľ ide o katastrálnu mapu uviedol, že je asi 80 rokov stará, je neustále obnovovaná, nemusí obsahovať všetky zmeny a môžu tam byť určité nepresnosti. Pokiaľ ide konkrétne o katastrálne mapy v Obci C., je tam presnosť 4. triedy. Ďalej uviedol, že v minulosti sa stala niekde chyba pokiaľ ide o vyznačenie katastrálnej mapy čo sa týka pôvodného domu a následne sa táto nepresnosť ďalej prenášala.
5. Svedok P. B., ktorý je v priateľskom vzťahu so žalobcom 1/, pri svojom výsluchu uviedol, že keď sa staval rodinný dom účastníkov, on tam vypomáhal s mechanizmami. Pokiaľ sa rozoberal starý rodinný dom a osadzovali sa základy nového rodinného domu, bolo to na tých istých základoch, kde sa nachádzal starý dom s tým, že základy nového rodinného domu sa rozširovali smerom do dvora, nie do
cesty. Ďalej uviedol, že žiadnu časť cesty nerozbíjali. Tvrdil, že pred rodinným domom, ktorý pôvodne obývali manželia K. sa nachádzalo priedomie, bolo ohraničené ohradkou z latiek, jednalo sa o latový plot.
6. Svedkyňa V. X., sestra žalobkyne 2/ pri svojom výsluchu uviedla, že žalobcovia si kúpili rodinný dom od manželov K., pričom tento pôvodný starý rodinný dom zbúrali, ostala z neho len zadná časť, a to kúpeľňa a jedna izba. Ďalej uviedla, že žalobcovia si nový rodinný dom postavili na pôvodných základoch, pričom ho posunuli smerom do dvora, nebol posunutý do tej strany, kde vedie cesta. Potvrdila tú skutočnosť, že manželia K. mali pred domom predzáhradku, do ktorej navrhovatelia dom neposúvali.
7. Svedkyňa F. B., švagriná žalobkyne 2/, pri svojom výsluchu uviedla, že má vedomosť o tom, že žalobcovia kúpili dom od manželov K., pričom z pôvodného starého rodinného domu zbúrali dve izby, a to kuchyňu a veľkú izbu, dom rozširovali, ale sa nejednalo o posunutie domu smerom do cesty. Potvrdila tú skutočnosť, že manželia K. mali pred domom predzáhradku. Nevedela sa vyjadriť aké stavby tam v skutočnosti majú žalobcovia, pričom uviedla, že sa jej tak zdá, že sa jedná asi pravdepodobne o garáž. Ďalej uviedla, že ona býva v Obci C. od roku 1981, pričom od tejto doby nepočula nič také, že by žalobcom niekto vytýkal, že si dom postavili na cudzom pozemku.
8. Svedok Š. J., bývalý kolega žalobcu 2/, pri svojom výsluchu uviedol, že on bol prítomný pri tom, keď sa vykonávali práce v súvislosti s búraním pôvodného rodinného domu. Pokiaľ ide o pôvodný rodinný dom, zbúrala sa z neho nejaká časť a žalobcovia si tam pristavovali. Ďalej uviedol, že keď sa kopali základy rodinného domu do cesty sa nezasahovalo.
9. Svedok D.. J. Z., bez vzťahu k účastníkom konania, pri svojom výsluchu uviedol, že on vypracovával projektovú dokumentáciu v súvislosti s rekonštrukciou komunikácie v Obci C.. Pokiaľ vypracovával túto projektovú dokumentáciu, vychádzal z podkladov, ktoré mu boli dané zo strany odporcu, jednalo sa o pozemky, ktoré boli v stave CKN. Potvrdil, že rešpektoval taký stav, ktorý bol na mieste samom. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o nepresnosti v evidencii CKN a EKN, v prípade, že by sa tieto chceli dať do poriadku, bolo by potrebné vykonať pozemkové úpravy celej obce a vyhotoviť geometrický plán.
10. Svedok D.. P. K., bez vzťahu k účastníkom konania, pri svojom výsluchu uviedol, že jeho nebohí rodičia predali dom žalobcom 1/, 2/. Pokiaľ jeho rodičia vlastnili rodinný dom, tento pozostával z 3 izieb, 2 ustajňujúcich budov, ktoré boli súčasťou tohto domu. Pri dome sa nachádzala letná kuchyňa a udiareň, ktorá sa nachádzala oproti, rodinný dom mal na priedomí vybudovaný gang, resp. priedomie, pred ním sa nachádzala ešte záhradka, v ktorej mal jeho otec nasiatu trávu a boli tam zabité drevené koly, a to z dôvodu, aby autá neprešli do tejto záhradky, pretože pred domom sa nachádzala poľná cesta, ktorú využívalo bývalé družstvo na prepravu do Obce D.. Išlo len o poľnú cestu. Ďalej uviedol, že on nemá vedomosť o tom, že by jeho otcovi bolo vytýkané, že by rodinný dom zasahoval do obecného pozemku
11. Svedok P.Á. G., ktorý je v príbuzenskom vzťahu so žalobcom 1/, pri svojom výsluchu uviedol, že on vykonával funkciu stavebného dozoru v čase, keď si žalobcovia stavali dom, bolo to asi pred 30. rokmi. Pokiaľ si pamätá, žalobcovia si zakúpili starý gazdovský dom, pred ktorým sa nachádzala nejaká predzáhradka. Časť starého rodinného domu si zbúrali a následne si postavili nový dom, ktorý bol vystavaný rovnobežne s líniou starého domu.
12. Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom zo dňa 09.07.2015 č.k. 2C/117/2012-331 žalobe žalobcov v plnom rozsahu vyhovel a priznal im náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia Okresný súd uviedol, že žalobcovia boli oprávnení držiteľmi, nehnuteľnosti mali v držbe nepretržite od ich nadobudnutia, t.j. od roku 1982, pričom mal za to, že títo boli dobromyseľní nakoľko vstúpili do držby nehnuteľnosti v takom rozsahu ako ich nadobudli od svojho právneho predchodcu Š. K., pričom mali za to, že kúpnou zmluvou nadobudli aj časti pozemkov, ktoré sú označené v geometrickom pláne ako parc. č. XXX/XX a XXX/XX. Krajský súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 31.05.2017 č.k. 12Co/498/2015-382 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že pre posúdenie veci v prvom rade je potrebné si vyriešiť či vlastnícke k sporným nehnuteľnostiam nevydržal ešte právny predchodca žalobcov. Následne ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam mali vydržať žalobcovia, je potrebné zodpovedať otázku kedy k vydržaniu vlastníckeho práva malo dôjsť a vzhľadom na túto dobu a dobovú právnu úpravu posúdiť či vydržanie vlastníckeho
práva bolo možné. Ak vydržanie vlastníckeho práva bolo možné a malo dôjsť k jeho vydržaniu žalobcami je potrebné skúmať poctivosť titulu od ktorého žalobcovia odvodzujú existenciu svojej dobrej viery. Z tohto hľadiska je rozhodujúce ich tvrdenie (v spojení s výsledkami znaleckého dokazovania znalca Ing. Krišpinského a kúpnou zmluvou zo dňa 22.01.1982), že od právneho predchodcu Š. K. kúpili aj pozemok EN parc.č. XX na ktorom bol postavený pôvodný rodinný dom, ktorého časť s predzáhradkou a oplotením však nebola v evidencií nehnuteľností zameraná a ležala na cudzom pozemku. Z hľadiska skúmania existencie putatívneho nadobúdacieho titulu je potrebné zistiť stav v akom žalobcovia v roku 1982 nehnuteľnosti kúpili, keďže z výpovedí strán sporu aj svedka D.. P. K.J. ako priameho potomka predávajúceho vyplýva, že rodinný dom mal na priedomí vybudovaný gang, resp. priedomie a pred ním sa nachádzala záhradka v ktorej mal jeho otec nasiatu trávu a boli tam drevené koly z dôvodu, aby tam autá neprešli do záhradky. Ďalej uviedol, že v ďalšom konaní bude potrebné ustáliť čo presne je potrebné rozumieť priedomím domu a čo gangom a to aj podľa dobových fotografií. Ohliadkou na mieste samom súd prvej inštancie zistil výsluchom žalobcov kde presne ležia nehnuteľnosti určenia vlastníckeho práva ku ktorým sa domáhajú, kadiaľ presne viedli hranice stavby pôvodného rodinného domu (vonkajšie obvodové múry), kde bol v teréne umiestnený z fotografií viditeľný tzv. gang (gánok, podľa fotokópií fotografií č.l. 263-264 spisu. Odvolací súd pod stranami sporu používaním označením gang rozumie vonkajší priestor pod strechou rodinného domu, spojený so strechou opornými stĺpmi, ukončený nízkym múrikom v ktorom je podľa fotokópie hornej fotografie na č.l. 263 pred vstupnými dverami do domovej nehnuteľnosti bránka), kde bola umiestnená drevená brána a viditeľná na dobovej fotografií z č.l. 38 a kde sa nachádzala zatrávnená záhradka opisovaná žalobcami a svedkom D.. P. K., kde boli umiestnené drevené koly, ktoré mali zabrániť vstupu áut do záhradky a či ide o zatrávnenú plochu a biele nízke stĺpy viditeľné na fotografií na č.l. 38 (ktorej originál je založený v prílohovej obálke); ak žalobcovia pod záhradkou rozumejú trávnatú plochu viditeľnú na tejto fotografií, presne vymedzia odkiaľ pokiaľ siahala. Keďže žalobcovia tvrdili, že sa ujali držby nehnuteľnosti v stave v akom sa nachádzali ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy vysvetlia či a v akom rozsahu a z akého dôvodu užívali aj zatrávnenú plochu medzi gangom, drevenou bránkou a krátkymi bielymi stĺpmi, viditeľnú na fotografií č.l. 38, pokiaľ sa tieto nachádzali za oplotením kupovaného rodinného domu. Po zistení týchto skutočností súd prvej inštancie môže zodpovedne ustáliť, či oprávnená držba (ne) môže sama o sebe vylúčiť skutočnosť namietanú žalovaným, že sa žalobcovia nepresvedčili o hranici nimi nadobudnutých pozemkov podľa vtedajšej evidencie nehnuteľností (Rozhodnutie NSČR sp. zn. 22Cdo/1984/2009. Rovnako posúdi, či žalobcovia ako držitelia nehnuteľností pri bežnej opatrnosti ktorú možno s ohľadom na takéto okolnosti a povahu prípadu požadovať od každého mali, resp. nemohli mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že im nehnuteľnosti patria. Krajský súd ďalej uviedol, že argumentácia odvolateľa týkajúca sa postupu žalobcov pri zhotovovaní stavieb na sporných nehnuteľnostiach vo vzťahu k splneniu povinnosti určitými stavebnými predpismi spadá do oblasti verejného práva, nie do práva súkromného. To je dôvod pre ktorý ani odvolací súd nezistil potrebu vykonať dokazovanie navrhnuté odvolateľom, ktorý sa môže domáhať nápravy v zmysle hore uvedeného.
13. Po zrušení veci Krajským súdom Banská Bystrica súd doplnil dokazovanie vykonaním ohliadky na mieste samom, a to dňa 28.11.2017. Na výzvu sudkyne žalobcovia 1/, 2/ vysvetlili čo rozumejú pod gangom a priedomím s tým, že títo sa vyjadrili k tým skutočnostiam, ktoré uložil krajský súd okresnému súdu doplniť, ukázali hranice v teréne a z tohto boli vyhotovené fotografie. Podaním žalovaného zo dňa 08.12.2017 sa žalobcovia 1/, 2/ vyjadrili do súdnej zápisnice dňa 15.03.2018 (č.l. 455-456). Žalovaný predložil odborné vyjadrenie znalca Ing. Jána Šimúna z ktorého záverov vyplynulo, že podľa jemu dostupných dokladov konštatuje, že nie je možné spoľahlivo určiť, či základy terajšej stavby rodinného domu (F.) sa zhodujú so základmi pôvodného rodinného domu (K.) v celom rozsahu. Podľa dostupných mapových a technických podkladov je zrejmé, že došlo k záberu do pozemku žalovaného v takom rozsahu ako je vyznačené v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX. V geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX je správne vykonaná identifikácia na právny stav a z neho jasne vyplýva, že časť domu žalobcov zasahuje do parcely žalovaného EKN č. XXX, na základe toho boli správne vytvorené nové parcely CKN č. XXX/XX a XXX/XX. Podľa geometrického plánu zasahuje predná časť rodinného domu do parcely žalovaného o výmere 47 m2. Znalec ďalej uviedol, že podľa doloženej leteckej snímky z roku 1981 je badateľná zmena oproti mapovým podkladom - katastrálna mapa z roku 1868 a mapa evidencie nehnuteľnosti z roku 1968 (rodinný dom je predĺžený južným smerom do pozemku žalovaného), ale zmenu nie je možné číselne vyjadriť takým spôsobom (meraním alebo odsúvaním), aby spĺňala požadovanú presnosť v zmysle platných technických predpisov na zápis do KN. Nie je možné jednoznačne potvrdiť, že tento posun zodpovedá terajšiemu skutočnému stavu, tak ako bol zameraný v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX. Nedá sa presne číselne určiť posun
terajšieho stavu voči predchádzajúcemu, ale z obidvoch snímok - príloha č. 6 a 7, je zrejmé, že súčasný stav nezodpovedá predchádzajúcim stavom, ale nastal posun južným smerom do pozemku žalovaného. Na leteckých snímkach je viditeľný obvod strešného plášťa stavby a nie obvod múru stavby čo nie je to isté a preto pri vyhodnotení z leteckej snímky a vzhľadom k nižšiemu rozlíšeniu by mohlo dôjsť k nepresným výsledkom.
14. Právny zástupca žalobcov 1/, 2/ na pojednávaní uviedol, že pokiaľ odborné vyjadrenie znalca Ing. Šimúna porovnal predovšetkým s doplnkom k znaleckému posunku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval Ing. Pavel Krišpinský ide len o formulačné zmeny, avšak v celkovom náhľade na danú vec nedošlo k žiadnym odchýlkam. Zdôraznil tú skutočnosť, že v Obci C. bola pôvodná katastrálna mapa z roku 1868 a mapa evidencie nehnuteľnosti z roku 1968, pričom žiadne listiny v katastri nehnuteľností nie sú, ktoré by svedčili o zmene hraníc, okrem geometrického plánu, ktorý vypracoval znalec Gazdík a už v tomto sa zistilo, že ide o posun v mapových zákresoch. Poukázal tiež na leteckú snímku, a to prílohu č. 1, ktorú dodal znalec Krišpinský a mala by sa stotožniť s tými snímkami, ktoré doložil znalec Šimún. Z tých údajov ako to urobil on v podstate nevyplýva žiadny iný záver, preto nie je možné, aby znalec povedal ako došlo k posunu, pričom žalobcovia túto skutočnosť nepopierajú, ale tvrdia, že rodinný dom ktorý v súčasnosti dnes stojí je postavený na pôvodných základoch a odkazuje najmä na to časť odborného vyjadrenia Ing. Šimúna kde poukazuje na rozdiel prieniku hraníc medzi základmi do zemského povrchu a letecká snímka zachytáva okraj previsov strechy, čiže tie posuny ktoré sú tu konštatované sú spôsobené predovšetkým rozsahom strechy, ktorá má vždy svoj odkvap a presahuje hranice prieniku domu, stavby so zemským povrchom. Pokiaľ ide o samotné vydržanie k tomuto sa už jednoznačne vyjadrili a samotní žalobcovia veľmi ťažko zaujmú stanovisko na čijej strane došlo k vydržaniu. Ďalej uviedol, že žalobcovia si nehnuteľnosti kúpili tak ako tieto stáli vrátane starého rodinného domu. Tento starý rodinný dom aj podľa leteckých snímok zasahoval do pôvodne zakreslenej cesty v mape z roku 1868, čiže toto vydržanie nikto nenamietal. Z dôvodu opatrnosti však tvrdia, že k vydržaniu by malo dôjsť na ich strane keď kúpili nehnuteľnosti, ktoré už stáli na cudzom pozemku. Čiže oni robili len prestavbu, prístavbu rodinného a nerozširovali ju. Ďalej uviedol, že chce upriamiť pozornosť na to, že znalec Ing. Šimún posudzoval posun hraníc na základe leteckých snímok z roku 1950, následne na čo sa odvoláva aj protistrana z roku 1981. V tom čase ešte vlastníkom neboli žalobcovia, ale manželia K.A., čiže táto snímka nasvedčuje a má to porovnať s terajším stavom, teda tento posun ktorý je na mape z roku 1981 sa žalobcov nedotýka, je to posun ktorý bol urobený v čase keď ešte nehnuteľnosti neužívali a kúpili ich následne až v roku 1982, čiže oni vychádzali z toho stavu, ktorý konštatuje samotný Ing. Šimún, avšak tvrdí, že podľa dostupných dokladov konštatuje, že nie je možné spoľahlivo určiť, či základy terajšej stavby sa zhodujú so základmi pôvodného rodinného domu. Ďalej uviedol, že sa pridržiavajú súčasnej právnej úpravy vydržania, ktorá je obsiahnutá v platnom § 134 Občianskeho zákonníka a bola zavedená Zák. č. 509/1991 Z.z., tento zákon je síce účinný od 01.01.1992, avšak z prechodného ustanovenia ako aj konštatoval Krajský súd Banská Bystrica § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na prijatú prax a judikatúru vyplýva, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby pred 01.01.1992, a to aj vtedy ak ide o vydržanie veci, ktorá nemohla byť predmetom vydržania pred týmto dňom, odkázal na § 135a ods. 3 v znení účinnom do 31.12.1991. Ďalej uviedol, že žalobcovia splnili podmienky vydržania stanovené v § 134 Občianskeho zákonníka, pretože ide o spôsobilý predmet vydržania, ako aj subjekt vydržania, držba bola oprávnená a vydržacia doba v danom prípade ku dňu vzniku sporu, alebo podania žaloby bola naplnená. Zdôraznil tú skutočnosť, že cituje odôvodnenie Občianskeho zákonníka podľa Veľkého komentára Števček a spol. Žalobu opiera o zavedenú súdnou praxou vydržanie a tvrdí, že jednoznačne žalobcovia postavili prístavbu rodinného domu, alebo prestavbu na pôvodných hraniciach, vrátane predzáhradky, a preto niet dôvodu, prečo by ich žalobe nemalo byť vyhovené. Tento stav ktorý tú existuje nie je stavom novým, je to stav starý a nikdy až do podania žaloby nikto voči takémuto stavu nemal námietky. Ďalej uviedol, že nechápe postoj samotného žalovaného, teda obce, pretože má za to, že obidvoma odborníkmi na kataster bolo potvrdené, že v Obci C. mapové časti nie sú totožné s vlastníckymi hranicami, ktoré sú v prírode. Jednoznačne boli používané staré mapy, ktoré nezodpovedajú skutočnosti, mierka a presnosť starých máp nie je známa, ani mu ich neprichodí hodnotiť. V spise sa nachádzajú vyjadrenia, že v Obci C. vo všeobecnosti jednotlivé hranice nie sú totožné s mapovými hranicami. Žiadal žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Žiadal súd vo veci rozhodnúť.
15. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že dal vypracovať odborné vyjadrenie so zreteľom na to, aby sa dalo porovnať so znaleckým posudkom č. XX/XXXX s tým, že Ing. Šimún, ktorý vypracovával odborné vyjadrenie sa zameral na ten mapový základ, čo použil Ing. Krišpinský s tým, že
použil širší mapový základ a napasoval tú mapu na ortofotomapu takým spôsobom, aby sa prekrýval mapový základ s ortofotomapou, alebo leteckým snímkom. Z týchto dvoch porovnaní vyplýva, že je tam už podstatný rozdiel nakoľko Ing. Šimún použil širší mapový základ, pritom, že zrazu aj cesta aj budovy sa dostali ďalej, tým že prekrývajú svetlé body, ktoré predstavujú nejaké budovy. Už z tohto samotného posunu je viditeľné, že tento posun je zrejmý, pričom Ing. Šimún uvádza, že sa presne nedá určiť hranica, či predchádzajúcemu pôvodnému stavu nie z obidvoch snímok príloha č. 6 a 7 je zrejmé, že súčasný stav nezodpovedá predchádzajúcim stavom. Zdôraznil tú skutočnosť, že pokiaľ základy boli poskytnuté dopredu, tak žalobcovia museli vedieť, že ich posúvajú južným smerom oproti pôvodným základom. žalobcovia mali postupovať tak, že základy stavby si mali dať vymerať odborným spôsobom. Čo sa týka predzáhradky aj z dobových snímok je jasné, že tento pozemok bol jasne ohraničený a oplotený. Na dobovej snímke vidno kde sa končila terasa a pokračoval plot a bola tam aj brána. Potom teda nie je zrejmé, prečo predzáhradka, pokiaľ patrila k budove a pozemkom nebola oplotená, alebo ohraničená. Pokiaľ sa tam nachádzali stĺpy ako zábrany, bolo to z dôvodu, aby traktory alebo iné dopravné prostriedky nejazdili blízko budovy. Je toho názoru, že tam nebola žiadna predzáhradka, ani to nebolo oplotené. Pričom oplotenie okolo nehnuteľností bolo jednoznačné a zrejmé. Nakoľko žalobcovia chcú vydržať ešte aj ďalšie časti, ktoré následne neskôr postavili ako celok, chcú vydržať všetko, je toho názoru, že úmyselne konali, aj keď vedeli, že im to nepatrí, lebo okrem toho, že je posunutá nová budova oproti pôvodnej budove K. ešte pristavali ďalšiu stavbu nelegálne, ktorá ešte väčším spôsobom zasahuje južným smerom do pozemku obce. Podľa jeho názoru žalobcovia mali byť dostatočne obozretní a mali sa presvedčiť či im to patrí, preto v tomto prípade nemôže ísť o vydržanie.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že dňa 22.01.1982 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim Š. K. a žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi manželmi, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené u Slovenskej geodézie V. A. pre obec a k. ú. C. na liste vlastníctva č. XX ako parcela č. XX záhrada o výmere 906 m2, č.s. XX, parc. č. XX dom, dvor, zastavaná plocha o výmere 2.641 m2, parc. č. XX záhrada o výmere 5.685 m2, ktoré v prírode predstavovali jednobytový rodinný dom, murovanú pivnicu, drevené chlievy, kôlňu, letnú kuchyňu so špajzou, kopanú studňu, ovocné stromy s tým, že sa v zmluve ďalej uvádza, že samotné pozemky so všetkým zákonným príslušenstvom, so všetkými právami a povinnosťami, s týmito nehnuteľnosťami spojenými v hraniciach, ako boli predávané nehnuteľnosti užívané sa predávajú kupujúcim manželom do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetná zmluva bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom vo V. A. pod J. D.. XX/XX-X a ohlásená na registráciu dňa 02.04.1982. Stavebným povolením zo dňa 15.06.1983 č. j. R., ktoré vydal bývalý Okresný národný výbor, odbor územného plánovania V. A. bola žalobcom povolená stavba rodinného domu - 1 bytová jednotka, 3 obytné miestnosti, hala, kuchyňa, špajza, 2 kúpeľne, WC, terasa, chodba, schodište, kotolňa, práčovňa, dreváreň, garáž, obytná plocha 65,25 m2, zastavaná plocha 136 m2 na parcele č. EN XX v katastrálnom území C.. V stavebnom povolení sa uvádza, že stavba bude umiestnená na pozemku (polohové osadenie stavby) vo vzdialenosti 3,05m od osi MK. Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 19.09.1986 pod č. XXX/XX, vydaným bývalým Miestnym národným výborom, odborom hospodársko- správnym V. Č. bolo povolené užívanie stavby samostatne stojaceho rodinného domu 1 b. j. s tým, že sa uvádza, že stavba obsahuje 4 obytné miestnosti, kuchyňu, špajzu, kúpeľňu s WC, schodište - chodbu, garáž, práčovňu, kotolňu - uhoľňu, sklad. V odôvodnení sa uvádza, že stavba bola prevedená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní a boli dodržané a splnené podmienky stavebného povolenia. Na základe žiadosti žalobcov im rozhodnutím o určenie súpisného čísla zo dňa 10.05.2012 č. XXX/XXXX bolo Obcou C. určené súpisné číslo XX, a to pre stavbu postavenú v Obci C. na parcele CKN XX/X. Podaním zo dňa 07.06.2012 žalovaný žalobcovi 1/ oznámil, že jeho žiadosť týkajúca sa riešenia problému v súvislosti s pozemkom na parc. č. KN XXX/X bude riešená obecným zastupiteľstvom, resp. bude sa ňou obecné zastupiteľstvo zaoberať až po rekonštrukcii miestnej komunikácie Obce C.. Uznesením zo dňa 20.05.2013 č. k. 2C/117/2012-183 súd ustanovil do konania znalca z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia kartografia a fotogrametria Ing. Pavla Krišpinského, ktorému uložil, aby sa vyjadril k tomu, či rodinný dom žalobcov 1/ a 2/ bol postavený na pôvodných základoch (tak, ako ho zakúpili od manželov K. vzhľadom aj na výpovede svedkov), resp. či presahuje pôvodné základy, a či zasahuje do pozemku žalobcu. Znalec Ing. Pavol Krišpinský podal znalecký posudok č. XX/XXXX a doručil ho súdu 23.08.2013, v závere ktorého uviedol, že dom je postavený na pôvodných základoch tak, ako ho zakúpili žalobcovia od manželov K.C.. Podľa mapových podkladov je časť domu žalobcov označená parc. KN-C č. XXX/XX vo výmere 47 m2 postavená na parcele KN-E č. XXX (KN-C č. XXX/X), ktorá je vedená na Správe katastra vo V. A. na LV č. XXX na Obec C.. Takisto prístrešok pred domom a časť dvora navrhovateľov označená par. KN-C č. XXX/ XX vo výmere 71 m2 sú postavené na parcele KN-E č. XXX (KN-C č. XXX/X), ktorá je vedená na
Správe katastra vo V. A. na LV č. XXX pre Obec C.. Na súdnom pojednávaní dňa 11.11.2014 znalec uviedol, že trvá na závere znaleckého posudku. Znalec ďalej uviedol, že na zodpovedanie tej otázky, či aj prístrešok pre domom žalobcov bol postavený na tých istých základoch, resp. v rámci tých istých hraníc, ako žalobcovia zakúpili predmetné nehnuteľnosti nie je možné zodpovedať, pretože by musel mať k dispozícii vojenské letecké snímky. Podaním zo dňa 20.11.2014 bolo znalcovi uložené vypracovať dodatok k znaleckému posudku za účelom zistenia tej skutočnosti, či prístrešok, ako aj ostatné stavby boli žalobcami postavené na tých pozemkoch, ktoré si navrhovatelia zakúpili od manželov K., resp. či tieto stavby presahujú hranice pôvodných pozemkov. Dňa 08.01.2015 znalec Ing. Pavol Krišpinský doručil súdu doplnok k znaleckému posudku č. XX/XXXX, v ktorom uviedol, že podľa leteckého snímku je vidieť, že dom žalobcov je postavený na pôvodných základoch tak, ako ho zakúpili od manželov K., prístrešok pred domom a časť dvora žalobcov označené ako parc. KN-C č. XXX/XX o výmere 71 m2 sú postavené na parcele KN-E č. XXX (KN-C č. XXX/X), ktorá je vedená na Správe katastra vo V. A. na LV č. XXX na Obec C.. Podaním doručeným súdu 15.04.2015 znalec uviedol, že žalobcovia zakúpili nehnuteľnosť za stavu, keď časť pôvodného starého domu s predzáhradkou (predzáhradka s oplotením podľa uvedenia navrhovateľa) nebola v katastri nehnuteľnosti zameraná - právne usporiadaná
- zaevidovaná, tá časť ležala na obecnom pozemku. V súčasnosti v KN-C sú to parcely č. XXX/XX a XXX/XX. Teda ak žalobca zakúpil pôvodnú parcelu KN-C č. XX podľa evidencie v katastri, časť pozemku pod pôvodným starým domom s predzáhradkou neodkúpil (odkúpil len nadstavbu). Časť nového domu a prístrešok presahujú hranice pôvodného pozemku KN-C č. XX, ktorý bol odkúpený žalobcom. Na súdnom pojednávaní dňa 18.06.2015 bol Ing. Pavol Krišpinský vypočutý ako svedok, nakoľko ukončil činnosť znalca a pri svojom výsluchu uviedol, že podľa údajov z leteckého snímku, ktorý mal k dispozícii a podľa ktorého urobil doplnok k znaleckému posudku nie je možné posúdiť z titulu porastov, ktoré sa tam nachádzajú, v akom rozsahu predzáhradka bola, či pokrýva celú plochu tohto prístrešku, ktorý je postavený pri novostavbe rodinného domu. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o mapový operát v Obci C., tento vznikol v roku 1880, sú tam posuny v niektorých častiach aj o 5 m. Žalovaný predložil odborné vyjadrenie znalca Ing. Jána Šimúna z ktorého záverov vyplynulo, že podľa jemu dostupných dokladov konštatuje, že nie je možné spoľahlivo určiť, či základy terajšej stavby rodinného domu (F.) sa zhodujú so základmi pôvodného rodinného domu (K.) v celom rozsahu. Podľa dostupných mapových a technických podkladov je zrejmé, že došlo k záberu do pozemku žalovaného v takom rozsahu ako je vyznačené v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX. V geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX je správne vykonaná identifikácia na právny stav a z neho jasne vyplýva, že časť domu žalobcov zasahuje do parcely žalovaného EKN č. XXX, na základe toho boli správne vytvorené nové parcely CKN č. XXX/XX a XXX/XX. Podľa geometrického plánu zasahuje predná časť rodinného domu do parcely žalovaného o výmere 47 m2. Znalec ďalej uviedol, že podľa doloženej leteckej snímky z roku 1981 je badateľná zmena oproti mapovým podkladom - katastrálna mapa z roku 1868 a mapa evidencie nehnuteľnosti z roku 1968 (rodinný dom je predĺžený južným smerom do pozemku žalovaného), ale zmenu nie je možné číselne vyjadriť takým spôsobom (meraním alebo odsúvaním), aby spĺňala požadovanú presnosť v zmysle platných technických predpisov na zápis do KN. Nie je možné jednoznačne potvrdiť, že tento posun zodpovedá terajšiemu skutočnému stavu, tak ako bol zameraný v geometrickom pláne č. XXXXXXXX- XX/XXXX. Nedá sa presne číselne určiť posun terajšieho stavu voči predchádzajúcemu, ale z obidvoch snímok - príloha č. 6 a 7, je zrejmé, že súčasný stav nezodpovedá predchádzajúcim stavom, ale nastal posun južným smerom do pozemku žalovaného. Na leteckých snímkach je viditeľný obvod strešného plášťa stavby a nie obvod múru stavby čo nie je to isté a preto pri vyhodnotení z leteckej snímky a vzhľadom k nižšiemu rozlíšeniu by mohlo dôjsť k nepresným výsledkom. Dňa 08.12.2017 žalovaný súdu doručil podanie označené ako “Návrhy a opatrenia k dôkazovému konaniu“, ku ktorému podaniu sa žalobcovia 1/,2/ vyjadrili na pojednávaní dňa 15.03.2018.
17. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa ustanovenia § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
19. Podľa ustanovenia § 868 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983 .Do
času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
20. Podľa ustanovenia § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka( v znení účinnom do 31.01.1991), kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.
21. Podľa ustanovenia § 135a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka( v znení účinnom do 31.01.1991),vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2). Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
22. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 ,130 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v platnom znení),držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
23. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v platnom znení), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
24. Súd pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov vychádzal ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Súd sa preto v prvom rade musel zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tejto súvislosti aj otázkou naliehavého právneho záujmu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Medzi stranami sporu nebolo sporné a je zrejmé, že aj odvolací súd ho považoval za preukázané, že žalobcovia v danom prípade majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko takéto určenie bude podkladom pre zápis vlastníctva, pričom žalobcovia tvrdia, že nadobudli vlastnícke právo vydržaním.
25. Pokiaľ ide o otázku vydržania, z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že podľa Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991 zákon pripúšťal vydržanie vlastníckeho práva len k pozemkom v socialistickom spoločenskom vlastníctve, a zároveň k takým, ktoré boli podľa územného plánu, alebo územného rozhodnutia určené na výstavbu rodinného domu. Táto podmienka v danom prípade splnená nebola, pretože predmetné pozemky boli vo vlastníctve fyzických osôb. Keďže užívanie predmetných nehnuteľností žalobcami pokračovalo i po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho zákonníka po 01.01.1992, v ktorom, je vydržanie upravené odlišne, je potrebné skúmať možnosť nadobudnutia predmetných nehnuteľností vydržaním podľa úpravy účinnej od 01.01.1992 s poukazom na ust. § 868 Občianskeho zákonníka. Podľa platnej občianskoprávnej úpravy sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné započítať aj držbu vykonanú pred 1.januárom 1992. Nemožno totiž prehliadnuť, že už držba na základe ust. § 132a ods. 1 zák. č. 131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia. Nová právna úprava (zák. č. 509/1991 Zb.) držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby. Pričom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti mohli nastať najskôr 1. januára 1992 (rozsudok NS SR č.3Cdo 80/01 z 30.10.2001). Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že posúdenie či je držiteľ dobromyseľný
alebo nie, je treba hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotnej strany sporu a treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec podľa práva patrí (rozsudok NS ČR z 09.11.2000 sp.zn. 22Cdo/1253/99). Z vyššie uvedeného prehľadu právnej úpravy vyplýva, že v priebehu celého rozhodného obdobia, kedy bolo vydržanie prípustné, sa na získanie vlastníckeho práva vyžadovalo naplnenie zákonom stanovených podmienok, a to existencia dobromyseľnej držby veci, uplynutie zákonom stanoveného času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec v držbe - pri nehnuteľnostiach desať rokov a spôsobilosť predmetu vydržania. Jedným z predpokladov vydržania je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci, resp. vykonávanie práva spojené s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec, resp. právo patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená okrem iných aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade, že sú dané právne skutočností, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva, napriek tomu, že v skutočnosti tomu tak nie je. Pre naplnenie dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nepôsobí bezprávie, ale je treba pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo právo náleží. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno ale o nej usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí musí byť preto podložené konkrétnymi objektívnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo dôvodné. Zo zákona vyplýva, že držiteľ musí byť v dobrej viere vzhľadom ku všetkým okolnostiam. Či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, treba preto vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska - osobného presvedčenia samotného držiteľa a vždy je treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Ustálený výklad a judikatúra definujú oprávnenú držbu, ako jednu z nevyhnutných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ako faktické ovládanie veci spojené s vôľou nakladať s touto vecou ako so svojou, v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe teda musia byť splnené tri základné zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, t.j. všetky súčasne, a nesplnením čo i len jednej z nich nie je možné považovať držbu za oprávnenú. Týmito podmienkami sú: 1./ faktické ovládanie veci, tzv. panstvo nad vecou, 2./ vôľa nakladať s vecou ako so svojou, t.j. správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, 3./ dobrá viera, že vec držiteľovi patrí, pričom túto dobromyseľnosť je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, t.j. z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno síce priamo dokázať, možno však o nej usudzovať z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, aj patrí. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v konaní preukázať držiteľ veci. Strata dobromyseľnosti držiteľa veci nastane v okamihu, keď sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vzbudiť pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá spoľahlivo usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z titulu vydržania je oprávnená držba po dobu 10 rokov, tak ako to ustanovuje § 134 ods. 1 Obč. zákonníka. S poukazom na judikatúru súd ďalej uvádza, že vydržanie aj iba časti parcely je v zásade možné. Je to najmä v prípadoch, keď niekto nadobudne vlastníctvo k pozemku a súčasne sa uchopí držby časti alebo celého susedného pozemku. Právnym titulom vydržania je v takom prípade nadobúdací titul ku skutočne vlastnenému pozemku, i keď ide o tzv. putatívny titul, je postačujú (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1398/2000).Podľa súdnej judikatúry tiež platí, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom i tejto časti. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná i z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že plocha - výmera držaného pozemku zodpovedá ploche uvedenej v nadobúdacom titule. Podmienkou teda je, aby držal sporný pozemok na základe ospravedlniteľného omylu. Na uchopenie sa držby pozemku, resp. jeho časti, je potrebné, aby predmet držby bol nezmeniteľný a kedykoľvek reprodukovateľný. Tak tomu býva spravidla napr. keď sa nový nadobúdateľ uchopí súčasne s držbou pozemku nadobudnutého podľa právneho titulu držby časť, či celý susedný cudzí pozemok, ktorý je však „oplotený" s pozemkom podľa titulu nadobudnutým, prípadne získa stavbu, ktorá sa čiastočne nachádza na cudzom susednom pozemku. Ak však nadobudnutý pozemok nie je plotom ani stavbou od susedného cudzieho pozemku oddelený a neexistujú ani iné v prírode alebo ľudskou činnosťou vytvorené trvalé útvary, podľa ktorých by mohla byť hranica aspoň vymedzená, potom len zo zahájenia stavby na nadobudnutom pozemku a to aj na časti susedného pozemku, nie je možné o tejto časti susedného pozemku, bez ďalšej relevantnej skutočnosti podľa naznačeného, uvažovať ako o spôsobilej na vydržanie. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo/7/2012, podľa ktorého ak držiteľ pozemku tento užíval pred 1. januárom 1992 domnievajúc sa, že mu patrí právo osobného užívania pozemku a ak užíval tento pozemok od 1. januára 1992 domnievajúc sa, že je vlastníkom pozemku , potom sa držba pozemku pred 1. januárom 1992 započíta do doby potrebnej na vydržanie. To z dôvodu, že držba pozemku pred 1. januárom 1992 napĺňa pojem „oprávnená držba" definovaný v citovanom § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo držiteľ pozemku má za to, že mu „právo patrí". Ak je totiž držba pozemku podľa tohto ustanovenia oprávnená, nemožno ju charakterizovať ako „neoprávnenú" pre účely vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Tiež preto, že ustanovenie citovaného § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka výslovne umožňuje započítať na účely vydržania aj oprávnenú držbu právnych predchodcov práva osobného užívania. Je pritom irelevantné, že toto ustanovenie upravuje oprávnenú držbu právneho predchodcu súčasného oprávneného držiteľa. Ak si totiž oprávnený držiteľ môže započítať oprávnenú držbu práva osobného užívania svojho právneho predchodcu, potom o to viac si môže započítať vlastnú oprávnenú držbu práva osobného užívania pozemku, ktorý držal pred 1. januárom 1992. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2001, sp. zn. 3 Cdo 80/01, publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 83/2002. „vlastníkom nehnuteľností sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992, do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom". V odôvodnení tohto rozhodnutia najvyšší súd konštatoval, že podľa platnej právnej úpravy (od novelizácie Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1992), sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu troch, resp. desať rokov, žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v dispozícii (nadobudnutie vlastníctva) nestanovuje. Preto možno dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho zákonníka splnené predpoklady stanovené v hypotéze citovanej právnej normy. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj držbu, vykonávanú pred 1. januárom 1992. V tomto smere totiž nemožno prehliadnuť, že už držba na základe ustanovenia § 132a ods. 1 zákona č. 131/1981 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia, súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava (zákon č. 509/1991 Zb.) držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t.j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať najskôr 1. januárom 1992. Súd považoval za jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že v danom prípade došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k sporným pozemkom. Žalobcovia preukázali, že vstúpili do držby predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.01.1982, ktorá bola registrovaná pod č. J. D.. XX/XX. Dňa 13.06.1983 bolo žalobcom vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu pričom kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie rodinného domu bolo vydané dňa 19.09.1986, žalobcovia od nadobudnutia tieto nehnuteľnosti užívali nepretržite. Fakticky sa ujali držby predmetných nehnuteľností a na základe týchto skutočností sa dôvodne považovali za vlastníkov, keď nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá vzbudiť u nich dôvodné pochybnosti o opaku. Začiatkom roka 2012 žalobcovia zistili nezrovnalosti a až po vypracovaní geometrického plánu zistili, že užívajú aj časti pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Vypočutí svedkovia P. B., V. X., F. B., Š. J., P. G., pri svojom výsluchu potvrdili, že nový rodinný dom sa osadil do tých istých základov, kde
sa nachádzal pôvodný rodinný dom, pričom nedošlo k posunutiu stavby smerom do cesty. Svedkovia P. B., V.É. X., F. B. potvrdili, že pred pôvodným starým rodinným domov sa nachádzalo priedomie, resp. predzáhradka. Skutočnosť, že rodinný dom mal na priedomí vybudovaný tzv. gang potvrdil aj svedok P. K., ktorý uviedol, že pred priedomím sa nachádzala záhradka, v ktorej mal jeho otec nasiatu trávu, boli tam zabité drevené koly, aby autá neprešli do záhradky, pretože pre domom sa nachádzala poľná cesta, ktorú využívalo bývalé družstvo na cestu do Obce D.. Svedok E. U. pri svojom výsluchu potvrdil, že pokiaľ ide o katastrálne mapy v H. C., tieto sú nepresné, ide tam o presnosť 4. triedy, pričom v minulosti sa pokiaľ ide o predmetnú nehnuteľnosť stala chyba vo vyznačení v katastrálnej mape a táto nepresnosť sa potom následne ďalej prenášala. Taktiež aj svedok Ing. Rajmund Nedeľa uviedol, že odchýlky pokiaľ ide o evidenciu v stave CKN a EKN nie je možné určiť a jediným riešením by bolo vykonanie pozemkových úprav celej obce a vypracovanie geometrického plánu. Skutočnosti ohľadom nepresnosti uviedol aj znalec Ing. Pavol Krišpinský, ktorý poukázal na to, že ide o mapové podklady, ktoré boli vytvorené ešte v roku 1880. Tiež súd poukazuje na to, že pokiaľ aj žalovaný predložil odborné vyjadrenie Ing. Šimúna, aj tento v záveroch odborného vyjadrenia uviedol, že nie je možné spoľahlivo určiť, či základy terajšej stavby rodinného domu sa zhodujú so základmi pôvodného rodinného domu, pričom podľa dostupných mapových a technických podkladov je zrejmé, že došlo k záberu do pozemku žalovaného v takom rozsahu ako je to vyznačené v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX. Je nesporné, že mapové podklady, na ktoré poukazoval žalovaný boli vytvorené ešte v roku 1880, neboli obnovované, pričom aj svedkovia E. U. a Ing. Krišpinský vo svojich výpovediach potvrdili, že sa jedná o mapové podklady, ktoré nie sú presné a nemožno na základe nich jednoznačne určiť hranicu užívania. Ďalej sa súd stotožňuje s tým, čo uviedol právny zástupca žalobcov 1/, 2/, pokiaľ ide o vyznačený posun na mape z roku 1981, jedná sa o stav, ktorý sa žalobcov nedotýkal, pretože v tom čase boli ešte vlastníkmi nehnuteľnosti manželia K. a žalobcovia predmetný dom nadobudli až v roku 1982, čo nasvedčuje tomu, že žalobcovia kúpili nehnuteľnosti, ktoré už stáli na cudzom pozemku. Po doplnení dokazovania mal súd za to, že žalobcovia boli oprávnenými držiteľmi, nehnuteľnosti mali v držbe nepretržite od ich nadobudnutia t.j. od roku 1982, išlo spôsobilý predmet vydržania, žalobcovia boli dobromyseľní nakoľko vstúpili do držby nehnuteľností v takom rozsahu, ako ich nadobudli od svojho právneho predchodcu Š. K., pričom mali za to, že kúpnou zmluvou nadobudli aj časti pozemkov, ktoré sú označené v geometrickom pláne ako parcely č. XXX/XX a XXX/XX. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobcovia splnili zákonom požadované predpoklady pre vydržanie, pričom vydržacia doba začala plynúť dňom uzavretia kúpnej zmluvy teda dňa 22.01.1982 a uplynula po 10 rokoch dňa 22.01.1992, kedy sa stali vlastníkmi sporných nehnuteľností, preto potom ich žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Pokiaľ krajský súd uviedol, že by súd mal skúmať tú skutočnosť, či nedošlo k vydržaniu zo strany ich právnych predchodcov v tomto smere súd poukazuje na to, že právny zástupca žalobcov 1/, 2/ uviedol, že je veľmi ťažké zaujať stanovisko, či došlo k vydržaniu zo strany ich právnych predchodcov, pričom v tomto smere neoznačil žiadne dôkazy a súd v rámci kontradiktórnosti konania už žiadne dokazovanie nevykonal. Taktiež zamietol návrh na doplnenie dokazovania v zmysle podania žalovaného zo dňa 08.12.2017 označeného ako „Návrhy a opatrenia k dôkazovému konaniu“, ku ktorému podaniu sa žalobcovia 1/, 2/ vyjadrili na pojednávaní dňa 15.03.2018. V tomto podaní žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti a okrem toho krajský súd v odôvodnení rozsudku, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu uviedol, že argumentácia odvolateľa, teda žalovaného týkajúca sa postupu žalobcov pri zhotovovaní stavieb na sporných nehnuteľnostiach vo vzťahu k splneniu povinnosti určitými stavebnými predpismi spadá do oblasti verejného práva, nie do práva súkromného, čo bolo dôvodom, pre ktorý ani odvolací súd nezistil potrebu vykonať dokazovanie navrhnuté odvolateľom, ktorý sa môže domáhať nápravy v zmysle hore uvedeného.
26. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to na základe zásadu úspechu. Žalobcovia mali vo veci plný úspech, preto im potom súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.