Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-386-2017.pdf
PDF · 89.34 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/386/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne B. C., nar. X.X.XXXX, bytom F. R., G. XXX/X, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, o zaplatenie 913,12 eur, o odvolaní žalobkyne aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.5.2017 č.k. 13C/184/2016-18 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 47,02 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 671,27 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 47,02% a žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok z návrhu v sume 55,00 eur.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne na zaplatenie 913,12 eur, ktorého sa voči žalovanému domáhala titulom bezdôvodného obohatenia na základe tvrdenia, že jej už neb. manžel uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, ktorú pre nedostatok zákonných náležitostí považuje za bezúročnú a bezodplatnú. Manželovi bol poskytnutý úver vo výške 1.251,88 eur, tento však žalovanému zaplatil na splátkach sumu 2.165,00 eur a z tohto dôvodu predstavuje rozdiel v uvedených sumách vo výške 913,12 eur ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 13C/29/2014 zistil, že manžel žalobkyne uzavrel s terajším žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere dňa 22.10.2009, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 1.493,73 eur. Tento úver mal splatiť v 36 mesačných splátkach po 84,11 eur. V zmluve bola určená RPMN vo výške 65,90% a ročná úroková sadzba dohodnutá na 68,83%. Z karty klienta zistil, že manžel žalobkyne zaplatil žalovanému splátkami celkovú sumu 2.165,00 eur. Vyhodnotením uvedenej zmluvy súdom v konaní 13C/29/2014 tento konštatoval, že v čase uzavretia zmluvy bol priemerný ročný úrok pre spotrebiteľské úvery iba vo výške 14,92% ročne. Priemerná ročná miera nákladov vo výške 65,90%, pričom RPMN pre túto zmluvu žalovaný určil až vo výške 95,5%. Z uvedených skutočností vyvodil, že výška úrokov, ako aj výška RPMN stanovená žalovaným bola v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu konania vedeného pod sp.zn. 13C/29/2014 pôvodný žalovaný N. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho právnou nástupkyňou
sa stala jeho manželka B. C., nar. X.X.XXXX a to na základe osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Martinom Seleckým, notárskym kandidátom povereným JUDr. Vierou Seleckou, notárkou v obvode Okresného súdu Trebišov pod č. Dnot 260/2014, 9D 750/2014 zo dňa 5.2.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.2.2015. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 457, § 458, 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor neb. N. C. bezdôvodne obohatil o sumu 671,27 eur (rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1.493,73 eur a sumou zaplatenou žalovanému vo výške 2.165,00 eur) a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy žalobkyni. S poukazom na to, že táto sa v konaní domáhala zaplatenia sumy 913,12 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 2 CSP a s poukazom na celkový úspech žalobkyne v pomere 47,02 % priznal v takomto rozsahu aj náhradu trov konania a s poukazom na oslobodenie žalobkyne od súdnych poplatkov ako spotrebiteľky a skutočnosť, že táto bola zo svojim nárokom v konaní úspešná, zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku.
4. Proti rozsudku podali včas odvolanie tak žalobkyňa, ako aj žalovaný. Žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok zmeniť v jeho zamietavom výroku a jej žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať jej náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. V odvolaní uviedla, že súhlasí so záverom súdu, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, má však za to, že nakoľko sa vo veci konajúci súd nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi, dospel k nesprávnemu záveru ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia. Konštatovala, že v zmluve o revolvingovom úvere je uvedené, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.493,73 eur, avšak tento údaj je nesprávny. Tomuto bol ešte pred poskytnutím úveru automaticky zrazený z úveru poplatok za poskytnutie služby vo výške 241,85 eur, čo považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže žalovaný bez toho, aby žalobca využil túto službu, automaticky zrazil uvedený poplatok z istiny úveru. Jej manželovi teda v skutočnosti nebol poskytnutý úver v takej výške ako to deklaruje zmluva o úvere, ale o sumu zníženú o vyššie uvedený poplatok. Ako ďalšiu odvolaciu námietku uviedla, že počas konania došlo k porušeniu jej práv na spravodlivý proces v takej miere, že to viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu. Uviedla, že súd nariadil pojednávanie na deň 11.1.2017 o 10,00 hod. Vzhľadom k mimoriadnej situácii, ktorá nastala na súde (evakuácia zapríčinená nahlásenou bombou), ako aj práceneschopnosťou sudkyne došlo k zrušeniu pojednávania a k jeho odročeniu. Následne súd vyhlásil nový termín pojednávania na deň 12.5.2017, na ktorý však predvolal iba žalovaného. Pochybil teda, pokiaľ na pojednávanie nepredvolal aj právneho zástupcu žalobcu a takto došlo k závažnému porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces. Dôsledkom pochybenia súdu žalobca nemohol argumentovať a súdu poukázať na to, že reálna výška poskytnutého úveru bola nižšia ako tá, ktorú uvádza predmetná úverová zmluva.
5. Žalovaný vo svojom odvolaní žiadal rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP. V odvolaní uviedol, že napáda závery súdu prvej inštancie ohľadne výšky odplaty za úver. Má za to, že pre posúdenie otázky výšky odplaty za požičanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o revolvingovom úvere, je relevantné ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 22.10.2009. Uvedené ustanovenie má ako lex specialis aplikačnú prednosť pred právne neurčitými pojmami (a normami, ktoré ich obsahujú - § 39 OZ, dobré mravy a pod.). Má za to, že zákonodarca výslovne reguloval výšku odplaty exaktným údajom a túto úpravu nie je možné obchádzať či popierať spôsobom striktného porovnávania úrokových sadzieb bankových a nebankových subjektov. Poukázal na ust. § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého „odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády“. S poukazom na znenie § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa upravuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, má za to, že maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver aký bol poskytnutý manželovi žalobkyne, bola v zmysle uvedeného 77,76%. Výška odplaty stanovená na základe dohody o celkových nákladoch i dohodnutej výške v zmluve (68,83%) neprevyšuje maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je preto v súlade s platnou právnou úpravou a nepredstavuje žiadny rozpor so zákonom.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle odvolacích námietok tak žalobkyne, ako aj žalovaného postupom podľa § 380 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne ani žalovaného nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a to dôkazmi, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili, takto vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 CSP, vec aj správne právne posúdil aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.
8. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobkyne, v ktorej táto namieta porušenie jej procesných práv súdom prvej inštancie tým, že jej právny zástupca nebol predvolaný na pojednávanie vytýčené vo veci na deň 12.5.2017 a takto malo byť porušené jej právo na spravodlivý proces. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že na toto pojednávanie bol predvolaný právny zástupca žalobkyne - advokát JUDr. Peter Rybár elektronickou formou a toto predvolanie mu bolo doručené dňa 15.3.2017. Tento právny zástupca sa pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť na pojednávaní včas neospravedlnil. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobkyne ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia tak, ako túto súd prvej inštancie ustálil na sumu 671,27 eur. Z obsahu spisu totiž nevyplývajú skutkové tvrdenia žalobkyne, na ktorých zakladá túto odvolaciu námietku a to, že jej manželovi žalovaný nevyplatil úver v sume, v akej mu tento bol schválený, teda vo výške 1.493,73 eur z dôvodu, že z uvedenej sumy mu bolo automaticky žalovaným zrazené 241,85 eur ako poplatok za poskytnutie služby. Takéto skutkové tvrdenie žalobkyňa uviedla poprvýkrát až vo svojom odvolaní a toto predstavuje tzv. novotu v odvolacom konaní a keďže toto nepredstavuje žiadnu z výnimiek uvedenú v ust. § 366 písm. a/ až d/ CSP, nemohol k nej už odvolací súd prihliadnuť.
9. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej tento napáda závery súdu prvej inštancie ohľadne výšky odplaty dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere s právnym predchodcom žalobkyne. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že platnosťou časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu sa vyporiadaval už Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp.zn. 13C/29/2014. Tento uzavrel, že žalovaný stanovil úrok v zmluve vo výške 68,83% ročne a taktiež ročnú priemernú mieru nákladov vo výške 65,95%, ktoré súd vyhodnotil tak, že požadovaný úrok, ako aj požadovaná sadzba RPMN nie je v zákonom dovolenej výške a preto s poukazom na ust. § 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka konštatoval neplatnosť zmluvy v tejto časti. Takýto záver bol aj podkladom pre zamietavý výrok, ktorým zamietol žalobu PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. voči B. C. o zaplatenie sumy 862,96 eur. Proti tomuto rozsudku terajší žalovaný (PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.) odvolanie nepodal a tento nadobudol právoplatnosť dňa 7.6.2016. Z uvedeného vyplýva, že otázka, ktorú žalovaný namieta v odvolaní týkajúca platnosti časti zmluvy - odplatnosti úveru bola už v súdnom konaní medzi rovnakými účastníkmi právoplatne vyriešená a preto súd v prebiehajúcom konaní medzi rovnakými účastníkmi už nemá možnosť opätovne vyhodnocovať rovnakú spornú otázku, ale pre jej posudzovanie musí vychádzať zo záverov, ktoré v tejto otázke zaujal súd už v predchádzajúcom právoplatne skončenom konaní. Odvolací súd preto nepovažuje dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej tento spochybňuje správnosť záveru súdu prvej inštancie k spornej otázke.
10. S poukazom na tieto závery považuje odvolací sú rozsudok súdu prvej inštancie tak v jeho vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania za správny a preto ho potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
11. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Predmetom odvolacieho konania bola hodnota sporu 913,12 eur a s poukazom na výsledok odvolacieho konania možno konštatovať úspech žalobkyne vo výške 671,27 eur, čo predstavuje 73,51% a úspech žalovaného vo výške 241,85 eur, čo predstavuje 26,49%. Výsledný pomer úspechu je úspech žalobkyne v rozsahu 47,02% (73,51-26,49) a v takomto rozsahu odvolací súd priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).