Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-41-2017.pdf
PDF · 137 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/41/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcov 1/ Y. K., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. I. XX a 2/ O. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, obidve zastúpené JUDr. Jánom Repášom, advokátom, so sídlom AK vo Zvolene, Trhová 1457/4, 960 01, proti žalovanej Z. O., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, zastúpenej JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, advokátkou, so sídlom AK vo Zvolene, Bystrický rad 453/77, 960 01, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 9C/37/2010-394 zo dňa 24.10.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o určení neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 02.04.2007, uzavretej medzi T. T., rod. K., nar. XX.XX.XXXX ako darkyňou a Z. O., rod. V., nar. XX.XX.XXXX ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Z. dňa 28.08.2008 pod č. V2383/2008 a v treťom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že „darovacia zmluva zo dňa 02.04.2007, uzavretá medzi T. T., rod. K., nar. XX.XX.XXXX ako darkyňou a Z. O., rod. V., nar. XX.XX.XXXX ako darovanou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Z. dňa 28.08.2008 pod č. V2383/2008 je neplatná“ (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a o trovách rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok). 1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobkyne sa domáhali žalobou zo dňa 08.03.2010 voči žalovanej určenia neplatnosti darovacej zmluvy a určenia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Okresný súd vychádzal zo skutkového stavu, že dňa 28.02.2008 uzavreli žalobkyne ako obdarované darovaciu zmluvu s darkyňou T. T., rod. K., ktorá dňa XX.XX.XXXX zomrela. Predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa a vedené v katastrálnom území X. I., obec X. I., zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra Z. na LV č. XXX ako parcely registra „C,“ evidované na katastrálnej mape KN parcela č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1150 m2 a na KN parcela č. XX postaveného rodinného domu so súpisným číslom XX, spolu so všetkým súčasťami a príslušenstve, zriadeného na pozemku KN parcela č. XX, vedľajších stavieb k domu prislúchajúcich, a to komory, maštale, drevárne, skladov a chlievov, prevádzkovej stavby k domu prislúchajúcej, a to humna, oplotenia, vonkajších úprav k domu prislúchajúcich v prospech obdarovaných do ich podielového spoluvlastníctva. Každá obdarovaná nadobudla darom spoluvlastnícky podiel k predmetu daru v podiele 1/2 v pomere k celku. 1.2 Rozsudkom Okresného súdu Zvolen dňa 13.05.2008 v konaní vedenom pod sp.zn. 5P/144/2008, právoplatným a vykonateľným dňa 21.05.2008, súd schválil právny úkon - darovaciu zmluvu zo dňa 28.02.2008, uzavretú medzi darkyňou a obdarovanými, v tom čase maloletými deťmi Y. V., nar. XX.XX.XXXX a O. V., nar. XX.XX.XXXX. Neskôr v rámci vkladového konania žalobkyne zistili, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 28.02.2008, boli na základe inej darovacej zmluvy zapísané v celosti na žalovanú.
1.3 Na základe žiadosti žalobkýň zo dňa 02.02.2010 Správa katastra Z. listom zo dňa 12.02.2010 oznámila žiadateľkám a predložila im darovaciu zmluvu zo dňa 02.04.2007, uzavretú medzi darkyňou T. T., rod. K. a obdarovanou Z. O., rod. V., t.j. žalovanou. Z predloženej darovacej zmluvy bolo zistené, že podpis darkyne bol na nej osvedčený dňa 31.12.2007 Matričným úradom v obci Senohrad. 1.4 Žalobkyne tvrdili, že T. T. bola osoba ťažko zdravotne postihnutá, bola imobilná a od mája 2007 bola denne v opatere svojho syna Y. V., jeho manželky a žalobkýň v obci X. I.. Preto je vylúčené, aby sa v decembri 2007 mohla fyzicky nachádzať v obci U. a pred matrikou podpísať darovaciu zmluvu v prospech žalovanej. Ďalším dôvodom spochybnenia overovacieho zápisu bola skutočnosť, že darkyňa bola od 28.12.2007 spolu so žalobkyňami u svojho bývalého zaťa U. K. vo P. I., kam pricestovali dňa 28.12.2007 osobným motorovým vozidlom, ktoré viedol Y. K.. Žalobkyne sa spolu s darkyňou na tomto mieste zdržali do 05.01.2008, kedy ich odviezol L. R. k H. I. do X. X., kde prespali a na druhý deň 06.01.2008 sa vrátili späť do obce X. I.. 1.5 Porovnaním podpisu na darovacej zmluve zo dňa 02.04.2007 a zo dňa 28.02.2008 je zrejmé, že darovaciu zmluvu zo dňa 02.04.2007 s overením podpisu dňa 31.12.2007 na Obecnom úrade U. nepodpísala darkyňa T. T.. S najväčšou pravdepodobnosťou došlo zo strany žalovanej k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Tvrdenia o nepravosti podpisu darkyne na darovacej zmluve zo dňa 02.04.2007 žalobkyne opierali o komparáciu s podpismi na darovacích zmluvách, služobnom príkaze SSE zo dňa 10.02.2005, podpisu v matričnej knihe obce X. I. zo dňa 04.03.2008, Dodatku ku zmluve o pripojení zo dňa 06.05.2002, ako aj podpisom na návrhu na vklad vlastníckeho práva. 1.6 Žalovaná tvrdila, že sa 6,5 roka starala o manžela T. T., ktorá bola jej matkou, hoci Y. T. nebol zapísaný v jej rodnom liste ako jej otec; bol druhým manželom jej matky. K matke chodievala pravidelne, varila jej, prala, a to od roku 2002 až do jej smrti. Y. T. rodinný dom poopravoval, vymaľoval, prerobil elektrinu. Jej matka mala problémy s nohami, na jednej nohe mala otvorenú ranu. V januári 2007 matku odviezla do nemocnice, kam predtým na chodievala preväzy sanitkou, do nemocnice následne odviezla aj jej manžela, kde obaja zostali od 18.01. do 21.01.2007, kedy Y. T. zomrel. Matka ešte týždeň po pohrebe bola hospitalizovaná v nemocnici, potom si ju priviezla do U., kde ju ubytovala v prenajatej miestnosti blízko jej bydliska a starala sa tam o ňu 4 mesiace. V máji 2007 sa matka pýtala domov do X. I. a od uvedeného obdobia tam bývala. Následne jej matka darovacou zmluvou zo dňa 02.04.2007 uvedený dom previedla, pričom túto zmluvu sama podpísala až 31.12.2007 z dôvodu, že poberala dávku na bývanie a požiadala žalovanú, aby nedala darovaciu zmluvu zavkladovať na katastri, aby o túto dávku neprišla. V roku 2007 odišla matka na návštevu na Silvestra k zaťovi U. K., kam ju priviezol jeho brat Y. K.. U svojho zaťa bola na návšteve od 28.12.2007 do 06.01.2008. Dňa 30.12.2007 jej matka zatelefonovala, že nemá lieky a poprosila ju, aby jej ich doniesla. Požiadala ju, aby priviezla so sebou matrikárku na overenie podpisu na darovacej zmluve, ktorú mala u seba vo P. I.. Žalovaná jej odovzdala lieky, matrikárka overila za prítomnosti vnučky H. K. matkin podpis a po overení podpisu matrikárka, žalovaná, aj manžel matrikárky Y. R., ktorý ich tam priviezol, z P. I. odišli. 1.7 Uvedené skutočnosti potvrdila svedkyňa T. R. (č.l. 99), svedok Y. R., manžel matrikárky (č.l. 148), H. K. (č.l. 97), L. R. (č.l. 96) a Y. K. (č.l. 94 p.v.). Na druhej strane svedkyňa H. I. (č.l. 95 p.v.) potvrdila, že žalovaná sa starala o svoju matku, ale tiež aj to, že jej nebohá T. T. za svojho života povedala, že svoj majetok daruje vnúčatám Y. a O. V., pretože sa o ňu starali; tiež svedok L.. Y. L., ktorý bol starostom obce X. I. a overoval podpis T. T. na nejakej darovacej zmluve v mesiaci marec v roku 2008, kedy vzhľadom na zlý zdravotný stav darkyne jej podpis aj s overovacou knihou bol overovať u nej doma v prítomnosti žalobkýň a rodičov žalobkýň (č.l. 93 p.v.). 1.8 Uznesením č.k. 9C/37/2010-176 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Bc. B., ktorému uložil povinnosť zodpovedať na otázku, či T. T. je autorkou podpisu na darovacej zmluve zo dňa 02.04.2007. Znalec v záveroch znaleckého posudku č.18/2014 uviedol, že podpisy na porovnávacom materiáli s vysokou pravdepodobnosťou písala osoba, od ktorej pochádzal porovnávací materiál, a to podpis darkyne na zmluve o dodávke plynu zo dňa 11.05.2007, fotokópia porovnávacieho podpisu na čestnom prehlásení overenom dňa 08.01.2007 a fotokópia porovnávacieho podpisu na vyhlásení o majetku a úsporách, overenom dňa 01.12.2006. Uviedol, že za predpokladu, že tieto porovnávacie podpisy podpísala nebohá T. T., tak sporné podpisy na darovacej zmluve zo dňa 02.04.2007, overenej 31.12.2007, s vysokou pravdepodobnosťou písala T. T.. Znalec však uviedol aj to, že sporné podpisy na darovacej zmluve zo dňa 02.04.2007 pravdepodobne nepísala osoba, od ktorej pochádzal porovnávací materiál, a to originálny podpis na darovacej zmluve zo dňa 28.02.2008, podpis na plnej moci zo dňa 13.03.2007, podpis na doručenke zo dňa 20.04.2007, podpis na potvrdení o zaplatení súdneho poplatku zo dňa 03.05.2007 a originálny porovnávací podpis v osvedčovacej knihe obce X. XC/XX/ XXXX, na strane 5 po poradovým číslom 1 zo dňa 04.03.2008. Vzhľadom na nejednoznačnosť záverov znaleckého posudku znalca Bc. T. B. a v nadväznosti na vyjadrenia sporových strán súd uznesením sp.zn. 9C/37/2010 zo dňa 26.08.2014 v spojení s uznesením č.k. 9C/37/2010-302 zo dňa 04.11.2014 nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie, pričom ustanovil na vypracovanie znaleckého posudku znalkyňu L.. Q. U., ktorej uložil za úlohu oboznámiť sa so spisovým materiálom sp.zn. 9C/37/2010, oboznámiť sa s podaním právneho zástupcu žalovanej zo dňa 04.07.2014 a doplniť znalecký posudok č. 18/2014 v zmysle podania právneho zástupcu žalovanej zo dňa 04.07.2014. Dňa 11.11.2015 znalkyňa doručila súdu znalecký posudok č. 61/2015, v ktorom uviedla, že kurzívny podpis na znenie T. T. v osvedčovacej knihe obce U., nachádzajúci sa pod poradovým číslom XXX-XXX a podľa záznamu v knihe bol osvedčený dňa 31.12.2007, vyhotovil identický pisateľ ako sporné podpisy (podpis na darovacej zmluve zo dňa 02.04.2007, overený dňa 31.12.2007). Znalkyňa zároveň uviedla, že tento podpis vykazuje rozdielne rukopisné charakteristiky oproti spontánnemu podpisu T. T.. 1.9 Okresný súd, opierajúc svoje rozhodnutie o ustanovenie §34, §37 ods. 1, §40 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj len „OZ“) dospel k záveru, že nebohá T. T. nepodpísala darovaciu zmluvu zo dňa 02.04.2007, ktorej podpis mal byť overený 31.12.2007, pretože ani zo záveru znaleckého posudku Bc. T. B., ani zo znaleckého posudku L.. Q. U. jednoznačne nevyplýva, že dotknutú darovaciu zmluvu nesporne podpísala nebohá T. T.. Záver znaleckého posudku Bc. T. B. hovorí len o vysokej pravdepodobnosti a pravdepodobnosti sporných podpisov na S-1, S-2, pričom na porovnanie záverov otázky vysokej pravdepodobnosti a záverov otázky pravdepodobnosti použil porovnávací materiál, ktorý aj v prvom aj v druhom prípade mala podpísať nebohá T. T.. Aj znalkyňa L.. Q. U. vo svojom posudku uvádza, že kurzívny podpis na znenie T. T. v osvedčovacej knihe obce U. vyhotovila - identický pisateľ tá istá osoba, ktorá podpísala aj darovaciu zmluvu, vyhotovenú dňa 02.04.2007, no v závere svojho posudku uviedla poznámku, že podpis na znenie T. T. v osvedčovacej knihe obce U. vykazuje rozdielne rukopisné charakteristiky, ako spontánny podpis T. T.. Len na základe tejto poznámky sa súd skôr priklonil k tomu, že podpis T. T. ako darkyne na darovacej zmluve zo dňa 02.04.2007 sa skôr javí ako nepravdepodobný. K záveru o neplatnosti napádanej darovacej zmluvy súd viedla aj preukázaná skutočnosť, že žalovaná uzavrela so žalobkyňami darovaciu zmluvu dňa 28.02.2008, ktorú vlastnoručne podpísala pred starostom obce X. I., kde sa súdu javila výpoveď tohto svedka ako presvedčivá a pravdivá. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že nebohá T. T., či už koncom roku 2007 alebo začiatkom roku 2008 trpela závažnou duševnou poruchou, resp. iným zdravotným postihnutím, ktorého dôsledkom by bola dezorientácia v čase a priestore. Z uvedeného potom vyplýva, že darkyňa by si musela byť vedomá toho, že nemôže (vo februári 2008) darovať niečo, čo už mala reálne darovať koncom roku 2007. Ani jedna zo sporových strán súdu nepredložila dôkaz (čo im po 01.07.2016 zo zákona priamo vyplýva) svedčiaci o nespôsobilosti alebo závažnom duševnom ochorení darkyne, či už koncom roku 2007 alebo začiatkom roku 2008. 1.10 Preto súd žalobe vyhovel v časti, ktorou sa žalobkyne domáhali určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 02.04.2007 (súdom nesprávne uvedené 04.02.2007 - poznámka odvolacieho súdu, viď č.l. 401). 1.11 Nárok žalobkýň na určenie ich podielového spoluvlastníctva každej v 1/2 k celku k dotknutým nehnuteľnostiam súd zamietol, pretože tieto sa nemohli domáhať určenia vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, pretože toto vlastnícke právo nepreukázali. Súdu predložili len rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5P/144/2008-15, ktorým bol schválený právny úkon - darovacia zmluva zo dňa 28.02.2008, uzavretá medzi darkyňou T. T. a obdarovanými maloletými deťmi V., t.j. žalobkyňami, ktorú za ne uzavreli ako zákonní zástupcovia rodičia. Týmto rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2008, súd len právne predpísaným spôsobom schválil legitimitu právneho úkonu nadobudnutia daru od obdarovanej maloletými deťmi. Vlastníkmi by sa obdarované stali až konštitutívnym zápisom (rozhodnutím o povolení vkladu) ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. K tomuto však objektívne nedošlo, a preto žalobkyne ani nemohli preukázať naliehavý právny záujem na žalobe v tejto časti, preto súd žalobu v druhej časti zamietol. 1.12 O trovách konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1, 2, §262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“), pričom s poukazom na výsledok sporu, kedy bola tak jedna ako aj druhá strana úspešná len v časti, preto žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalovaná. Nesúhlasila s výrokom I., ktorým súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 02.04.2007 je neplatná, a s výrokom III., ktorým určil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože tieto výroky považuje za nesprávne, nezákonné a arbitrárne v zmysle §355 ods. 1 C.s.p. z dôvodov §365 ods. 1 písm. d), e), f), h) C.s.p.. Zdôraznila, že žalobkyne nepreukázali naliehavý právny záujem na podanej žalobe, a to nielen vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, ale aj v časti na určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 02.04.2007, a to s poukazom na §137 písm. c) C.s.p.. Z obsahu žaloby vyplýva, že sa jedná o tzv. určovaciu žalobu. Predpokladom procesnej prípustnosti takejto žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, t.j. základnou procesnou podmienkou na to, aby súd vôbec pristúpil k vykonávaniu ďalšieho dokazovania vo veci samej. Poukázala na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 49/2003, 5Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012, 2Cdo 110/2009 zo dňa 25.05.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo 366/2015 zo dňa 20.05.2015. U oboch žalobkýň neexistuje stav objektívnej právnej neistoty, lebo vyhovením ich žalobe, t.j. určením neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 02.04.2007 sa ich právne postavenie nijako nezmení, pretože by sa nestali ani vlastníčkami dotknutých nehnuteľností, vlastnícke právo na nich nikdy neprešlo a dokonca neprichádzajú do úvahy ani ako dedičky po zomrelej darkyni T. T., keďže určením neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 02.04.2007 by sa dotknuté nehnuteľnosti stali novo objaveným majetkom po poručiteľke T. T.. Preto je v tomto prípade naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy vylúčený objektívne a neboli splnené procesné podmienky v zmysle §137 písm. c) C.s.p. na vyhovenie žalobe. 2.1 Napriek rozsiahle vykonanému dokazovaniu súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal dostatočne so všetkými vykonanými dôkazmi, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Preto je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný a arbitrárny a nie je v súlade s §220 ods. 2 C.s.p.. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/122/2010 zo dňa 12.05.2011. Okresný súd svoje rozhodnutie nedostatočne a hlavne nepresvedčivo odôvodnil, pretože sa nevysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, dospel tak ku nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď mal za preukázané, že spornú darovaciu zmluvu zo dňa 02.04.2007 nepodpísala T. T.. Znalecký posudok Bc. T. B. č.18/2004 považuje žalovaná v tomto konaní za neupotrebiteľný, pretože ho podal v čase, keď už bol viac ako 2 roky vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, preto na tento dôkaz súd nemôže prihliadať. Tento posudok bol teda vyhotovený osobou, ktorá na to nebola oprávnená, čo je zrejmé z verejne dostupného zoznamu znalcov na stránke MS SR. Druhý znalecký posudok, resp. doplnok znaleckého posudku, podaný znalkyňou L.. Q. U. č.61/2015, je tiež neupotrebiteľný. Znalkyňa mala k dispozícii len jeden porovnávací podpis, čo nie je dostatočný porovnávací materiál na učinenie jednoznačných záverov, ktoré v závere svojho posudku urobila. Poukázala najmä na poznámku znalkyne, uvedenú na strane 18 znaleckého posudku, podľa ktorej podpis T. T. v osvedčovacej knihe obce U. osvedčený 31.12.2007, vykazuje rozdielne rukopisné charakteristiky ako spontánny podpis T. T.. Okrem toho tejto znalkyni neboli súdom zadané také znalecké otázky, ktoré boli zadané znalcovi Bc. T. B. a ktoré by znalkyňu oprávňovali urobiť závery učinené v jej znaleckom posudku. Hodnoverne posúdiť pravosť podpisov T. T. na spornej darovacej zmluve nie je bez jej súčinnosti ani možné, pretože nie je k dispozícii dostatok originálneho porovnávacieho materiálu, o ktorom by bolo možné s istotou tvrdiť, že je pravým a spontánnym podpisom T. T.. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozpor ústneho odôvodnenia vyhláseného rozsudku s jeho písomným vyhotovením. Pri ústnom odôvodňovaní rozsudku súd vyslovil, že na znalecký posudok Bc. T. B. z dôvodov namietaných v odvolaní vyššie neprihliadal, čo však nekorešponduje s písomným odôvodnením rozsudku, kde súd hodnotí aj znalecký posudok Bc. B. a poukazuje na jeho závery. 2.2 Z dôvodov, že ani jeden zo znaleckých posudkov nie je v tomto konaní upotrebiteľný na vyvodenie jednoznačných a nespochybniteľných záverov o nepravosti podpisu T. T. na darovacej zmluve zo dňa 02.04.2007, je nutné, aby súd prihliadol aj na iné vykonané dôkazy. Výpoveďami H. K., Y. R. a T. R. bolo nepochybne preukázané, že spornú darovaciu zmluvu podpísala osobne T. T.. Všetci títo svedkovia boli osobne prítomní pri tom, ako T. T. podpísala spornú darovaciu zmluvu a príslušná pracovníčka Obecného úradu U., t.j. svedok T. R. pravosť jej podpisu na tejto zmluve overila. Súd prvej inštancie na výpovede týchto svedkov pri svojom rozhodovaní zjavne neprihliadal, pričom s dôvodmi a svojimi úvahami v tomto smere sa v odôvodnení rozsudku ani náležite v súlade s §220 ods. 2 C.s.p. nevysporiadal. 2.3 Na druhej strane súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku hodnotí výpoveď svedka, starostu obce X. I. Y. L., ktorý bol osobne prítomný pri podpise inej darovacej zmluvy zo dňa 28.02.2008, uzavretej medzi T. T. a žalobkyňami, ako presvedčivú a pravdivú. Predmetom tohto konania nie je spornosť podpisu T. T. na darovacej zmluve zo dňa 28.02.2008, ale spornosť podpisu T. T. na darovacej zmluve zo dňa 02.04.2007, pričom svedok Y. L., ktorého výpoveď súd prvej inštancie hodnotí ako presvedčivú a pravdivú, nebol osobne prítomný pri podpise darovacej zmluvy zo dňa 02.04.2007, a preto jeho výpoveď vo vzťahu k predmetu tohto konania je irelevantná, zatiaľ čo výpovede svedkov K. a R. sú v tomto smere kľúčové. V konaní nebol zo strany žalobkýň produkovaný žiadny taký dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, že darovaciu zmluvu zo dňa 02.04.2007 nepodpísala T. T., a preto žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno. 2.4 Vzhľadom na konštatovanie súdu o zdravotnej spôsobilosti T. T. žalovaná namietla, že ani jedna zo sporových strán nepredkladala v konaní dôkaz o nespôsobilosti alebo závažnom duševnom ochorení T. T.. Žalovaná nemala pochybnosti o spôsobilosti T. T. na právne úkony, ani o jej duševnom zdraví. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na vykonanie dôkazu ohľadom pochybnosti o pravosti podpisu T. T. na darovacej zmluve zo dňa 28.02.2008 (uznesenie č.k. 9C/37/2010-380), avšak s najväčšou pravdepodobnosťou T. T. podpísala dve darovacie zmluvy, v ktorých predmetom prevodu boli tie isté nehnuteľnosti a o pohnútkach a motívoch, pre ktoré to urobila, sa možno len domnievať. Žalovanej, ako aj žalobkyniam, riadne darovala ten istý dar, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná podala návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností skôr než žalobkyne, sa stala vlastníčkou sporných nehnuteľností titulom darovacej zmluvy zo dňa 02.04.2007. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 31/2000, publikovaný pod R 87/2001, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 2Cdo 848/1997 zo dňa 25.02.1999, podľa ktorého zmluva o prevode nehnuteľností nie je neplatná len preto, že prevodca skôr previedol rovnaké nehnuteľnosti na inú osobu, ak ku vkladu vlastníckeho práva na túto osobu nedošlo; ten kto bol dvojitým scudzením poškodený, má nárok na náhradu jemu vzniknutej škody, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. 2.5 V súvislosti s darovacou zmluvou zo dňa 28.02.2008 žalovaná uviedla, že táto zmluva nikdy nemohla nadobudnúť účinnosť, pretože ju podpisovali žalobkyne prostredníctvom svojich zákonných zástupcov v čase, keď boli maloleté a ku schváleniu tohto právneho úkonu nedošlo pred smrťou darkyne, čo je podmienkou účinnosti zmluvy, a teda aj podmienkou pre platné prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy (Najvyšší súd SR sp.zn. 5Cdo 153/2009, Najvyšší súd SR sp.zn. 8Sžo 41/2008). 2.6 Nebolo preukázané, že by spornú darovaciu zmluvu zo dňa 02.04.2007 nepodpísala T. T., práve naopak, výpovede svedkov osobne prítomných pri podpise tejto zmluvy, a to H. K., Y. R. a T. R. jednoznačne a nepochybne potvrdzujú, že ju podpísala osobne T. T.. 2.7 Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd vzhľadom na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na podaní tejto žaloby, ako aj vzhľadom na vykonané dokazovanie, rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a zároveň prizná žalovanej náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania proti žalobkyniam v plnom rozsahu.
3. Žalobkyne 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázali na to, že dotknutú darovaciu zmluvu nepodpísala oprávnená osoba, ide teda o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastala bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Nespôsobuje právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Okresný súd správne poukázal na tvrdenia znalcov, že dotknutú darovaciu zmluvu nepodpísala nebohá T. T.. Žalobkyne preukázali naliehavý právny záujem, pretože súdna prax za určovaciu žalobu považuje aj žalobu na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia, či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktorému malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľností je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť má patriť. 3.1 Odvolanie je v plnom rozsahu neopodstatnené, preto navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť.
4. Žalovaná už možnosť vyjadriť sa v replike nevyužila.
5. Predmetné konanie začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa §470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný podľa §34 C.s.p., vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §389 ods. 1, písm. b) C.s.p. z dôvodu §365 ods. 1, písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§391 ods. 1 C.s.p.).
7. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril Ústavný súd SR napr. aj v Náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd SR už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetnom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.ÚS 115/03).
8. Odvolací súd je toho názoru, že odvolaním napadnutý rozsudok nespĺňa atribúty zásad spravodlivého konania; jeho odôvodnenie nezodpovedá ustanoveniu §220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
9. Civilný sporový poriadok v §137 zakotvuje, ako zdôraznil zákonodarca v dôvodovej správe, úplne novú koncepciu v písmenách c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti. Záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Písmeno c) komentovaného ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia §80 písm. c) zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O.s.p.“), no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (napr. §711 ods. 6 OZ). Medzi osobitné predpisy podľa písmena d) patria napríklad Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a pod.. Najvyšší súd SR v rozsudku z 19.11.2008 sp.zn. 5 Obdo 10/2008 uvádza, že určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke. V rozsudku sp.zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012 Najvyšší súd SR uviedol, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle §80 písm. c) O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci, vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
10. Odvolanie je dôvodné v každom bode.
10.1 Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak všetky vykonané dôkazy nenašli odozvu v odôvodnení jeho písomného vyhotovenia, pritom mohli byť odpoveďou na odvolacie námietky žalovanej; prvostupňový súd sa nevysporiadal dostatočne s vykonanými dôkazmi tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, na základe čoho dospel ku skutkovým záverom a právnemu posúdeniu veci; rozsudok súdu prvej inštancie je z tohto dôvodu nepreskúmateľný a v rozpore s §220 ods. 2 C.s.p..
11. Okresný súd dospel k záveru, že spornú darovaciu zmluvu zo dňa 02.04.2007 nepodpísala T. T.; vychádzal zo znaleckého posudku Bc. T. B. č. 18/2004, ktorý ho podal v čase, keď už bol viac ako 2 roky vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, preto na tento dôkaz súd nemôže prihliadať.Táto odvolacia námietka je dôvodná. Podľa §2 ods.1,2 zákona č.382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v aktuálnom znení znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo nezapísaná v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa §15. Iným osobám ako osobám uvedeným odseku 1 sa zakazuje označovať sa za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa podľa tohto zákona, vykonávať znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť alebo prekladateľskú činnosť podľa tohto zákona, používať identifikačné znaky podľa §10, znaleckú doložku podľa §17 ods. 6 alebo prekladateľskú doložku podľa §23 ods. 4. 11.1 Krajský súd z webovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR zistil, že Bc. T. B., vedený pod evidenčným číslom 912510 v odbore písmoznalectvo, ručné písmo, vykonával znaleckú činnosť od 28.04.1998 do 12.01.2012; od 13.01.2012 bol zo zoznamu znalcov vyčiarknutý; svoj posudok súdu doručil dňa 07.05.2014; za znalca v zmysle §15 z.č. 382/2004 Z.z. ustanovený nebol. Z jeho posudku v predmetnom spore preto vychádzať a jeho závery pri rozhodovaní použiť nemožno.
12. Doplnok znaleckého posudku podala znalkyňa L.. Q. U. pod poradovým číslom 61/2015. Znalkyňa mala za úlohu „po oboznámení sa so spisovým materiálom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 9C/37/2010 a s podaním právneho zástupcu odporkyne zo dňa 04.07.2012 doplniť znalecký posudok č.18/2014 v zmysle podania právneho zástupcu odporkyne zo dňa 04.07.2014 (o porovnanie sporného podpisu s podpisom z overovacej knihy č.l. 44 spisu).“ Krajský súd má výhrady ku textu uznesenia okresného súdu a spôsobu uloženia povinnosti znalkyni vyhotoviť doplnok ku znaleckého posudku, toto uznesenie však nie je predmetom odvolacieho prieskumu; jeho nejednoznačnosť vytkla aj samotná znalkyňa. V znaleckom posudku na túto skutočnosť reagovala; odvolateľka dôvodne poukazuje na rozsah zadanej úlohy znalkyni, ktorá inak konštatovala, že vo veci boli vyhotovené už dva znalecké posudky, a to posudok T.. J. B. a Bc. T. B.. 12.1 Znalkyňa T.. J. B. z Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru (KEÚ PZ) Bratislava zo dňa 29.03.2012 skúmala pravosť podpisov T. T. na darovacej zmluve zo dňa 02.04.2007, na návrhu na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností bez uvedenia dátumu a v osvedčovacej knihe Obecného úradu U. zo dňa 31.12.2007 pod poradovým číslom 521-524. Sporné podpisy, obsiahnuté na uvedených dokladoch, nepovažovala za pravé podpisy T. T.. 12.2 Bc. T. B. vyhotovil znalecký posudok číslo 18/2014 dňa 29.04.2014. Úlohou znalca bolo posúdiť, či podpisy na znenie T. T. na dvoch exemplároch darovacej zmluvy dňa 02.04.2007, overenej dňa 31.12.2007 písala, resp. nepísala nebohá T. T.. 12.3 Znalkyňa L.. Q. U. poukázala na to, že vzhľadom na to, že zo znaleckej otázky v uznesení o ustanovení za znalca, nevyplynulo jednoznačne, či má skúmať, či podpis označený v overovacej knihe obce U. vyhotovila T. T. alebo tento podpis vyhotovil identický pisateľ ako sporné podpisy v znaleckom posudku T. B., označené ako S1, S2, pristúpila ku skúmaniu a porovnávaniu tak, že do porovnávacej vzorky zaradila aj nesporne pravý podpis predpokladanej pisateľky T. T., označený ako PM2, čo bol originálny úplný kurzívny podpis na znenie T. T. v osvedčovacej knihe obce X. I., pričom podpis sa nachádza pod poradovým číslom 1 a podľa záznamu v knihe bol overený dňa 08.01.2007. Znalkyňa potom porovnávala všetky 4 podpisy medzi sebou vo všetkých rukopisných znakoch. Vzhľadom na zdravotnú anamnézu predpokladanej pisateľky nie je celkom jasné z pohľadu endogénnych a exogénnych podmienok, ako mohol byť podpis, označený ako PHM 1 (originálny úplný kurzívny podpis na znenie T. T. v osvedčovacej knihe obce U., nachádzajúci sa pod poradovým číslom 521 - 524 a podľa záznamu v knihe osvedčený dňa 31.12.2007), keď pisateľka sa pohybovala pomocou dvoch bariel, pričom podpis mal byť vyhotovený v stoji na kapote auta. Pri poruchách motorickej koordinácie je spravidla veľmi ťažké si udržať stabilitu a v stoji v predklone vyhotoviť nejaký fyziologicky podpis. Na základe analýzy dostupných informácií o zdravotnom stave predpokladanej pisateľky v čase vzniku sporného podpisu je potrebné očakávať, že sa v rukopise objaví nadmerne porušený rytmus pri celej škále somatických a duševných ochorení. Vyhodnotením nálezov s ohľadom na charakter porovnávacích podpisov znalkyňa stanovila záver, že kurzívny podpis na znenie T. T. v Osvedčovacej knihe obce U., ktorý sa nachádza pod poradovým číslom 521 - 524 a podľa záznamu v knihe bol osvedčený dňa 31.12.2007, vyhotovil identicky pisateľ ako sporné podpisy. V poznámke znalkyňa uviedla, že podpis na znenie T. T. v Osvedčovacej knihe obce U., ktorý sa nachádza pod poradovým číslom 521 - 524 a podľa záznamu v knihe bol osvedčený 31.12.2007, vykazuje rozdielne rukopisné charakteristiky, ako spontánny podpis T. T.. 12.4 Okresný súd konštatoval v rozsudku, že ani zo záveru znaleckého posudku Bc. T. B., ani zo znaleckého posudku L.. Q. U. jednoznačne nevyplýva, že dotknutú darovaciu zmluvu nesporne podpísala nebohá T. T., preto len na základe poznámky znalkyne sa súd skôr priklonil k tomu, že podpis T. T. ako darkyne na darovacej zmluve zo dňa 02.04.2007 sa javí ako nepravdepodobný. Napriek nejednoznačnostiam okresný súd znalkyňu nevypočul a neodstránil nejasnosti.
13. K záveru o neplatnosti napádanej darovacej zmluvy súd viedla aj preukázaná skutočnosť, že žalovaná uzavrela so žalobkyňami darovaciu zmluvu dňa 28.02.2008, ktorú vlastnoručne podpísala pred starostom obce X. I., kde sa súdu javila výpoveď tohto svedka ako presvedčivá a pravdivá (táto darovacia zmluva nebola predmetom sporu v prejednávanej veci - poznámka odvolacieho súdu). Výpovede ďalších svedkov - H. K., Y. R. a T. R., ktorí tiež preukazovali, že spornú darovaciu zmluvu podpísala osobne T. T.
- všetci boli osobne prítomní pri tom, ako T. T. podpísala spornú darovaciu zmluvu a svedkyňa T. R. ako pracovníčka Obecného úradu U. pravosť jej podpisu na tejto zmluve overila - súd prvej inštancie úplne opomenul vyhodnotiť a svojimi úvahami v tomto smere sa v odôvodnení rozsudku nijako nevysporiadal (§220 ods. 2 C.s.p.).
14. Nedôvodná je odvolacia námietka, že konštatovanie súdu prvej inštancie o zdravotnej spôsobilosti T. T. je bez akýchkoľvek dôkazných prostriedkov v spise zabezpečených bez právneho významu; ani jedna zo sporových strán nepredkladala v konaní dôkaz o nespôsobilosti alebo závažnom duševnom ochorení T. T., z vykonaného dokazovania žiadne takéto skutočnosti nevyplývajú; podľa názoru krajského súdu ani nie sú vzhľadom na vykonané dokazovanie právne významné.
15. Keďže súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o nezákonný dôkaz (znalecký posudok Bc. T. B.) a ďalšie dôkazy (svedecké výpovede) nevyhodnotil v súlade so zákonom, krajský súd nemal možnosť posúdiť úvahy a postup okresného súdu z odôvodnenia jeho rozsudku. Preto nemal inú možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
16. V ďalšom konaní po vrátení veci súd prvej inštancie v prvom rade posúdi naliehavý právny záujem žalobkýň na podanej žalobe v zmysle procesných predpisov (Civilného sporového poriadku), ak bude mať za to, že naliehavý právny záujem je daný, odstráni nejasnosti v znaleckom dokazovaní, vykoná dokazovanie podľa návrhov strán, resp. v prípade, že nemieni akceptovať ich návrhy na dokazovanie, dôvody uvedie vo svojom rozhodnutí; vysporiada sa aj s tvrdeniami žalovanej v odvolaní a vo veci nanovo rozhodne.
17. V dôsledku zrušenia výroku rozsudku súdu prvej inštancie o neplatnosti darovacej zmluvy odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania, inak výrok závislý (§379 písm. a) C.s.p.). Súd prvej inštancie po rozhodnutí vo veci samej rozhodne o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania (§396 ods. 3 C.s.p.).
18. Toto rozhodnutie boli prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).
Toto rozhodnutie boli prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( §427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§428 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
(§127 ods. 1 C.s.p.)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§127 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§429 ods. 2 C.s.p.).