Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/8/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., D. A. XX/XX, toho času C., E. XXX, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, soc. vecí a rodiny Stará Ľubovňa, dieťa rodičov – matky: A. F., F. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., D. A. XX/XX, toho času C., E. XXX, právne zastúpenej: JUDr. Iveta Hrebenárová, advokátka so sídlom Prešov, Grešova 7, a otca: G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Jana Fabišíková, advokátka so sídlom Košice, Mlynárska 15, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Zveruje maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky A. F., nar. XX. XX. XXXX.

II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok.

III. Otec G. B., nar. XX. XX. XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke, a to za obdobie od podania návrhu, t. j. od 09. 11. 2023, do budúcna, odo dňa doručenia predmetného rozsudku otcovi.

IV. Otec sa zaväzuje prispievať maloletému A. B. na tvorbu úspor sumou 50 eur mesačne, počnúc 01. 06. 2024, vždy do 15. dňa v mesiaci.

V. Matka je povinná zriadiť osobitný účet na tvorbu úspor, a to v lehote 14 dní od vyhlásenia rozhodnutia. Matka je povinná v tejto lehote oznámiť otcovi číslo tohto účtu.

VI. Styk otca s maloletým dieťaťom upravuje tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. synom v termíne od 30. 06. 2024 do 07. 07. 2024, v nedeľu a utorok, a to za prítomnosti matky v čase od 13.00 h do 18.00 h, v dňoch štvrtok a piatok bez prítomnosti matky v čase od 13.00 h do 18.00 h. Počnúc dňom 07. 07. 2024 je otec oprávnený stretávať sa s maloletým synom každú štvrtú nedeľu od 13.00 h do 18.00 h za prítomnosti matky a po nedeli nasledujúci utorok, štvrtok a piatok v čase od 13.00 h do 18.00 h, pričom utorok za prítomnosti matky a vo štvrtok a piatok bez prítomnosti matky.

Otec je povinný v stanovený deň a čas si dieťa prevziať v mieste bydliska maloletého a v stanovený deň a čas mal. dieťa vrátiť v mieste bydliska mal. dieťaťa matke maloletého.

Matka je povinná mal. dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa podala 09. 11. 2023 na Okresný súd Stará Ľubovňa návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu A., nar. XX. XX. XXXX.

2. Podaný návrh odôvodnila tým, maloletý syn pochádza z družského vzťahu účastníkov konania. Pred narodením maloletého už žili krátky času v spoločnej domácnosti, a to v prenajatom byte v Starej Ľubovni, kde ostali žiť aj po narodení maloletého. Spolužitie v spoločnej domácnosti nebolo ideálne, a to pre zásahy rodinných príslušníkov otca maloletého do ich vzťahu a tiež starostlivosti o maloletého, preto otcovi maloletého oznámila, že sa spoločne s maloletým chce odsťahovať, s čím otec maloletého nesúhlasil, prehováral ju, aby ostala. Nakoľko spolužitie sa medzi účastníkmi konania nezlepšilo, v septembri 2023 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojej matke do Podolínca. Aj po odchode zo spoločnej domácnosti s otcom maloletého ostali v pravidelnom kontakte. Otec maloletého pracuje v zahraničí na 3-týždňové turnusy a potom je 1 týždeň doma na Slovensku. V tom čase otcovi maloletého umožňuje styk, a to aj každý deň. Výnimkou sú len soboty, kedy sa zúčastňuje prednášok, nakoľko je študentkou 1. ročníka vysokej školy. Stretnutia otca s maloletým sa realizovali v prenajatom byte v Starej Ľubovni alebo na prechádzke, a to vždy v prítomnosti navrhovateľky, nakoľko maloletý je dojčený. Taktiež z dôvodu, že aj počas ich spolužitia sa otec maloletému venoval málo, nakoľko počas pobytu na území SR si vybavoval svoje veci a všetka starostlivosť o maloletého spočívala predovšetkým na nej. A vzhľadom na správanie otca maloletého po oznámení, že chce opustiť spoločnú domácnosť, mala obavy nechať maloletého s otcom samého. Ona je toho času študentkou 1. ročníka C. B. C. I. externou formou. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky na maloleté dieťa. Poberá tiež výživné od svojho otca. Otec maloletého jej prispieva na výživu maloletého syna čiastkou 150 eur mesačne, prispel v mesiaci september 2023, október 2023. Otec maloletého pracuje v Nemecku na živnosť ako elektrikár, pričom v mesiacoch kedy pracuje 3 týždne, vystavuje faktúry v sume 3 700 eur. Vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, žiadala o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi, a to aby bolo maloleté dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti, navrhovateľka bude oprávnená a povinná zastupovať maloleté dieťa v bežných veciach, otec by sa s maloletým mohol stretávať kedykoľvek po dohode s ňou a výživné žiadala v sume 300 eur mesačne s tým, že otec bude povinný doplatiť dlžné výživné.

3. Otec sa k podanému návrhu vyjadril. Súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nesúhlasil so zastupovaním maloletého iba matkou, nakoľko obom rodičom patrí toto právo, taktiež nesúhlasil s výškou výživného, navrhol sumu 250 eur mesačne, pričom suma 200 eur na bežné výživné a suma 50 eur na tvorbu úspor. V neposlednom rade nesúhlasil ani navrhovanou úpravou styku, doposiaľ sa síce vedeli dohodnúť na stretávaní otca s maloletým, no spôsob stretávania so synom pre otca nie je dostatočný a vyhovujúci. Navrhol stretávanie počas týždňa, keď je na území SR, a to každý druhý deň v čase od 10.00 h do 18.00 h, a tiež počas soboty, kedy má navrhovateľka študijné povinnosti. Žiadal tiež stretávanie bez prítomnosti navrhovateľky, nakoľko sa zvládne o syna postarať aj sám, keďže má aj podporu a pomoc svojej rodiny.

4. Okresný súd Stará Ľubovňa nariadil na deň 19. 12. 2023 informatívne stretnutie, ktorého sa zúčastnili navrhovateľka, jej právny zástupca, otec maloletého, jeho právna zástupkyňa a kolízny opatrovník maloletého. Na tomto stretnutí došlo medzi rodičmi k dohode na prechodný – adaptačný čas 3 mesiacov, počas ktorého otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým v nedeľu, pondelok, stredu a štvrtok jeden týždeň v kalendárnom mesiaci, počas doby, kedy sa otec bude nachádzať na území SR, a to v čase od 7.00 h, kedy si otec maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky, do 12.00 h, kedy ho odovzdá matke v mieste bydliska matky. Súčasne sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne a 50 eur na tvorbu úspor na samostatný účet, ktorý zriadia rodičia s tým, že obaja budú disponenti. Otec sa tiež zaviazal prispievať na výživu maloletého aj naturálne, a to nákupom potrieb pre maloletého v sume minimálne 60 eur mesačne. Účastníkom konania súd uložil povinnosť do 19. 03. 2024 oznámiť priebeh realizácie tejto predbežnej dohody a možnosť schválenia dohody. Matka dodatočne súd požiadala o doplnenie textu dohody, aby sa maloletý stretával s otcom za jej prítomnosti.

5. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 19. 02. 2024, č. k. - 103, v zmysle preniesol svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Poprad, ktorému mu bude vec po právoplatnosti tohto uznesenia postúpená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. 02. 2024.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka, jej právna zástupkyňa, otec maloletého, jeho právna zástupkyňa a kolízny opatrovník maloletého.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľky, výsluchom otca maloletého, výsluchom právnej zástupkyne otca maloletého, výsluchom kolízneho opatrovníka maloletého a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, rodným listom mal. dieťaťa, potvrdením o štúdiu navrhovateľky, špecifikáciou príjmov a výdavkov domácnosti a mal. dieťaťa, pokladničnými blokmi matky, výpismi z účtu matky, potvrdením o poberaní prídavkov na dieťa z 21. 11. 2023, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku z 21. 11. 2023, vyjadrením otca k návrhu z 23. 11. 2023, daňovým priznaním otca za rok 2022, výpismi z účtu otca, pokladničnými blokmi otca, faktúrami otca, dodatkom k poistnej zmluve otca, výpisom zo živnostenského registra, rozhodnutím obce Hniezdne o vyrubení miestneho poplatku za odpady a drobné stavebné odpady z 03. 03. 2023, zmluvou o nájme bytu otca, zmluvou o spotrebiteľskom úvere otca v C. J., E., faktúrami otca vystavené spoločnosti KREATEL, s. r. o. a ML control, s. r. o., správou ÚPSVaR Stará Ľubovňa z prešetrenia pomerov z 13. 12. 2023, správou ÚPSVaR Poprad z prešetrenia pomerov z 29. 11. 2023, záznamom z prvého stretnutia rodičov na Okresnom súde Stará Ľubovňa z 19. 12. 2023, špecifikáciou príjmov a výdavkov matky a mal. dieťaťa predložená matkou bez uvedeného dátumu, žiadosťou matky o doplnenie textu dohody doručená 20. 12. 2023, uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. - 103 z 19. 02. 2024 o prenesení miestnej príslušnosti, odpoveďou právneho zástupcu matky na výzvu súdu doručená 14. 03. 2024 + pokladničné doklady a výpisy z účtu matky, odpoveďou právnej zástupkyne otca na výzvu súdu doručená súdu 15. 03. 2024 + pokladničné doklady, faktúry a výpisy z účtu otca, potvrdením ÚPSVaR Stará Ľubovňa o poberaní rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa z 15. 03. 2024, správou ÚPSVaR Stará Ľubovňa z prešetrenia pomerov z 21. 03. 2024, vyjadrením právnej zástupkyne otca z 28. 05. 2024, potvrdením o úhrade dane z príjmu otca za rok 2023, daňovým priznaním otca za rok 2023, pracovnou zmluvou otca účinná dňom 24. 04. 2024, odpoveďami na lustráciu účastníkov v Registri obyvateľov SR a registri Sociálnej poisťovne a zistil nasledovné:

8. Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, pričom ho upresnila v časti zastupovania maloletého v bežných veciach a spravovania majetku maloletého tak, že obaja rodičia budú mať tieto práva. Výživné žiadala 200 eur titulom bežného výživného a 50 eur na tvorbu úspor. V súčasnej dobe otec platí výživné 200 eur a 50 eur na tvorbu úspor. Pokiaľ ide o úpravu styku, aj naďalej trvala na dohode rodičov, pričom trvala tiež na tom, aby sa styk realizoval vždy za jej prítomnosti. V súčasnej dobe sa otec s maloletým stretáva v čase kedy je na území SR, pričom ona mu skoro vždy styk umožní. Styk prebieha tak, že otec príde po nich do Matejoviec a potom idú spoločne do bytu otca maloletého. V rámci bytu necháva otca samého s dieťaťom, no kontrolovala ich, keď malo dieťa problémy so stravovaním. Sprevádza ich tiež, keď ide otec s maloletým von, pretože je lepšie ak tam je. Otec zvláda rodičovské zručnosti, no má ešte medzery a potrebuje sa veľa vecí ešte naučiť. Syn má k otcovi vytvorený vzťah. Sama si uvedomuje rolu otca v živote maloletého, maloletý potrebuje mať otcovský vzor a preto chce, aby sa syn s otcom stretával. V čase, kedy je otec maloletého doma na Slovensku, si nič neplánuje, aby bola kedykoľvek pripravená umožniť stretnutia otca s maloletým. V súčasnej dobe študuje diaľkovo, pričom výučba prebieha hlavne v sobotu a ona už okolo 6.15 h cestuje do školy. Maloletý v tom čase ešte spí, nechce ho budiť, preto nesúhlasila so stretávaním v sobotu. Maloletý má nepravidelný režim, vstáva okolo 8.00 - 9.00 h a chodieva spať okolo 21.00 h., pričom okolo polnoci sa zobudí a nevie zaspať aj dve hodiny. Zároveň, keď sa realizuje styk otca s maloletým, vtedy má maloletý úplne narušený bežný denný harmonogram. Vzhľadom na vyššie uvedené trvala na stretávaní otca s maloletým výlučne za jej prítomnosti, keďže maloletý je na ňu naviazaný, a to aspoň na nejaké adaptačné obdobie, ktoré by mohlo trvať 3/4 roka.

9. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní upresnila návrh v časti zastupovania maloletého v bežných veciach a spravovania jeho majetku, a v časti výživného žiadala zaviazať otca k plateniu sumy 200 eur titulom bežného výživného a 50 eur titulom tvorby úspor. Aj naďalej trvali na zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a styk, aby bol realizovaný po dohode oboch rodičov vždy za prítomnosti matky. Čo sa týka úpravy styku, zdôraznila, že styk prebieha a rodičia sa vedia dohodnúť. Počas doby, kedy sa otec zdržiaval na Slovensku, stretával sa s dieťaťom 2 – 3-krát do týždňa, posledných 5 týždňov

bol v zahraničí. Otec sa stretol po návrate hneď v nedeľu a utorok a styk sa realizuje tak, že otec príde po maloleté dieťa do miesta jeho aktuálneho bydliska, vyzdvihne ho spoločne s matkou, a následne sa styk realizuje v mieste bydliska otca. Styk trvá od 13.00 – 18.00 h, vrátane cesty tam aj späť. Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, skutočnosť, že dieťa je v celodennej osobnej starostlivosti matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke, žiadala, aby sa styk uskutočňoval za prítomnosti matky, dieťa je na matku naviazané, otca pozná. Matka už dieťa nekojí. Pred rozchodom rodičov žili všetci v Starej Ľubovni a aj v súčasnej dobe sa styk realizuje v tomto byte, čo je pre dieťa známe prostredie. Vzhľadom na to, že je otec momentálne v zahraničí, je problematické nastaviť styk, pretože ak otec v danom termíne nebude na území SR, strádať bude on. Právo na stretnutie so synom má samozrejme aj on, avšak matka v prípade neprítomnosti nie je povinná zabezpečiť náhradný termín. Čo sa týka styku otca so synom, súhlasili, aby styk prebiehal počas jeho prítomnosti na Slovensku, v dňoch nedeľa, utorok, štvrtok, piatok v čase od 13.00 h – 18.00 h, avšak trvali na prítomnosti matky pri každom stretnutí. Výživné platil doteraz otec riadne 200 eur, a to od podania návrhu, nemá žiadny dlh na výživnom. Nevyhnutné výdavky mal. dieťaťa pozostávajú z výdavkov na bývanie – 200 eur vrátane matky, strava pre oboch – 300 eur. Syn má ekzém, pričom výdavky na lieky sú v sume 50 eur. Ošatenie a hyg. potreby sú vo výške 50 eur, obuv 30 eur, hračky 20 eur, plienky 20 eur. Výdavky matky tvoria výdavky na mobil do 15 eur, hygienické potreby a kozmetika, drogéria 40 eur, ošatenie 40 eur, cestovné výdavky na školu, lekárov a nákupy v sume 75 eur, sporenie 60 eur. Mala za to, že výživné napriek tomu, že došlo k zmene pomerov na strane otca, a to k zníženiu príjmu, tak pri hrubom príjme 2 500 eur, čo je 1 700 netto, je v sume 200 eur bežné výživné a 50 eur tvorba úspor primerané, zohľadňujúce potreby dieťaťa a zároveň prihliadajúce na možnosti a schopnosti otca, a to s poukazom na metodiku výpočtov výživného.

10. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletého v bežných veciach a spravovania jeho majetku oboma rodičmi. Nesúhlasil s výživným, nakoľko došlo na jeho strane k zníženiu príjmu a navrhol sumu 150 eur titulom bežného výživného a sumou 50 eur na tvorbu úspor, resp. sumou 200 eur na bežné výživné. Nesúhlasil ani s návrhom na úpravu styku, žiadal konkrétnu úpravu styku a bez prítomnosti matky. Matka sa odsťahovala v septembri 2023, a do decembra bol problém v styku otca so synom. Jeho príjem sa znížil na 2 500 brutto mesačne. Jeho výplata závisí od počtu odpracovaných hodín. Jeho pracovný čas je 7.00 – 18.00 h, 6 dní v týždni. Pracuje ako elektrikár. Jeho výdavky pozostávajú z výdavkov na bývanie 565 eur (400 nájom, elektrina, voda, plyn 165 eur mesačne). Benzín 160 eur, strava 100 eur, ošatenie, obuv 30 eur, hyg. potreby 20 eur, životné poistenie 79 eur, TV, internet 26,40 eur, vitamíny 10 eur. Aktuálne platí odvody do sociálnej poisťovne 212 eur a zdravotné poistenie 85 eur, avšak vzhľadom na príjem v minulom roku dôjde k zvýšeniu sociálnych odvodov na 350 eur, a zdravotné poistenie sa zvýši na 150 eur. PHM 440 eur (cesta za prácou), lízing na motorové vozidlo 205 eur, diaľničná známka v ČR 30 eur, na SR 60 eur, mobil 70 eur, strava v zahraničí 500 eur. Pracovné odevné prostriedky 400 eur ročne, pracovné náradie a pomôcky – 500 eur ročne, náklady na automobil 1 000 – 1 500 eur ročne. Doposiaľ platil na bežné výživné 250 eur, na sporenie 50 eur a súčasne matke zabezpečoval nákupy, ak ho o to požiadala (hygienické potreby). Ohľadom sporenia maloletého majú spoločný účet. On sám si dobrovoľne sporí 350 eur, kde však neplatí pravidelne.

11. Právna zástupkyňa otca vo svojej výpovedi uviedla, že otec súhlasí, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky. Navrhla, aby obaja rodičia zastupovali dieťa a bežné výživné 200 eur, bez tvorby úspor. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, navrhla stretávanie v termíne od 30. 06. – 07. 07. 2024 – nedeľa, utorok – za prítomnosti matky – od 13.00 h do 18.00 h, v dňoch štvrtok a piatok bez prítomnosti matky. Počnúc dňom 07. 07. 2024 následne by sa otec s maloletým stretával každú štvrtú nedeľu od 13.00 – 18.00 h a po nedeli nasledujúci utorok, štvrtok a piatok v čase od 13.00 – 18.00 h, pričom nedeľa, utorok v prítomnosti matky a štvrtok, piatok bez jej prítomnosti.

12. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasí, rovnako súhlasí aj so zastupovaním maloletého v bežných veciach a spravovaním jeho majetku oboma rodičmi. Pokiaľ ide o výživné, tak súhlasil s bežným výživným v sume 200 eur. Poukázal na správu zo šetrenia, kde u rodičov neboli zistené žiadne nedostatky, rodičia poznajú potreby dieťaťa, vedia ich zabezpečiť a obaja sú spôsobilí postarať sa o maloleté dieťa. V prípade úpravy styku súhlasil s návrhom otca, teda aby styk realizoval v konkrétnych časoch počas doby, kedy bude otec na území SR, pričom prvé dni, teda nedeľu a utorok, aby sa styk realizoval za prítomnosti matky, a vo štvrtok a piatok bez prítomnosti matky, aby otec mohol tráviť čo najviac času s maloletým, a súčasne zlepšovať svoje rodičovské zručnosti. Otec má podporu svojej rodiny, ktorá je ochotná mu pomáhať, a to

najmä pokiaľ ide o cestu, ktorú by s ním mohli absolvovať aj jeho rodinní príslušníci, tak aby maloletý bez problémov zvládol cestu autom.

13. Podľa správy ÚPSVaR Stará Ľubovňa z 21. 03. 2024 maloletý syn žije v spoločnej domácnosti s matkou, aktuálne v Poprad-Matejovce v rodinnom dome u svojej matky a ostatnými súrodencami. S otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2023, od toho času zabezpečuje maloletému osobnú starostlivosť matka, otec sa s maloletým stretáva po vzájomnej dohode rodičov vždy za prítomnosti matky, a to vzhľadom na útly vek maloletého. Rodičia sa vedia na styku dohodnúť. Otec prispieva na výživu maloletého 150 eur mesačne, na sporenie 50 eur mesačne a hygienické potreby 50 eur mesačne. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku 345 eur, rodinných prídavkov na maloletého 60 eur a výživného na seba 80 eur. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj a vývin maloletého. Otec maloletého žije sám v prenajatom 3-izbovom byte, kde aktuálne prebieha aj styk otca s maloletým a v ktorom má rovnako vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj a vývin maloletého. Otec pracuje v zahraničí s príjmom cca. 3 000 eur. S maloletým sa stretáva počas doby, kedy je na území SR. S matkou maloletého sa vedia na styku dohodnúť, no on by chcel byť so synom častejšie a aj bez prítomnosti matky. O syna sa zaujíma aj v čase, kedy je pracovne v zahraničí. Na výživu syna prispieva ako je uvedené vyššie. V závere uviedol, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletého, poznajú potreby maloletého, vedia ich zabezpečiť a sú spôsobilí postarať sa o maloleté dieťa.

14. Podľa rodného listu sa mal. A. B. narodil dňa XX. XX. XXXX v Starej Ľubovni matke A. F., nar. XX. XX. XXXX a otcovi G. B., nar. XX. XX. XXXX.

15. Matka maloletého je toho času na rodičovskej dovolenke a jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku v sume 345 eur, výživného od svojho otca v sume 80 eur. Na výživu maloletého jej otec maloletého prispieva sumou 200 eur mesačne, na tvorbu úspor sumou 50 eur mesačne a poberá tiež rodinné prídavky na maloletého syna v sume 60 eur mesačne. Aktuálne matka externe študuje na vysokej škole, kde platí školné 860 eur ročne.

16. Otec maloletého pracuje v Nemecku na živnosť ako elektrikár. V roku 2023 mal priemerný príjem cca. 3 000 eur v hrubom. V období od 25. 02. 2024 do 23. 04. 2024 bol otec bez práce a súčasne práceneschopný. V tomto roku má od 24. 04. 2024 do 31. 12. 2024 uzatvorenú zmluvu na výkon prác s predbežnou cenou zákazky 20 000 eur v hrubom, čo mesačne predstavuje 2 500 eur v hrubom (8 mesiacov práce).

17. Z výpovedí účastníkov mal súd za preukázané, že otec si dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi v sume 200 eur mesačne titulom bežného výživného od podania návrhu a na tvorbu úspor mu prispieva sumou 50 eur mesačne.

18. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon o rodine), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

- úroveň starostlivosti o dieťa,

- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

20. Predmetom tohto konania bola úprava rodičovských práv a povinností k maloletému synovi, keďže rodičia maloletého dieťaťa žijú oddelene, doposiaľ rodičovské práva a povinnosti upravené neboli, a rodičia sa na ich úprave nedohodli.

21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa toho času nežijú v spoločnej domácnosti. Matka sa spoločne s maloletým v septembri 2023 odsťahovala zo spoločnej domácnosti v Starej Ľubovni a od toho času žijú rodičia oddelene, matka s maloletým v Poprade a otec v Starej Ľubovni.

22. Súd mal za preukázané, že pokiaľ ide o úpravu osobnej starostlivosti, tu došlo medzi rodičmi k dohode, otec so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Zároveň súd mal za preukázané, že matka sa o mal. syna riadne stará, zabezpečuje všetky jeho potreby. Z jej strany neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého, rovnako neboli zistené ani žiadne nedostatky v domácnosti matky. Taktiež neboli zistené ani žiadne nedostatky v domácnosti otca. Preto súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Súčasne obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok.

23. Sporným ostala úprava styku otca s maloletým a tiež výživné pre maloletého, nakoľko matka trvala na bežnom výživnom 200 eur mesačne od podania návrhu a súčasne na tvorbe úspor 50 eur mesačne, pričom otec žiadal bežné výživné 150 eur mesačne a 50 eur na tvorbu úspor, resp. 200 eur titulom bežného výživného bez tvorby úspor.

24. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, matka s konkrétnym určením dní a času stretávania súhlasila, nesúhlasila však s tým, aby sa otec vo štvrtok a piatok stretával otec so synom bez jej prítomnosti. Trvala na tom, aby sa každé jedno stretnutie otca s maloletým uskutočňovalo výlučne za jej prítomnosti, a to z dôvodu nízkeho veku maloletého, citovú naviazanosť maloletého na ňu, skutočnosť, že doposiaľ výlučne ona zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého a tiež z dôvodu, že otec má medzery v rodičovských zručnostiach, nakoľko doposiaľ sám starostlivosť o syna nezabezpečoval. Súčasne sama potvrdila, že syn má otca rád, pozná ho, na otca si rýchlo zvykne a tiež si uvedomuje nezastupiteľnú rolu otca v živote maloletého. Otec trval na styku aj bez prítomnosti matky, nakoľko mal za to, že je schopný sám sa postarať o syna, rodičovské povinnosti zvládne, pričom má podporu aj jeho ostatnej rodiny, keďže jeho matka je už na dôchodku a vie mu pomôcť v starostlivosti o maloletého. Kolízny opatrovník súhlasil, aby sa styk otca so synom realizoval dva dni v prítomnosti matky a 2 dni aj bez prítomnosti matky, nakoľko otec vie zvládať svoje povinnosti a umožní mu to zlepšovať si svoje rodičovské zručnosti.

25. Je potrebné uviesť, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine).

26. Súd preto vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), v ktorých záujme rozhodne nie je obmedzovanie, či sťažovanie kontaktu so žiadnym z ich rodičov.

27. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30 ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.

28. Vyššie uvedené potvrdil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze z 15. 03. 2016, č. k. , v ktorom zdôraznil, že: „Obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.“

29. Je potrebné si uvedomiť, že výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Z tohto dôvodu, aj vzhľadom na skutočnosti, ktoré bolo v tomto konaní osvedčené, by matka mala v prvom rade myslieť na najlepší záujem svojho maloletého dieťaťa, v ktorého záujme nepochybne je pravidelne sa stretávať so svojím otcom. Záujem maloletého syna na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci ). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča – otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom

napomáhať (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci ). Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska súčasného vývinového štádia maloletého nanajvýš vhodné.

30. Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ).

31. Súd má za to, že je v záujme zdravého fyzického a psychického vývoja maloletého syna, aby udržiaval a rozvíjal vzťah aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Otec prejavuje o syna intenzívny záujem, je schopný poskytnúť mu potrebnú starostlivosť. Čas trávený s otcom dieťa obohatí a prispeje k jeho všeobecnému rozvoju a zároveň je možnosťou vybudovania si pevnejšieho citového vzťahu medzi otcom a synom, ako aj príbuznými otca. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec o syna prejavuje záujem, vo svojej domácnosti má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj a vývin maloletého. Zároveň otec sa s maloletým stretáva, a to vždy, keď je na území SR, a kedy sa rodičia na styku dohodnúť vedia. Otec pracuje ako živnostník v zahraničí, kde aktuálne pracuje 3 týždne a týždeň sa zdržiava na území SR. V súčasnej dobe už má otec nastavený pracovný čas v zahraničí, vie kedy sa bude zdržiavať na území SR, preto súd upravil čas styku maloletého s otcom v čase, kedy bude na území SR. Prvé stretávanie určil v konkrétnom termíne od 30. 06. 2024 do 07. 07. 2024, a to v nedeľu a v utorok od 13.00 h do 18.00 h za prítomnosti matky a vo štvrtok a piatok od 13.00 h do 18.00 h bez prítomnosti matky. Zároveň nastavil stretávanie maloletého s otcom od tohto termínu, t. j. od 07. 07. 2024, kedy už určil stretávanie každú štvrtú nedeľu a po nedeli nasledujúci utorok, štvrtok a piatok, pričom v nedeľu a utorok za prítomnosti matky, a vo štvrtok a piatok bez prítomnosti matky. Prvé dva dni styku, teda nedeľu a utorok súd určil za prítomnosti matky preto, aby si maloletý na otca vzhľadom na 3-týždňovú absenciu stretávania sa, rýchlejšie na otca zvykol a matka ho súčasne upovedomila na konkrétne aktuálne potreby maloletého, ktoré sa v tomto veku rýchlejšie menia, či už v súvislosti so stravou, spánkovým režimom, zdravotným stavom, či aktuálnymi záujmami maloletého, a to z dôvodu, aby sa aj otec podieľal na povinnostiach rodiča. Po týchto dvoch dňoch stretávania otca s maloletým súd určil stretávania vo štvrtok a piatok už bez prítomnosti matky, nakoľko sa uskutočňujú v krátkom časovom slede po sebe, kedy by už otec nebol pre syna cudzou osobou. Stretnutiu bez prítomnosti matky predchádzajú dva dni adaptácie, ktoré súd považuje za dostatočné. Samotná matka potvrdila, že napriek nepravidelným stretnutiam syn otca pozná, vie kto to je, teda pre syna nie je otec cudzou osobou. Je tiež pravdou, že otec sa o syna sám ešte nestaral, má nejaké medzery v rodičovských zručnostiach, no ak ich zvládla pri narodení syna samotná matka, súd nemá pochybnosti, aby ich nezvládol aj samotný otec, najmä s poukazom, že maloletý tohto mesiaca dovŕši 1 rok svojho života, je teda už troška starší, samostatnejší. Zároveň matka maloletého už ani nekojí, teda aj čo sa stravy týka, je už maloletý samostatný, nie je odkázaný na matku. So stúpajúcim vekom bude aj starostlivosť o syna jednoduchšia, keďže dieťa bude časom vo veku, kedy už bude vedieť poukázať či pomenovať svoje potreby. Tvrdenia matky, že dieťa môže byť s otcom samé až po adaptačnom období v trvaní 3/4 roka, súd považuje za nedôvodné, neopodstatnené, keď samotná matka uviedla, že otec s určitými medzerami rodičovské povinnosti zvláda. Zároveň týmto svojím postojom matka sťažuje otcovi samostatne vykonávať jeho rodičovské práva a povinnosti, najmä ak samotná matka si uvedomuje rolu otca v živote maloletého. V súčasnej dobe, kedy maloletý je starší, samostatnejší, súd je toho názoru, že je potrebné styk určiť aj bez prítomnosti matky. Maloletý je zatiaľ v starostlivosti matky, teda je prirodzené, že je na ňu citovo naviazaný, no ako súd vyššie uviedol, otca prizná, nie je pre neho cudzou osobou. Taktiež dieťa, ak má matka povinnosti, trávi čas s inými príbuznými (napr. s matkou matky, ktorá sa o neho stará v čase, kedy je matka v škole na prednáškach). Tým, že otec je na území SR iba pár dní v mesiaci, je preto najvhodnejšie širší styk určiť počas týždňa, pričom stretávanie bez prítomnosti matky je prirodzený proces, ku ktorému súd po vykonanom dokazovaní dospel. Súdu nemôže opomenúť, že styk sa bude realizovať v domácnosti otca, pričom tam sa realizuje aj v súčasnej dobe, teda ani prostredie, kde bude styk syna s otcom prebiehať, nebude pre maloletého cudzie, nakoľko sa tam už stretávajú aj teraz a maloletý ho pozná. Tvrdenia matky, že dieťa je ešte malé, citovo na matku naviazané súd považuje za účelové, pretože ak je dieťa schopné byť aj s inými ľuďmi (napr. s matkou matky počas plnenia si študijných povinností), súd nevidí problém, aby maloletý nemohol byť 5 hodín počas dvoch dní do mesiaca iba s otcom. Súd návrhu na stretávanie sa iba v jej prítomnosti nevyhovel aj z dôvodu, že doposiaľ sa styk za prítomnosti matky už realizoval a dva dni sa aj bude realizovať, práve tieto dva dni

súd považuje za adaptačné obdobie na prípravu styku bez prítomnosti matky. A nakoniec súd nevyhovel ani návrhu matky na určité adaptačné obdobie, nakoľko ho nepovažoval za potrebné. Súčasne kolízny opatrovník s návrhom otca na stretávanie s maloletým bez prítomnosti matky súhlasil. Otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a odovzdá ho matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Matka je povinná dieťa na styk riadne a včas pripraviť.

32. Sporným bol tiež nárok na určenie výživného, nakoľko matka žiadala sumu 200 eur mesačne titulom bežného výživného a 50 eur titulom tvorby úspor. Otec navrhoval sumu 150 eur titulom bežného výživného a 50 eur titulom tvorby úspor, resp. 200 eur titulom bežného výživného bez tvorby úspor. Matka podaný návrh odôvodňovala výdavkami maloletého, tiež príjmom otca, ako aj skutočnosťou, že výživné a sporenie v sume ako žiadala, si otec dobrovoľne plné, a to i v čase kedy bol bez príjmu. Zároveň maloletý nemá žiaden príjem, vzhľadom na vek je výlučne odkázaný na výživu od svojich rodičov. Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až do času, kým deti nie súd schopné samé sa živiť. Otec nižšiu sumu výživného odôvodňoval tým, že na jeho strane od podania návrhu došlo k zníženiu príjmu, a v istom období bol PN (od 25. 02. 2024 do 23. 04. 2024).

33. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.

34. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.

35. Pokiaľ ide o výdavky maloletého, tak matka maloletého výdavky vypočítala na sumu cca 410 eur a pozostávajú z výdavkov na ošatenie, obuv a hygienické potreby v sume 80 eur mesačne, strava v sume 150 eur, bývanie 100 eur, výdavky na ekzém 50 eur, hračky 20 eur, plienky 20 eur.

36. Ďalej súd mal za preukázané, že maloletý syn toho času nie je schopný sám sa živiť, nemá žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa.

37. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Maloletý syn je v súčasnej dobe v starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a osobnú starostlivosť tak zabezpečuje matka. Príjem matky je momentálne vo výške 345 eur titulom rodičovského príspevku. Poberá tiež rodinné prídavky na maloletého, čo však nie je možné považovať za príjem matky, nakoľko tento slúži na úhradu výdavkov maloletého. Ďalej matke na jej výživu prispieva jej otec výživným v sume 80 eur a tiež otec maloletého si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť v sume 200 eur mesačne a na sporenie synovi dáva 50 eur mesačne. Taktiež otec prispieval matke na výživu syna aj naturálne kúpou hygienických potrieb v sume 60 eur, túto povinnosť už aktuálne dobrovoľne neplní. Matka žije v spoločnej domácnosti u svojej matky spolu s dvoma bratmi a partnerom matky. Prispieva matke na bývanie sumou 200 eur, z toho 100 eur na syna. Na stravu pre seba a syna 300 eur, mobil 15 eur, hygienické potreby 40 eur, ošatenie 40 eur, pohonné hmoty 75 eur, sporenie 60 eur. Matka externe študuje na vysokej škole, kde platí školné 860 eur.

38. V súčasnej dobe už otec nie je PN, má uzatvorenú zmluvu do konca roka s predbežnou cenou zákazky 20 000 eur, čo je 2 500 eur v hrubom mesačne. Teda tvrdenia otca, že je PN a bez príjmu už

nie sú aktuálne. K poklesu príjmu u otca došlo, avšak napriek tomu dosahuje v hrubom príjem 2 500 eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavky otca, tak ten platí nájom a náklady na bývanie v sume 565 eur mesačne, TV + internet 26,40 eur. Odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne sú v sume 300 eur, avšak zvyšujú sa mu na sumu 350 eur sociálne odvody a 150 eur zdravotné poistenie. Strava doma 100 eur a strava v zahraničí 500 eur, mobil 70 eur, pohonné hmoty do práce 440 eur, lízing na motorové vozidlo 205 eur. Ošatenie, obuv 30 eur, hygienické potreby 20 eur, životné poistenie 79 eur. Má ročné výdavky v súvislosti s prácou, a to na diaľničné známky, pracovný odev, pracovné náradie, automobil. Na výživu maloletého prispieva dobrovoľne sumou 200 eur mesačne a na sporenie 50 eur mesačne.

39. Otec sa s maloletým v súčasnej dobe stretáva v čase, kedy je na území SR, čo je počas jedného týždňa do mesiaca 3 – 4-krát pár hodín. Ako vyššie obaja účastníci uviedli, otec dobrovoľne prispieva na jeho výživu sumou 200 eur mesačne, 50 eur na úspory. Väčšiu časť mesiaca je syn v osobnej starostlivosti matky. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojmu synovi mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce ich potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Súd preto rozhodol o určení výživného, určil výživné v sume 200 eur mesačne od 09. 11. 2023 do budúcna v súlade s návrhom matky. Súd mal za preukázané, že je v možnostiach otca platiť takto určené výživné, nakoľko už aj v súčasnej dobe si dobrovoľne plní takéto výživné, je teda v jeho možnostiach aj naďalej takouto sumou podieľať sa na výžive syna. U otca došlo k zníženiu príjmu, no aj tak dosahuje vyšší príjem ako je priemerná mesačná mzda na Slovensku a súčasne po odrátaní nevyhnutných výdavkov otca spojených s bývaním cestovným, stravou, hygienickými potrebami a ošatením otcovi ostane suma, ktorá mu umožňuje platiť výživné v takejto výške.

40. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť maloletej zabezpečuje výlučne matka, nakoľko otec sa s dcérou nestretáva a teda osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti. Okrem výživného dobrovoľne inou sumou neprispieva.

41. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

42. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho

zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Preto súd určil výživné do budúcna vo vyššej sume ako žiadal otec, nakoľko má za to, že otec je schopný platiť výživné v takejto výške, keďže otec dobrovoľne takouto sumou prispieval aj doteraz.

43. Súd priznal výživné na maloletého syna od podania návrhu, t. j. od 09. 11. 2023 do budúcna. Zároveň mal za preukázané od matky, že otec si dobrovoľne vyživovaciu povinnosť plní, a to od podania návrhu a v súčasnej dobe nemá dlh na výživnom. Preto súd dlžné výživné neurčil, nakoľko otec nemá žiaden dlh.

44. Vzhľadom na aktuálne príjmy otca a jeho majetkové pomery, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, súd v súlade s § 63 ods. 3 zákona o rodine zaviazal otca maloletého prispievať maloletému na tvorbu úspor v sume 50 eur mesačne, a to od 01. 06. 2024. Matke ako rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti súčasne uložil povinnosť zriadiť osobitný účet v uvedenej lehote a oznámiť ho otcovi. Otec už aj v súčasnej dobe dobrovoľne prispieva synovi na tvorbu úspor a nakoľko je to v záujme maloletého, súd má za to, že je aj naďalej v možnostiach otca synovi prispievať na tvorbu úspor a sporiť ma tak na budúce možné nepredvídateľné potreby alebo na lepší štart do života. Zároveň súd upozorňuje oboch rodičov, že na nakladanie s finančnými prostriedkami na tomto účte maloletého sa vyžaduje súhlas súdu, teda schválenie právneho úkonu súdom.

45. Súd má za to, že týmto rozhodnutím je akceptovaný záujem maloletého dieťaťa, čo je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa a zo Základných zásad obsiahnutých v , najmä čl. 5 písm. h), podľa ktorého pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňujú okrem iného aj podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.

46. Zároveň rozhodnutie súdu nie je nemenné a v prípade zmeny pomerov, či už na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby, sa novým návrhom možno domáhať zmeny súdneho rozhodnutia.

47. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa .