Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/242/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: L. G., miesto podnikania: Jarabá 17, 977 01 Brezno, IČO: 41 861 370, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, o vymoženie 1 784,44 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, o odvolaní povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/173/2010-69 zo dňa 26. apríla 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/173/2010-69 zo dňa 26. apríla 2018 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 4Er/173/2010-69 zo dňa 26. apríla 2018 prvou výrokovou vetou návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Druhou výrokovou vetou exekučný súd návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že poverením exekučného súdu č. 5603 034596 * zo dňa 26. mája 2010 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. poverený vykonaním exekúcie a vymožením uloženej povinnosti zaplatiť 1 784,44 Eur s prísl. Povinná doručila exekučnému súdu podanie označené ako ,,Návrh na odklad exekúcie, vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie", kde okrem iného uviedla, že rozhodcovskou doložkou, ktorá bola obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 16. decembra 2008 (ďalej len „Zmluva“), došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia povinnej ako spotrebiteľa, nakoľko pri absencii tejto doložky by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom všeobecnom súde v obvode podľa bydliska spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná a uvedené platí bez ohľadu na to, či je rozhodcovská doložka dohodnutá alternatívne alebo výlučne, nakoľko aj v prípade alternatívy, ak má oprávnený ako dodávateľ možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd, znamená to podstatné zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, nemôže taktiež pre svoju ochranu využiť inštitúty, ktoré mu ako slabšej strane priznáva zákon. Rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach a nebola osobitne podpísaná, v dôsledku čoho je rozhodcovská doložka neplatná. Povinná ďalej uviedla, že ide jednoznačne o spotrebiteľský úver, lebo v danom prípade sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Povinná je v Zmluve označená rodným číslom, číslom OP, trvalým bydliskom a zároveň aj IČO-m. Povinná tiež uviedla, že hlavným dôvodom pre zastavenie exekúcie je to, že výkon exekučného titulu by bol v rozpore s verejným poriadkom, nakoľko výkonom nezákonne vydaného exekučného titulu by došlo k porušeniu dobrých mravov. Povinná nakoniec uviedla, že spolu s návrhom na zastavenie exekúcie podáva aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený doručil exekučnému súdu vyjadrenie, kde okrem iného uviedol, že Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, s prihliadnutím na charakter Zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Povinná v zmluve výslovne

vyhlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojim podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účel výkonu podnikania. Povinná v čase uzatvárania Zmluvy k nej nemala žiadne výhrady, s rozhodcovskou doložkou sa riadne oboznámila, jej ustanoveniam porozumela a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdila vlastnoručným podpisom. V zmysle rozhodcovskej doložky sa oprávnený s povinnou dohodli riešiť všetky spory vzniknuté zo Zmluvy pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Oprávnený bol presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Vzhľadom na uvedené nebol podľa oprávneného daný dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 14568/09 zo dňa 28. októbra 2009, právoplatný dňa 23. novembra 2009 a vykonateľný dňa 26. novembra 2009. Exekučný súd preskúmal podanie povinnej, vyjadrenie oprávneného, exekučný titul ako aj Zmluvu a zistil, že Zmluvu, ktorá založila vzťah medzi oprávneným a povinnou, nemožno označiť za zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko oprávnený a povinná uzatvárali Zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že povinná je v nej identifikovaná okrem iného aj IČO-m a peňažné prostriedky jej boli poskytnuté na účel podnikania, čo povinná potvrdila aj podpisom. Z uvedeného teda vyplýva, že sa nejedná spotrebiteľský vzťah, a preto nie je možné aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Na základe týchto skutočností mal exekučný súd za to, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou doložkou platne a rozhodcovský rozsudok má povahu exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené exekučný súd skonštatoval, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie, a preto návrh povinnej zamietol.

2. Proti predmetnému uzneseniu exekučného súdu podala prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná a žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie exekučného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie povinná odôvodnila tým, že exekučný súd sa riadne nevysporiadal s tvrdeniami v návrhu na odklad a zastavenie exekúcie, dostatočne neodôvodnil záver, ku ktorému dospel a bez hlbšieho preskúmania sa priklonil k argumentácii oprávneného. Predmetná Zmluva je podľa názoru povinnej jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko ide o formulárovú zmluvu, ktorú oprávnený dlhodobo uzatvára so spotrebiteľmi, pričom títo nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Oprávnený pri uzatváraní formulárových zmlúv nedodržuje ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa tým, že nedodržiava svoju povinnosť poskytovať spotrebiteľovi informácie v dostatočnom časovom predstihu. pred samotným uzatvorením zmluvy, resp. spotrebiteľa náležite neinformuje o význame jednotlivých jej ustanovení. Zmluvu považuje povinná za krajne nevyváženú v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Povinná ustanoveniam Zmluvy bez príslušného vzdelania a skúseností nemohla rozumieť a vyčítať z nej všetky pre ňu plynúce následky. Zmluvu je potrebné posúdiť v závislosti od jej obsahu a objektívneho posúdenia postavenia zmluvných strán. Posúdenie Zmluvy z čisto formálneho hľadiska by malo za následok zvýhodnenie silnejšej zmluvnej strany. Tvrdenie oprávneného o tom, že povinnej boli poskytnuté finančné prostriedky na účel výkonu jej podnikania, považuje povinná za účelové a zavádzajúce. Podľa povinnej je bežnou praxou oprávneného snaha označiť spotrebiteľa ako podnikateľský subjekt, a ak to nie je možné, účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov na výkon zamestnania, resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ ide o osobitný podpis povinnej, ktorý má vyjadriť jej súhlas s oprávneným uvedeným účelom použitia finančných prostriedkov, povinná uviedla, že ako spotrebiteľ absolútne nemá a ani nemôže mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie daného políčka znamená, a rovnako nemá vedomosť, aké právne následky môže mať prípadné podpísanie oprávneným vopred naformulovaného dodatku týkajúceho sa údajného použitia finančných prostriedkov. Z uvedeného dôvodu je podľa povinnej potrebné skúmať účel použitia finančných prostriedkov z objektívneho hľadiska. Povinná vyhlásila, že finančné prostriedky poskytnuté oprávneným použila výlučne na súkromné účely ich využitie na iné ako súkromné účely ani nikdy nezamýšľala. Povinná zároveň nevykonávala také zamestnanie, ktoré by vyžadovalo financovanie z jej vlastných zdrojov získaných takýmto spôsobom. Povinná poukázala na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na predmetný zmluvný vzťah je taktiež potrebné podľa povinnej aplikovať ustanovenia zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Ohľadom skutočnosti, že povinná je v Zmluve označená rodným číslom, číslom OP, trvalým bydliskom a zároveň aj IČO-om a miestom podnikania, povinná namietala, že spotrebitelia sú oprávneným navádzaní na uvedenie údajov identifikujúcich ich ako podnikateľov z dôvodu, aby sa oprávnený vyhol aplikácii prísnejších ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Takéto označenie povinnej

vzbudzuje pochybnosti. Povinná zároveň poukázala na viaceré rozhodnutia krajských súdov, napr. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoE/100/2013-133, Unesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoE/58/2013, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoE/497/2014, s tým, že súčasťou práva na spravodlivý proces je právna istota účastníkov, že súdy v identických prípadoch rozhodujú rovnako.

3. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej vyjadril podaním zo dňa 16. júna 2018, pričom uviedol, že Zmluva bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a má povahu tzv. absolútneho obchodu. Aplikácia predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vzhľadom na charaktere Zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Povinná v Zmluve dobrovoľne uviedla údaje preukazujúce, že je podnikateľ - živnostník, a pred uzatvorením Zmluvy za účelom preukázania bonity predložila oprávnenému potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, ktorej bolo pridelené daňové identifikačné číslo. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že pri uzatváraní Zmluvy vychádzal aj z predchádzajúcej bezproblémovej Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 9. júla 2008, v ktorej povinná tiež dobrovoľne uvádzala údaje týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti, ako aj účel poskytnutého úveru, ktorým bolo podnikanie. Oprávnený nemal dôvod pochybovať v čase uzatvorenia Zmluvy o úmysle povinnej vziať si úver na účely podnikania, ak tak urobila dvakrát v tom istom roku. Vzhľadom na uvedené považuje oprávnený tvrdenie povinnej o tom, že je spotrebiteľ, po viac ako siedmych rokoch od uzatvorenia Zmluvy za účelové v úmysle vyhnúť sa exekúcii. Oprávnený uviedol, že je potrebné prihliadať na jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval, a ktorá je podľa jeho názoru v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Oprávnený má za to, že dodatočne sa nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme povinná svojím konaním sama vyvolala. V prípade extenzívneho výkladu § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka by sa za spotrebiteľa považovala každá fyzická osoba, čo je v rozpore s účelom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Oprávnený ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, ako aj všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Oprávnený má vzhľadom na uvedené za to, že povinná nepreukázala, že existujú dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený preto žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. K vyjadreniu oprávneného sa povinná vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 31. júla 2018, pričom uviedla, že s tvrdením oprávneného, že ich vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, nesúhlasí. Právne predpisy spotrebiteľského práva je podľa povinnej nevyhnuté aplikovať vždy, ak ide o zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa povinnej došlo v danom prípade k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Zo samotného obsahu Zmluvy vyplýva, že ide o formulárovú zmluvu, ktorá je charakteristická pre zmluvné vzťahy podnikateľa a spotrebiteľa. Zo strany oprávneného ide podľa povinnej len o obchádzanie zákona, aby sa vyhol posudzovaniu absencie obligatórnych náležitostí zmlúv. Povinná následne zopakovala svoje tvrdenia obsiahnuté v jej odvolaní proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu a opätovne poukázala na vybrané rozhodnutia krajských súdov v exekučných veciach. Povinná znovu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. K vyjadreniu povinnej zo dňa 31. júla 2018 sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 28. augusta 2018 a uviedol, že naďalej trvá na skutočnostiach uvedených v jeho dovtedajších podaniach. Oprávnený ďalej podotkol, že v prípade povinnej nie je na mieste poukazovať na jej nevedomosť a nedostatok skúseností, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania, ako aj jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala. Oprávnený má za to, že skutočnosť, že Zmluva má povahu formulárovej (adhéznej) zmluvy ešte samo o sebe nevytvára predpoklad, že ju je potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú. Uzatváranie formulárových zmlúv je súčasťou bežnej podnikateľskej praxe a má za účelom zjednodušiť kontraktačný proces, a to aj pri uzatváraní zmlúv medzi podnikateľmi navzájom. Formulárová zmluva môže byť podľa oprávneného právnym dôvodom vzniku absolútneho obchodu. Vzhľadom na uvedené považuje oprávnený tvrdenia povinnej o tom, že pred uzatvorením Zmluvy nebola dostatočne informovaná o význame jednotlivých ustanovení a o tom, aké budú mať pre ňu jednotlivé časti Zmluvy dopad, za bezpredmetné. Povinná vlastnoručne podpísala v Zmluve vyhlásenie, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na účel výkonu podnikania. Oprávnený trvá na tom, že povinná nie je v postavení spotrebiteľa, a preto žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“) (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 5 (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu , f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno - importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa 30. januára 2010 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 1 784,44 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 14568/09 zo dňa 28. decembra 2009, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 23. novembra 2009 a vykonateľnosti 26. novembra 2009. Pohľadávka oprávneného vznikla zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 16. decembra 2008. Súčasťou Zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujúce rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej danú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.

15. Občiansky zákonník v § 52 a nasl. upravuje osobitnú ochranu v spotrebiteľských zmluvách, teda v zmluvách, pre ktoré platné právo ustanovuje osobitné podmienky, a určuje, aké náležitosti musí zmluva obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky), na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, pričom spotrebiteľ môže byť len fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Z obsahu predložených listín vyplýva, že v Zmluve je povinná (dlžník) označená aj ako živnostník obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m, zapísaná v živnostenskom registri Okresného úradu Brezno pod č. XXX-XXXX, ktoré nie sú potrebné na identifikáciu fyzickej osoby, ktorá zmluvu neuzatvára v rámci jej podnikania. Je pravdou, že označenie zmluvnej strany jednak identifikačnými údajmi pre fyzickú osobu, a teda menom, priezviskom, rodným číslom, číslom OP a adresou trvalého pobytu, a jednak údajmi identifikujúcimi dlžníka ako podnikateľa - obchodné meno, miesto podnikania, IČO, môže vzbudiť pochybnosti o tom, v akom postavení táto zmluvná strana pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupovala, a či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. Predmetná Zmluva však túto pochybnosť odstraňuje tým, že v jej písomnom vyhotovení, po označení zmluvnej strany (dlžníka) identifikačnými údajmi pre podnikateľa je dlžníkom podpísané osobitné písomné vyhlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Z obsahu takéhoto vyhlásenia nemožno bez ďalších dôkazov, ktoré by túto skutočnosť vyvrátili, dospieť k inému skutkovému záveru ako takému, že v danom prípade povinná pri uzavretí Zmluvy s oprávneným konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. K odvolacej námietke povinnej, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v takom prípade platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. V danom prípade nie je pochybnosť o tom, či povinná je účastníčkou Zmluvy ako spotrebiteľ alebo ako podnikateľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní Zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko povinná osobitne podpísala na Zmluve vyhlásenie, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon podnikania, čím je pochybnosť o jej postavení v predmetnom zmluvnom vzťahu vyvrátená. Samotné tvrdenie povinnej, že si nebola vedomá, čo dané vyhlásenie znamená a aké právne následky pre ňu môže mať, nie je samo o sebe spôsobilé preukázať opak, t. j. že predmetné vyhlásenie v Zmluve napriek jeho výslovnému zneniu nezodpovedá skutočnosti. V tomto ohľade rovnako nemohlo byť zasiahnuté do práva povinnej na spravodlivý proces, keďže rozhodnutia

súdov, na ktoré sa povinná odvoláva, neboli vydané v skutkovo a právne identických prípadoch, a teda v prípadoch, kde nie je pochybnosť o postavení účastníka zmluvného vzťahu.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie ves správne posúdil, keď uviedol, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, a preto nie je možné aplikovať predpisy na ochranu spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu tak bola založená rozhodcovskou doložkou platne, rozhodcovský rozsudok má povahu exekučného titulu a nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie.

19. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .