Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-32-2014.pdf
PDF · 129.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-4T/32/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Blaška a prísediacich Ing. Renáty Ovečkovej a Mgr. Beáty Kubinovej v trestnej veci proti obžalovanému S. Z.V., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Skalici dňa 29. októbra 2018, takto
rozhodol:
obžalovaný
S. Z. W. B. Q. G. Ó. , R.. XX. XX. XXXX C. I., T. D. H., toho času v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 20. 12. 2013 v čase asi o 21.12 hod. v meste Holíč v uličke medzi ulicou J. J. Boora a ulicou Bernolákova po tom, čo U. I., R.. XX.XX.XXXX povedal „daj mi peníze", ho následne sotil a tlačil smerom k betónovému obrubníku, cez ktorý U. I., R.. XX. XX. XXXX prepadol na zem, po čom ho asi 15-krát udrel do oblasti tváre i napriek tomu, že ho U. I., R.. XX. XX. XXXX vyzval, aby ho nechal na pokoji a využil dezorientovanosť U. I., R.. XX. XX. XXXX v dôsledku úderov do hlavy a z vnútorného ľavého vrecka jeho bundy mu odcudzil pánsku koženú peňaženku čiernej farby, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 75 eur, občiansky preukaz, zdravotný preukaz, bankomatová karta, všetky na meno U. I., R.. XX. XX. XXXX, permanentky na hokej v hodnote 30 eur a následne z miesta činu odišiel na neznáme miesto, čím poškodenému U. I., R.. XX. XX. XXXX, T. D. H., S.. S.. D. XXXX/X spôsobil škodu na odcudzenej finančnej hotovosti a odcudzených veciach vo výške minimálne 115 eur a podľa lekárskej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a.s. spôsobil U. I. pomliaždenie tváre s neurčenou dobou liečenia,
t e d a
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,
č í m s p á c h a l
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona.
rozhodol:
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. f) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Skalici podal na Okresný súd Skalica obžalobu č. Pv 702/13/2206-13 na obžalovaného S. Z. (ďalej len „obžalovaný“), pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka poškodeného U. I. a svedkov A. J., K. J., N. Č., K.. K. P., A. W. ako aj prečítaním ostatných podstatných listinných dôkazov, pričom zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný S. Z. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. Vo výsluchu k veci uviedol, že bolo to večer, stretol sa s K. J., A.C. J., N. Č. a A. W.. Títo ho zavolali k sebe na byt, ponúkli mu alkohol - víno. On v tom čase užíval antidepresíva, nakoľko bol liečený B. K.. W.. Potom išli von a stretli poškodeného. N. Č. vyprovokoval poškodeného. Obžalovaný následne napadol poškodeného tým spôsobom, že ho sotil spredu, poškodený sa snažil potom brániť, následne ho udrel. Poškodený spadol dozadu na trávu, teda preletel cez betón, pričom padol hore znak. V tej chvíli ho rukou, ako nad ním stál, udrel. Celý útok trval cca 7-10 minút. S poškodeným sa bili, nakoľko sa poškodený bránil. Následne poškodený spadol na zem, vtom pristúpil k nemu A. J. a zobral mu peňaženku. Následne prišli do A., kde mu A. J. ukázal tú peňaženku a vytiahol z nej peniaze. Bolo tam asi 50-60 eur. A. J. následne peňaženku hodil do záchoda a snažil sa ju spláchnuť. Keď prišli policajti, tak K. J., A.C. J., N. Č. vypovedali, že on poškodenému zobral peňaženku. Potom vypočúvali jeho. Policajti mu následne pri výsluchu povedali, že sa má priznať, aby sa na nič nehral. V prípade, že tak neurobí bude vzatý do väzby. Nepoprel, že na poškodenom sedel a že som ho aj viackrát udrel do oblasti tváre. Keď poškodeného bil, pristúpil k nemu A. J., ktorý mu zobral peňaženku asi z bundy. Táto peňaženka bola čiernej farby, pričom prvýkrát ju videl v A. na WC, keď mu ju A. J. ukázal. Po 5 minútach sa z A. vybral opäť za poškodeným, išiel sa pozrieť, či mu niečo nie je. Poškodený stále ležal na zemi. Pomáhal ho zodvihnúť a následne sa mu ospravedlnil. Poškodený mu povedal, že ho okradli, zobrali mu peňaženku. Skutočnosť, že A. J. zobral tú peňaženku poškodenému zistil tak, že ju vytiahol na záchode, pričom podľa jeho názoru, nebola jeho. Naviac keď ju otvoril, boli v nej cudzie doklady. Doplnil, že ako sedel na poškodenom, tak videl, ako A. J. vytiahol peňaženku poškodenému z bundy, z náprsného vrecka. Z týchto peňazí on nič nemal a ani nič z nich nechcel.
Svedok poškodený U. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako išiel 20.12. vo večerných hodinách na pivo do pizzerie, je to oproti trafike na ulici S..S.. D. v Holíči. Následne ho obkľúčili štyri osoby a tlačili ho k betónovému oválu, ktorý má výšku asi 60 cm. Prepadol cez múrik a následne, ako ležal na zemi, ho obžalovaný začal biť a kričal „daj peniaze, daj peniaze“. Bila ho iba jedna osoba, tu prítomný obžalovaný. Jedno dievča kričalo na obžalovaného „nechaj ho, nechaj ho.“ Ako ležal na zemi, ľavou rukou si držal peňaženku, do pravej ruky dostával údery od obžalovaného. Videl ako obžalovaný kľačal nad ním a bil ho do tváre a do ramena. S istotou uviedol, že ten, čo kľačal na ňom a bil ho mu zobral peňaženku. Až následne mu policajti povedali, že sa jedná o osobu obžalovaného, pretože tohto predtým nepoznal. Ďalej potvrdil, že po skutku sa mu nikto nebol ospravedlniť. Podľa jeho názoru celý útok trval asi jednu hodinu, pričom mu trvalo asi 10-15 minút, čo sa z toho spamätal. Nikto mu nepomáhal sa postaviť, v ťažkostiach to zvládol sám.
Svedok A. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli vonku, popíjali, bol tam on, jeho bratranec - obžalovaný. Potom boli za Billou za obchodným centrom. Bol tam jeden starý pán avšak už si nepamätal, čo sa stalo. Starý pán niečo vyhukoval, ale už nevie čo. Keď sa pozrel za seba, už sa s ním obžalovaný bil. Bola to vzájomná bitka. Nevie už ako to začalo. Starý pán tam zostal sedieť, potom išli domov. On nevidel, že by obžalovaný zobral poškodenému peňaženku. Nemá vedomosť, že by obžalovaný zobral poškodenému peňaženku.
Na návrh prokurátora súd postupom podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku odstraňoval podstatné rozpory vo výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní a z prípravného konania zo dňa 29.01.2014 (č.l. 24-26 spisu), pričom svedok uviedol, že nepamätá si túto výpoveď, avšak uviedol, že vypovedal pod nátlakom polície. Následne však pripustil, že v tejto veci počas výsluchu na neho policajti nevykonávali nátlak. Dňa 29.01.2014 svedok v prípravnom konaní vo veci vypovedal, že peňaženku videl prvý raz až v bistre, kde išiel obžalovaný na záchod a on išiel za ním, pričom zbadal, že má v ruke peňaženku, vytiahol z nej 50,- eurovú bankovku a asi 20,- eurovú bankovku, za ktorú potom kupoval cigarety a dal mu do ruky lístok, ktorý bol z jednej strany popísaný nejakými menami a z druhej strany mal výzor jedno dolárovky a povedal mu, aby to schoval, avšak on to zahodil, a povedal obžalovanému, prečo mu to dáva. Obžalovaný mu nedal žiadne peniaze, následne peňaženku hodil do záchoda a spláchol. Ako vyšli na terasu toho bistra, tak povedal, že počuje toho starého a tak vyskočil cez zábradlie smerom k hlavnej ceste, kde ho našiel, keď išiel za ním, on tam plakal, že má zlomenú nohu, lebo sa pri preskakovaní terasy zavadil a spadol. Svedok potvrdil, že toho starého napadol obžalovaný a tiež ho sám bil, pričom na neho kričala tá baba, čo tam bola a tiež Č., aby ho nechal. Nik iný sa poškodeného nedotkol. Jeho brat Michal nevidel predmetnú peňaženku. Obžalovaný po tom, čo toho starého pána prehodil cez múrik, tak mu povedal „daj peníze“. K útoku uviedol, že trvalo to asi 10 minút, pričom ho bil päsťami a tiež inak fackami, pričom mu trhal kapse a akoby ho šacoval na riflách a bundu. Obžalovaný mu povedal, že si hneď ide za peniaze kúpiť piko. Uviedol, že si myslí, že obžalovaný fetuje v poslednej dobe piko a marihuanu.
Svedok K. J. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať.
Svedok N. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípravnom konaní, vypovedal bez nátlaku. Bolo to v zimnom období čas uviesť nevedel, ale bola tma mohlo byť asi 19.00 hodín večer. Boli vonku on s bratmi J., A. W. a obžalovaný. Obžalovaný ešte s niekým išiel popredu, videl, že obžalovaný sa s niekým ťahal. Priebeh podrobne opísať nevedel. Videl iba to, ako sa obžalovaný s niekým nejako mixujú za bundy, on ani J. to neriešili a pokračovali ďalej. Na druhý deň počul, že obžalovaný mal v bare C. plakať a rozprávať tam, že sa mal s niekým pobiť. Bol to starší šedivý pán, dôchodca. Na polícii mu ukázali fotku, o koho sa jedná, z toho dôvodu to vie. Tohto pána pozná aj z videnia, nakoľko chodí do garáži N. J., kde poškodený býval. Je vidno na prvý pohľad, že sa jedná o starého človeka, šedivý, má šedivú bradu. Nepamätal sa, či bol niekto z nich na zemi. On sa do toho incidentu nestaral z toho dôvodu, že mal v minulosti problémy so zákonom. A nechcel, aby mal on z toho problémy. S obžalovaným v čase incidentu popíjal, avšak už sa s ním vôbec nestýka. Má svoju rodinu, priateľku. Čo si pamätá, obžalovaný v tom čase, keď spolu chodili von, popíjal iba alkohol, nevie o tom, že by bral nejaké omamné látky. Zdôraznil, že čo uviedol na polícii, je pravdou, vtedy som si to čerstvo pamätal. O nejakej odcudzenej peňaženke nevedeli, on sa to dozvedel až na druhý deň, že mala byť nejaká peňaženka odcudzená, dozvedel som sa to od kriminálky. On pozná obžalovaného pod menom S. W. a S. Z., ako to má v občianskom, to nevedel uviesť. Na návrh prokurátora súd postupom podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku odstraňoval podstatné rozpory vo výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní a z prípravného konania zo dňa 23.12.2013 (č.l. 17-18 spisu) a zo dňa 05.02.2014 (čl. 19-20 spisu), pričom svedok uviedol, že na týchto výpovediach trvá a všetko čo tam uviedol sa zakladá na pravde. Svedok v týchto výpovediach uviedol, že dňa 23.12.2013 v čase asi okolo pol ôsmej večer bol spolu s K. Z.G.V. nad obchodným domom Billa, kde popíjali pivo. Potom za nimi prišli K. J., A. J. spolu s obžalovaným, že či niečo nevypijú, pričom im povedal, že má peniaze 4 eura, tak kúpili v diskonte hore v meste nad poštou víno a potom išli naspäť k obchodu Billa a pomaly to popíjali všetci piati. Vypili to víno a došli za nimi mestský policajti, aby išli odtiaľ preč a potom ako odišli za Billu a keď už tam neboli policajti, tak obžalovaný napadol K. Z.Q.O., ktorý je jeho bratranec, ale nemajú sa moc radi, zhodil ho na zem a búchal mu hlavu o betón, potom ho nechal na pokoji. Potom išiel K. Z.G. preč. Následne stretli ďalších kamarátov, kde bola aj jeho priateľka A., boli stále za Billou a tu sa rozprávali. Potom išli ďalej už len on, A., oni išli pozadu a vpredu išiel obžalovaný s K. J.. V takej uličke u herne C. videli, ako obžalovaný zrazu niekoho zrazil na zem a začal ho biť. Pričom všetci kričali, aby ho nechal, či ho chce zabiť. On potom utekal za obžalovaným, zhodil ho a snažil sa starého postaviť, ale sa mu to nedarilo, nakoľko ako ho dvíhal tak ho W. sotil a on starého pustil. Povedal mu, že pri tomto nebude, chcel aby prestal, pričom mu povedal, že zavolá policajtov, že prečo napáda stále ľudí, pričom si myslel, že obžalovaný chcel peniaze na fet. On sa obžalovaného aj pýtal, či starému niečo zobral, nejaké peniaze, ale on mu neodpovedal, povedal, že nemá. Pýtal sa prečo teda napadol starého, na toto bol ticho, nič nepovedal. Po tomto išiel s A. smerom do mesta do chalúp a kde išli obžalovaný s K. nevedel. Na druhý deň okolo 16.30 h, keď bol na H. Č.. X u strýca J. (Q. W.), kde sedel on, J., S. Č. jeho babka a K. Z., tam prišiel K. J. a začal pred všetkými hovoriť,
že tú lúpež musia hodiť na neho, lebo to je jeho krv obžalovaný, že to s obžalovaným hodia na neho. On však povedal, že toto teda nie, že poviete pravdu, pričom sa potom zobral a išiel preč. Oni traja boli na boku, cez ten múrik ho pretlačil sám obžalovaný, pričom oni boli ďaleko, aby počuli, že by mu niečo hovoril. Oni si incidentu všimli, až keď poškodeného obžalovaný zvalil na zem, teda toho starého pána pred tým nezaregistrovali. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by poškodeného on alebo K. J. kopali. Jediný, kto napadol a zbil poškodeného bol obžalovaný. K. ani pri poškodenom nebol a on ho len dvíhal, pričom pri tom ho obžalovaný sotil následkom čoho spadol. Nevšimol si, že by obžalovaný podával A. J. peňaženku. O tom, že niekto poškodenému zobral aj peňaženku s peniazmi nevedel, o tomto sa dozvedel až na druhý deň, keď niekto prišiel na H. B. v Holíči a povedal, že toho starého aj okradli. Teda vedomosť o tom, že sa mali deliť nemal.
Svedok K.. K. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol prítomný pri výsluchu A. J. realizovanom v Reedukačnom centre v H.. Spolu s kolegom alebo kolegyňou sa zúčastňuje pri výsluchoch ich chovancov. Tento výsluch si už nepamätá, ale bol prítomný pri tomto výsluchu. Pri výsluchu je prítomný z toho dôvodu jednak, aby chovanec nebol nútený k výpovedi a, aby výpoveď nebola účelová. Dohliada teda na samotný výsluch a aj na to, aby chovanec hovoril pravdu, nakoľko chovanci môžu uviesť policajtom nepravdu, pričom on má zložku, resp. evidenciu chovanca a presne vie, kde sa v tom danom čase nachádzal. V prípade, že by na chovanca bol vyvíjaný akýkoľvek nátlak zo strany polície, dokonca aj zvýšený hlas, tento výsluch by prerušil a okamžite by som kontaktoval svojho nadriadeného, že výsluch nie je v poriadku. Svedok potvrdil, že všetko pri výsluchu prebehlo ako má a vylúčil akýkoľvek nátlak zo strany policajtov na jemu zverenú osobu (A. J.). Konštatoval, že skutočnosť, ktorú uviedol A. J., že vypovedal pod nátlakom policajtov, že v prípade, že nebude takto vypovedať, pôjde do väzenia on, je nepravdivá. Nikdy sa mu nestalo, že by výsluch policajtov bol vedený v štýle „povedz, inak pôjdeš do basy“ alebo iných vyhrážok alebo nejakým fyzickým nátlakom.
Svedkyňa A. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že boli vonku ona, obžalovaný, A. J., N. Č. a ešte jeden, ktorého meno si nepamätá. Boli vonku a popíjali. S obžalovaným sa dlho nevideli, tak si vypili. Pili nad Billou a následne išli preč zozadu okolo Billy a tam si všimla ako ten pán poškodený bol na zemi a videla ako ho obžalovaný zbil. Nevedela konkretizovať, ale vie, že ho kopol. A potom išli preč. Začiatok konfliktu nevidela, videla iba priebeh ako ten pán bol na zemi. Snažila sa konflikt zastaviť tak, že kričala na obžalovaného aby nebil poškodeného. Obžalovaný na to reagoval a prestal poškodeného biť. Obžalovaný napadol poškodeného iba raz. Nevedela uviesť čo bolo dôvodom konfliktu a nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný poškodenému niečo odcudzil. Rovnako si nepamätala, či sa ešte niekto iný snažil obžalovaného zastaviť. Po konflikte sa všetci pri C. rozdelili a každý šiel svojou cestou. Opätovne na otázku svedkyňa uviedla, že pri skutku bola prítomná ona, buď K. J. alebo A. J. alebo obaja už si nepamätala, N. Č. a obžalovaný, to je všetko čo si pamätá. Na návrh prokurátora súd postupom podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku odstraňoval podstatné rozpory vo výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní a z prípravného konania zo dňa 23.12.2013 (č.l. 35-36 spisu), pričom svedkyňa uviedla, že pre odstup času si to nepamätá ale je možné, že to stalo tak, ako to uviedla v prípravnom konaní. Rovnako je možné, že N. Č. sa snažil odtiahnuť obžalovaného preč. Je pravdou, že aj niekto iný okrem jej na obžalovaného zakričal, aby prestal. Svedkyňa vo svojej predchádzajúcej výpovedi z prípravného konania uviedla, že ako išli tak obžalovaný začal do jedného starého niečo kričať a potom ho sotil, pričom sa starý potkol o taký malý plot z betónu, pričom ako starý spadol, tak ho obžalovaný začal biť, pričom na ňom sedel a dával mu rany na tvár. Potom išiel za ním N. Č. a začal ho odťahovať preč. Ona aj kričala, aby ho nechal, pričom kričal aj N. O. K.. Po tomto ostali stáť u toho zábradlia vpredu pred C., pričom obžalovaný sa znova rozbehol k starému a ona na neho kričala, aby ho nechal a aby prestal, pričom sa potom zobral a išiel preč. Po tomto išla s N. k nemu domov a K. išiel asi tiež domov. Obžalovaného už nevidela. Čo sa týka napadnutia, tak starého napadol len obžalovaný (S. W. K..) nik iný. Oni na neho len kričali, aby ho nechal a N. Č. sa ho snažil aj odtiahnuť. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, a to listinné dôkazy v spise: oboznámením alebo prečítaním č.l. 15-16 - lekárska správa poškodeného, č.l. 37-40 - fotodokumentácia, č.l. 57 - správa z Mesta Holíč, č.l. 58 - výpis z evidencie priestupkov, 59 - odpis RT zo dňa 31.12.2013, č.l. 253-256 - odpis RT zo dňa 25.10.2018.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku kvalifikovaného ako trestný čin lúpeže, avšak priznal sa k tomu, že poškodeného napadol tým spôsobom, že ho sotil a následne ho udieral, pričom poškodený sa snažil brániť. Podľa názoru obžalovaného sa mali spolu „biť“. Nenamietal a pripustil však tú skutočnosť, že na poškodenom sedel a udieral ho do tváre. Súčasne samotný skutok sa snažil „hodiť“ na inú osobu a to svedka A. J., pričom obžalovaný tvrdil, že keď poškodeného bil, tak k poškodenému pristúpil práve A. J., ktorý mu zobral peňaženku asi z bundy. Následne obžalovaný v tom istom výsluchu tvrdil, že peňaženka bola čiernej farby a prvýkrát ju videl až v A. na WC, keď mu ju A. J. ukázal. Súd však obhajobným tvrdeniam obžalovaného neuveril, nakoľko sú v rozpore s výpoveďou poškodeného U. I. ako aj s výpoveďami svedkov najmä A. J. a N. Č..
Poškodený U. I. v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom zotrval na svojej výpovedi a podrobne opísal priebeh skutku, že potom ako prepadol cez múrik a ako ležal na zemi tak, ho obžalovaný začal biť a kričal „daj peniaze, daj peniaze“. Poškodený s istotou uviedol, že ho bila iba jedna osoba a to obžalovaný. Potvrdil, že jedno dievča kričalo na obžalovaného „nechaj ho, nechaj ho.“ Ako ležal na zemi, ľavou rukou si držal peňaženku, do pravej ruky dostával údery od obžalovaného. Videl ako obžalovaný nad ním kľačal a bil ho do tváre a do ramena. Nepochybne potvrdil, že ten, čo kľačal na ňom a bil ho mu zobral peňaženku.
Svedok A. J. potvrdil, že poškodeného napadol obžalovaný a bil ho iba on, pričom na neho kričalo jedno dievča, čo tam bolo a tiež Č., aby ho nechal. Nik iný sa poškodeného nedotkol. Jeho brat K. nevidel predmetnú peňaženku. Peňaženku videl prvý raz až v bistre na toalete kde zbadal, že obžalovaný má v ruke peňaženku, z ktorej vytiahol 50,- eurovú bankovku a asi 20,- eurovú bankovku, za ktorú potom kupoval cigarety. Obžalovaný následne peňaženku hodil do záchoda a spláchol. Ďalej svedok potvrdil, že keď obžalovaný poškodeného prehodil cez múrik, tak mu povedal „daj peníze“. K útoku uviedol, že trval asi 10 minút, pričom obžalovaný poškodeného bil päsťami a tiež inak fackami, pričom mu trhal kapse a akoby ho šacoval na riflách a bundu. Ďalej uviedol, že obžalovaný mu následne uviedol, že si hneď ide za peniaze kúpiť piko.
Svedok N. Č. vo výsluchu potvrdil, že v inkriminovaný deň išiel pozadu s A. W. a obžalovaný s bratmi J. išli popredu. V takej uličke pri herni C. videl, ako obžalovaný zrazu niekoho zrazil na zem a začal ho biť. Všetci prítomní kričali, aby ho nechal, či ho chce zabiť. On potom utekal za obžalovaným, zhodil ho a snažil sa poškodeného postaviť, ale sa mu to nedarilo, nakoľko ako ho dvíhal, tak ho obžalovaný sotil a on starého pustil. Povedal obžalovanému, že zavolá policajtov, že prečo napáda stále ľudí, pričom si myslel, že obžalovaný chcel peniaze na drogy. Obžalovaného sa aj pýtal, či poškodenému niečo zobral, nejaké peniaze, ale on mu neodpovedal, povedal, že nemá. Pýtal sa obžalovaného prečo teda napadol starého, na toto bol ticho nič nepovedal. Po tomto išiel s A. smerom do mesta do chalúp a kde išli obžalovaný s K. uviesť nevedel. Na druhý deň okolo 16,30 h, keď bol na H. Č.. X u strýca J. (Q. W.), kde sedel on, J., S. Č. jeho babka a K. Z.Ó., tam prišiel K. J. a začal pred všetkými hovoriť, že tú lúpež musia hodiť na neho, lebo to je jeho krv obžalovaný, že to s obžalovaným hodia na neho. On však povedal, že toto teda nie, že poviete pravdu, pričom sa potom zobral a išiel preč. Potvrdil, že cez ten múrik poškodeného pretlačil sám obžalovaný, pričom oni boli ďaleko, aby počuli, že by mu niečo hovoril. Oni si incidentu všimli, až keď poškodeného obžalovaný zvalil na zem. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by poškodeného on alebo K. J. kopali. Jediný, kto napadol a zbil poškodeného bol obžalovaný. K. J. ani pri poškodenom nebol a on poškodeného len dvíhal, pričom pri tom ho obžalovaný sotil následkom čoho spadol. Nevšimol si, že by obžalovaný podával A. J. peňaženku. O tom, že niekto poškodenému zobral aj peňaženku s peniazmi nevedel, o tomto sa dozvedel až na druhý deň, keď niekto prišiel na H. B. v Holíči a povedal, že toho starého aj okradli.
Svedkyňa A. W. vo výpovedi uviedla, že ako išli tak obžalovaný začal do jedného starého (poškodeného) niečo kričať a potom ho sotil, pričom sa starý potkol o taký malý plot z betónu ako starý spadol, tak ho obžalovaný začal biť. Sedel na ňom a dával mu rany na tvár. Následne išiel za ním N. Č. a začal ho odťahovať preč. Ona aj kričala, aby ho nechal, pričom kričal aj N. O. K.. Po tomto ostali stáť u toho zábradlia vpredu pred C., pričom obžalovaný sa znova rozbehol k starému a ona na neho kričala, aby ho nechal a aby prestal. Potom sa zobral a išiel preč.
Z výpovedi poškodeného U. I. ako aj výpovedi svedkov A. J., N. Č. O. A. W. bolo nepochybne preukázané, že poškodeného napadol iba obžalovaný, ktorý na poškodenom sedel a bil ho do oblasti hlavy a hrudníka. Jeden svedok A. J., ktorý bol pri obžalovanom a poškodený U. I. jednoznačne vo
svojich výpovediach potvrdili, že obžalovaný kričal na poškodeného „daj peniaze“, teda z uvedeného je jasne preukázané, že obžalovaný chcel spáchať trestný čin lúpeže, čo sa mu aj podarilo. Skutočnosť, že obžalovaný poškodenému zobral peňaženku potvrdil sám poškodený U. I. ako aj svedok A. J., ktorý ju videl na toalete v bare v rukách obžalovaného, ktorý z nej vytiahol peniaze (50 eurovú bankovku a 20 eurovú bankovku) a následne peňaženku spláchol do záchoda. Hoci svedkovia A. W. O. N. Č., ktorí stáli ďalej od incidentu nepočuli, že by obžalovaný kričal na poškodeného daj peniaze a rovnako nevideli, že by mu obžalovaný zobral peňaženku, zhodne potvrdili, že poškodeného bil iba obžalovaný, pričom obaja sa snažili poškodenému pomôcť. A. W. kričala na obžalovaného, aby poškodeného nechal na pokoji a N. Č. sa snažil aj fyzicky odtiahnuť obžalovaného od poškodeného, čo sa mu však nepodarilo.
Súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka K.. K. P., ktorý na hlavnom pojednávaní vyvrátil skutočnosť, že by svedka A. J., prítomní príslušníci polície pri výsluchu vykonanom v Reedukačnom centre mládeže H. za prítomnosti tohto svedka navádzali ako má vypovedať alebo, aby ho nútili vypovedať pod následkom, že bude trestne stíhaný za predmetný trestný čin práve svedok A. J.. Svedok K.. K. P. uviedol, že je vždy prítomný pri výsluchu chovancov a zabezpečuje dohľad nad tým, aby chovanci vypovedali pravdu a neboli navádzaní na výpoveď alebo aby nebol robený nátlak zo strany polície na chovancov ústavu. V prípade, že by zaznamenal takéto chovanie zo strany polície a to, čo i len zvýšený hlas na chovanca, výsluch by prerušil a uvedené ihneď oznámil svojmu nadriadenému.
Z takto vykonaného rozsiahleho dokazovania súd jednoznačne a bez pochybností dospel k záveru, že napriek obrane obžalovaného, že poškodenému on nezobral peňaženku bol jedinou osobou, ktorá bila poškodeného a napadla ho tým spôsobom, že na ňom sedel a viackrát ho brutálne udieral do oblasti tváre a hrudníka a teda bol jedinou osobou, ktorá mala možnosť obžalovanému peňaženku zobrať z vrecka, pričom svedok A. J. videl ako sa obžalovaný snažil poškodenému trhať vrecká a šacoval ho na rifliach a bunde. Je potrebné dodať, že jediná obrana obžalovaného, že peňaženku mal poškodenému vybrať z bundy práve svedok A. J. sa nepotvrdila a bola jednoznačne vyvrátená ostatnými svedeckými výpoveďami.
Súd posúdil dôkazy jednotlivo i v celku a dospel k záveru, že tieto dávajú ucelenú, jednotnú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcich jedine k uznaniu viny obžalovaného.
Súd súčasne odmietol vykonať dôkazy výsluchom K. Z., opätovným výsluchom svedka K. J. a výsluchom D. O., z dôvodu, že tieto sú irelevantné pre posudzovanie spáchaného trestného činu a osoby páchateľa v predmetnej trestnej veci. Svedok K. Z. nebol prítomný pri predmetnom skutku, čo vyplýva z výpovedí svedkov, ako aj z výsluchu samotného obžalovaného. Z hľadiska hospodárnosti konania súd nepovažoval za dôvodný a potrebný ani opätovný výsluch svedka K. J.. Rovnako za irelevantný považoval súd výsluch príslušníka polície D. O., ktorý mal podľa názoru obžalovaného ho nútiť k tomu, aby sa priznal, nakoľko takáto osoba pri výsluchu obžalovaného nebola prítomná a dokonca nebola prítomná ani pri výsluchu ostatných svedkov, čo vyplýva zo zápisníc o výsluchoch z prípravného konania.
Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 188 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Konanie páchateľa (objektívna stránka) spočíva v použití násilia alebo hrozby násilím ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného.
Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného (§ 122 ods. 7).
Z tohto hľadiska spravidla ide o prekonanie alebo zamedzenie kladenému alebo očakávanému odporu. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého. Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Násilie spravidla smeruje proti tomu, kto má vec u seba. Možno ho však spáchať aj proti inej osobe alebo veci, pokiaľ je prostriedkom nátlaku na vôľu poškodeného (porovnaj R 1/1980). Podľa §
122 ods. 7 je trestný čin spáchaný násilím aj vtedy, ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou (bližšie k pojmu násilie porovnaj vysvetlivky k tomuto ustanoveniu).
Zmocnením sa veci treba rozumieť, že páchateľ si zjedná možnosť s vecou nakladať s vylúčením toho, kto ju mal dosiaľ vo svojej moci. Ide o prevedenie faktickej moci nad ňou z oprávnenej osoby na páchateľa. Napadnutý nemusí byť vlastníkom veci, stačí, že ju má vo svojej dispozícii. Taktiež nie je rozhodujúce, či si páchateľ chcel vec privlastniť, alebo ju len prechodne užívať, zničiť a pod. (porovnaj R 1/1980, ako aj R 41/1967 a R 51/1976-III.).
Pokiaľ ide o formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1, hodnota veci nie je rozhodujúca a nie je rozhodujúce ani to, či poškodenému vôbec vznikla majetková škoda, resp. že nemal žiadnu vec pri sebe. So zreteľom na to, že tento trestný čin chráni dva záujmy (majetok, slobodu rozhodovania), prípady, keď boli oba záujmy zasiahnuté iba malou alebo nepatrnou intenzitou, treba hodnotiť z hľadísk § 8 TZ a § 1 TP (analogicky porovnaj R 1/1980, R 39/1987, str. 195 a nasl.; materiálny korektív, keďže ide o zločin, nebude možné v zmysle uvedených judikátov použiť). Ani výnimočne malá intenzita násilia alebo hrozby bezprostredného násilia nie je dôvodom na posúdenie konania páchateľa ako trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 (porovnaj R 60/1967).
Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak nemôže zmocniť veci, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci. Tento úmysel ale nemusí smerovať k trvalej dispozícii vecou. K rozlíšeniu prípravy a pokusu tohto trestného činu porovnaj R 53/1976. Trestný čin lúpeže je dokonaný už použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia proti niekomu v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom nie je potrebné, aby bol tento úmysel vykonaný, lebo čin už bol dokonaný; preto nie je možná aplikácia § 14 ods. 3 (porovnaj R 37/1970).
Podľa § 139 písm. e) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku. Hranicou pre osobu vyššieho veku je 60 rokov fyzického veku.
Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného činu a že tento skutok spáchal obžalovaný S. Z., ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, keď proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci - peňaženky a spáchal čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, ktorá mala v čase skutku 73 rokov.
Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel ohroziť alebo porušiť záujem chránený Trestným zákonom.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Zo správy o povesti obžalovaného z Mesta Holíč zo dňa 06.02.2014 (č.l. 57a spisu) vyplýva, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu Mesto Holíč. Osobné, rodinné a majetkové pomery obci nie sú známe. Bol riešený Mestskou políciou Holíč za 4 priestupky za priestupok, pričom za 3 priestupky mu boli uložené blokové pokuty 15 eur, 15 eur a 30 eur za porušenie VZN Mesta Holíč č. 32 o niektorých podmienkach držania psov, § 7 ods. 1 písm. f) a jeden priestupok bol odstúpený na Mestský úrad Holíč.
Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov (č.l. 59 spisu).
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 31.12.2013 (č.l. 58 spisu) za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2013 súd mal preukázané, že obžalovaný za tento čas sa dopustil 3 priestupkov z toho 2 priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. spáchané dňa 06.01.2012 a 08.08.2012 za ktoré mu bolo Obvodným úradom Senica uložené pokarhanie a dňa 10.09.2013 sa dopustil priestupku za porušovanie pravidiel cestnej premávky za čo mu bola uložená v správnom konaní pokuta vo výške 500 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá.
Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd nezistil u obžalovaného žiadnu z poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona, a to aj napriek tomu, že hoci obžalovaný nemá záznam v registri trestov, súd zobral do úvahy skutočnosť, že obžalovaný v období od 01.01.2010 do 31.12.2013 sa dopustil 6 priestupkov pričom najzávažnejší bol spáchaný dňa 10.09.2013 za porušovanie pravidiel cestnej premávky, za čo mu bola uložená v správnom konaní pokuta vo výške 500 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Teda vzhľadom na recidívu priestupkov za obdobie necelých dvoch rokov mal súd za to, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu neviedol riadny život, a preto mu nepriznal ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Súd naopak u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. f) Trestného zákona, že spáchal trestný čin verejne, pred viac ako dvomi prítomnými osobami odlišnými od páchateľa - v danom prípade boli prítomné pri trestnom čine štyri osoby.
Nakoľko prevažoval pomer priťažujúcich okolností súd s poukazom na § 38 ods. 4 Trestného zákona zvyšoval zákonnú dolnú hranicu trestnej sadzby trestného činu uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona § 188 ods. 2 Trestného zákona (7 rokov až 12 rokov) o jednu tretinu, ktorá po úprave je v rozmedzí 8 rokov a 8 mesiacov až 12 rokov.
Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne, t.j. na samej dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby. Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je podľa názoru súdu primeraný vzhľadom na postoj obžalovaného v celom konaní, ktorý sa snažil trestnú činnosť „hodiť“ na inú osobu, pričom súd bral do úvahy aj mimoriadne brutálny útok zo strany obžalovaného, ktorý 73 ročného poškodeného udieral viacerými údermi do oblasti hlavy a hrudníka (údery smerovali do oblasti kde sa nachádzajú všetky životne dôležité orgány), pričom poškodený ako osoba vyššieho veku sa nedokázal voči takémuto razantnému, zákernému a brutálnemu útoku účinne brániť a naviac každý z úderov by mohol mať s prihliadnutím na vek poškodeného fatálny následok. Teda obžalovaný si vybral takú „vhodnú a ľahkú obeť“, ktorú poľahky dokázal premôcť a zobrať si to čo chcel, v danom prípade peňaženku, v ktorej boli peniaze. Je potrebné zdôrazniť, že uvedené konanie obžalovaného je teda s pohľadu spoločenských noriem a právneho poriadku Slovenskej republiky neospravedlniteľné, neprípustné a nežiadúce.
Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Takto súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý u obžalovaného uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody so zaradením na výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.
Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený v konaní pred súdom už nežiadal náhradu spôsobenej škody, ktorú si riadne a včas uplatnil v prípravnom konaní, súd preto o náhrade škody nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Skalica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.