Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-11-2018.pdf
PDF · 102.76 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Pozemkové spoločenstvo urbariátu v Liptovskej Sielnici, so sídlom Liptovská Sielnica 196, IČO: 37 911 155, zastúpený JUDr. Jiřím Martausom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Ul. X. Y. XXX/XX, N. Y., proti žalovanému: Ing. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Ul. X. Y. XXX, N. Y., v konaní o náhradu škody vo výške 3.868,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/266/2015-376 zo dňa 21.09.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.868,01 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.868,01 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal ich náhradu v plnom rozsahu. 2. Súd posudzoval nárok žalobcu podľa ustanovení § 47 ods. 1, § 48 ods. 1, 2 Zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a podľa ustanovení § 179 ods. 1, § 186 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce. 3. Súd prvej inštancie pri posudzovaní uvedeného prípadu vychádzal z vyššie uvedených ustanovení. Dôvodil, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu v zmysle ustanovenia § 179 Zákonníka práce musia byť splnené tieto predpoklady: 1. vznik škody, 2. protiprávny úkon, 3. k škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, prípadne úmyselným konaním zamestnanca proti dobrým mravom, 4. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, 5. zavinenie. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, pokiaľ ide o preukázanie splnenia všetkých atribútov zodpovednostného právneho vzťahu. Pri všeobecnej zodpovednosti za škodu zamestnanca musí zamestnávateľ dokazovať jeho zavinenie. Za protiprávne konanie zamestnanca možno označiť zavinené konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, dôsledkom ktorého je ujma zamestnávateľa vo forme škody. Takéto konanie môže spočívať buď v konaní alebo opomenutí niečo vykonať, hoci bol tak zamestnanec povinný. Na vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a vznikom škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na jednej strane a škodou na strane druhej existuje vzťah príčiny a následku. Podľa súdu prvej inštancie nepostačuje, ak je tento vzťah iba sprostredkovaný, t.j. ak
následok škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Podanou žalobou sa žalobca domáhal náhrady skutočnej škody, ktorá žalobcovi vznikla rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor vo výške 1.000,- eur, nákladov na vypracovanie Znaleckého posudku č. 22/2015 vo výške 1.101,74 eur, ako aj náhrady škody v podobe ušlého zisku stanovenej Znaleckým posudkom č. 22/2015, t.j. škody na budúcom prírastku na základe priemerného rubného prírastku za obdobie od vykonania prebierky do ukončenia obnovnej ťažby. Podľa súdu prvej inštancie sa nepochybne jedná o ušlý zisk, ktorý spočíva v tom, že u zamestnávateľa ako obhospodarovateľa nedôjde k zvýšeniu jeho majetku, ktorého zvýšenie by bolo možné, keby nedošlo k vzniku škodovej udalosti s ohľadom na pravidelný beh vecí, dôvodne očakávať (prírastok na drevnej hmote). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ako zamestnanec žalobcu bol zaradený do funkcie odborný lesný hospodár, pričom mal vykonávať práce podľa pracovnej zmluvy, podľa charakteristiky pracovnej pozície a rovnako v súlade so Zákonom o lesoch. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal existenciu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca preukázal porušenie povinnosti pri ochrane lesa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. b/ Zákona o lesoch, ktorého sa žalovaný dopustil tým, že vykonal výchovný zásah v JPRL č. 672, k. ú. L., a to redukciou pôvodného zakmenenia porastu 0,80 na 0,70 tak, že došlo k narušeniu stability a odolnosti tohto lesného porastu a nevykonaním ochranných a obranných opatrení nezabezpečil tak lesný porast pred postupujúcou vetrovou kalamitou, resp. pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi, čím došlo k poškodeniu tohto lesného porastu, ako o tom svedčí právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor zo dňa 19.02.2015. V zmysle ustanovenia § 193 C. s. p. je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, či bol spáchaný správny delikt a kto ho spáchal. Vecnú správnosť uvedeného rozhodnutia potvrdil aj Znalecký posudok č. 22/2015 Národného lesníckeho centra - znalecká organizácia Zvolen, ktorý preukázal, že vykonaním výchovného zásahu na časti JPRL č. 672 v katastrálnom území L. na výmere 3,40 ha a vyťažením časti stromov, ktoré tvorili kostru porastu, došlo k trvalému zredukovaniu pôvodného zakmenenia. Žalobca preukázal výšku skutočnej škody vo výške pokuty uloženej mu príslušným správnym orgánom na úseku lesného hospodárstva a nákladov za vypracovanie Znaleckého posudku č. 22/2015, a rovnako spoľahlivo preukázal aj výšku ušlého zisku predložením listinného dôkazu - predmetného znaleckého posudku. Uvedená sankcia bola uložená žalobcovi ako obhospodarovateľovi lesa - právnickej osobe. Nakoľko došlo k uloženiu pokuty za porušenie povinnosti pri ochrane lesa v súvislosti s vykonaním výchovného zásahu a vyťažením časti stromov, ktorú ťažbu zabezpečuje a kontroluje odborný lesný hospodár, zamestnávateľ sa dôvodne domáhal náhrady škody voči zamestnancovi za porušenie jeho pracovnoprávnych povinností, a to aj napriek tomu, že príslušný správny orgán na úseku lesného hospodárstva nepristúpil k uloženiu sankcie priamo odbornému lesnému hospodárovi. Výsluchom príslušného referenta Ing. Juríka mal súd prvej inštancie za preukázané, že sa týmito skutočnosťami ani nezaoberali, keďže už bola uložená pokuta právnickej osobe. Žalovaný ako odborný lesný hospodár bol v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Zákona o lesoch povinný kontrolovať a evidovať práce vykonávané v lese, zabezpečovať a kontrolovať vyznačenie ťažby, vydávať písomné súhlasy na vykonanie ťažby. Žalobca podľa súdu prvej inštancie preukázal porušenie pracovných povinností žalovaného pri plnení pracovných úloh, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Príslušný správny orgán, ako aj pracovníci Národného lesníckeho centra - znalecká organizácia Zvolen ohliadkou na mieste samom zistili veľmi intenzívny zásah na časti JPRL č. 672 k. ú. L. v šírke 60 až 65 m a dĺžke 550 metrov vyťažením stromov väčších dimenzií, ktoré neboli označené na ťažbu. Žalovaný každú ťažbu kontroloval (podľa Zákona o lesoch aj bol povinný kontrolovať), mal vedomosť aké dreviny, akej dĺžky a hrúbky sa v predmetnom poraste vyťažili, nakoľko podpísal všetky doklady o pôvode dreva. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že bolo možné s istotou vylúčiť, aby si ako osoba odborne znalá nebol vedomý toho, že dochádza k poškodzovaniu kostry porastu. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o úmyselné zavinenie zo strany žalovaného vo forme nepriameho úmyslu, t.j. že žalovaný musel mať vedomosť, že takýmto konaním spôsobuje škodu a pre prípad, že vznikne, bol so vznikom škody uzrozumený. Poškodenie kostry porastu, výrub silnejších jedincov, ktoré tam mali ostať a naopak ponechanie slabších jedincov, ktoré mali byť vyťažené, potvrdil súčasný odborný lesný hospodár žalobcu, pracovníci Okresného úradu Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, ako aj znalci poverení vypracovaním znaleckého posudku, t.j. všetky osoby, ktoré sa zúčastnili ohliadky na mieste samom. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že skutkové tvrdenia žalovaného, že k zriedeniu lesa mohlo dôjsť aj po tom, čo prestal u žalobcu vykonávať funkciu odborného lesného hospodára, boli vyvrátené listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. V mesiaci august a september 2013 dal žalovaný súhlas na ťažbu dreva v JPRL č. 672 k. ú. L. v množstve 519 m3, teda o 104 m3 viac ako ťažbu za uvedené obdobie naplánoval (v množstve 415 m3), pritom podpísal doklady o
pôvode dreva na množstvo 732,76 m3. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že šetrenie na mieste samom bolo, či už pracovníkmi správneho orgánu, prípadne Národného lesníckeho centra Zvolen, vykonané s určitým časovým odstupom v čase, keď už nezastával funkciu odborného lesného hospodára, ani táto obrana žalovaného podľa súdu prvej inštancie neobstojí. Súčasný odborný lesný hospodár Ing. E. vykonal ohliadku predmetného porastu v júni 2014 v čase, keď si preberal agendu od žalovaného a zistil, že v JPRL č. 672 boli vyťažené neoznačené stromy a bola narušená kostra porastu, ktoré zistenia OLH napokon potvrdil aj príslušný správny orgán na úseku lesného hospodárstva. Súd prvej inštancie preto nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu navyše podporených svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi, že žalovaný si porušil svoje povinnosti vykonaním ťažby na ploche o výmere 3,40 ha trvalým zredukovaním pôvodného zakmenenia. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozdiely v zistení správneho orgánu o súčasnom zakmenení (0,70) so zisteniami znalcov (0,60), súd prvej inštancie dal do pozornosti, že sa jedná o vizuálnu metódu a tento údaj nie je v poraste konštantný, ale môže sa v jednotlivých častiach porastu meniť. Samotní pracovníci Národného lesníckeho centra - znaleckej organizácie uviedli, že v niektorých častiach porastu dielca 672 bolo zakmenenie dokonca aj nižšie. Pokiaľ žalovaný poukázal na záznam z výkonu štátneho dozoru v lesoch a kontroly plnenia programu starostlivosti o lesy, ktorý vykonal Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva v spolupráci s Okresným úradom Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor dňa 06.06.2017, tento sa netýka sporného dielca 672. Nakoľko ku škode došlo na úseku lesného hospodárstva trvalým poškodením kostry porastu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nepriznanie ušlého zisku žalobcovi by odporovalo dobrým mravom. Les plní nenahraditeľné prírodné funkcie. Takýmto zásahom človeka do biosféry došlo k výraznému poškodeniu rovnováhy prirodzeného ekosystému. Človek predsa nesie zodpovednosť za ďalší osud svojho životného prostredia, preto je potrebné predchádzať a obmedziť zásahy, ktoré obmedzujú, poškodzujú alebo ničia prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny a narúšajú prirodzenú ekologickú rovnováhu. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, plnú náhradu trov konania. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho predpokladu, že všetku ťažbu v dotknutom poraste vykonal ako odborný lesný hospodár, výlučne žalovaný. K týmto ťažbám navyše došlo pred vykonaním štátneho dozoru v novembri v roku 2014 a aj pred znaleckou ohliadkou v máji 2015. Tieto skutočnosti vyvracajú predpoklad, na ktorom je postavená vyššia úvaha súdu o zavinenom porušení povinnosti žalovaného. Výpoveď svedka Ing. E. nebola hodnoverná, nakoľko podpísal protokol, podľa ktorého bol oboznámený so stavom odovzdávaných porastov fyzickou ohliadkou a tieto prevzal bez výhrad. Dôveryhodnosť jeho výpovede spochybňuje to, že v predmetnom poraste sám vykonal ďalšie dve ťažby a jeho záujem pri výpovedi bol v rozpore so záujmom žalovaného. Okrem toho v predmetnom poraste došlo okrem víchrice aj k ďalším trom vetrovým kalamitám, kvôli ktorým musel prerušiť plánovanú ťažbu a spracovať v poraste iba vzniknutú kalamitu, t.j. vykonať náhodnú ťažbu. Nemôže však zodpovedať, ak kalamita zasiahla aj kostru porastu a vzhľadom na množstvo a rozsah kalamít v poraste nemožno vylúčiť, že kostru porastu zasiahla niektorá z nich, najmä ak bol (aj podľa lesného hospodárskeho plánu aj podľa výpovede jedného zo spracovateľov znaleckého posudku), porast riedky. Namietal tiež, že súd nesprávne považoval náklady na vypracovanie znaleckého posudku za skutočnú škodu, nakoľko ide síce o zmenšenie existujúceho majetku žalobcu, ale ide o príslušenstvo - náklady spojené s uplatnením pohľadávky, teda ušlého zisku. Znalecký posudok mal potvrdzovať správnosť rozhodnutia správneho orgánu, pričom tento predložil žalobca, avšak znalec nie je orgánom verejnej správy s právomocou posudzovať vecnú správnosť individuálneho správneho aktu a navyše predmetom znaleckého posudku bolo iba stanovenie výšky škody a nie iné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu. 5. K podanému odvolaniu sa žalobca nevyjadril. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p. a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. Výrok o trovách konania odvolací súd zrušil v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p. a vec mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.). 8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. 9. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej išntancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody boli neopodstatnené, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 10. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačujúce na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. II. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale zároveň ho nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto uvedenej povinnosti sa môže modifikovať na základe povahy príslušného rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodnenia rozhodnutia, možno posúdiť len so zreteľom na dané okolnosti prípadu. Judikatúra teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení daného rozhodnutia. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (pozri Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998, rovnako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnuté rozhodnutie splnilo. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru o dostatočnom odôvodnení zo strany súdu prvej inštancie. Vo všeobecnej rovine odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia je práve tou časťou rozhodnutia, ktorá síce sama osebe právoplatnosť nenadobúda, avšak je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie, tak ako už odvolací súd v tomto rozhodnutí konštatoval, dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ako ich posúdil a v akých súvislostiach. Rovnako dostatočné bolo odôvodnenie v právnom posúdení veci. Pod právnym posúdením veci sa v zásade rozumie podradenie súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať, podľa akej právnej normy vec bola posúdená, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný súdom zistený skutkový stav. Ide teda o aplikáciu, ako aj interpretáciu práva. Je potrebné uviesť, ako daný skutkový stav bol právne posúdený, ktorú právnu normu súd aplikoval a ako ju v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval. V tomto smere je teda dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, ale z odôvodnenia v ďalšom vyplynulo, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované, ktoré z citovaných zákonných ustanovení a ako sa premietli do samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci. 11. Odvolací súd však zrušil súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento nevykazuje vecnú správnosť spočívajúcu v tom, že vo výroku o trovách konania absentuje údaj, voči komu sa žalobcovi priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu. Iba taký výrok, ktorý obsahuje špecifikáciu osoby oprávnenej, povinnej a rozsahu uloženej povinnosti. Výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania, ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení
s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti - viď uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/222/2016. 12. Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o náhrade trov konania súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)