Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-86-2016.pdf
PDF · 97.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Csp/86/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: EDYPLUS, s.r.o., Žilinská cesta 130, IČO: 36 258 881, 921 01 Piešťany, právne zastúpený: Advokátska kancelária Roman Kvasnica a partneri s.r.o. so sídlom Žilinská cesta 130, IČO: 36 866 598, 921 01 Piešťany proti žalovaným: v l. rade: D. D., F.. XX.XX.XXXX, T. R. Z. XXXX/XX, XXX XX H., v 2. rade: H. D.P., F.. XX.XX.XXXX, T. G.. J. XXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie sumy 3781,51 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úroky z úveru od 21. 12. 2013 do 27. 04. 2016 vo výške 1024, 16 eur, úroky z omeškania od 21. 12. 2013 do 13. 09. 2016 v sume 250, 81 eur, 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4 805, 67 eur od 14.09. 2016 do 22. 03. 2018 v sume 325, 20 eur, 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1024, 16 eur od 23. 03. 2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že zaplatením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Súd konanie v časti istiny 3781, 51 eur zastavuje.
Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
Žalobca má nárok voči žalovaným v 1 / a 2/ rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania vo výške 100%.
Súd vracia žalobcovi krátený súdny poplatok v sume 219, 80 eur na účet žalobcu cez Slovenskú poštu a.s. správcu systému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným v l. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 3781,51 eur ako nezaplatenej istiny, úrokov vo výške 1191,75 eur vyčíslených od 21.12.2013 do 13.09.2016, pri úročení dlžnej sumy úrokom 11,35% ročne, úrokov z omeškania vo výške 250,81 eur vyčíslených od 21.12.2013 do 13.09.2016 pri úročení 5% ročne, 11,35% ročných úrokov zo sumy 3781,51 eur od 14.09.2016 do zaplatenia, 5% ročných úrokov z omeškania zo sumy 4973,26 eur od 14.09.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom základe, že právny predchodca žalobcu a žalovaní v l. a 2. rade ako dlžníci uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 0263479105 zo dňa 19.10.2007, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným v l. a 2. rade úver vo výške 6638,78 eur /200000 Sk/ s pevnou úrokovou sadzbou 11,35% ročne. Žalovaní sa v zmluve zaviazali vrátiť poskytnuté finanční prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom v 119 mesačných splátkach po 95,47 eur /2876 Sk/ splatných do 20. dňa v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2007 a konečná splatnosť úveru nastala 20.09.2017. Žalovaní sa dostali do omeškania s platení úveru, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 27.04.2016 mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaných na úhradu
sumy 5038,70 eur v lehote 15 dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré bolo žalovaným doručené do vlastných rúk. K 13.09.2016 bola výška splatného dlhu 5224,07 eur.
2.Súd konal v neprítomnosti žalovaných v l. a 2. rade podľa § 180 CSP, ktorí mali doručenie predvolania riadne vykázané.
3.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXč.l.13spisu, všeobecných obchodných podmienok č.l.14-29 spisu, všeobecných obchodných podmienok žalobu č.l.30-46 spisu, vyčíslenia pohľadávky č.l.47 spisu, histórie úveru č.l.51-58 spisu, výzvy pre omeškanie čl.61-61 spisu, následného oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.l.62 spisu k 27.04.2016 č.l.62-63 spisu, predžalobnej upomienky zo dňa 29.07.2016 č.l.64-65 spisu, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.06.2017 na žalobcu,, doklade o úhrade dlžnej sumy žalovanými dňa 23.03.2018 č.l.132 spisu, spisu tun. súdu o vyporiadaní BSM účastníkov konania sp. zn. 3C/83/2010 a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Pred začatím konania žalovaní v l. a 2. rade uhradili istinu vo výške 3781,51 eur čo preukázali pripojeným dokladom o vklade tejto sumy na účet žalobcu, ktorý zobral žalobu v časti istiny pred začatím konania späť a žiadal konanie zastaviť, preto predmetom konania boli už len úroky z úveru a úroky z omeškania.
5. Žalovaná v l. rade namietala, že nie je pasívne vecne legitimovaná v spore, lebo v rámci vyporiadania BSM predmetná pohľadávka pripadla žalovanému v 2. rade. Súd pripojil spis tun. súdu sp.zn. 3C/83/2010 z ktorého vyplýva, že pohľadávka žalobcu bola prikázaná v rámci vyporiadania BSM žalovanému v 2. rade, pričom táto skutočnosť nemá vplyv na pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v l. rade v tomto konaní, lebo ide len o vyporiadanie medzi manželmi, t.j. pokiaľ by žalovaná v l. rade plnila za žalovaného v 2. rade mala by právo si to čo za neho veriteľovi zaplatila vymáhať od žalovaného v 2. rade ako dlžníka podľa rozsudku v ktorom mal žalovaný v 2. rade tento nárok plniť, ale táto skutočnosť nemá vplyv na jej pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v l. rade voči veriteľovi v spore o vymáhanie nároku z úveru, lebo veriteľ v tomto konaní má právo domáhať sa svojho nároku voči žalovaným v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne ako dlžníkom priamo zo zmluvy o úvere a vyporiadanie BSM veriteľa nezaväzuje rozsudok o vyporiadaní BSM účastníkov, ide len o vzťah medzi manželmi v rámci vyporiadania BSM, teda námietka žalovanej v l. rade o nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie v konaní nie je dôvodná. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou v l. rade táto nie je dôvodná, lebo žalobca si uplatnil v konaní len časť úveru, ktorá premlčaná nebola, pričom žalovaní celú istinu vo výške 3781,51eur žalobcovi uhradili v priebehu súdneho konania dňa 23.03.2018, čím nárok uznali.
6. Predmetom konania zostali už len úroky z úveru a úroky z omeškania.
7. Podľa § 100 ods. l, ods.2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
8. Podľa § 101 ods.1 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
9. Podľa § 517 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10. Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka účinného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa § 145 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť, súd konanie zastaví. 13. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní v l. a 2. rade uhradili istinu vo výške 3781,51 eur pred začatím konania, žalobca vzal v tejto časti žalobu späť a súd konanie podľa § 145 CSP konanie zastavil. Predmetom konania zostali len úroky z úveru a úroky z omeškania, na ktoré žalobcovi vzniklo právo zo zákona. Žalobca si uplatnil v konaní úroky z úveru v dohodnutej výške v zmluve 11, 35% ročne vo výške 1191,75 eur vyčíslených za obdobie od 21.12.2013 do 13.09.2016, pri úročení dlžnej sumy úrokom 11,35% ročne, úrokov z omeškania vo výške 250,81 eur vyčíslených od 21.12.2013 do 13.09.2016 pri úročení 5% ročne, 11,35% ročných úrokov zo sumy 3781,51 eur od 14.09.2016 do zaplatenia, 5% ročných úrokov z omeškania zo sumy 4973,26 eur od 14.09.2016 do zaplatenia, pričom súd priznal žalobcovi úroky z úveru vo výške 11,35% ročne podľa zmluvy za obdobie od 21. 12. 2013 do 27. 04. 2016 / len do zosplatnenia úveru teda len do 27.04.2016 a nie do 13.09.2016 ako si žalobca uplatnil vo výške 1024, 16 eur, ktoré pozostávali z dlžnej sumy 3781,51 eur, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo splátkami úveru z omeškaných splátok úveru za obdobie od 21. 12. 2013 do 13. 09. 2016 v sume 250, 81 eur, 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4 805, 67 eur / ktorá predstavovala istinu 3781,51 eur + úroky z úveru do zosplatnenia nároku vo výške 1024,16 eur / od 14.09. 2016 do 22. 03. 2018 v sume 325, 20 eur, 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1024, 16 eur od 23. 03. 2018 do zaplatenia, pričom zaviazal žalovaných v l. a 2. rade plniť žalobcovi spoločne a nerozdielne to znamená, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Nárok žalobcu v uplatnenej časti nie je premlčaný lebo žalobca si uplatnil len časť nepremlčaného nároku za obdobie od 21.12.2013, pričom žalobu podal na súde dňa 17.10.2016, teda nárok si uplatnil v trojročnej zákonom stanovenej lehote na uplatnenie práva, teda nárok nie je premlčaný. Ku dňu zosplatnenia úveru t.j. k 27.04.2016 predstavoval ,nárok žalobcu 5038,70 eur, pričom žalobca si uplatnil na istine sumu 3781,51 eur, ktorú žalovaní v l. a 1. rade uhradili pred začatím konania.
14. Súd nepriznal žalobcovi úrok z úveru vo výške 11,35% ročne odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru t.j. od 28.04.2016 do zaplatenia, teda v časti dohodnutého úroku z úveru po zosplatnení úveru, lebo v tom prípade ak došlo k predčasnej splatnosti úveru má žalobca právo len na úrok z omeškania po predčasnej splatnosti úveru a nie aj na úrok z úveru. Súd vychádzal z doterajšej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu ako aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS476/2012 zo dňa 18.09.2012, lebo podľa ustálenej súdnej praxe -uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/1998 vyplýva, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Ústavného súdu je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahom medzi účastníkmi konania. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vlády č. 87/1995 Z. z. a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, preto zmluvné dojednanie, podľa ktorého má žalobca aj v prípade predčasnej splatnosti úveru má nárok okrem úrokov z omeškania aj na úroky z úveru je neplatné v rozpore s § 53 ods.4 písm. k/ Občianskeho zákonníka na škodu veriteľa a je nekalou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Taktiež súd vychádzal aj z komentára k Občianskemu zákonníku, kde sa uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovania peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Nie je pritom rozhodujúce či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo veriteľ využije právo požadovať celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti dlhu možno požadovať len úroky z omeškania. Sankciou za omeškanie dlžníka, motiváciou čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do omeškania , úroky z omeškania./PAGÁČ.Ľ Komentár k § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka. In: Števček. M. a kol." Občiansky zákonník I.,II. Komentár. C.H. Beck,2015/. Pokiaľ by nešlo o spotrebiteľský vzťah možno použiť úpravu ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá upravuje úrok z úveru odlišne.
15. Súd vracia žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 219,80 eur podľa § 11 ods.4 zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch krátený o 6,70 eur cez Slovenskú poštu a.s. správcu systému. Žalobca zaplatil za žalobu súdny poplatok vo výške 226,50 eur po odpočítaní krátenia 6,70 eur predstavuje súdny poplatok 219,80 eur, ktorý súd žalobcovi vracia z dôvodu, že žaloba bola vzatá späť pred prvým pojednávaním.
16.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. l OSP v spojení s § 256 ods.1 CSP tak, že žalobca bol v konaní plne úspešný, lebo jeho úspech sa odvodzuje od uplatnenej istiny, ktorú žalovaní v l. a 2. rade pred začatím konania zaplatili, čím zavinili v zmysle § 256 ods.1 CSP, že sa konanie muselo zastaviť a sú povinný zaplatiť žalobcovi jeho trovy, teda žalobca bol v konaní plne úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania proti žalovaným v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne vo výške 100%. Neúspech žalobcu v časti úroku z úveru nemá vplyv na výšku náhrady trov konania ktorá sa odvíja od istiny. Podľa § 262 ods.2 CSP o trovách konania po právoplatnosti konania vo veci samej rozhodne súd samostatným uznesením o ktorom rozhodne vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.