Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/41/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobkyne: H. R., nar. XX.X.XXXX, bytom N., G.. D. XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Hurtišom, advokátom v Prievidzi, Matice slovenskej 17, proti žalovaným: v 1. rade P., nar. XX.XX.XXXX, v 2. rade N. C., nar. XX.X.XXXX, obaja žalovaní bytom A., Š. G. 44X/XX, o zaplatenie 6.638,80 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 6.638,80 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Súd štátu náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou proti žalovaným v 1. a 2. rade pôvodne domáhala zaplatenia sumy 13.277,60 eur spoločne a nerozdielne ako vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaným v 1. a 2. rade vzniklo v dôsledku toho, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Prievidza sp.zn. 10C/26/2010 sa žalovaní úspešne dovolali neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2008 o prevode vlastníctva bytu nachádzajúceho sa v Prievidzi, na ul. Š. G. XXX/XX, č. bytu 4, zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. A. a spoluvlastníckeho podielu vo výške 54/944-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. číslo XXXXX na parc. č. XXX. Zmluva bola uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade a spoločnosťou AutoStar, s.r.o. (ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť Strategie Capital a.s.) a kúpna cena bola vo výške 400.000,- Sk. V dôsledku neplatnosti kúpnej zmluvy vznikla kupujúcemu - spoločnosti Strategie Capital a.s. voči žalovaným pohľadávka vo výške 400.000,- Sk, t.j. 13.277,57 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.10.2014, ktorú žalobkyňa uzavrela so spoločnosťou Strategie Capital a.s., došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovaným vo výške 13.277,60 eur a v dôsledku toho žalobkyňa vstúpila do postavenia nového veriteľa žalovaných. Žalovaní jej neuhradili ani časť zo splatnej pohľadávky. Neskôr podaním zo dňa 10.2.2017 žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 6.638,80 eur späť.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20.3.2017 č.k. 5C/41/2015-86 tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 6.638,80 eur zastavil a vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol. Súčasne bolo rozhodnuté aj o vrátení alikvótnej časti súdneho poplatku žalobkyni a o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. V časti týkajúcej sa zastavenia konania a vrátenia časti súdneho poplatku žalobkyni rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.6.2017.

3. Na základe odvolania žalobkyne odvolací súd uznesením zo dňa 28.8.2018 č.k. 27Co/203/2017-114 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá a v časti výroku o

trovách konania, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom smere, že vo veci ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka; uviedol však, že súd prvej inštancie je povinný posúdiť účinky vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaných so zreteľom na ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka a následne vyvodiť skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o predmete sporu v zmysle podanej žaloby. V súlade s pokynom odvolacieho súdu tunajší súd posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10C/26/2010 vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade ako predávajúci dňa 14.8.2008 uzatvorili kúpnu zmluvu so spoločnosťou AutoStar, s.r.o., so sídlom v Prievidzi, Pribinovo nám. 8, ako kupujúcim, predmetom ktorej bol byt č. 4, nachádzajúci sa vo vchode č. XX, na 2. poschodí domu súp. číslo XXXXX, stajaceho na parc. č. XXX, na ul. Š. G. v A., kat. úz. A., zapísaný na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 54/944-ín. Kúpna cena za predmetný byt bola dohodnutá sumou 400.000,- Sk, ktorá mala byť splatná pri podpise kúpnej zmluvy. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 1.10.2013 č.k. 10C/26/2010-271 rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedeného bytu, ako aj spoluvlastníckeho podielu 54/944-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. číslo XXXXX, na parc. č. XXX, v celosti. Z odôvodnenia rozsudku bolo zistené, že žalovaní boli pri uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 14.8.2008 uvedení do omylu jednak žalobkyňou, ale aj jej právnym predchodcom. Z rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v 1. rade je hluchonemý a žalovaná v 2. rade nedoslýchavá, má rečovú vadu, v dôsledku ktorej ťažko artikuluje. Celkovo súd hodnotil žalovaných ako jednoduchých ľudí, ktorí sú v dôsledku sluchovo-rečového hendikepu extrémne dôverčiví, naivní, s nízkym právnym vedomím. Súd v uvedenom konaní zistil, že žalovaní v skutočnosti neprejavili vôľu previesť vlastnícke právo k bytu, ktorý patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva, spoločnosti AutoStar, s.r.o., ale mali záujem získať finančné prostriedky na splatenie úverov poskytnutých spoločnosťou Provident a s týmto úmyslom kontaktovali žalobkyňu, ktorej uverili, že im chce finančne pomôcť splatiť dlhy. Vzhľadom k tomu, že jej dôverovali, podpísali všetky listiny, ktoré im boli odovzdané na podpis, bez toho, aby si ich sami prečítali, prípadne ich niekto oboznámil s ich obsahom. Z odôvodnenia citovaného rozsudku súd tiež zistil, že spoločnosť AutoStar, s.r.o., byt od žalovaných reálne nadobudla za sumu 200.000,- Sk, pretože ďalšiu časť kúpnej ceny v sume 200.000,- Sk žalovaní zložili ako nájomné na obdobie 5 rokov vopred, čo potvrdil v uvedenom konaní svedok A. G. a tento potvrdil aj následný prevod bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne za kúpnu cenu 1,200.000,- Sk. Súd v konaní sp.zn. 10C/26/2010 dospel k záveru, že žalovaní boli pri uzatváraní kúpnej zmluvy spoločnosťou AutoStar, s.r.o., a žalobkyňou uvedení do omylu, nebyť ktorého by kúpnu zmluvu neuzavreli. Žalobkyňa a spoločnosť AutoStar, s.r.o. (ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť Strategie Capital a.s.) prostredníctvom svojho konateľa pod zámienkou finančnej pomoci pripravili žalovaných o bývanie a za zjavne nevýhodných podmienok s nimi uzavreli kúpnu zmluvu, o uzavretie ktorej žalovaní neprejavili skutočnú vôľu. Súd v rozsudku zo dňa 1.10.2013 č.k. 10C/26/2010-271 uviedol, že kúpna zmluva zo dňa 14.8.2008 je neplatná, keďže žalovaní sa úspešne dovolali jej relatívnej neplatnosti. Krajský súd v Trenčíne uvedený rozsudok potvrdil rozsudkom zo dňa 19.8.2014 č.k. 6Co/831/2013-307 a uviedol, že úkony žalobkyne a jej právneho predchodcu je potrebné hodnotiť aj ako v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a kúpna zmluva zo dňa 14.8.2008 je potom neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi. Rozsudok zo dňa 1.10.2013 č.k. 10C/26/2010-271 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.8.2014 č.k. 6Co/831/2013-307 nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2014.

5. Dňa 21.10.2014 došlo medzi spoločnosťou Strategie Capital a.s., so sídlom v Modre, Okružná 3239, ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola pohľadávka postupcu voči žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 13.277,60 eur s príslušenstvom, ktorá vznikla z dôvodu zrušenia zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti zo dňa 14.8.2008 rozhodnutím Okresného súdu v Prievidzi v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne dňa 19.9.2014.

6. Žalobkyňa si preto voči žalovaným podala na tunajší súd žalobu na zaplatenie sumy 13.277,60 eur ako vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v dôsledku vyhlásenia kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2008 za neplatnú. Neskôr podaním zo dňa 10.2.2017 vzala svoj nárok v časti o zaplatenie sumy 6.638,80 eur späť a domáhala sa zaplatenia len sumy 6,638,80 eur a náhrady trov konania. Späťvzatie žaloby

zdôvodnila tým, že po preskúmaní veci zistila, že odovzdanie sumy 6.638,80 eur žalovaným je sporné. Súd rozsudkom zo dňa 20.3.2017 č.k. 5C/41/2015-86 konanie v časti o zaplatenie sumy 6.638,80 eur zastavil a v tejto časti uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.6.2017. Predmetom konania, po zrušení uvedeného rozsudku v časti týkajúcej sa zvyšnej časti nároku žalobkyne a náhrady trov konania zo strany odvolacieho súdu, tak zostal nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 6.638,80 eur.

7. Žalovaní v 1. a 2. rade s nárokom žalobkyne nesúhlasili, a to ani po rozhodnutí odvolacieho súdu, dôvody svojho nesúhlasu však bližšie neuviedli. Podaním zo dňa 20.2.2017 (č.l. 79 spisu) vzniesli voči nároku žalobkyne námietku premlčania.

8. Žalobkyňa v konaní túto námietku nepovažovala za dôvodnú, pretože podľa jej názoru až od rozhodnutia súdu o tom, že žalovaní sú vlastníkmi sporného bytu, začala jej právnemu predchodcovi plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia, keďže ide o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla aj to, že kúpna zmluva bola riadne zavkladovaná, žalovaní sa o jej zavkladovaní dozvedeli doručením rozhodnutia o povolení vkladu. Svojho vlastníckeho práva sa však začali domáhať na súde až vtedy, keď mali byť z bytu vyprataní, čo považuje za určitú špekuláciu z ich strany. V rámci odvolacieho konania poukázala na to, že v zmysle ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd na námietku premlčania pri vzájomných právach na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej alebo zrušenej kúpnej zmluvy prihliadne len vtedy, keď by premlčanie mohol namietať aj druhý účastník a s týmto sa súd pri rozhodnutí nevysporiadal.

9. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 10. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 12. Podľa § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

13. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne, ktorou sa voči žalovaným v 1. a 2. rade domáha zaplatenia sumy 6.638,80 eur, je dôvodná. Žalobou sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaným v 1. a 2. rade vzniklo v dôsledku posúdenia kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2008 tunajším súdom za neplatnú. V konaní súd považoval za preukázané, že na základe uvedenej zmluvy žalovaným právny predchodca žalobkyne poskytol sumu 200.000,- Sk, t.j. 6.638,80 eur, čo vyplýva aj z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 1.10.2013 č.k. 10C/26/2010-271 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.8.2014 č.k. 6Co/831/2013-307. Táto skutočnosť napokon vyplýva aj z výpovede samotnej žalovanej v 2. rade v konaní sp.zn. 10C/26/2010 na pojednávaní dňa 5.4.2011 (č.l. 145 uvedeného spisu). Taktiež bolo preukázané, že kúpna zmluva zo dňa 14.8.2008 bola citovaným rozsudkom posúdená ako absolútne neplatný právny úkon. V zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka sú si účastníci povinní vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostali. Ide o tzv. synalagmatický (vzájomne podmienený) záväzok. Účastník zmluvy sa tak môže úspešne domáhať vrátenia svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný vrátiť to, čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy. V tomto prípade nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, zostala vo vlastníctve žalovaných a títo ju aj v súčasnosti riadne užívajú. V súvislosti s vydaním predmetnej nehnuteľnosti teda v konaní nebol žiaden spor. Žalovaným v 1. a 2. rade teda vznikla povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 6.638,80 eur. V konaní žalovaní voči nároku žalobkyne však vzniesli námietku premlčania. Súd preto skúmal dôvodnosť vznesenej námietky. V súvislosti s určením neplatnosti kúpnej zmluvy vzniklo na

strane žalovaných v 1. a 2. rade bezdôvodné obohatenie. V danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu (podľa § 39 Občianskeho zákonníka). V takom prípade vyhlásením zmluvy za neplatnú nastávajú účinky neplatnosti od počiatku (ex tunc), t.j. akoby táto zmluva nebola vznikla. Bezdôvodné obohatenie získané z tohto úkonu teda vzniká od samého vzniku právneho úkonu, resp. od okamihu poskytnutia finančných prostriedkov, v danom prípade 14.8.2008. Premlčacia lehota na uplatnenia nároku z bezdôvodného obohatenia je dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súčasne však v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné nárok uplatniť v objektívnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danej veci objektívna premlčacia lehota začala plynúť 14.8.2008 a uplynula dňa 14.8.2011. Žalobkyňa si nárok voči žalovaným uplatnila dňa 17.12.2014, teda až po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. Napriek tomu však súd na vznesenú námietku premlčania neprihliadol, a to s poukazom na ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Ako už bolo uvedené, v tomto prípade ide o synalagmatický záväzok, kde na jednej strane je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia týkajúce sa peňažného plnenia, ktoré podlieha premlčaniu, a na strane druhej právo na prevod vlastníctva, ktoré pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva premlčaniu nepodlieha. Z toho vyplýva, že v danom vzťahu žalovaní majú možnosť namietať premlčanie práva žalobkyne, žalobkyňa však takúto možnosť voči žalovaným nemá. Z uvedeného dôvodu súd nemohol na námietku premlčania žalovaných voči nároku žalobkyne prihliadnuť. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že žalovaným v 1. a 2. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2008 bola poskytnutá suma 200.000,- Sk, t.j. 6.638,80 eur, ktorú žalobkyni a ani jej právnemu predchodcovi doposiaľ nevrátili. Nárok žalobkyne na zaplatenie uvedenej sumy je preto dôvodný. Súd preto vo veci rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 6.638,80 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP). Žalobkyňa si pôvodne uplatňovala nárok na zaplatenie sumy 13.277,60 eur, v konaní jej bola priznaná suma 6.638,80 eur. V časti o zaplatenie sumy 6.638,80 eur bolo konanie zastavené v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou, ktorá čiastočné späťvzatie zdôvodnila tým, že po preskúmaní veci zistila, že odovzdanie sumy 6.638,80 eur žalovaným je sporné. Procesné zavinenie čiastočného zastavenia konania je teda na strane žalovanej. Z uvedeného potom vyplýva, že v konaní o zaplatenie sumy 6.638,80 eur bola úspešná žalobkyňa a v tejto časti jej vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V súvislosti so zastavením konania o zaplatenie sumy 6.638,80 eur vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 žalovaným. Keďže žalobkyňa bola úspešná v konaní v časti o zaplatenie sumy 6.638,80 eur z pôvodne žalovanej sumy 13.277,60 eur, jej úspech v konaní predstavuje 50% a neúspech rovnako 50%. Z toho je potom zrejmé, že žalobkyňa, ako aj žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní rovnaký úspech ako aj neúspech, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

15. V konaní súd žalovaným pre ich zdravotný hendikep ustanovil tlmočníka z posunkovej reči, aby mali zabezpečené rovnaké možnosti uplatnenia ich práv ako druhá strana sporu. V súvislosti s účasťou na pojednávaní si tlmočník uplatnil nárok na náhradu vzniknutých nákladov, v dôsledku čoho vznikli štátu trovy, ktoré však podľa § 155 ods. 2 znáša štát. Preto súd vyslovil, že súd štátu náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Trenčín. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).