Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/340/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu T & T Partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, Jenisejská 1430/37, IČO: 36 196 851, zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 24, za ktorú koná JUDr. Martin Puchalla, advokát a konateľ proti žalovaným 1. C. Q., bytom v V., A. XXXX/XX, t. č. bytom T., L. XXX/X, Č. C., zastúpenému Steiner & Associates s.r.o., so sídlom v Košiciach, Moyzesova 46 a 2. TWOpoint Industry Slovakia s.r.o., so sídlom Čečejovce, Hlavná 85, IČO: 45 961 336, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 23.6.2017 č.k. 13C/107/2012-742 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23.6.2017 výrokom č. I. zamietol žalobný návrh a určenie neúčinnosti právnych úkonov, výrokom č. II. priznal žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu a výrokom č. III. priznal štátu voči žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil súd prvej inštancie tým, že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a Jánom Lackom dňa 3.2.2011, zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 3.2.2011 ani dohoda o pristúpení k záväzku uzavretá medzi žalovaným v 1. rade na strane jednej a R. N. a K.. V. L. na druhej strane dňa 3.2.2011, nie sú takými úkonmi, ktorým by došlo k zmenám - k prevodu majetkových hodnôt na tretiu osobu a v dôsledku toho by došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa. K prevodu majetkových hodnôt na tretiu osobu nedošlo zmluvou o zriadení záložného práva ani zmluvou o pôžičke a už vôbec nie o dohodou o pristúpení k záväzku. Absencia ukracujúceho charakteru týchto právnych úkonov znamená, že nie je dôvod na vyhovenie odporovacej žalobe. Poukázal aj na zmysel odporovacej žaloby, ktorým by malo byť dosiahnuté také rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinným dlžníkom úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky. Také rozhodnutie predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže domáhať na základe exekučného titulu proti dlžníkovi výkonu rozhodnutia prípadne exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 CSP. Vychádzajúc z úspechu žalovaných v 1. a 2. rade im priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej. Ďalším výrokom rozhodol súd prvej inštancie o trovách štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaným dožiadaním do cudziny (USA), kde štátu vznikli náklady za preklady listín zo slovenského jazyka do jazyka anglického. Štát priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému v 1. rade, pretože dokazovanie vyžiadaním bolo vykonané práve na návrh žalovaného v 1. rade, pričom výsledky dožiadania neboli ani vecné,

ani vzhľadom na právne posúdenie veci neboli podkladom pre súdne rozhodnutie, preto náklady s tým spojené neboli považované za účelne vynaložené.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti výroku II., ktorým súd priznal žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Poukázal na ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tvrdí, že pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na pomery strán sporu, ako aj na dopad rozhodnutia na strany sporu, na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a pod. Podľa jeho názoru takéto dôvody a výnimočné situácie v tejto právnej veci existovali. Súd prvej inštancie sa však ich existenciou nezaoberal. Neurobil tak napriek tomu, že zásadným dôvodom pre zamietnutie žaloby bola skutočnosť spočívajúca v postupe a konaní tretej osoby mimo strán sporu, konkrétne že v priebehu konania došlo k predaju založených nehnuteľností realizáciou záložného práva záložného veriteľa. Žalobca vidí dôvody, na ktoré mal súd prihliadať, resp. ktoré mali zohľadniť v tom, že zo strany žalobcu nešlo o svojvoľné či zjavne bezúspešné uplatnenie práva, že samotný súd vzhliadal do istej miery na osvedčenie nároku žalobcu, keď vo veci nariadil predbežné opatrenie, že vo veci boli splnené podmienky odporovateľnosti podľa § 42a ods. 5 OZ, že význam konania odpadol realizáciou záložného práva tretej osoby. V celej veci bol žalobca poškodeným, súd prvej inštancie nepriamo poskytol výkonu záložného práva R. N. ochranu do tej miery, že zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. V priebehu konania sa žalobca viackrát pokúšal o uzavretie mimosúdnej dohody, pričom postoj žalobcu smeroval k čo najrýchlejšiemu rozhodnutiu súdu vo veci. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že stranám sporu náhradu trov konania neprizná, alternatívne, že výrok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v 1. rade, a to proti výroku III. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal štátu náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP. Žalovaný uvádza, že súd prvej inštancie ho vyzval na pojednávaní dňa 25.11.2015, aby doložil dokument preukazujúci vzťah p. N. k spoločnosti TWOpoint Industry Corporation. Na základe toho žalovaný v 1. rade doručil súdu výpis z príslušného registra štátu New York. Po doručení dokumentov z USA súd prvej inštancie vo veci vydal uznesenie, ktorým prekladateľke uložil dokumenty preložiť. Žalovaný v 1. rade si splnil svoju povinnosť preukázať vzťah p. N. so spoločnosťou TWOpoint Industry Corporation zaslaním výpisu z príslušného registra štátu New York vo svojom podaní zo 16.2.2016. Následné dožiadanie do USA bolo spôsobené výzvou súdu na preukázanie uvádzaných skutočností v čase vzniku odporovateľného úkonu. To, že odpoveď orgánu USA na dožiadanie súdu nepriniesla odpovede na otázky súdu a súd rozhodol vo veci bez použitia výsledkov dožiadania, neznamená, že sa jednalo o zbytočný úkon. V žiadnom prípade tak náhrada za úradný preklad dokumentov nemôže ísť na ťarchu žalovaného v 1. rade, pretože ide o stranu, ktorá mala v spore úspech. Podľa názoru odvolateľa ide o výdavky vynaložené účelne. V čase dožiadania sa nedalo predpokladať, akú odpoveď zašle orgán USA, ako ani to, že súd prvej inštancie nebude v skutočnosti uvedené dožiadanie považovať za potrebné pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný v 1. rade mal vo veci plný úspech. Preto je nelogické, aby ho súd zaviazal na náhradu niektorých trov konania. Okrem toho podľa novej právnej úpravy trovy neznáša štát, preto nepozná inštitút trov konania štátu a ich náhrady. V prípade využitia možnosti súdu realizovať preddavkovanie dôkazu, sú nároky oprávnených osôb uspokojované prostredníctvom rozhodnutia o náhrade trov konania. Ak teda bol žalovaný v 1. rade úspešný vo veci, musí trovy znášať tá strana, ktorá spor prehrala. Preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že prizná štátu náhradu trov konania voči žalobcovi.

5. Žalovaný v 1. rade podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. V ňom rozporuje odvolanie žalobcu v plnom rozsahu a má za to, že ide o neodôvodnenú a účelovú snahu vyhnúť sa plateniu náhrady trov konania. Poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 67/2010 vo vzťahu k výnimočnosti okolností pre naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uvádza tiež, že žalovaný v 1. rade od počiatku sporu namietal nedôvodnosť žaloby. Navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolanie zamietol.

6. Žalobca podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného v 1. rade, v ktorom uvádza, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď na náhradu trov štátu zaviazal žalovaného v 1. rade.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po preskúmaní splnenia podmienok prípustnosti odvolacieho konania zistil, že obidve odvolania boli podané včas, oprávnenou osobou a smerujú proti výroku rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Následne prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých častiach spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je vecne správne.

8. Odvolací súd preskúmaval najskôr výrok č. II., ktorým súd prvej inštancie priznal žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie žalobcu voči tomuto výroku je odôvodnené tým, že podľa názoru odvolateľa mal súd prvej inštancie aplikovať ust. § 257 CSP.

9. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. V sporovom konaní zásadne platí, že každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, a to až do skončenia sporu (§ 252 . Povinnosťou súdu je rozhodnúť o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 . Povinnosť platiť trovy konania je založená na záujmovom princípe, povinnosť nahradiť trovy konania je v sporovom konaní založená na zásade úspechu vo veci. Povinnosť hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže stranu konania nahradiť protistrane sčasti alebo celkom tie trovy, ktoré úspešná strana v priebehu konania zaplatila. Zásada úspechu vo veci je výsledkom uplatnenia zásady zodpovednosti za výsledok konania a jej podstata spočíva v tom, že neúspešná strana sporu je povinná hradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Procesný úspech sa pritom určuje vo vzťahu k predmetu sporu. Výnimkou zo zásady úspechu je uplatnenie moderačného práva súdu podľa § 257 CSP. Toto moderačné právo spočíva vo výnimočnej možnosti nepriznať celkom alebo sčasti nárok na náhradu trov konania úspešnej strane na základe dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v danej veci existujú. Tieto dôvody zákon bližšie nepomenuváva, preto je výklad tohto ustanovenia ponechaný na súdnu prax. Ust. § 257 je aplikovateľné výnimočne v situácii, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky, a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti prejednávanej veci.

12. Odvolací súd konštatuje, že žalobca bol vo veci samej neúspešný, preto žalovaným v 1. a 2. rade vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Konanie o neúčinnosť právnych úkonov je konaním sporovým, ktoré sa v prejednávanej veci ukončilo úplným zamietnutím žaloby. Odvolací súd zastáva názor, že dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré poukazuje žalobca vo svojom odvolaní nie sú naplnené. Skutočnosť, že v priebehu konania došlo k predaju založených nehnuteľností realizáciou záložného práva záložného veriteľa je konaním tretej osoby, ktoré nemohlo ovplyvniť konanie žalovaných v 1. a 2. rade, preto by nebolo spravodlivé, ak by mali znášať trovy konania, ktoré im vznikli. Ani ďalšie dôvody, uvádzané odvolateľom nespĺňajú podmienky výnimočnosti a dôvodov hodných osobitného zreteľa.

13. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách sporových strán je vecne správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 187 ods. 1 CSP.

14. Rovnako je vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku štátu na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade. Rozhodnutie o náhrade trov štátu vychádza zo zásady, že sporová strana znáša trovy, ktoré jej vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Vyhotovenie prekladu listiny patrí medzi trovy dôkazu, ktorý bol vykonaný v záujme žalovaného v 1. rade. Preto je žalovaný povinný tieto trovy znášať podľa § 252 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Ani jeden z odvolateľov nebol v konaní úspešný, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.