Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-874-2015.pdf
PDF · 121.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/874/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Vierou Malinovskou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: V. o zaplatenie sumy 730,26 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 730,26 € s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 730,26 € od 03.06.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 730,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 03.06.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb a náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu č. A7137028, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. Žalobca v zmysle uvedenej zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu. SIM karte boli pridelené účastnícke č.XXXXXXXXXX. Žalobca sa žalobou domáha voči žalovanému nároku vo výške škody, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony Xperia L, a to vo výške 120,83 €. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl.1 bode 3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou, a to len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobil, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia). Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 609,43 € vyfakturovaných v období 2013/12-2014/01. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 19.05.2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace, sumu za mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie ako aj nezaplatené splátky, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami
čl. 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokonávke, t.j. od 03.06.2014.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd vyjadrenie vyzval. Žalovaný si výzvu na vyjadrenie osobne prevzal.
3. Podľa § 297 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 €.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil dňa 31.10.2018 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 23.10.2018.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, pokusom o pokonávku, faktúrou č. 5234351380, faktúrou č. 5230695847 a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A7137028 vyplýva, že žalobca ako poskytovateľ uzavrel dňa 16.08.2013 so žalovaným ako účastníkom zmluvu podľa § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému ako užívateľovi tzv. SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa a používania služieb v účastníckom programe „Sova 5 eur“ s bonusovou službou „Prenos Mesačného predplatného, CLIP, Klasik“. SIM karte č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky.
7. K Zmluve o poskytovaní verejných služieb bol dňa 16.08.2013 uzavretý dňa 16.08.2013 aj Dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho programu, resp. zmene účastníckeho programu na účastnícky program „Sova 5 eur“ na SIM karte Podniku registrovanej na účastníka uvedenej v záhlaví Dodatku, ďalej dohoda o predaji zariadenia zn. Sony Xperia L, výrobné číslo XXXXXXXXXXXXXXX so zľavou zo spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 130,- € (bod 1.2 dodatku), pričom účastník sa zaviazal zaplatiť celú kúpnu cenu naraz. Zároveň sa účastník zaviazal, že počas doby viazanosti 24 mesiacov od uzavretia zmluvy (bod 2.3), bude mať aktivovaný na SIM karte účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku vo výške 28,86 €. Tiež sa účastník podpisom Dodatku zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku), bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči Podniku a súčasne bude včas a riadne uhrádzať podniku iné platby, ktoré je povinný platiť podniku, a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažné záväzky voči Podniku, avšak účastník je povinný ich uhradiť Podniku alebo prostredníctvom podniku tretej osobe. V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.5 písm. a) a b) si strany dohodli povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 145,- €, pričom zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal mobilný telefón účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
8. Faktúrou č. 5234351380 so splatnosťou 22.01.2014 fakturoval žalobca žalovanému sumu 30,46 €, ktorá predstavuje mesačný poplatok za program Sova 5 eur za obdobie od 04.01.2014 do 03.02.2014 vo výške 5,- €, mesačný poplatok Moja Európa + za obdobie od 04.12.2013 do 03.01.2014 v sume 3,99 €, mesačný poplatok „Správy do všetkých sietí SR 70+ za obdobie od 04.01.2014 do 03.02.2014,
mesačný poplatok „ Svet dáta“ za obdobie od 04.12.2013 do 03.01.2014, mesačný poplatok „Tv v mobile s archívom“ za obdobie od 04.01.2014 do 03.02.2014, mesačný poplatok „Balík Klasik“ za obdobie od 04.01.2014 do 03.02.2013, mesačný poplatok „Orange Chat“ za obdobie od 04.01.2014 do 03.02.2013, Bonus „Prenos mesačného predplatného“ za obdobie od 04.01.2014 do 03.02.2014, poplatok za „Služby cez SMS s osobitnou tarifikáciou“ v sume 1,60 €.
9. Faktúrou č. 5230695847 so splatnosťou 22.12.2013 fakturoval žalobca žalovanému sumu 610,43 €, ktorá predstavuje mesačný poplatok za program Sova 5 eur za obdobie od 04.12.2013 do 03.01.2014 vo výške 5,- €, mesačný poplatok Moja Európa + za obdobie od 04.11.2013 do 03.12.2013 v sume 3,99 €, mesačný poplatok „Správy do všetkých sietí SR 70+ za obdobie od 04.12.2013 do 03.01.2014, mesačný poplatok „ Svet dáta“ za obdobie od 04.11.2013 do 03.12.2013, mesačný poplatok „Tv v mobile s archívom“ za obdobie od 04.12.2013 do 03.01.2014, mesačný poplatok „Balík Klasik“ za obdobie od 04.12.2013 do 03.01.2013, mesačný poplatok „Orange Chat“ za obdobie od 04.12.2013 do 03.01.2013, hovory na audiotex v sume 542,- €, medzinárodné hovory - EÚ mobil. siete v sume 0,20 €, medzinárodné SMS v sume 0,12 €, roamingové hovory v rámci Zóny 1 v sume 21,83 €, roamingové hovory prijaté v rámci Zóny 1 v sume 2,10 €, roamingové SMS odoslane v Zóne 1 v sume 15,12 €, roamingové dátové prenosy v Zóne v sume 0,18 €.
10. Z pokusu o pokonávku o dňa 19.05.2014 súd zistil, že žalobca si voči žalovanému uplatňoval z dôvodu neuhradených faktúr za obdobie 12/2013 a 01/2014 pohľadávku v celkovej sume 609,43 €, zmluvnú pokutu / náhradu škody v celkovej výške 145,- €. Celkovo si žalobca uplatnil pohľadávku v sume 754,43 € a zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 02.06.2014.
11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
13. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
14. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých stranou je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
23. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
24. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
25. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
26. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
27. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
28. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
29. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ, ide o určitú skupinu zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy - táto vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Zmluva o poskytovaní služieb elektronických komunikácií je inominátnou (nepomenovanou) zmluvou; je potrebné posudzovať ju podľa jej obsahu. Na základe takejto zmluvy sa žalobca zaviazal k poskytovaniu služieb žalovanému, a tiež mu predal mobilný telefónny prístroj / telekomunikačné zariadenie za zníženú / akciovú cenu. Žalovaný sa zaviazal za služby žalobcovi riadne a včas platiť po dobu 24 mesiacov, čo však neurobil, na základe čoho bola zmluva zo strany žalobcu ukončená.
33. Podľa R 55/1971 Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Za inú škodu možno považovať ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať.
34. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti (spočíva v existencii úkonu ktorý je v rozpore s objektívnym právom, pričom k porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané), existencia škody (t.j. ujmy ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom), príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou (medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný), a zavinenie (znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode, môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné, pre
splnenie podmienok zodpovednosti však nie je rozhodujúce či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti; právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá).
35. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatku k zmluve, na základe ktorých mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako občianskoprávny vzťah. Žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých stranou je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).
36. Z dokazovania vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu, pričom žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 609,43 €, preto súd žalovanému žalobou uložil povinnosť sumu 609,43 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby žalobcovi zaplatiť.
37. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 120,83 € titulom náhrady škody. Uplatnená škoda predstavuje škodu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Nárok na náhradu škody by bolo potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov.
38. Z dokazovania priamo vyplýva, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov, resp. sa dopustil takého konania, v dôsledku ktorého prišlo k ukončeniu poskytovania služieb, pričom z dohodnutého ustanovenia Dodatku k zmluve o pripojení vyplýva povinnosť žalovaného: 1/ splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, 2/ zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Napriek tomu, že žalobca právne kvalifikuje uplatnený nárok na zaplatenie sumy 126,- € ako náhradu škody, je zjavné, že ide o časť dojednanej zmluvnej pokuty, keď akciová cena zariadenia bola dohodnutá stranami na sumu 130,- €, jeho predajná cena bola 275,- €, poskytnutá zľava vo výške 145,- €, a uplatnená škoda je vo výške 120,83 €.
39. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , sp. zn. 5 Cdo 196/2009 zo dňa 22. 09. 2010 je občianske súdne konanie ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd) účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.
40. Súd ex offo skúmal, či uplatnený nárok nie je odvodený od neprijateľnej zmluvnej podmienky. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ak neboli individuálne dojednané, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Za takúto podmienku platná právna úprava považuje najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. V prejednávanej veci nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nakoľko tieto pokuty sú súčasťou predtlačeného formulára a žalobca netvrdil a ani nepreukazoval opak. Uvedené však samo o sebe neznamená neprijateľnosť (a teda neplatnosť) zmluvnej podmienky, takýto záver by bol odôvodnený len v prípade, že by zmluvná podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Významné je posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.
41. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. Pre uzavretie zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute musí určite a jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, ako aj musí vyplývať za porušenie akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá. Toto určenie povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou je podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty.
42. Na základe uvedeného súdu dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v obligatórnej písomnej forme, jej výška bola jednoznačne určená za porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti, pričom toto porušenie povinnosti bolo žalobcom preukázané, keď žalovaný neuhradil cenu poskytovaných služieb. Výšku zmluvnej pokuty súd považoval za dojednanú určite a zrozumiteľne a primeranú zabezpečenej povinnosti. Z uvedeného dôvodu potom dojednanú a uplatnenú zmluvnú pokutu považoval súd za primeranú, keď vo svojej podstate predstavuje paušalizovanú náhradu škody vo výške ceny zariadení, ktorú by žalobca obdržal v prípade, že by neposkytol žalovanému zľavu z kúpnej ceny zariadení žalobcu za podmienky, že zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dojednanú dobu 24 mesiacov. Z tohto dôvodu potom súd posúdil aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 120,83,- € za dôvodný.
43. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v sume 5,25 % ročne zo sumy 730,26 € od 03.06.2014 do zaplatenia. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti peňažného dlhu (záväzku), s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza k zmene k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu účastníkov spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický), teda vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania. Na rozdiel od obchodno-záväzkových vzťahov, kde povinnosť dlžníka
zaplatiť úrok z omeškania je upravená ako zákonná povinnosť (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), v občianskoprávnych vzťahoch ide o právo veriteľa požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania predstavovala výšku 0,25 % ročne (0,25 % + 5% = 5,25 %), čím žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Žalobca bol v spore plne úspešný, žalovaný plne neúspešný. Žalobcovi teda vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).