Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-159-2018.pdf
PDF · 76.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/159/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti K. S. nar. XX.X.XXXX U. A. S. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave a vo veci plnoletého V. S. nar. XX.X.XXXX detí rodičov W. S.S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v W. Č.. XXX zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Čučmianskej dlhej č. 7 a Q. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Z. č. XXX D. K. B. zastúpeného Mgr. Miroslavom Balážom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove na Sládkovičovej ul. č. 8 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5P 103/2017-91 z 19.4.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorým zveril mal. K. S. nar. XX.X.XXXX a mal. A. S. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a určil výživné a dlžné výživné maloletým deťom K. a A. S. a plnoletému V. S. nar. XX.X.XXXX.
Konanie o zverenie V. S. do výchovy jednému z rodičov zastavuje.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 5P 103/2017-91 z 19.4.2018 zveril v tom čase mal. V. S. nar. XX.X.XXXX, mal. K. S. nar. XX.X.XXXX a mal. A. S. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke W. S. nar. XX.X.XXXX. Zaviazal otca Q. S. nar. XX.X.XXXX platiť na každého z detí 30 % zo sumy životného minima počnúc dňom 1.9.2017, ktoré má platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. Rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 1.9.2017 do 31.3.2018 vo výške 189,91 € na každé z detí, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných 10 € splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote otec odvolanie. Vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP. Vytkol konajúcemu súdu, že sa v priebehu konania nevysporiadal s jeho dôkazmi a námietkami. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že matka maloletých detí bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení pre poruchy správania spôsobené užívaním alkoholu, odkiaľ bola prepustená na vlastnú žiadosť a nie na základe riadne ukončenej liečby. Z uvedeného dôvodu je presvedčený, že nie je schopná zabezpečiť kompletnú a dôslednú starostlivosť o maloleté deti. Uviedol, že matka dlhodobo neumožňuje otcovi kontakt s maloletými deťmi, čím dochádza k vzájomnému odcudzeniu a narušeniu rodičovského puta medzi ním a deťmi. Súd prvej inštancie na jeho argumenty nereagoval a neposkytol na nich odpoveď ani skutkovú ani právnu, preto z uvedeného dôvodu vyslovil
presvedčenie, že rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne neodôvodnený, čo zakladá odvolacie dôvody. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný v celom rozsahu potvrdil.
4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Vyslovila presvedčenie, že súd rozhodol na základe dôsledne vykonaného dokazovania, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na podklade ktorých správne posúdil právnu stránku veci. Zdôraznila, že konajúci súd predovšetkým zohľadnil výpovede maloletých detí, ktoré výslovne žiadali, aby boli zverené matke. Uviedla, že o maloleté deti sa stará, vytvára im vhodné bytové podmienky, ako aj všetky ostatné pre zabezpečenie ich zdravého fyzického a duševného vývoja, čo sa už odzrkadlilo aj na ich študijných výsledkoch. Predovšetkým mal. K. a A. jednoznačne vyjadrili svoje obavy z otca, ktorý ich v spoločnej domácnosti fyzicky napádal a ktoré dôrazne odmietli žiť v spoločnej domácnosti s otcom. Poukázala aj na skutočnosť, že otec odkedy spolu nežijú v spoločnej domácnosti sa o maloleté deti nezaujíma, neprispieva na ich výživu ani v zákonnom rozsahu, ku ktorému ho súd zaviazal.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Vychádzal predovšetkým z výpovedí účastníkov konania, z vyjadrenia detí, z vykonaného šetrenia kolíznym opatrovníkom na základe ktorého dospel k presvedčeniu, že matka je v súčasnej dobe schopná zabezpečiť maloletým deťom všetky podmienky na ich ďalší fyzický a psychický rozvoj, a to predovšetkým bytové podmienky, ako aj osobnú starostlivosť. K tomuto záveru dospel tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, a to napriek tomu, že matka v uplynulých rokoch opakovane absolvovala liečbu na psychiatrickom oddelení, ktoré podstúpila z dôvodu požívania alkoholu. O tom, že prostredie u matky je za daných okolností vhodnejšie ako prostredie u otca svedčia už medzičasom aj zistené výsledky štúdia maloletých detí a v neposlednom rade aj vyjadrenia maloletých detí, ktoré si výslovne priali žiť spolu s matkou v prostredí, v ktorom už toho času žijú. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že otec v súčasnej dobe nemá vytvorené podmienky pre komplexné zabezpečenie výchovy maloletých detí, nemá zabezpečené vlastné bývanie, reálne žije v prenajatom dome v jednej izbe aj so svojím otcom, čo v žiadnom prípade nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletých detí. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu, ktorým určil výživné na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým na základe zistenia príjmu otca, ktorý neumožňoval určiť výživné vyššie ako konajúci súd určil. Dodáva, že takto určené výživné je určené minimálne, ktoré je povinný plniť v zmysle ust. § 62 ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
7. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zverení maloletých detí, určení výživného, dlžného výživného a spôsobu jeho zaplatenia ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa v plnom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd zastavil konanie v časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zverení V. S. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že medzičasom dňa 16.8.2018 dovŕšil plnoletosť.
9. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).