Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-162-2018.pdf
PDF · 76.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/162/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. D. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov K.X. D.X. nar. X.X.XXXX bývajúceho v Č. U. na T. ul. č. XXXX v I., I. a T. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na T. ul. č. X v B. v konaní o zníženie výživného pre maloletého o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 21.3.2018 č.k. 23P/244/2016-97 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že návrh na zníženie výživného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 22.9.2010 č.k. 19C/43/2010 v časti týkajúcej sa výživného tak, že znížil výživné pre maloletého O. zo 100,- € na 70,- € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu od právoplatnosti napadnutého rozsudku. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu. Rozhodnutie odôvodnil tak, že zvýšené potreby maloletého by rozhodne odôvodňovali určenie vyššieho výživného, ale u otca nastala taká kvalifikovaná zmena pomerov, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého ani doposiaľ určeným výživným, pretože jeho súčasný príjem predstavuje 250,- € mesačne, ktorý mu neumožňuje platiť výživné 100,- € mesačne, preto určené výživné znížil na 70,- € mesačne.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutočný stav veci a nesprávne následne právne posúdil. Vytkla mu tiež, že nevykonal všetky navrhnuté dôkazy nevyhnutné na zistenie skutočností relevantných pre rozhodnutie o jej návrhu, nezistil možnosti a schopnosti otca, ktoré ani nevyhodnotil rovnako ako jeho majetkové pomery. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia označila za nedostatočné, nepresvedčivé, nepreskúmateľné a v rozpore s § 220 ods. 2 CSP, ako aj článkom 46 Ústavy SR. Vyjadrila názor, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol všetky zákonom požadované skutočnosti, iba vymenoval vykonané dôkazy bez toho, aby ich náležite vyhodnotil. Dôvodom zníženia určeného výživného bola zmena pomerov otca, pričom súd neprihliadol na pozitívnu kvalifikovanú zmenu pomerov maloletého, ku ktorej došlo za uplynulých 8 rokov od poslednej súdnej úpravy výživného. Otec si za celý čas plnil vyživovaciu povinnosť iba v určenom rozsahu a maloletému nad rámec nikdy ničím neprispel. Výživné 70,- € mesačne označila za nedostatočné a nevyhnutné iba na pokrytie najzákladnejších potrieb dieťaťa vo veku 13 rokov a zdôraznila, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil zmenu pomerov otca, pretože neprihliadol na to, že otec žije vo vlastnom byte, spláca hypotéku, vlastní motorové vozidlo, vynakladá peňažné prostriedky na pohonné hmoty, a to všetko z príjmu 250,- €, pričom jeho príjem naviac zle vyčíslil. Z bodov 15., 16. a 17. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž nepochybne vyplýva, že celkový príjem otca je spolu 837,- € a nie 250,- € tak, ako to v závere napadnutého rozhodnutia konštatoval súd prvej inštancie. Dopustil sa ďalšieho pochybenia, ak žiadnym spôsobom sa nezaoberal dôvodmi, pre ktoré došlo k poklesu príjmu otca a celkovej zmene jeho pomerov. Vyslovila názor, že otec dosahuje vyšší príjem, pracuje ako vyhadzovač na diskotékach v Českej republike, navštevuje posilňovňu, diskotéky, čo je v rozpore s jeho tvrdením aj s tvrdeniami jeho ošetrujúcej lekárky o jeho zdravotnom stave.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého.
4. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.
5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Podľa § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd síce riadne zistil skutočný stav veci (§ 25 a § 36 CMP), ale na jeho základe nesprávne rozhodol o návrhu, pretože nesprávne a nedostatočne vyhodnotil zmenu pomerov otca a maloletého napriek tomu, že náležite vykonal dokazovanie ohľadom príjmu otca a riadne zistil všetky jeho čiastkové príjmy, nesprávne vyčíslil jeho súhrnný príjem. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov, je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zo zisteného skutočného stavu veci je zrejmé, že príjem otca je tvorený z viacerých čiastkových príjmov. Poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie v Českej republike spolu 587,- € a tiež invalidný dôchodok na Slovensku 49,50 € a v Českej republike 5.347,- Kč, t.j. celkový jeho mesačný príjem predstavuje cca 837,- €. Od poslednej úpravy výživného došlo síce k poklesu príjmu otca z 1.170,- € mesačne na 837,- € mesačne, ale na druhej strane za uplynulých 8 rokov od poslednej súdnej úpravy výživného sa podstatne zvýšili odôvodnené potreby maloletého v každom smere, primerane jeho vývoju, keďže v čase poslednej súdnej úpravy mal iba 5 rokov, navštevoval materskú škôlku a v súčasnosti navštevuje 2. stupeň základnej školy. Je nepochybné, že odôvodnené potreby maloletého, ktorý má 13 rokov, sú neporovnateľne vyššie, ako potreby 5 ročného dieťaťa v predškolskom veku. Pri posudzovaní výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. V tejto právnej veci určené výživné predstavuje cca 12 % zo súčasného príjmu otca, preto odvolací súd dospel k záveru, že túto sumu je otec schopný napriek miernemu poklesu jeho príjmu prispievať na výživu maloletého bez ohrozenia vlastnej výživy, ako aj výživy osôb, ktoré je povinný vyživovať. Pretože zmena pomerov u otca spočívajúca v miernom znížení jeho príjmu je neporovnateľná s kvalifikovanou zmenou pomerov u maloletého za uplynulých 8 rokov, a pretože otec je nielen schopný, ale aj povinný prispievať na výživu maloletého O. a za týmto účelom využiť všetky svoje schopnosti a možnosti, odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok a návrh otca na zníženie výživného zamietol.
10. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).