Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/100/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G.: 1. R. B. nar. X.XX.XXXX, 2. U. B. nar. X.X.XXXX v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce detí rodičov: PaeDr. Q. G. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v Z. na ul. Z.. Q. Č.. X a PhDr. B. G. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v Z. na ul. O. S. č. XX zastúpeného v konaní JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Námestí osloboditeľov č. 25 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 22.2.2018 č.k. 2P 113/2016-119 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil doterajšiu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v mesiaci od stredy 16.00 hod. do nedele 17.00 hod., kedy je otec oprávnený maloleté deti prevziať v mieste bydliska matky a na tom istom mieste v súdom stanovený čas matke odovzdať, počas letných prázdnin od 1.7. 9.00 hod. do 14.7. 16.00 hod., od 16.8. 9.00 hod. do 29.8. 16.00 hod., počas veľkonočných prázdnin vo Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 19.00 hod., počas jarných prázdnin od piatku 16.00 hod. do utorka 17.00 hod., počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin vždy v deň 24.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod., 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod., od 27.12. od 9.00 hod. do 31.12. 18.00 hod.. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zverí maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti a výživné neurčí. Poukázal na to, že od predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností prešlo obdobie 5 rokov, deti vyrástli a vyspeli. Uviedol, že maloleté deti ho oslovili s prosbou, že chcú bývať u neho dlhšie a častejšie, pretože u neho sa cítia dobre. Týmto spôsobom a v takomto režime fungujú už počas letných prázdnin, deťom to takto vyhovuje a páči sa im u neho. V čase styku sa deťom maximálne venuje a navštevujú blízke zahraničie. S deťmi chodieva do lesa, grilujú na záhrade, chodievajú na kúpaliská, navštevujú koncerty, divadelné a filmové predstavenia a absolvujú túry do blízkeho aj vzdialeného okolia. Konštatoval, že spolu s návrhom doručil aj súkromný znalecký posudok, výsledkom ktorého bol záver, že deti sú schopné separácie od matky, majú bezpečnú sekundárnu väzbu s otcom a striedavá starostlivosť je pre ne vhodná a obe deti s ňou súhlasia. Do dnešného dňa opak v konaní žiadnym relevantným spôsobom nebol preukázaný. Problémy nastali vtedy, keď bol jeho návrh na zmenu osobnej starostlivosti

maloletých detí doručený matke, ktorej prvá reakcia bola taká, že sa odsťahujú do zahraničia a ďalšia, že mu oznámila, že maloleté deti odovzdá úplne do jeho starostlivosti a nech žiada zmenu výchovy. Bezprostredne na to začala spávať s deťmi v jednej izbe, začala na nich vyvíjať nátlak a sám vycítil, že správanie detí sa zmenilo, čoho výsledkom bolo váhavé vyjadrenie dcéry, ktorá bola vypočutá kolíznym opatrovníkom síce v domácom prostredí, ale v čase, keď matka bola doma. Vyslovil názor, že maloletá nebola spontánna a otvorená. Bola úzkostlivá a matky sa vyslovene bála. Takto bola poznačená aj výpoveď maloletého syna. Uviedol, že deti sú matkou trestané pre malichernosti, napríklad mal. U. vyfackala na verejnosti, pretože u zubára plakal. Syn po tomto incidente mu napísal list, ktorý doručil súdu, pričom tento list sa v rozsudku nespomína. Vyslovil názor, že nesúhlasí s tým, aby matka bola zároveň triednou učiteľkou maloletého, pretože to považuje za neštandardné. Poukázal na to, že matka detí namietala, že nemala vedomosť o psychologickom vyšetrení maloletých detí napriek tomu, že on jej pozíciu matky nespochybňuje a neznevažuje a zároveň navrhol, aby bolo psychologické vyšetrenie doplnené vyšetrením matky, čo však matka odmietla. Vytkol, že matka ho neinformuje o podstatných veciach týkajúcich sa detí a o všetkom rozhoduje výlučne ona sama. Ohľadne komunikácie medzi rodičmi poukázal na to, že je to práve matka, ktorá odmieta s ním komunikovať, avšak v súčasnosti je možná komunikácia aj iným spôsobom ako ústne, teda bez emócii prostredníctvom SMS správ, mailov a podobne a je nespočetné množstvo rozhodnutí druhostupňových súdov, ktoré už nepovažujú komunikáciu, resp. nekomunikáciu medzi rodičmi za prekážku zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti a práve naopak, tým, že súd zverí deti do striedavej osobnej starostlivosti, rodičia budú nútení spolu komunikovať. Vyslovil názor, že matka detí nedáva týmto maloletým deťom dobrý vzor do budúcna tým, že ho ako otca komunikatívne ignoruje napriek tomu, že nebol pozbavený rodičovských práv. Uviedol, že v blízkej budúcnosti dcéra bude rozhodovať o pokračovaní v štúdiu na strednej škole a on chce pri tomto rozhodovaní participovať a matkinu ignoráciu v tomto smere nemieni ďalej prehliadať. Poukázal na to, že rodičovské práva v povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri výchove a je v záujme detí, aby im nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi a v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem detí, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného prostredia. Poukázal na posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa, konkrétne čl. 8 ods. 1, ako aj novelu Zákona o rodine, ktorá zaviedla inštitút striedavej osobnej starostlivosti, ktorá nie je vhodná len vo výnimočných prípadoch, pričom súdy by mali skúmať len existenciu, či neexistenciu týchto výnimočných prípadov na základe preukázaných dôvodov. Uviedol, že matka svoj nesúhlas nepreukázala žiadnym dôkazom, a teda dôvod nesúhlasu nie je daný, pričom súd prvej inštancie neprihliadol na fakt, že nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou je len účelový. Vyslovil názor, že pokiaľ obaja rodičia prejavujú o dieťa skutočný záujem a chcú ho mať vo svojej starostlivosti a napĺňajú relevantné objektívne kritériá v rovnakej miere (čl. 10 ods. 2 Listiny a čl. 8 Európskej dohody v spojení s čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 3 ods. 1, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, vytvárajú prezumpciu v prospech striedavej starostlivosti. Túto prezumpciu je možné vyvrátiť, sú však na to potrebné pádne dôvody, ktoré majú oporu v ochrane najlepšieho záujmu dieťaťa. Medzi tieto dôvody patrí napríklad špecifický, zdravotný, či psychický stav dieťaťa, v dôsledku ktorého by striedavá starostlivosť bola pre dieťa neprimeranou záťažou, veľká vzdialenosť bydlísk rodičov, a to v prípadoch, kedy by mohla zásadným spôsobom narušiť školskú dochádzku dieťaťa v zmysle nálezu Ústavného súdu ČR I.ÚS 1554/14. Súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní subjektívne kritériá na jeho strane, a to jeho úprimný a preukázateľný záujem o starostlivosť a výchovu detí. Matka v konaní neprezentovala žiadne negatívum voči maloletým deťom z jeho strany a všetky jeho vyjadrenia smerovali jedine a výlučne na jej osobu. Písomnosti, ktoré matka predložila súdu s predpokladom, že budú smerovať proti nemu, boli v konečnom dôsledku len dôkazmi potvrdzujúcimi jeho záujem o maloleté deti. Súd prvej inštancie na rozdiel od jeho návrhu rozšíril úpravu styku a poukázal na to, že medzi jeho návrhom a rozhodnutím súdu prvej inštancie je 48 hodín. Konštatoval, že ak je schopný postarať sa o deti od stredy do nedele v každom nepárnom týždni, tak je schopný sa o ne postarať aj od nedele od 16.00 hod. každý nepárny týždeň a zároveň k odvolaniu pripojil list, ktorý písala jeho dcéra.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že s rodinou maloletých detí pracujú dlhodobo, opakovane boli vykonávané šetrenia v rodinnom prostredí maloletých detí, kde bol zisťovaný názor maloletých detí na striedavú starostlivosť. V čase vykonaného šetrenia 27.1.2017 bolo zistené, že mal. U. si predstavuje osobnú starostlivosť tak, že by chcel byť 5 dní s dedkom a 2 víkendové dni s ockom, nakoľko ocko býva ďaleko, až v Q. D.. Maloletá R. v čase vykonaného šetrenia sa nechcela vyjadriť jednoznačne k realizácii striedavej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na uplynulé obdobie od zisťovania názoru maloletých detí pri opakovanom šetrení v domácnosti matky dňa 19.10.2017 za

účelom aktualizovania situácie v rodine v rámci šetrenia bol vykonaný pohovor s mal. U. B. a mal. R. B.. Pohovor bol vykonávaný s maloletými deťmi bez prítomnosti matky, ktoré uviedli, že chcú vyjadriť svoj názor. Maloletý U. B. uviedol, že sa chce stretávať s ockom ale nie vždy, iba občas, pričom chce byť viac s mamkou. Maloletá R. B. uviedla, že chce byť jednoznačne viac s mamkou, ale s ockom sa chce stretávať častejšie ako doposiaľ. Maloleté deti uviedli, že v domácnosti oca sa cítia dobre, cez víkend chodia do obce Q. D. a cez týždeň sú u babky cca 19 hodín. Maloleté deti boli v čase vykonaného pohovoru uvoľnené, spontánne a bolo badať, že pri kladení otázok ohľadne realizácie striedavej osobnej starostlivosti si veľmi dobre nevedeli predstaviť túto formu realizácie a snažil sa im preto kolízny opatrovník prístupnou formou vysvetliť princíp fungovania striedavej starostlivosti. Bolo zrejmé, že maloleté deti majú blízky vzťah k otcovi aj matke, uprednostnili skôr však zintenzívnenie stretávania s otcom ako realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené vyslovil názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, nakoľko takáto forma úpravy je vhodná pre maloleté deti. Maloleté deti doposiaľ nežili v dlhšom časovom intervale v domácnosti otca, nevedia si to reálne predstaviť, čo je zrejmé aj z ich vyjadrení. Takáto forma úpravy styku otca s maloletými deťmi umožní maloletým deťom tráviť čas v domácnosti otca v dlhšom časovom intervale, čím budú mať možnosť lepšie posúdiť vhodnosť realizácie striedavej starostlivosti. Zároveň poukázal na to, že komunikácia rodičov maloletých detí je narušená, vzájomne rodičia komunikujú iba formou SMS správ. Konštatoval, že základnou podmienkou pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je dobrá vzájomná komunikácia oboch rodičov, čo je podľa ich názoru jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý má vplyv na to, že striedavá osobná starostlivosť bude tým najlepším riešením pre maloleté deti a pôjde predovšetkým o ich záujem.

4. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

5. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 26 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Otec v odvolaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie a mali tak za následok iné, pre otca priaznivejšie rozhodnutie, pričom jeho argumentácia je totožná s jeho obranou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd precízne vysporiadal. Argumentácia otca, či už v konaní na súde prvej inštancie alebo v odvolacom konaní vychádza z jeho presvedčenia, že pre maloleté deti je najvhodnejšia striedavá osobná starostlivosť. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, ktoré vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a s jeho záverom, že neboli splnené podmienky pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, ale boli splnené zákonné podmienky pre rozšírenie styku otca s maloletými deťmi, s čím sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Predpokladom zmeny doterajšieho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a teda aj o úprave styku podľa ust. § 26 Zákona o rodine je podstatná zmena pomerov v čase terajšieho rozhodovania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností oproti času, keď súd rozhodoval v predchádzajúcom konaní. Súd teda musí zistiť, či došlo k zmene pomerov a následne, či zistená

zmena pomerov je podstatného charakteru oproti pôvodným okolnostiam. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti súd prihliada predovšetkým na záujem maloletých detí, ktorým je ich zdravý psychický a fyzický vývoj a nie na subjektívne predstavy rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Predpokladom zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a teda aj o zmene úpravy styku dieťaťa s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti je, že doterajšia úprava styku je pre maloleté deti nevyhovujúca, prípadne maloleté deti prejavujú záujem o podstatne širší rozsah stretnutí s týmto rodičom, prípadne sa natoľko zmenili podmienky pre realizáciu styku z hľadiska záujmovej činnosti maloletých detí, ich zdravotného stavu, vzdialeností bydlísk rodičov, pracovného zaťaženia rodičov a podobne, že doterajšia úprava styku už neumožňuje jej úspešnú realizáciu v záujme maloletých detí. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie správne zisťoval okolnosti, či došlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho rozhodnutia a správne zisťoval aj názor maloletých detí v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine prostredníctvom kolízneho opatrovníka, z ktorého vyplýva, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté a názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Maloleté deti opakovane počas pohovoru vykonaného kolíznym opatrovníkom sa vyjadrili, že nevedia si predstaviť realizáciu striedavej osobnej starostlivosti a po vysvetlení princípu striedavej osobnej starostlivosti kolíznym opatrovníkom prístupnou formou bolo zrejmé, že maloleté deti majú blízky vzťah k obom rodičom, avšak uprednostnili skôr intenzívnejšie stretávanie sa s otcom ako realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník konštatoval, že maloleté deti doposiaľ nežili v dlhšom časovom intervale v domácnosti otca, nevedia si to reálne predstaviť a rozšírená forma styku otca s maloletými deťmi im umožní tráviť čas v domácnosti otca v dlhšom časovom intervale a následne budú môcť lepšie posúdiť vhodnosť prípadnej následnej realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ otec poukazoval na to, že spolu s návrhom predložil súdu súkromný znalecký posudok so záverom, že obe deti sú schopné separácie od matky, majú zabezpečenú sekundárnu väzbu s otcom a striedavá starostlivosť je pre ne vhodná, odvolací súd poznamenáva, že znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať sa k prejednávanej veci, ani navrhovať konkrétnu úpravu práv a povinností rodičov vo vzťahu k dieťaťu, tieto môžu mať len odporúčajúci charakter, pričom súd na ne môže ale nemusí prihliadať, keďže otázka vhodnosti konkrétnej úpravy výchovného prostredia nie je otázkou odbornou, ale právnym posúdením veci, ktoré súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v konaní. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 v spojení s ust. § 52 , keďže v konaniach podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 .

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .