Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/201/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribiniova 25, Bratislava, proti žalovanému Y. G., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom V. XXXX/XX, G. U. - X. - O., o zaplatenie 1.817,14 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.817,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.370,20 eur od 30. 8. 2015 do zaplatenia, to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnom rozsahu sa žaloba zamieta. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 18. 12. 2017 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 1.817,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.817,14 eur od 30. 8. 2015 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca uzatvoril 3. 2. 2015 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500102113, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť (spolu s úrokom) v 42 mesačných splátkach vo výške po 47,17 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný sa však dostal do omeškania už s úhradou splátky č. 2, a do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, napokon celkovo zaplatil sumu 164 eur. Vzhľadom na to, že bol v omeškaní s úhradou splátky č. 3 o viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. vyhlásil okamžitú splatnosť úveru k 30. 8. 2015. Žalovaná suma vo výške 1.817,14 eur pritom predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 2. Dňa 5. 3. 2018 doručil žalobca na tunajší súd podanie, v ktorom uviedol, že 3. 2. 2015 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500102113, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.500 eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal uhradiť úver (spolu s úrokom) v 42 mesačných splátkach vo výške 47,17 eur (splátka istiny vo výške 35,71 eur a úroku vo výške 11,46 eur.) Výška úrokovej sadzby bola 17,68% ročne. Žalovaný okrem predmetnej zmluvy uzatvoril aj dohodu o poskytovaní služieb, na základe ktorej sa zaviazal splácať žalobcovi ako poskytovateľovi služby mesačnú úhradu vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Splátka podľa dohody o poskytovaní služby konkrétne predstavovala 34,70 eur mesačne. Počet splátok a ich splatnosť bola dohodnutá rovnako ako počet splátok a splatnosť splátok podľa zmluvy o revolvingovom úvere. Odplata v zmysle dohody o poskytovaní služieb však

nepredstavuje úrok alebo odplatu za úver, ide o samostatný nárok, ktorý vznikol uzavretím dohody. Žalobca však súčasne výslovne uviedol, že odplata za služby podľa dohody o poskytovaní služieb nie je predmetom žalovaného nároku, a teda že si ju neuplatňuje. Žalobca adresoval žalovanému oznámenie o omeškaní, v ktorom ho upozornil na to, že je v omeškaní, a že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v príslušnej lehote si bude uplatňovať právo na zosplatnenie celkového nesplateného záväzku zo zmluvy o revolvingovom úvere podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Nakoľko bol dlžník v omeškaní so splátkou č. 3 o viac ako 3 mesiace, veriteľ si uplatnil právo na zosplatnenie celej pohľadávky. Odo dňa nasledujúceho po dni doručenia tohto oznámenia, ku ktorého doručením došlo 12. 8. 2015, plynula dlžníkovi lehota 15 dní, v ktorej mal možnosť dobrovoľne uhradiť omeškané splátky, predtým ako veriteľ pristúpi k oprávneniu zosplatniť celý dlh. Nakoľko v príslušnej lehote 15 dní bol žalovaný aj naďalej v omeškaní, pretože sa dostal do omeškania so splátkou úveru s dátumom splatnosti 7. 5. 2015 o viac ako 3 mesiace, uplatnil si veriteľ právo na zosplatnenie úveru. Na dlžnú sumu splátok 1.981,14 eur (42 splátok x 47,17 eur) žalovaný uhradil 164 eur (129,62 eur na istinu a 34,38 eur na úroky.) Žalovaná suma vo výške 1.817,14 eur (1 981,14 eur - 164 eur), teda pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 1.370,20 eur a nesplatených úrokov z úveru vo výške 446,94 eur. 3. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom na tunajší súd 24. 7. 2018 žalovaný uviedol, že po absolvovaní predbežného rozhovoru a predbežnom podpísaní žiadosti o poskytnutie úveru s pracovníkom žalobcu mu bol zaslaný originál zmluvy na podpis. Podľa žalovaného nie všetko, čo mu povedal zástupca žalobcu predtým bolo uvedené v zmluve, ktorú dostal o dva týždne neskôr, avšak preto, že už mal peniaze poslané na svoj účet, tak originál zmluvy podpísal. Po podpísaní zmluvy však okamžite požiadal zamestnanca žalobcu, že chce všetky poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Toto mu však nebolo umožnené. Trvali na splácaní s tým, že po určitých splátkach sa vybaví, aby zostatok pôžičky mohol splatiť v hotovosti. Potom ako žalovaný splatil čiastku 164 eur, bol vyzvaný, aby prišiel do kancelárie žalobcu v Ružomberku, kde si aj následne žalovaný podal žiadosť o splatenie úveru v hotovosti. Zamestnanec žalobcu mu oznámil, že o tejto jeho žiadosti bude rozhodnuté do dvoch týždňov, pričom do schválenia žiadosti nemal na splátky už nič platiť a tak žalovaný čakal, a keďže prešli dva týždne a výsledok nevedel, šiel sa spýtať do Ružomberka, pričom zamestnankyňa žalobcu mu povedala, aby aj naďalej čakal. Následne chodil do Ružomberka aj tri krát do týždňa. Kancelária však už bola zatvorená a telefónne číslo na zamestnanca žalobcu bolo nefunkčné. Žalovaný zdôraznil, že sa nevyhýba zaplateniu tohto úveru v sume 1.817,70 eur, ale žiada o možnosť splatenia do termínu k 31. 8. 2018 v hotovosti. 4. Žalobca sa napriek výzve súdu k vyjadreniu žalovaného k žalobe nijako písomne nevyjadril. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil iba žalovaný. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. 6. Na zistenie skutkového stavu súd na tomto pojednávaní vykonal všetky žalobcom navrhnuté a pripojené dôkazy (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.) 7. Zo (žalobcom predloženej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. zmluvy 8500102113 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 3. 2. 2015 v spojení s oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500102113 z 3. 2. 2015 súd zistil, že žalobca sa v zmluve zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 42 mesačných splátkach vo výške po 81,87 eur (istina úveru vo výške 35,71 eur, zmluvné úroky vo výške 11,46 eur a splátka podľa dohody o poskytnutí služby vo výške 34,70 eur.) Predmetom dohody o poskytnutí služby bolo dojednanie o odplatnom poskytovaní dojednanej služby. Z obsahu zmluvy tiež vyplynulo, že sa žalovaný zaviazal zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, ako aj úroková sadzba vo výške 17,68% ročne. Splatnosť uvedených splátok bola dojednaná vždy k 7. dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky mala nastať 7. 3. 2015 a poslednej splátky 7. 8. 2018. 8. Zo (žalobcom predloženého) oznámenia o zosplatnení z 20. 7. 2015 (v spojení s fotokópiou príslušnej poštovej obálky) vyplynulo, že 12. 8. 2015 došlo k vráteniu tohto oznámenia o zosplatnení žalobcovi ako neprevzaté žalovaným v odbernej lehote. V tomto oznámení žalobca upozornil žalovaného na to, že je (k dátumu spísania tohto oznámenia) v omeškaní s úhradou splátok č. 3, 4 a 5, pričom aktuálne omeškanie na najstaršej splatnej splátke, teda na splátke č. 3 je 74 dní, s tým, že po 15 dňoch od doručenia mu tohto oznámenia a súčasne po uplynutí viac ako 3 mesiacov od splatnosti uvedenej splátky dôjde k zosplatneniu všetkých jeho záväzkov zo zmluvy. 9. Zo (žalobcom predloženého) prehľadu platieb žalovaného na úhradu záväzkov z tejto zmluvy (na č. l. 29 spisu) vyplynulo, že žalovaný na úhradu splátok doteraz zaplatil 164 eur. Takisto z tohto prehľadu vyplynulo, že žalovaný zaplatil poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, nakoľko podľa tohto dôkazu poskytnutá finančná suma úveru žalovanému predstavovala v skutočnosti 1.350 eur, teda (1.500 eur - 150 eur.)

10. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia. 11. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. 3. 2. 2015, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 12. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 13. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 14. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb., v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. 3. 2. 2015, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 16. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 17. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 19. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 20. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. 3. 2. 2015, ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 21. Podľa § 563 ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 22. Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 23. Podľa § 53 ods. 9 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20150101.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 24. Podľa § 517 ods. 1, prvej vety dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 25. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 26. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. 3. 2. 2015, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba W. N. V. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 27. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/20150101> pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

28. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/20150101> sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. 29. Vyššie uvedená zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným napĺňa charakteristiku úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. OBZ, pretože sa ňou žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému do určitej výšky peňažné prostriedky, a žalovaný ako dlžník sa zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi úroky ako aj charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalobcom) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalovanému) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania alebo zamestnania. Táto zmluva je aj spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 30. V prípade vyššie uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mali podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za následok právny záver o tom, že daný spotrebiteľský úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov (dokonca žalobca v oznámení žalovanému o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere z 23. 2. 2015 nad rámec požiadaviek vyplývajúcej zo súčasnej judikatúry najvyššieho súdu rozčlenil splátky na jednotlivé zložky.) Poplatok za poskytnutie úveru bol v súlade s § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch dohodnutý priamo v zmluve. Rovnako súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4 OZ, ktoré by mali vplyv na priznanie žalobou uplatneného plnenia. Výška dojednanej odplaty (úrokov) za poskytnutý spotrebiteľský úver bola v súlade s § 53 ods. 6 v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia. 31. Žalobca si uplatňoval nárok na vrátenie sumy poskytnutého úveru vo výške 1.500 eur, ktorej splatnosť bola podľa zmluvy rozvrhnutá (spolu s úrokmi a splátkami podľa dohody o poskytovaní služieb, ktoré si však v tomto konaní žalobca výslovne neuplatňoval, a na ktoré by aj tak nemal nárok pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1, ods. 5 na 42 mesačných splátok po 81,87 eur (v rámci ktorej každej splátky predstavovala istina úveru 35,17 eur a zmluvné úroky 11,46 eur), pričom po odpočítaní žalovaným celkovo uhradenej sumy vo výške 164 eur si tak žalovaný uplatňoval nárok na sumu 1.817,14 eur (1 981,14 eur = 47,17 eur x 42 splátok - 164 eur), ktorá suma predstavovala sumu nevrátenej istiny úveru a nezaplatených zmluvných úrokov. Súd preto podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 497 priznal žalobcovi takto uplatnený nárok.

32. Žalovaný mal podľa zmluvy záväzok ešte pred uzavretím zmluvy uhradiť žalobcovi poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur. Tento poplatok aj ako vyplýva z prehľadu platieb žalovaného žalovaný žalobcovi uhradil, pretože o túto sumu znížil neskôr reálne poskytnutú sumu peňažných prostriedkov v prospech žalovaného na sumu 1.350 eur. Uvedenú platbu nemožno posúdiť ako oprávnenú, teda takú, na ktorú by žalobca nemal nárok, a ktorú by preto nebolo možné započítať na úhradu dlžnej sumy, pretože súd ako už uviedol nezistil žiadnu skutočnosť odôvodňujúcu záver podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, že tento spotrebiteľský úver je bez poplatkov, či záver o tom, že v rámci dojednania o tomto poplatku ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4 OZ, a to minimálne preto, že tento poplatok bol individuálne dojednaný, keďže toto dojednanie nebolo vopred predformulované, ale výška poplatku (a najmä tá je podstatná z hľadiska posúdenia neprijateľnosti poplatku) sa dopĺňala až v priebehu vypĺňania žiadosti o poskytnutie úveru ručne písaným textom spotrebiteľa (§ 53 ods. 2 , a pretože tento poplatok bol tiež v súlade s § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch dojednaný priamo v zmluve.

33. Pokiaľ ide o dobu, za ktorú súd priznal nárok na úroky z omeškania, tak z oznámenia o zosplatnení z 20. 7. 2015 vyplynulo, že prevzatím tohto oznámenia žalovaným (12. 8. 2015) začala plynúť 15 dňová lehota podľa § 53 ods. 9 OZ, ktorá uplynula 27. 8. 2015, a rovnako bolo zrejmé, že od splatnosti najstaršej nezaplatenej splátky č. 3 uplynula 27. 8. 2015 doba viac ako 3 mesiacov vzmysle § 53 ods. 9 OZ, preto bolo vyhlásením mimoriadnej splatnosti podľa § 563 ku 29. 8. 2015 (ako vyplýva zo žaloby) v súlade

s § 53 ods. 9, a teda odo dňa nasledujúceho, teda od 30. 8. 2015 začalo omeškanie žalovaného so zaplatením mimoriadne zosplatnenej sumy, a odvtedy mal teda žalobca nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 563 OZ. Dátum 12. 8. 2015 žalobca vo svojom písomnom doplnení žaloby doručenom na tunajší súd 5. 3. 2018 považuje za deň doručenia, pričom ide o dátum vrátenia neprevzatej zásielky obsahujúce oznámenie o zosplatnení od žalovaného žalobcovi. Tento dátum ako dátum doručenia oznámenia o zosplatnení žalovanému nebol žalovaným popretý, preto sa považuje za nesporný podľa § 151 ods. 1 v spojení s § 290 až 300 CSP. Toto nesporné skutkové tvrdenie preto ani nemuselo byť predmetom dokazovania. 34. Vzhľadom na to, že medzi ust. § 290 až § 300 CSP, ktoré predstavujú osobitné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských sporov, sa nenachádza žiadne, ktoré by vylučovalo aplikáciu § 151 v spotrebiteľských sporoch, teda aj vo vzťahu k spotrebiteľovi, súd v súlade s § 300 dospel k záveru, že takýto postup (podľa ustanovenia § 151 , je možný aj v spotrebiteľských sporoch. Navyše podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že vnútroštátny súd má ex offo (aj bez návrhu spotrebiteľa) prihliadať na nekalú povahu zmluvných ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, teda na tzv. neprijateľné podmienky. Z uvedeného preto vyplýva, že spotrebiteľ nemá povinnosť tvrdenia vo vzťahu k nekalým podmienkam, resp. k neprijateľným podmienkam obsiahnutým v spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ však ide o povinnosť tvrdenia (spotrebiteľa) vo vzťahu k všetkým ostatným významným skutkovým okolnostiam (okrem existencie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve) judikatúra Súdneho dvora EÚ túto otázku neupravuje, a teda ani (v tomto smere) neprikazuje vnútroštátnemu súdu nevšímať si nesplnenie povinnosti tvrdenia spotrebiteľa ako v prípade nesplnenia si povinnosti tvrdenia vo vzťahu k neprijateľným podmienkam v spotrebiteľskej zmluve. Súd preto dospel k záveru, že povinnosť spotrebiteľa tvrdiť (mimo rámec skutkových okolností týkajúcich sa existencie nekalých podmienok v zmluvách) zostala (pre spotrebiteľa) aj v spotrebiteľských sporoch zachovaná. Tento záver potvrdzuje aj argument, že inak by bolo možné dospieť k absurdnému záveru, že spotrebiteľ ako žalobca nemá povinnosť v žalobe uvádzať žiadne skutkové tvrdenia, resp. že spotrebiteľ ako žalovaný vo vyjadrení k žalobe nie je povinný ani len uviesť, či uznáva alebo neuznáva žalobou uplatnený nárok. Zhodný právny názor vyplýva aj z komentára k ustanoveniu § 295 CSP, str. 1030 až 1031, Civilný sporový poriadok, autor - Števčík a kolektív, rok vydania 2016, vydavateľstvo C.H.BECK. 35. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby úrokov z omeškania, na ktorú súd priznal žalobcovi nárok, tak výška základnej úrokovej sadzby W.Ó. N. V. bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 0,5 % ročne, a preto zákonná výška úrokov z omeškania zvýšená o 5 percentuálnych bodov podľa § 3 nariadenia predstavovala 5,05 % ročne.

36. Pokiaľ ide o sumu 1.370,20 eur, z ktorej súd podľa § 517 ods. 2 priznal úroky z omeškania (na rozdiel od žalobcom uplatnenej sumy 1.817,14 eur, ktorá zahŕňala okrem istiny úveru aj nezaplatené zmluvné úroky), tak v prípade sumy 1.370,20 eur išlo iba o sumu nevrátenej istiny úveru (bez zmluvných úrokov), ku ktorej výpočtu dospel súd tak, že zo sumy 1.500 eur ako sumy poskytnutej istiny úveru odpočítal podľa žalovaným nepopretého a tým nesporného skutkového tvrdenia žalobcu (z doplnenia žaloby doručeného na tunajší súd 5. 3. 2018) uvádzanú sumu 129,62 eur. Pretože nebolo možné priznať nárok na úroky z omeškania ako druh príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 z iného druhu príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, a to zo zmluvných úrokov, pretože by to bol tzv. anatocizmus, ktorý nemá oporu v zákone, a to ani v Občianskom zákonníku, ani v Obchodnom zákonníku, ani v inom zákone a preto je nepríslušný. V súlade s tým je aj právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 22Co 67/2017, resp. v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: 35 Odo 101/2002 z 24. 3. 2004. V časti nepriznaného úroku omeškania, teda súd žalobu zamietol. 37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP. Porovnaním v žalobnom petite uplatnenej sumy vo výške 1.817,14 eur s príslušenstvom a súdom priznanej sumy vo výške 1.817,14 eur s príslušenstvom súd dospel k záveru, že žalobca bol plne úspešný, preto má podľa § 255 ods. 1 voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasne súd vyslovil, že o konkrétnej výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.