Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_2Co-93-2017.pdf
PDF · 94.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/93/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a s sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkýň 1./ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., N.. D. XX, 2./ D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom P., V.. B. XX, zastúpených JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom Prešove, Floriánova 2, proti žalovanej C.. Y. C., nar. XX.X.XXXX, bytom P., V.. B. XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 19, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.12.2016, č.k. 15C/107/2011-218 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobkyniam v 1.a 2.rde vo vzťahu k žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami každá v podiele po 1 novovytvorenej parcely registra C KN č. XXXXX/ XX vo výmere 2749 m2 - ostatné plochy podľa geometrického plánu č. X/XXXX, úradne overeného 26.2.2013. Žalovanej uložil povinnosť naradiť žalobkyniam trovy konania v rozsahu 100 %, ako aj nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 %.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyne sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti s odôvodnením, že napriek k tomu, že v dedičskom konaní nadobudli po svojej právnej predchodkyni parcelu č. XXX/XXX - orná pôda vo výmere 2755 m2, v súčasnosti je v katastri nehnuteľnosti zapísaná vo vzťahu k tejto parcele iná, podstatne nižšia výmera. Šetrením im bolo Správou katastra G. oznámené, že z dôvodu nesprávne spracovaného geometrického plánu z 13.7.1992, ktorého zadanie iniciovali právni predchodcovia žalovanej, bola z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň odňatá časť o veľkosti 2226 m2 v prospech žalovanej. Žalovaná namietala, že žalobkyne na rozdiel od nej nedisponujú prídelovou listinou preukazujúcou nadobudnutie vlastnícke práva k nehnuteľnosti pridelenej prídelcom na základe výmeru. Žalobkyne majú iba jednu prídelovú listinou týkajúcu sa nehnuteľnosti, na ktorej majú postavený dom, avšak nemajú prídelovou listinou vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá mala byť nesprávne zapísaná na žalovanú. Neskôr žalovaná od tejto argumentácie upustila. Súd prvej inštancie zdôraznil, že Nariadenie č. 104/1946 Zb. upravoval vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa Nariadenia č. 104/1945 Zb.. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vydávať prídelové výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer o vlastníctve pôdy definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobil záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ak
výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny. Nepredloženie prídelovej listiny zo strany žalobkýň neznamená nedostatok výmeru ako vkladu schopnej listiny. V konaní ustanovený znalec zároveň uvádzal, že po roku 1948 sa prídelové listiny na pôdu v extraviláne vydávali zriedkavo s poukazom na vtedajšiu právnu a kolektivizáciu. Súd prvej inštancie preto považoval nadobudnutie vlastníckeho práva na základe Výmeru č. XXX . právnymi predchodcami žalobkýň za preukázané.
3. Ďalej sa súd zaoberal argumentáciou žalovanej, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva spornej parcely vytvorenej aj z pôvodnej parcely č. XXX/XX došlo žalovanou vydržaním v dôsledku dobromyseľnej a ničím nerušenej držby a od roku 1992 na základe rozhodnutí, ktoré u žalovanej spôsobili presvedčenie, že jej nehnuteľnosti patria, tieto užívala aj dlhšiu dobu ako stanovuje zákon. Mal za preukázané, že od pridelenia pôdy právnym predchodcom oboch strán sporu bola pridelená orná pôda v rovnakej výmere 2877 m2, čo vyplynulo zo znaleckého posudku W.. I. J. a aj z výpovede svedkyne C. E.. Takto sa sporné parcely užívali až do času, kým ich začalo užívať najprv I. P., neskôr Hydinársky štátny majetok G.. Ku chybe v zameraní a zabratí parcely došlo v roku 1992 sporným geometrickým plánom, avšak v tomto období nehnuteľnosť užíval Hydinársky štátny majetok až do roku 2000, čo vyplynulo z výpovede svedka C.. O tom, že žalovaná sa fakticky neujala držby a panstva nad vecou užívaním nehnuteľnosti na základe geometrického plánu z roku 1992 svedčí výpoveď svedkov C. a D., ktorí uviedli, že aj po ukončení užívania nehnuteľnosti Štátnym majetkom v roku 2000 nehnuteľnosti užívané neboli. Ohliadkou na mieste samom súd prvej inštancie zistil, že nehnuteľnosti sa nachádzajú v stave, keď nie sú zrejmé žiadne vlastnícke hranice, na nehnuteľnostiach sú vysoké porasty tráv, burín a kríkov. Ak by sa žalovaná ujala držby nehnuteľnosti v roku 1992, resp. v roku 1993, teda potom, ako jej nehnuteľnosť darovali právni predchodcovia, musela by s ohľadom na primeranú mieru opatrnosti zistiť, že ňou užívané pozemky majú podstatne väčšiu výmeru, ako boli výmerom pridelené. Podľa vyjadrenia správy katastra, nehnuteľnosti na LV č. XXXX a XXXX kat. úz. P., obe vo vlastníctve žalovanej, bolo vlastnícke právo zapísané v súvislosti s parcelou registra E KN XXX/XXX, a to vo výmere 3023 m2 pôvodne na LV č. XXXX, ako parcela registra C KN XXXX/X, potom prečíslovaná na parcelu C KN XXXXX/X na LV č. XXXX. Tiež z parcely registra E KN XXX/XXX bol založený LV č. XXXX, kde bolo zapísané vlastnícke právo k parcele registra E KN XXX/XX vo výmere 2755 m2 a pod číslom zmeny XXX/XX bol zapísaný geometrický plán č. XX/XXXX k parcelám registra C KN XXXXX/X - orná pôda vo výmere 1610 m2 a C KN XXXXX/X -ostatná plocha vo výmere 332 m2. Po spočítaní výmer pre žalobkyňu podľa oboch listov vlastníctva ide o plochu takmer 5000 m2, čo rozhodne nekorešponduje s výmerou podľa prídelového výmeru a prídelovej listiny 2877 m2. Toto žalovaná zistiť nemohla, keďže sa aktívne držby neujala, čím z pohľadu súdu nie sú splnené podmienky vydržania. To, že žalovaná neskôr platila obecné dane z nehnuteľnosti, bez ďalšieho jej dobromyseľnosť nepreukazuje, nakoľko na LV č. XXXX sú nehnuteľnosti v jej vlastníctve zapísané zákonným spôsobom. Žalobe preto vyhovel a určil vlastnícke právo k nehnuteľnosti v zmysle podanej žaloby.
4. O trovách konania strán rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 C.s.p. podľa výsledku sporu a zároveň tiež z tohto titulu uložil nahradiť trovy štátu, ktoré vznikli vyplatením znalečného preddavkovo zo štátnych prostriedkov.
5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, keďže podľa jej názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalších doplnených dôvodoch odvolania žalovaná uviedla, že pokiaľ sa týka jej námietky, že nehnuteľnosť, ku ktorej si uplatňujú žalobkyne nárok, nadobudla čo i len vydržaním, zdôrazňuje tú okolnosť, že vlastníctvo nenadobudla ako pôvodný nadobúdateľ, ale týmito boli jej právni predchodcovia. Vlastníctvo nadobudla až na základe rozhodnutia v dedičskom konaní, a práve to u nej založilo oprávnené vnútorné presvedčenie, že nehnuteľnosti jej vlastnícky patria. Rozhodnutie vyvolalo presvedčenie o dobromyseľnosti držby nehnuteľnosti v roku 1992. Od tohto obdobia uplynula aj zákonom stanovená 10-ročná vydržacia lehota, a to bez ohľadu na konkrétny rozsah a spôsob užívania týchto nehnuteľností. Držba bola po dobu viac ako 10 rokov, v držbe rušená nebola a ani nebol dôvod spochybňovať túto oprávnenosť. Vo svojom vnútornom presvedčení vychádzala z úradného rozhodnutia vydaného orgánom príslušným na rozhodovanie vo veciach dedičstva, čo jej nedávalo dôvod spochybňovať jeho obsah. V kontexte toho poukazuje na skutočnosť, že domnelý titul, napr. aj nevkladuschopná kúpna zmluva, je podľa ustálenej judikatúry spôsobilým za určitých okolností založiť dobromyseľnosť držby. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR sp. zn 5Cdo/260/2008.
Pokiaľ teda aj nedokonalý titul môže byť titulom oprávnenej držby, je logickým záverom, že takýmto titulom môže byť aj rozhodnutie príslušného orgánu. Takéto rozhodnutie musí byť spôsobilým vyvolať v jeho adresátovi vnútorný pocit, presvedčenie o oprávnenosti držby. S týmto presvedčením platila aj daň z nehnuteľnosti. Argumentácia súdu o tom, že na nehnuteľnostiach nie sú zrejmé vlastnícke hranice a sú zarastené burinou, neobstojí. Nie je ničím výnimočným, ak riadny vlastník žiadnym zásadnejším spôsobom neobhospodaruje svoje nehnuteľnosti a nich osobne fyzicky nepracuje, čo by malo byť súdu známe. S prihliadnutím na dobu, od kedy tento titul vo vzťahu k nej možno akceptovať má za to, že uvedené je potrebné zohľadniť a mať za to, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu, nadobudla žalovaná, čo i len v dôsledku dobromyseľnej a ničím nerušenej držby. Preto navrhla rozsudok zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, alternatívne navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalobkyne nesúhlasili s podaným odvolaním zo strany žalovanej.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380, § 381 zákona .č 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej opodstatnené nie je.
8. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
9. Vykonané dokazovanie potvrdilo, že tak vo vzťahu k právnym predchodcom žalobkýň, ako aj právnym predchodcom žalovanej boli vydané Výmery o vlastníctve pôdy pridelenej podľa Nariadenia č. 104/1945 Zb. dňa 30.4.1948. Konkrétne právnym predchodcom žalobkýň, S. L. a C. L., rod. J., boli pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. B. v celkovej výmere 0,4135 ha z PK č. XX, časť parcely XXX/X, graficky označená XX, stavebný pozemok vo výmere 0,1258 ha a časť parcely XXX/X, graficky označená XXX, roľa o výmere 0,2877 ha. Do vlastníctva právnych predchodcov žalovanej jej rodičom E. L. a manželke S., rod. N. boli pridelené výmerom do vlastníctva taktiež nehnuteľnosti v kat. úz. P. v celkovej výmere 0,4135 ha z PK č. XX, časť parcely XXX/X, grafické označenie XX - stavebný pozemok vo výmere 0,1258 ha a časť parcely XXX/X, grafické označenie XXXa - roľa vo výmere 0,2877 ha. 10. Povereníctvo pôdohospodárstva v Bratislave, pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Prešove dňa 1.6.1950 vypracovala výkaz výmer delených parciel zo skonfiškovaného majetku. Podľa Konečného prídelového plánu parcela s označením č. XXX/XX s výmerou 3622 m2 bola pridelená právnym predchodcom žalobkýň a parcela č. XXX/XX vo výmere 3023 m2 právnym predchodcom žalovanej. Následne v roku 1954 bývalý ONV v G., pôdohospodársky odbor, vydal prídelovú listinu v prospech prídelcov, právnych predchodcov žalovanej s tým, že v prídelovej listine je preklepová chyba, keďže nad parcelou prídelového konania grafické označenie č. XXXa mala byť uvedená parcela č. XXX/XX a nie parcela č. XXX/XX. V konaní ustanovený znalec v podanom znaleckom posudku pritom zistil, že parcela z výmeru o prídele pôdy č. XXX právnych predchodcov žalovanej s grafickým označením č. XXXa je identická s parcelou podľa Konečného prídelového plánu č. XXX/XX. Pri spracovaní geometrického plánu spoločnosťou N. G., overeného XX.X.XXXX, pod č. XXX/XX, ktorého zadávateľmi boli právni predchodcovia žalovanej, bola vytvorená parcela registra C KN č. XXXXX/X v kat. úz. P.. Zhotoviteľ tohto geometrického plánu postupoval štandardne, keď nehnuteľnosti z prídelovej listiny identifikoval s pracovnou mapou. Nepredpokladal však, že pri spracovaní prídelovej listiny v roku 1954 dôjde k administratívnej chybe v písaní, keď k parcele pridelenej výmerom o prídele pôdy s grafickým označením č. XXXa namiesto parcely č. XXX/XX, chybne priradí parcelu č. XXX/XX. Preto zhotoviteľ tohto geometrického plánu omylom vytvoril novú parcelu registra CK N č. XXXXX/X z parcely s grafickým označením XXX vo výmere 2877 m2 z Výmeru o prídele pôdy č. XXX z XX.X.XXXX, vydaného v prospech právnych predchodcov žalobkýň. 11. Znalec W.. I. J. sa zároveň stotožnil s popisom položiek výkazu zmien evidovaných na LV č. XXXX, kat. úz. P., LV č. XXXX, kat. úz. P. a LV č. XXXX, kat. úz. P. s tým, že Správa katastra G. v písomnom podaní z X.X.XXXX (č.l. 9) konštatuje, že jedna a tá istá parcela č. XXX/XX, len podľa jednej prídelovej listiny v súvislosti s nesprávnou identifikáciou parcely č. XXX/XX v geometrickom pláne z XX.X.XXXX bola dvakrát predmetom zápisu v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností. Tento záver potvrdzuje aj podanie Obvodného pozemkového úradu v G. z 21.6.2011 so zdôraznením, že zapísaním
geometrického plánu z 13.7.1992 sa duplicitne zaznamenala parcela, ktorá už raz bola v liste vlastníctva zapísaná na základe výmeru o vlastníctve pôdy a vlastníctvo na LV č. XXXX a LV č. XXXX, kat. úz. P. je nesprávne zaznamenané (č.l. 16). Znalecký posudok vyhotovený v tomto konaní č. X/XXXX zároveň potvrdzuje to, že novovytvorená parcela C KN XXXXX/XX, kat. úz. P. geometrickým plánom overeným z XX.X.XXXX je identická s parcelou s grafickým označením XXX vo výmere 2877 m2 z Výmeru o prídele pôdy č. XXX zo dňa XX.X.XXXX, pridelenej v prospech právnych predchodcov žalobkýň. 12. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho základnými podmienkami, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania pritom nastávajú vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva vyžaduje (§ 134 a nasl. Občianskeho zákonníka). 13. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Dobrá viera pritom psychický stav držiteľa, ktorý sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, aj keď v skutočnosti to tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto jeho presvedčenie je opodstatnené. Základným rozlišovacím kritériom je, či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patrí. Problematikou ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery sa zaoberali súdy vo viacerých rozhodnutia, z ktorých možno vysledovať prísnu požiadavku na posúdenie dobromyseľnosti (do pozor. sp. zn. II. ÚS ČR 349/03, I. ÚS ČR 3016/11, Najvyšší súd SR sp. zn. 6Cdo/71/2011). 14. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že výmermi o vlastníctve pôdy, ktoré boli vydané Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 30.4.1948, boli do vlastníctva právnych predchodcov strán sporu pridelené nehnuteľnosti pôvodne zapísané v PK č. XX, okrem iného parcela č. XXX/X s grafickým označením XXX (právni predchodcovia žalobkýň) a parcela č. XXX/X - grafické označenie XXXa (právni predchodcovia žalovanej). Takto vydané výmery boli podľa § 1 ods. 2 Nariadenia SNR č. 104/1946 Zb. verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke právo prídelcov k prideleným poľnohospodárskym nehnuteľnostiam. Je zrejmé, že právnym predchodcom strán sporu bola orná pôdy pridelená zhruba v rovnakej výmere, čo napokon vyplynulo aj z výpovede svedkyne C. E.. Vo vzťahu k právnym predchodcom žalobkýň bola pridelená nehnuteľnosť - poľnohospodárska pôda zapísaná pôvodne na LV č. XXXX ako parcela XXX/XXX vo výmere 2755 m2 a v takto rozsahu bola aj predmetom dedičského konania po ich právnej predchodkyni C. Y., rod. L. v konaní vedenom pod sp. zn. 26D 1181/2002. Ako už odvolací súd v tejto súvislosti uvádzal, zhotoviteľ geometrického plánu z XX.X.XXXX omylom vytvoril novú parcelu registra C KN XXXXX/X z parcely s grafickým označením XXX z Výmeru o prídele pôdy č. XXX, ktorý bol vydaný vo vzťahu k právnymi predchodcom žalobkýň. Strany sporu nerozporovali skutočnosť, že pridelené nehnuteľnosti užívali ich právni predchodcovia do času, kým ich začalo užívať JRD P., neskôr Hydinársky štátny majetok G., a to až do roku 2000, po tomto období nehnuteľnosti reálne užívané neboli, čo súdu prvej inštancie potvrdila aj vykonaná ohliadka na mieste samom. Nehnuteľnosť žalovaná nadobudla od svojich rodičov, voči ktorým bol vydaný spomínaný výmer o vlastníctve pôdy a v tejto súvislosti súd prvej inštancie správne zdôraznil, že, ak by sa žalovaná ujala držby nehnuteľnosti v roku 1992, resp. v roku 1993, kedy došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, musela by s ohľadom na primeranú mieru opatrnosti zistiť, že ide o nehnuteľnosť v podstatne rozsiahlejšej výmere oproti stavu dokumentovanému týmto výmerom. Prvoinštančný súd tak opodstatnene nezohľadnil tvrdenú dobromyseľnosť držby nehnuteľnosti žalovanou a správne vyhodnotil, že za týchto okolností z jej strany nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva nehnuteľnosti vydržaním (§ 134 a nasl. Občianskeho zákonníka). 15. S poukazom na všetky uvádzané dôvody hodnotí odvolací súd preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania a s poukazom na uvádzané dôvody ho potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 16. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania patrí žalobkyniam v 1.a 2.rade náhrada trov tohto štádia konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).