Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-24-2017.pdf
PDF · 96.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12P/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G. M. G. Z.I., dieťa matky W. R., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom L. XXX, právne zastúpenej JUDr. Filipom Vavrinčíkom, advokátom so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Kmeťova 18 a otca Q. J., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom G. M. G. Z., E. XXXX/XX, o návrhu starých rodičov Q. J., nar. XX.XX.XXXX a Š. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom G. M. G. Z., E. XXXX/XX a prastarej matky U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Poľovnícka 10, na úpravu stretávania sa maloletého dieťaťa so starými rodičmi, t a k t o
rozhodol:
I. Konanie v časti o určenie úpravy stretávania sa maloletého V. so starým otcom Š. J., nar. XX.XX.XXXX zastavuje.
II. Stará matka Q. J., nar. XX.XX.XXXX a prastará matka U.Ľ. J., nar. XX.XX.XXXX sú oprávnené stretávať sa s maloletým V. R., nar. XX.XX.XXXX každý párny pondelok od 15.30 hod. do 16.00 hod. na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. M. G. Z., prípadne následne i podľa dohody rodičov maloletého a starej matky a prastarej matky so psychológom o termíne stretnutia. Matka dieťa pripraví na stretnutie a privedie na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny G. M. G. Z. v určenom čase a v určenom čase znova dieťa prevezme na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny G. M. G. Z..
III. Stará matka a prastará matka sú oprávnené stretávať sa s maloletým V. počnúc dňom 01.01.2019 každý párny pondelok od 15.30 hod. do 17.30 hod. za prítomnosti matky na mieste podľa vzájomnej dohody s matkou. Matka dieťa pripraví na stretnutie a privedie na vopred dohodnuté miesto v určenom čase, pričom v prípade, ak nebude možné realizovať stretnutie, matka ako aj stará matka a prastará matka oznámia túto skutočnosť aspoň 24 hod. vopred pred realizovaním stretnutia, pričom si vzájomne určia náhradný termín tak, aby došlo k stretnutiam aspoň dva krát počas každého kalendárneho mesiaca.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Starí rodičia podali dňa 24.03.2017 návrh na úpravu spôsobu stretávania sa s maloletým vnukom V., nar. XX.XX.XXXX, pretože matka maloletého dlhodobo neumožňuje stretnutia s vnukom a žiada vydanie súdneho rozhodnutia o spôsobe stretávania. Podľa názoru starých rodičov sú pre maloleté dieťa veľmi dôležité väzby nielen s rodičom, ale aj so starými rodičmi a to obzvlášť v prípade, keď starí rodičia a prastará matka po dobu najmenej dvoch rokov vykonávali intenzívne starostlivosť o mal. V.. V. s nimi bol zhruba každý druhý víkend, niekedy aj každý víkend. Matka sa neobávala zveriť maloleté dieťa do ich
starostlivosti. Možno konštatovať, že dieťa v súčasnosti je stresované situáciou, ktorá je momentálne matkou nastavená. Maloletý býva spolu s matkou v dome oproti domu prastarej matky. Ak sa mal. V. aj rozhodne, že by chcel ísť za prastarou matkou, je mu v tom zabránené, pričom každý deň chodí do škôlky aj zo škôlky okolo domu svojej prababičky. Majú za to, že sú naplnené dôvody pre určenie spôsobu stretávania sa, keďže matka neumožňuje stretnutia. Keď matke príde sms so žiadosťou o stretnutie, matka odpovie, že maloletý je chorý, no pritom následne už je v škôlke. Z dôvodu pracovnej vyťaženosti bolo navrhnuté stretnutie každý druhý víkend v nedeľu, no ak by súd určil stretnutia v deň, kedy sú realizované stretnutia mal. V. s jeho otcom na referáte, budú rešpektovať aj takúto úpravu. Pre začiatok by súhlasili s úpravou stretávania sa na referáte, avšak je to veľmi krátka doba na stretnutie, a preto by navrhovali po uplynutí jedného, dvoch mesiacov, aby stretnutia trvali aspoň 2-3 hod. a už nie za súčinnosti referátu.
2. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že úplne odmieta akékoľvek stretnutia jej syna so starými rodičmi. Nech o stretávaní rozhodne súd. Momentálne stretnutia u psychológa s otcom prebiehajú od 15.00 hod. do 16.00 hod..
3. Otec maloletého dieťaťa so stretnutiami maloletého so starými rodičmi vyjadril súhlas. Potvrdil, že rodičia a aj babička im v minulosti pomáhali so starostlivosťou o mal. V., ako aj finančne.
4. Kolízny opatrovník navrhol, aby prebiehali stretnutia mal. V. so starými rodičmi na Referáte poradensko-psychologických služieb, hneď po ukončení stretnutia maloletého s otcom, a to od 15.30 hod. do 16.00 hod. každý párny pondelok. Tento časový priestor bol stanovený po konzultácii so psychológom a jeho časovými možnosťami.
5. Starý otec Š. J. vzhľadom na rodinnú situáciu a umožnenie stretnutí so starou matkou a prastarou matkou zobral svoj návrh v časti o určenie úpravy stretávania sa s mal. V. späť. S rodinou matky maloletého sa nevidel už dva roky (od momentu, kedy došlo k trestnému stíhaniu jeho syna, otca maloletého). Keďže sú s rodičmi matky susedia, tak ich samozrejme vída, keď niečo robia pri dome. Majú tam blízko zastávku aj obchod. Pracuje na montážach, je doma v sobotu a v nedeľu. Svojho vnuka už dva roky nevidel. Napriek tomu súhlasí, aby na začiatok bolo umožnené stretnutie aspoň jeho manželke a jeho matke.
6. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.) navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
7. Vzhľadom k späťvzatiu návrhu, pričom bolo vhodné v konaní o úpravu stretávania sa mal. V. so starým otcom nepokračovať, súd konanie z dôvodu späťvzatia v časti úpravy stretávania sa mal. V. so starým otcom zastavil.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, starých rodičov maloletého, prastarej matky a kolízneho opatrovníka, oboznámením návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami účastníkov, vyjadrenia základnej školy, oznámenia právneho zástupcu matky o výsledku stretnutie, prehlásenia, fotografie, sms správ, vyjadrenia psychológa a obsah spisu sp. zn. XP/XX/XXXX a zistil daný skutkový stav.
9. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9P/.-XXX zo dňa 11.04.2018 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol mal. V. zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť a rodičia sa dohodli na spôsobe stretávania sa s poukazom na závery znaleckého dokazovania a to tak, že otec je oprávnený sa s mal. V. stretávať počnúc dňom 14.05.2018 vždy každý párny pondelok od 13,00 hod. do 14,00 hod. na Referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. M. G. Z., prípadne následne i podľa dohody rodičov so psychológom o termíne stretnutí. Matka dieťa pripraví na styk a privedie na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny G. M. G. Z. v určenom čase a v určenom čase znova dieťa prevezme na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny G. M. G. Z.. Zo záverov znaleckého dokazovania vykonaného v priebehu predmetného konania vyplynulo, že rodičia nedisponujú schopnosťou vzájomnej konštruktívnej komunikácie, komunikácia je sprevádzaná impulzivitou, verbálnou agresiou, útočnosťou. Osobnosti oboch rodičov v sociálnych a komunikačných zručnostiach sú menej zrelé, deficitné v efektívnosti riešenia vzájomných konfliktných situácií. Sú schopní na mal. V. pozitívne výchovne pôsobiť, pokiaľ sa neaktualizujú vzájomné negatívne emócie. Schopnosť adekvátneho sebapresadenia (asertivity) je u otca maloletého aktuálne oslabená. Výchova mal. V. by mala byť sprevádzaná nekonfliktnou, pozitívnou atmosférou, rodičia by sa mali vyhýbať vzájomnému osočovaniu, útočeniu, kritike, výmene názorov pred maloletým, nevťahovať ho do vzájomných rozporov. Na udržanie pozitívnych emócií smerom k obom rodičom je potrebný pre maloletého zážitok emocionálnej stability a pokoja za účasti oboch rodičov. Stretávanie otca s mal. V. bol odporučený za prítomnosti inej dospelej osoby (matky alebo starých rodičov zo strany matky v mieste bydliska matky). Za podmienok stabilizovaného psychického stavu otca bolo odporučené styk postupne rozširovať. Citové väzby dieťaťa k matke sú silne pozitívne, k otcovi aktuálne ambivalentné, s prevahou mierneho negativizmu, ktorý je viazaný na situácie, v ktorých správanie otca vyvolávalo v maloletom obavy a strach, hlavne o matku. K starým rodičom zo strany matky vyjadruje maloletý kladné emócie. Starých rodičov zo strany otca nespomína, nezapája ich do projektívnej aktivity, neodpovedá ani na priame otázky znalca, z čoho možno vyvodzovať nižší záujem maloletého o kontakt s nimi, jeho nižšie emočné angažovanie smerom k nim (v priebehu konania bolo zistené, že maloletý už dlhodobo nie je v kontakte so starými rodičmi zo strany otca). Obaja rodičia majú silné pozitívne väzby k maloletému dieťaťu. Otcovi bolo odporučené absolvovať pravidelnú psychiatrickú a psychoterapeutickú intervenciu, za účelom objektivizácie zdravotného stavu a terapeutickej nápravy zameranej na reguláciu afektívnych impulzov.
10. Z dôvodu, že po začatí konania nebolo skončené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k mal. V. a konanie bolo komplikované vykonávaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, bol zo strany súdu daný čas využitý na snahu zistiť možnosti, ako nadviazať na stretnutia maloletého so svojimi starými rodičmi zo strany otca. Boli i za súčinnosti právnych zástupcov modulované situácie, za ktorých by mohlo dôjsť k stretnutiu maloletého so starými rodičmi, no dané situácie zlyhali najmä na neochote zo strany matky umožniť stretnutia.
11. Zo správy Základnej školy L. vyplynulo, že maloletého v októbri 2017 navštívila matka otca a stará matka otca. Priniesli mu sladkosti a odišli. Maloletý reagoval na návštevu pozitívne. Matka prejavila nesúhlas s návštevou a popísala stretnutie, ako traumatizujúci zážitok pre maloletého.
12. Zo správy psychológa, ktorý je prítomný pri stretnutiach otca s mal. V. vyplynulo, že z možných 11 stretnutí bolo realizovaných 7. Pred prvým stretnutím nemal mal. V. žiadnu konkrétnu vlastnú spomienku na otca, nedokázal by ho rozpoznať. Stretnutie vnímal ambivalentne, na jednej strane mal nejasnú predstavu „zlého tatu“ a na druhej strane mal prirodzenú zvedavosť a podporu matky, ktorá ho priviedla. Stretnutia prebiehajú formou hry. S rodičmi, na základe priania mal. V., bola otvorená téma stretnutí na ihrisku. Otec s touto možnosťou súhlasil, no matka z dôvodu minulých skúseností s otcovým správaní a pri pocite hanby pri predstave trávenia spoločného času na ihrisku, ponuku odmietla. Posledné stretnutia trvali veľmi krátko, pretože maloletý bol motivovaný inou aktivitou, ktorú vymyslela matka, na čo bola matka upozornená. Ďalšie stretnutia neboli realizovaná pre chorobu otca a následne mal. V..
13. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
14. Podľa § 25 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
15. Zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že maloletý momentálne nie je v kontakte so svojím starými rodičmi zo strany otca a to od momentu narušenia vzťahov medzi rodinami rodičov maloletého. Je však veľmi dôležité, aby do budúcnosti bolo umožnené stretávanie sa mal. V. so starými rodičmi. Je pravdou, že k narušeniu vzťahov došlo v období, kedy rodičia maloletého mali partnerské problémy, ktoré vyústili do trestného stíhania otca, rozvodu manželstva rodičov a následne otec podstupoval psychiatrickú liečbu. V priebehu konania na základe znaleckého dokazovania bolo ustálené, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. V. za prítomnosti psychológa a až následne bolo možné pristúpiť k úprave stretávania sa starých rodičov s mal. V.. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by starí rodičia neboli schopní sa v čase určenom pre stretnutie o mal. V. postarať. Problémom je dlhodobé odlúčenie maloletého od starých rodičov a skutočnosť, že vzťahy rodičov maloletého sú veľmi komplikované. Je potrebné poskytnúť mal. V. čas, aby si znova mohol vytvárať väzby so starou a prastarou mamou. V priebehu dokazovania bolo zistené, že starí rodičia, ktorí prejavili túžbu byť opäť s mal. V. v takom úzkom kontakte ako v minulosti, sú ochotní prijať akúkoľvek formu stretnutia, len aby im matka dovolila a dala priestor na stretávanie sa s mal. V..
16. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine majúc za preukázanú potrebu úpravy stretávania sa mal. V. so starými rodičmi, konštatujúc, že matka bez relevantného dôvodu neumožňuje kontakt dieťaťa so starými rodičmi z otcovej strany už niekoľko mesiacov a ani neprejavuje snahu a vôľu umožniť stretnutia maloletého so starými rodičmi. Na jednu stranu tvrdí, že dôvodom sú vzájomné vzťahy medzi ňou a rodinou otca pre problémy, ktoré mali v manželstve, no na druhú stranu neuvádza žiadne dôvody, ktoré by v nej mali vyvolávať pochybnosti o tom, že starí rodičia by neboli schopní sa o maloletého postarať, resp. mať na neho zlý vplyv. Svojvoľným konaním chce matka docieliť úplné odcudzenie maloletého od otca, resp. jeho rodiny, čo nie je v záujme dieťaťa, pre ktorého rozvoj a prehlbovanie vzťahov s rodinou je prospešné, obohacujúce a podnetné. Daným konaním nedôjde k vyriešeniu problémov medzi rodičmi maloletého a ani potrestaniu otca, resp. jeho rodiny za problémy, ktoré boli v minulosti. Je nutné poukázať na vyjadrenia starých rodičov a starej matky zo strany otca, na ich záujem o dieťa od jeho narodenia, skutočnosť, že sa mu venovali a pomáhali s jeho starostlivosťou a ich záujem odovzdávať maloletému svoje skúsenosti a lásku. Matka tvrdenia starých rodičov nepoprela a uviedla, že s prastarou matkou nemala žiaden problém. Vzhľadom na vek prastarej matky bola matka požiadaná, aby aspoň občas umožnila stretnutie, no nestalo sa tak, a to i napriek tomu, že na pojednávaní s tým súhlasila a uviedla, že stretnutie zrealizuje. Úpravu stretávania sa maloletého so starými rodičmi vyžadujú aj pomery v rodine, keďže rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, nekomunikujú spolu a matka uviedla, že stretnutia umožní až na základe rozhodnutia súdu.
17. Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami. Podľa ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka sú blízkymi osobami vždy zo zákona príbuzní v priamom rade, súrodenec, manžel. Okrem pojmu blízke osoby zákon definuje aj osoby, ktoré sa považujú za navzájom blízke aj bez existencie určeného rodinnoprávneho vzťahu za podmienky, že sú v pomere rodinnom alebo obdobnom a ujmu, ktorú by utrpela jedna z týchto osôb, by druhá dôvod nepociťovala ako vlastnú. Súd môže upraviť aj bez návrhu stretávanie blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok: 1. ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, pričom sa už všeobecne akceptuje potreba rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou, s ktorou má citové väzby, 2. ak to vyžadujú pomery v rodine. Pri skúmaní tejto požiadavky je potrebné zohľadniť individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Súd je oprávnený o tejto otázke rozhodovať len vtedy, ak nie je možné vyriešiť vec dohodou. Čas, ktorý vymedzí na stretávanie dieťaťa s blízkymi osobami, nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov.
18. Po zohľadnení veku dieťaťa a skutočnosti, že starí rodičia nevideli vnuka niekoľko mesiacov a v poslednej dobe len na krátke okamihy, považoval súd za potrebnú prítomnosť matky pri stretnutiach a nutnosť na začiatku realizovať stretnutia formou stretnutí na referáte poradenskopsychologických služieb. Apeloval na matku, aby si uvedomila, že dieťa nie je jej „majetkom“, o ktorom môže rozhodovať, ale osobnosťou, ktorá má právo na kontakt s celou svojou rodinou a pokojný priebeh stretnutí závisí aj od jej prístupu. Prerušenie týchto väzieb nie je v záujme maloletého, ktorý je ochudobnený o lásku, ktorú mu môžu dať práve starí rodičia prejavujúci aktívny záujem o vnuka a ktorí zabezpečovali starostlivosť o maloletého i v minulosti. Vzhľadom na pomery maloletého, jeho vek, záujem dieťaťa a potrebu úpravy stretávania sa starých rodičov s maloletým a skutočnosť, že maloletý má právo nielen na
zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov s rodinou zo strany otca, súd v súlade so zákonom rozhodol o úprave spôsobu stretávania sa so starou matkou a prastarou matkou v súlade s § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Záverom je nutné uviesť, že súd si uvedomuje zložitosť rodinnej situácie, no na druhej strane je veľmi dôležité, aby boli zachované tie vzájomné väzby, ktoré nie sú narušené a sú v prospech maloletého. Maloletý za vzniknutú rodinnú situáciu nemôže a je na dospelých členoch rodiny, aby mu pomohli, čo najmenej bolestivo vnímať problémy v rodine a za ich spoločnej podpory mu umožnili pochopiť a spracovať zažité udalosti.
19. V zmysle § 52 ods. 1 v spojení s § 57 Civilného mimosporového poriadku o trovách konania súd rozhodol tak, že ani jednému z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Účastníci, ktorí sa svojho práva podať odvolanie vzdali, nemajú právo podať odvolanie.
Odvolanie môže podať účastník v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).