Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/409/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.Q., bytom H., N. XX, občan Slovenskej republiky proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie 6.812 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. februára 2017, č. k. 14C/45/2011-285, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, aplikujúc ust. § 100 ods. 1, § 101, § 104 , § 788 ods. 1 , § 790 písm. b/ , § 816 , § 797 ods. 2,3 , § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka , § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.668€ spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy 8% ročne od 1.5.2009 do zaplatenia. Dňa 19.3.2014 žalobca žalobu rozšíril tak, že žiadal zaplatiť sumu 6.812€ spolu s 8% ročným úrokom z omeškania od 01.05.2009 do zaplatenia a trovy konania 100,-€. Uviedol, že sa domáha, aby mu žalovaný zaplatil 30% odškodnenia, ktoré mu strhol z titulu nepracovného úrazu, ktorý sa mu stal doma. Žalobca tvrdil, že dňa 15.01.2008 pri oprave strechy padol z rebríka na pravé rameno a chrbát. Išiel hneď na röntgen; naložili mu límec na krk a bol PN od 15.01.2008 do 30.06.2008, teda 165 dní. Stále ho bolelo pravé rameno, na ktoré sa liečil a na chrbticu sa neliečil. Chodil na ortopédiu na ambulantné obstreky. Pravé rameno bolelo stále a až po 5 mesiacoch sa vyšetrením magnetickou rezonanciou zistilo, že má poranenú šľachu na ramene, ktorá bola zapálená a tiež mal edém a opuch. Bol teda ďalej PN od 8.10.2008 do 15.01.2009 v dôsledku operačného zákroku. Operovali ho v NSP Trenčín a v nemocnici bol 4 dni. Z titulu úrazového poistenia si u žalovaného uplatnil celkove 2 nároky: denné odškodnenie za dobu PN, za čas od 15.01.2008 do 30.06.2008 a PN od 8.10.2008 do 15.01.2009 podľa zmluvy a trvalé následky, ktoré nastali po operácii šľachy. Žalovaný ho odškodnil z oboch uplatnených nárokov; problém je v tom, že tieto nároky krátil o 30% a to z toho dôvodu, že údajne mal na organizme chorobné zmeny. Celkove mu malo byť zaplatených za PN od 15.1.2008 do 30.6.2008 v počte 165dní po 5€/ deň 825€ a bolo mu vyplatených len 474€, rozdiel predstavuje 351€; po operácii šľachy bol PN od 8.10.2008 do 15.1.2009 čomu zodpovedá odškodnenie 483€ a vyplatených mu bolo len 361€, rozdiel predstavuje 122€ a za trvalé následky mu prislúchalo odškodnenie 3.983€ a bolo mu vyplatených len 2.788€, teda o 1.195€ menej. Za poškodenie chrbtice mu nebolo poskytnuté nijaké odškodnenie a preto dňa 19.3.2014 návrh rozšíril o zaplatenie trvalých následkov o sumu 5.144€, teda za C chrbticu 15% v sume 2.489,54€, (keďže žalovaný na liečenie C chrbtice stále poukazoval) a zostatok bolo navýšenie za pravé rameno na celkovú výšku

odškodnenia trvalých následkov o 40%. Žalobca tvrdil, že na chrbticu sa vôbec neliečil a v správe od MUDr. Litvu je uvedené, že na pravom ramene nemal žiadnu chorobu. Žalovaný preto nebol oprávnený krátiť jeho nároky a ani likvidátor žalovaného nesmel svojvoľne doškrtať lekársku správu. Žiadal doplatiť rozdiel, o ktorý bol ukrátený. Trval na tom, že sa liečil na rameno a nemal žiadnu chorobu pred úrazom ani na ramene a ani na chrbtici. Poukázal tiež na správu MUDr. Pavloviča, ktorý taktiež žiadne zrážky neuvádzal.

3. Súd prvej inštancie mal v konaní za nesporné a preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu č. 000057724 -program ŽIVOT na denné odškodné za dobu nevyhnutného liečenia následkov úrazu vo výške 150,-Sk a za poúrazovú hospitalizáciu vo výške 175,-Sk ako aj odškodnenie trvalých následkov úrazu, podľa rozsahu zmluvného dojednania. Žalobca dňa 7.7.2008 oznámil písomne žalovanému, že dňa 15.1.2008 sa mu stal úraz popísaný nasledovne : „ pri chôdzi po 1,2m vysokom lešení som spadol“..... bola poranená časť tela „pravé rameno a chrbát“, s tvrdením žalobcu, že táto časť tela funkčne ani inak postihnutá pred týmto úrazom nebola. Žalobca bol vyšetrený na traumatológii v NSP Trenčín dňa 15.1.2008 o 20,26 hod. MUDr. Gazdíkom a bola mu stanovená poúrazová diagnóza „ contusio columnae vertebrarum partis cervicaus, poúrazový obojstranný CB syndróm ľahkého stupňa s tým, že na RTG C chrbtice boli prítomné „ napriamená C lordóza, degen. zmeny bez rec. traumatických zmien“. Ošetrujúci lekár MUDr. Radovan Litva, dňa 9.7.2008 v správe po žalovaného konštatoval, že žalobcom udávané poškodenie ( C chrbtica a pravé rameno ) bolo bez predchorobia a tento lekár označil pretrvávajúce problémy žalobcu s pravým ramenom za predĺženie priemerného času nevyhnutného liečenia telesného poškodenia úrazom v dôsledku ďalších komplikácií. Žalovaný z titulu poistného plnenia z poistnej zmluvy č. 000057724, vedenej ako poistná udalosť č. 085/037102/2 v dôsledku vzniku úrazu zo dňa 15.1.2008 vyplatil žalobcovi nasledovné sumy : 2.788,29€ za trvalé následky úrazu ( správa č.l. 6 spisu), 474,01€ (14.280,-Sk) denné odškodné za dobu nevyhnutného liečenia následkov úrazu za 136 dní od 15.1.2008 do 29.5.2008 a 130,-Sk za vypísanie tlačiva oznámenie úrazu ( správa č.l. 8 spisu) a 361,63€ ( 10.895,-Sk) doplatok denného odškodného za dobu nevyhnutného liečenia následkov úrazu od 8.10.2008 do 14.1.2009 ( č.l. 9 spisu ). Odškodnenie iných nárokov ( z dôvodu poškodenia C -chrbtice) z tejto poistnej udalosti nebolo preukázané ( správa z č.l. 77, kde sa spomína vyplatenie poistného plnenia žalobcovi za trvalé následky v rozsahu 10% -pomliaždenie chrbtice sa týka iného úrazu, zo dňa 8.2.2004 -poistná udalosť č. PU 57724-4) a požiadavky žalobcu na zvýšenie poistného plnenia boli opakovane žalovaným odmietnuté ako neopodstatnené ( podania na č.l.73, 74, 76 spisu). Celkovo tak bolo žalovaným zaplatených z titulu úrazu zo dňa 15.1.2008 žalobcovi 3.623,93€. Žalovaný krátil poistné plnenie za trvalé následky úrazu zo dňa 15.1.2008 vo výške 3.983,27€ na sumu 2.788,29€ , teda o 30% na základe lekárskeho nálezu a posudku vypracovaného posudkovým lekárom spoločnosti, v ktorom bol okrem iného uvedený aj nález pokročilej atrózy a v zmysle všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie bolo poistné plnenie o takúto čiastku znížené. Žalovaný krátil o 30% aj denné odškodné za dobu nevyhnutného liečenia následkov úrazu s poukazom na Všeobecné poistné podmienky pre úrazové poistenie, článku 3 bod 2 : „ Ak k následkom úrazu prispeli aj choroby alebo telesné vady poisteného, dochádza ku kráteniu plnenia v pomere k podielu spolupôsobenia choroby alebo telesnej vady, ak tento podiel predstavuje aspoň 25% “. Podľa doložených lekárskych správ, pri prvom ošetrení sú v popise RTG chrbtice spomínané degeneratívne zmeny C úseku chrbtice. Vyšetrením magnetickou rezonanciou z 13.5.2008 boli potvrdené chorobné zmeny na končatine žalobcu a to zápal a syndróm šľachy nadhrebeňového svalu II stupňa, osteoatróza medzi kľúčnou kosťou a lopatkou, chronické degeneratívne zmeny hlavice ramennej kosti. Žalobca s postupom žalovaného nesúhlasil. Tvrdil, že žiadne zdravotné ťažkosti s C- chrbticou ani pravým ramenom pred úrazom nemal. Postup žalovaného označil za podvodné konanie a na likvidátorku žalovaného podal trestné oznámenie.

4. Sporným bolo výlučne to, aké konkrétne poškodenie zdravia žalobca pri úraze dňa 15.1.2008 vlastne utrpel , či žalovaný bol oprávnený krátiť z dôvodov vyššie uvedených už poskytnuté poistné plnenie o 30% a či žalobcovi prináleží ďalšie odškodnenie trvalých následkov na C- chrbtici a ramene. Za týmto účelom súd vo veci ustanovil súdneho znalca z odboru ortopédia MUDr. Ľuboša Klementa, ktorý vo svojom znaleckom posudku č.01/2014 konštatoval, že žalobca nepreložil kompletnú zdravotnú dokumentáciu ale iba čiastkovú, ktorá bola vedená cca 4 roky pred vznikom úrazu. V zdravotnom zázname do 15.1.2008 nebola zmienka o tom, že by sa žalobca liečil na krčnú chrbticu alebo pravé rameno. Na otázku súdu, ktoré časti tela mal žalobca poškodené pri úraze a na čo sa po ňom liečil znalec udával, že pri úraze dňa 15.1.2008 ( pádom z lešenia) žalobca utrpel 2 úrazy a to pomliaždenie pravého ramena a vyvrtnutie krčnej chrbtice, s tým, že najprv sa liečil na vyvrtnutie krčnej chrbtice od 15.1.2008

do 11.2.2008 a po ustúpení ťažkostí krčnej chrbtice a postupnom zvýraznení ťažkostí s pravým ramenom sa liečil na pravé rameno od 15.2.2008 do 17.3.2009. Dňa 28.10.2008 do 31.10.2008 bol hospitalizovaný a podstúpil paliatívnu artroskopickú operáciu pravého ramena. Znalec konštatoval, že neboli dokázané žiadne objektívne nálezy pokročilých degeneratívnych zmien ani v krčnej chrbtici ani v pravom ramene a nebol predložený žiaden objektívny dôkaz, že by poškodený trpel a liečil sa na tieto degeneratívne ochorenia už pred úrazom z 15.1.2008, nebol teda dôvod na krátenie poistného plnenia o 30%, ale na doplatok za trvalé následky za obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice stredného stupňa a úplnú meravosť ramenného kĺbu v priaznivom postavení v pravo v celkovej sume 7.468,63€.

5. Voči záverom tohto znaleckého posudku mal výhrady žalovaný preto súd prvej inštancie dal vypracovať nový znalecký posudok spol. Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. , znaleckou organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia so sídlom v Bratislave za účelom zistenia rozsahu skutočného poškodenia zdravia žalobcu pri úraze zo dňa 15.1.2008 a preskúmaniu záverov posudku č. 01/2014, vypracovaného MUDr. Ľubošom Klementom. Znalecká organizácia podala znalecký posudok č. 260/2015, vychádzajúc z rovnakej zdravotnej dokumentácie a vyšetrenia žalobcu, avšak s rozdielnymi závermi. Znalecká organizácia zhodne so znalcom MUDr. Klementom konštatovala neúplnosť zdravotnej dokumentácie žalobcu, pričom najstarší záznam je z 9.2.2004 a na základe takto predloženej zdravotnej dokumentácie nie je možné znaleckým dokazovaním jednoznačne vyvrátiť alebo potvrdiť, že sa žalobca liečil/neliečil na ťažkosti v oblasti C chrbtice a pravého ramena. Z hľadiska súdno-znaleckého dokazovania bol podľa znaleckého ústavu dôležitý stav v čase predmetného úrazu v obidvoch sporných lokalitách. V prípade, ak žalobca nemal žiadne degeneratívne zmeny v oblasti krčnej chrbtice a pravého ramena, potom bolo možné liečbu a trvalé následky pripísať predmetnému úrazu, ale v prípade, že v čase úrazu už boli diagnostikované degeneratívne zmeny na zobrazenom skelete, potom ťažkosti a liečbu je nutné diferencovať na samotný úraz a následky degeneratívnych ( neúrazových) zmien. Ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie, konkrétne zo záznamu traumatologického vyšetrenia z 15.1.2008 o 20:26 hod. žalobcovi bolo diagnostikované pomliaždenie krčnej chrbtice, pričom bolo vykonané RTG vyšetrenie, kde sa uvádza, že je prítomná „napriamená C lordóza, degeneratívne zmeny, bez traumatických zmien“. Teda už v čase úrazu boli prítomné degeneratívne zmeny na skelete krčnej chrbtice, ktoré samozrejme vznikajú ako ochorenie niekoľko rokov. Je možné, že v ojedinelých prípadoch už pri zreteľných degeneratívnych zmenách pacient nemusí mať výraznejšie ťažkosti, ale takýto stav je skôr výnimkou. Častým prípadom však je tá skutočnosť, že v takýchto prípadoch i banálny úraz môže vyvolať manifestáciu následných ťažkostí, nejedná sa však o poúrazový stav , ale stav pri degeneratívnych zmenách. Znalecká organizácia na základe zdravotnej dokumentácie a hlavne na základe primárneho vyšetrenia zo dňa 15.1.2008 konštatovala, že žalobca v čase úrazu utrpel pomliaždenie krčnej chrbtice ( a nie podvrtnutie ako to v posudku rozoberá MUDr. Klement, čo je podstatný rozdiel) a o poranení pravého ramena sa v tomto náleze nič neuvádza a nie je prítomné žiadne vyšetrenie, ktoré by poukazovalo na akékoľvek poranenie pravého ramena. Dňa 4.2.2008 pri následnom vyšetrení nie je popísaný žiaden úraz pravého ramena ale len to, že žalobcovi začali bolesti pravej hornej končatiny. Až dňa 15.2.2008 a to v rehabilitačnej ambulancii je uvedený záznam ( bez akéhokoľvek objektívneho nálezu), že dňa 15.1.2008 spadol na pravé rameno, čo nie je možné podľa znalcov brať ako objektívnu skutočnosť pre znalecké dokazovanie ; dňa 4.3.2008 pri ortopedickom vyšetrení sa uvádza, že žalobca spadol na chrbát -pravú stranu. V oboch prípadoch je stav žalobcu vedený pod diagnózou cervikobrachiálny syndróm, čo je netraumatická diagnóza. V posudku č. 260/2015 sa uvádza , že žalobca mal už v čase úrazu degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici a zmeny popísané v magnetickej rezonancii zo dňa 13.5.2008 sú kompletne zmenami degeneratívnymi a nie traumatickými a jednoznačne nemajú žiaden súvis s predmetným úrazom. Následná liečba aj operačné zákroky a hospitalizácia je v plnej miere liečba degeneratívnych zmien a nie posttraumatických zmien; z traumatologického hľadiska existujú aj traumatické poškodenia v oblasti pravého ramena, manžety rotátorov, ale ich klinické príznaky majú úplne inú dynamiku a charakteristiku a liečbu ako bolo popísané u žalobcu. Podľa znaleckej organizácie jedinou diagnózou, ktorá bola žalobcovi stanovená v bezprostrednom poúrazovom období je pomliaždenie krčnej chrbtice a žiadna iná traumatická ( úrazová) diagnóza v súvislosti s predmetným úrazom v celej zdravotnej dokumentácii nie je uvedená. Zdravotná dokumentácia, ktorú žalobca predložil nie je takého charakteru, rozsahu a vierohodnosti, že by bolo možné jednoznačne ustáliť zdravotný stav žalobcu pred predmetným úrazom. Jediná PN, ktorá mala súvis s predmetným úrazom bola v období od 15.1.2008 do 15.2.2008 a ostatné PN sú v súvislosti a liečením degeneratívnych zmien. Ak by žalobca nemal žiadne degeneratívne zmeny, pomliaždenie chrbtice je úraz, ktorý zahŕňa liečbu v období niekoľkých dní až do 1 mesiaca a nezanecháva žiadne trvalé následky.

6. Znalecká organizácia dospela k záverom, že na základe predloženej zdravotnej dokumentácie, RTG dokumentácie a vlastného vyšetrenia možno konštatovať, že u žalobcu po úraze zo dňa 15.1.2008 nevznikli žiadne trvalé následky. Zmeny popísané v ich znaleckom vyšetrení sú jednoznačne trvalé následky po degeneratívnych ochoreniach -zmenách v oblasti krčnej chrbtice a pravého ramena. Tieto nálezy nemajú žiaden súvis s predmetným úrazom. Znalecká organizácia sa vyjadrila aj k záverom súdneho znalca MUDr. Ľuboša Klementa z posudku č. 01/2014 a poukázala na to, že znalec pri vypracovaní posudku musí vychádzať z objektívnych skutočností (zdravotnej dokumentácie a záznamov ošetrujúcich lekárov ) a nie zo subjektívnych údajov žalobcu, prípadne svojich subjektívnych názorov, pretože tieto nie je možné považovať za objektívny nález; a nie je možné, aby znalec menil revidoval alebo iným spôsobom pozmeňoval v záznamoch konštatované skutočnosti a následne z nich vychádzal pri svojich záveroch. Znalec MUDr. Klement vôbec nespomína, že už v čase úrazu boli diagnostikované degeneratívne zmeny krčnej chrbtice pri RTG vyšetrení a zaoberá sa ťažkosťami v oblasti pravého ramena žalobcu, hoci primárne ani v bezprostredne následnom období poranenie pravého ramena nie je diagnostikované. Tento znalec, napriek tomu, že o tom nie je žiaden objektívny záznam, zahŕňa do úrazu žalobcu i poranenie pravého ramena a z pomliaždenia krčnej chrbtice robí vyvrtnutie krčnej chrbtice a odvoláva sa na správy týkajúce sa zranenia, pričom v celej zdravotnej dokumentácii sa takáto správa nenachádza. Hospitalizáciu žalobcu v období od 28.10.2008 do 31.10.2008 znalec dáva do súvisu s predmetným úrazom napriek tomu, že MRI vyšetrenie ako i hospitalizácia je vedená pod diagnózami impingement syndróm omae I.dx, omarthrosis I.dx a synovitis omae I.dx, čo sú jednoznačne degeneratívne zmeny a ochorenia a v ostatných otázkach znalec robil závery z predchádzajúcich neobjektívnych nálezov, čo samozrejme vedie k neobjektívnym záverom.

7. S obsahom posudku znaleckej organizácie sa stotožnil len žalovaný. Žalobca sa domáhal ďalšieho znaleckého dokazovania, v poradí už tretím znalcom. Súd ďalší navrhnutý dôkaz ( nové znalecké dokazovanie) nevykonal pre jeho zjavnú nehospodárnosť a objektívne skutočnosti, spočívajúce v tom, že žiadna zo strán nezložila potrebný preddavok na znalecké dokazovanie. Štát od nadobudnutia účinnosti (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), teda od 1.7.2016 znalecké posudky v sporových veciach neprepláca z rozpočtových prostriedkov súdu. Žalobca, ktorý vykonanie dôkazu navrhol, je od poplatkovej povinnosti oslobodený a nie je možné mu uložiť povinnosť zložiť preddavok podľa ust. § 253 ods.2 a žalovaný súdom požadovaný preddavok nezložil a zostatok zálohy zloženej žalovaným ( 262,93€ ) by nepokryl náklady na nové znalecké dokazovanie, čiže za danej situácie súd postupoval podľa § 253 ods.3 a navrhnutý dôkaz nevykonal.

8. V tejto veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, pričom podľa ust. § 207 ods.3 je takáto forma dokazovania prípustná len v obzvlášť závažných prípadoch, vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Súd vychádzal pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu pred úrazom a po ňom výlučne zo záverov znaleckého posudku č. 260/2015, ktorý súd považoval za presvedčivý, pretože vychádzal iba z objektívne preukázaných skutočností -zdravotnej dokumentácie žalobcu, záznamov ošetrujúcich lekárov a nie zo subjektívnych názorov žalobcu. Všetci súdni znalci sa zhodli na neúplnosti zdravotnej dokumentácie žalobcu. Táto teda vzhľadom na jej nekompletnosť nedáva poklad pre záver, či sa žalobca liečil alebo neliečil na ťažkosti s C chrbticou a pravým ramenom, keďže prvý zdokumentovaný záznam pochádza z 9.2.2004. Žalovaný je z titulu zmluvného záväzku - poistnej zmluvy dojednanej so žalobcom č. 000057724 oprávnený poskytnúť len dojednané plnenia a to denné odškodné počas nevyhnutného liečenia 4,98€ (150,-Sk), denné odškodné pri pobyte v nemocnici 5,81€ (175,-Sk) a trvalé následky úrazu -príslušné percento zo sumy 16.596,96€ (500.000,-Sk), o čom svedčí poistka na čl. 43 spisu zo dňa 17.12.1998. Právo na plnenie žalobcovi vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).Takouto poistnou udalosťou bol úraz zo dňa 15.1.2008 a v zmysle dojednaných Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP) čl.1 bod 1 sa za úraz považovalo neočakávané a náhle pôsobenie vonkajších síl, ktorým bolo poistenému nezávisle od jeho vôle spôsobené telesné poškodenie alebo smrť. Podľa článku 8 bod 2 písm.b/ VPP ak sa trvalé následky úrazu týkajú časti tela alebo orgánu, ktoré boli poškodené už pred úrazom, poistiteľ zníži svoje plnenie za trvalé následky o toľko percent, koľkým percentám zodpovedalo predchádzajúce poškodenie určené tiež podľa oceňovacej tabuľky. Zo záznamu traumatologického vyšetrenia z 15.1.2008 o 20:26 hod. žalobcovi bolo diagnostikované pomliaždenie krčnej chrbtice, pričom bolo vykonané RTG vyšetrenie, kde sa uvádza, že je prítomná „napriamená C lordóza, degeneratívne zmeny, bez traumatických zmien“. Tejto diagnóze zodpovedala PN žalobcu od 15.1.2008 do 15.2.2008, po ktorú bol žalovaný v zmysle poistnej zmluvy povinný poskytnúť denné odškodné za dobu nevyhnutného liečenia následkov úrazu, krátených o 30% v

dôsledku diagnostikovaných degeneratívnych zmien C- chrbtice ( čl.3 bod 2 VOP) a odškodnenie trvalých následkov neprichádzalo do úvahy, keďže podľa znaleckej organizácie tento rozsah poškodenia nezanechal žiadne trvalé následky. Žiadna iná úrazová diagnóza žalobcovi bezprostredne po úraze stanovená nebola a jeho ťažkosti s pravým ramenom nemali príčinnú súvislosť s pádom z lešenia, ale išlo o trvalé následky vyšetreniami zdokumentovaných degeneratívnych zmien, ktoré nepodliehajú odškodneniu v zmysle dojednaných zmluvných a poistných úrazových podmienok. Žalovaný poskytol žalobcovi vyššie poistné plnenie, než na aké mal právo titulom poistnej zmluvy a vzniknutého úrazu a z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Súd sa zaoberal aj žalovaným vznesenou námietkou premlčania časti o rozšírenie žaloby o 5.144€ spolu s 8% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1.5.2009 do zaplatenia, uplatneného podaním zo dňa 19.3.2014. V žalobou uplatnenom nároku ide o plnenie z poistnej zmluvy, kde začína všeobecná 3-ročná premlčacia doba ( § 101 Občianskeho zákonníka) plynúť po jednom roku od poistnej udalosti. Poistná udalosť nastala dňa 15.1.2008, 3-ročná premlčacia doba začala plynúť 15.1.2009 a skončila sa 15.1.2012. Nárok na zvýšenie plnenia bol teda podaný oneskorene, po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný sa premlčania dovolal a súd premlčaný nárok nemôže žalobcovi priznať, preto súd aj s poukazom na čiastočné premlčanie dlhu žalobu vrátane úrokov z omeškania zamietol.

10. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na vznik trov štátu súd rozhodol aj o nároku štátu na ich náhradu, ktorý priznal štátu v rozsahu 100% voči neúspešnému žalobcovi podľa ust. § 259 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že súd prvej inštancie nevzal v úvahu znalecký posudok súdneho znalca MUDr. Klementa, ktorý popísal úraz a vyhodnotil ho ako chirurg, ortopéd. Súd konštatoval, že trvalé následky môžu byť krátené o 30% , ale VPP je uvedené, že 30%- krátenie sa nevzťahuje na trvalé následky, ale iba na denné odškodné. Žalobca nežiadal znalecké posudky , pričom súd určil sám znalca MUDr. Klementa . Po vypracovaní znaleckého posudku znalcom MUDr. Klementom žiadala poisťovňa ďalšie znalecké dokazovanie. Namietal, že znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Gemešom nie je objektívne, nakoľko znalec vyšetril žalobcu len krátko , nemeral ho žiadnymi uhlomermi a druhý posudok je protichodný . K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že žalobu podal dňa 28.02.2011, teda včas. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.680,- eur. K podanému odvolaniu predložil lekársky posudok a nález zo dňa 22.04.2009, oznámenie úrazu zo dňa 7.7.2008.

12. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie znaleckým ústavom , pričom v zmysle ust. § 207 ods. 3 je takáto forma dokazovania prípustná len v obzvlášť závažných prípadoch. Znalecký posudok č. 260/2015 vychádzal z objektívne preukázaných skutočností - zdravotnej dokumentácie žalobcu, záznamov ošetrujúcich lekárov. Jedinou diagnózou, ktorá bola stanovená žalobcovi bezprostredne po úraze bolo pomliaždenie krčnej chrbtice. Žiadna iná úrazová diagnóza zistená nebola. U žalobcu ide jednoznačne o degeneratívne zmeny. Znalecký ústav skonštatoval, že PN žalobcu súvisiaca s úrazom je od 15.1.2008- 15.2.2008, pričom ostatné PN súvisia s liečením degeneratívnych zmien , nie zmien v dôsledku úrazu . V posudku sa uvádza, že u žalobcu po úraze zo dňa 15.1.2008 nevznikli žiaden trvalé následky. Závery znaleckého posudku jednoznačne potvrdili, že nedôvodná je nielen žaloba, ale aj prevažná časť vyplateného poistného plnenia. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

13. Žalobca v písomne podanej replike, k vyjadreniu žalovaného uviedol, že závery znalcov sú diametrálne odlišné . Všetky záznamy ošetrujúcich lekárov potvrdzujú úraz , tiež stav po operácii ramena, čo presne zameral uhlomerom znalec MUDr. Klement. Po 5 mesiacoch bol žalobca na MRI, kde je jasné poškodenie šľachy . Namietal krátenie poistného plnenia vo výške 30%. Predložil zdravotný záznam z roku 2011. Žalobca mal poškodenú krčnú chrbticu už predtým. V ďalších podaniach opätovne poukázal na rozdielnosť znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované v predmetnom konaní.

14. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalobcu považuje za účelové a ničím nepodložené. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal zo znaleckého posudku súdom ustanovenej

znaleckej organizácie č. 260/2015 a to inštitútu forenzných expertíz, pričom ústav vychádzal z objektívne preukázaných skutočností- zdravotnej dokumentácie žalobcu, záznamov ošetrujúcich lekárov a nie zo subjektívnych názorov žalobcu. Žalobca nepodložene spochybňuje závery MUDr. Gemeša. Závery znaleckého posudku č. 260/2015 boli formulované po vzájomných konzultáciách a dohode znalcov znaleckej organizácie, pričom záver posudku je výsledkom konzultácií 4 znalcov- MUDr. Petra Gémeša, MUDr. Norberta Moravanského, PhD., doc. MUDr. JUDr. Petra Kováča, PhD. Et PhD. A doc. MUDr. Luděka Vrtíka, CSc. V danom prípade išlo o preskúmanie dôvodnosti uplatnených nárokov najvyššou formou znaleckého dokazovania. A naviac, žalobca na poslednom pojednávaní uviedol, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

15. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len v spojení s § 470 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 , pričom v náväznosti na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

16. V priebehu prvoinštančného konania došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.20016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto v danom spore postupoval aj v zmysle uvedených prechodných ustanovení CSP.

17. V danej veci žalobca uplatnil odvolacie dôvody poukazom na nesprávne hodnotenie dôkazov, keď súd prvej inštancie prihliadal na znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou / § 365 ods. 1 písm. f/ / ako i nesprávne právne posúdenie pri aplikácii ust. § 101 Občianskeho zákonníka / § 365 ods. 1 písm. h/ CSP/.

18. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

19. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému zákonnému ustanoveniu.

20. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo veci samej na tom právnom základe, že žalobca sa proti žalovanému domáhal svojho nároku v zmysle § 788 ods. 1 a § 797 ods. 2 3 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu č. 000057724- program ŽIVOT na denné odškodné za dobu nevyhnutného liečenia následkov úrazu, poúrazovú hospitalizáciu ako aj odškodnenie trvalých následkov úrazu. Žalobca dňa 15.01.2008 utrpel úraz. Žalovaný z titulu poistného plnenia z predmetnej poistnej zmluvy vyplatil žalobcovi v dôsledku úrazu sumu vo výške 2.788,29€ / trvalé následky úrazu/ , sumu vo výške 474,01€ ( denné odškodné za dobu nevyhnutného liečenia následkov úrazu za 136 dní od 15.1.2008 do 29.5.2008 a 130,-Sk za vypísanie tlačiva oznámenie

úrazu ) a sumu vo výške 361,63€ (doplatok denného odškodného za dobu nevyhnutného liečenia následkov úrazu od 8.10.2008 do 14.1.2009 ). Celkovo tak bolo žalovaným zaplatených z titulu úrazu zo dňa 15.1.2008 žalobcovi 3.623,93€. Žalovaný krátil poistné plnenie za trvalé následky úrazu zo dňa 15.1.2008 vo výške 3.983,27€ na sumu 2.788,29€ , teda o 30% na základe lekárskeho nálezu a posudku , vypracovaného posudkovým lekárom spoločnosti, v ktorom bol uvedený aj nález pokročilej artrózy . Poistné bolo krátené o 30%. Sporným zostalo to, aké konkrétne poškodenie zdravia žalobca pri úraze dňa 15.1.2008 utrpel , či bol žalovaný oprávnený krátiť poskytnuté poistné plnenie o 30% a či žalobcovi patrí ďalšie odškodnenie trvalých následkov na C- chrbtici a ramene.

21. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalobcovi bolo diagnostikované pomliaždenie krčnej chrbtice, bola zistená napriamená C lordóza, degeneratívne zmeny, bez traumatických zmien. Doba PN žalobcu bola od 15.1.2008 do 15.2.2008 ako doba nevyhnutného liečenia následkov úrazu, krátených o 30% v dôsledku degeneratívnych zmien C- chrbtice. Odškodnenie trvalých následkov súd prvej inštancie nepriznal, nakoľko podľa znaleckej organizácie tento rozsah poškodenia nezanechal žiadne trvalé následky a ťažkosti žalobcu s pravým ramenom nemali príčinnú súvislosť s pádom z lešenia.

22. Obsah odvolania žalobcom nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvádzaných, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal . Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Súd hodnotí aj znalecký posudok ako každý iný dôkaz. Jeho faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Na to musí aplikovať § 207 ods. 3 (preskúmanie posudku iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou). Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania.

23. Súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Správne v konaní postupoval, pokiaľ mal za sporné, aké konkrétne poškodenie zdravia žalobca pri úraze dňa 15.1.2008 utrpel a či bol žalovaný oprávnený krátiť poskytnuté poistné plnenie , teda či žalobcovi prináleží ďalšie odškodnenie trvalých následkov na C- chrbtici a ramene. Za účelom posúdenia odbornej otázky súd v konaní ustanovil znalca MUDr. Ľuboša Klementa, ktorý skonštatoval, že neboli dokázané žiadne objektívne nálezy pokročilých degeneratívnych zmien ani v krčnej chrbtici ani v pravom ramene. Nebol predložený žiaden objektívny dôkaz, že by žalobca trpel a liečil sa na degeneratívne ochorenia. Žalovaný so závermi ustanoveného znalca nesúhlasil, preto súd prvej inštancie v konaní ustanovil znaleckú organizáciu , Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje.

24. Je potrebné uviesť, že znalecká organizácia vychádzala pri vypracovaní znaleckého posudku zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a primárne z vyšetrenia v čase úrazu, dňa 15.1.2008. Rozporovala, že žalobca v čase úrazu utrpel pomliaždenie krčnej chrbtice a nie podvrtnutie ako je to uvedené v posudku znalca MUDr. Klementa, a o poranení pravého ramena sa v tomto náleze nič neuvádza, keď nie je prítomné vyšetrenie, ktoré by poukazovalo na akékoľvek poranenie pravého ramena. Dňa 4.2.2008 pri vyšetrení nie je popísaný žiaden úraz pravého ramena. Až dňa 15.2.2008 je v rehabilitačnej ambulancii uvedený záznam bez akéhokoľvek objektívneho nálezu, že žalobca dňa 15.1.2008 spadol na pravé rameno. Pri ortopedickom vyšetrení dňa 4.3.2008 sa uvádza, že žalobca spadol na chrbát. V oboch prípadoch je stav žalobcu vedený pod diagnózou cervikobrachiálny syndróm, čo je netraumatická diagnóza. Žalobca mal už v čase úrazu degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici, pričom zmeny popísané v magnetickej rezonancii sú kompletne zmenami degeneratívnymi a nie traumatickými a nemajú žiaden súvis s predmetným úrazom. Následná liečba, operačné zákroky a hospitalizácia je

liečba degeneratívnych zmien a nie posttraumatických zmien. Jedinou diagnózou, ktorá bola žalobcovi stanovená v bezprostrednom poúrazovom období je pomliaždenie krčnej chrbtice. Rovnako zdravotná dokumentácia nie je takého charakteru, rozsahu a vierohodnosti, že by bolo možné jednoznačne ustáliť zdravotný stav žalobcu pred úrazom.

25. Súd prvého stupňa vzal za základ svojho rozhodovania kontrolný znalecký posudok , ktorý spĺňa všetky zákonné náležitosti, znalec pri jeho vypracovaní vychádzal zo všetkých relevantných a dostupných skutočností, ktoré odborne posúdil a po ich zhodnotení výsledky premietol do svojich záverov. Nesúhlasil so závermi znalca MUDr. Klementa z dôvodu , že znalec vychádzal pri vypracovaní posudku zo subjektívnych údajov žalobcu, resp. zo subjektívnych názorov, pričom znalec menil, revidoval a pozmeňoval v záznamoch konštatované skutočnosti, z ktorých následne vychádzal . Rovnako znalec neuviedol, že u žalobcu boli diagnostikované degeneratívne zmeny krčnej chrbtice a zaoberá sa poranením pravého ramena, ktoré nie je diagnostikované. Súčasne sa znalec odvoláva na správy zo zdravotnej dokumentácie, ktoré sa však v záznamoch nenachádzajú. Hospitalizácia žalobcu v období od 28.10.2008 do 31.10.2008 súvisí jednoznačne s degeneratívnymi zmenami a ochorením žalobcu ešte pred úrazom. V ostatných otázkach znalec robil závery z predchádzajúcich neobjektívnych nálezov, čo vedie k neobjektívnym záverom.

26. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil správnosť odborných záverov znaleckej organizácie a to voľne, vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov/ zdravotnej dokumentácie žalobcu, znaleckého posudku znalca MUDr. Klementa/ . Riadne preskúmal spisový materiál, vyjadril sa k rozporom znalca MUDr. Klementa, ku všetkým skutkovým okolnostiam, analyzoval všetky skutočnosti, ktoré považoval za dôvodné a ktoré nie sú pre odborné posúdenie významné. Správne skonštatoval nedostatok vstupných informácií- neúplnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu, pričom najstarší záznam je z 29.2.2004. Z vyššie uvedeného teda nie je možné jednoznačne vyvrátiť alebo potvrdiť, či sa žalobca liečil na ťažkosti v oblasti C- chrbtice a pravého ramena. Z hľadiska znaleckého dokazovania a posúdenia odbornej otázky bol dôležitý stav v čase úrazu. Znalci posudzovali, či žalobca nemal žiadne degeneratívne zmeny v oblasti krčnej chrbtice a pravého ramena a v prípade, že žalobca tieto zmeny nemal, bolo možné liečbu a trvalé následky pripísať úrazu. V prípade, že v čase úrazu už boli diagnostikované degeneratívne zmeny na skelete, potom ťažkosti a liečbu je nutné diferencovať na samotný úraz a následky degeneratívnych zmien. Odvolací súd zdôrazňuje, že závery znaleckej organizácie za účelom odstránenia rozporov sú jednoznačné a vychádzajú z primárneho vyšetrenia zo dňa 15.1.2008/ teda v čase úrazu/ . Žalobca utrpel pomliaždenie krčnej chrbtice. Pri vyšetrení zo dňa 4.2.2008 nie je popísaný úraz pravého ramena. Pri ortopedickom vyšetrení zo dňa 4.3.2008 sa uvádza, že žalobca spadol na chrbát. Magnetická rezonancia zo dňa 13.5.2008 uvádza zmeny degeneratívne, nie traumatické . Znalecká organizácia dospela k záveru, že na základe zdravotnej dokumentácie, RTG dokumentácie a vlastného vyšetrenia možno konštatovať, že u žalobcu po úraze zo dňa 15.1.2008 nevznikli žiadne trvalé následky.

27. Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie pred súdom prvého stupňa za stavu, keď ani dodatočne neboli zistené také iné závažné skutočnosti zásadného významu, ktoré by boli spôsobilé výrazným spôsobom ovplyvniť závery kontrolného znaleckého dokazovania, nepovažoval ani odvolací súd za potrebné tak, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie vykonať ďalšie znalecké dokazovanie pre zjavnú nehospodárnosť ako i ďalšie trovy.

28. So zreteľom na to, že odvolací súd nezistil, že by výsledok hodnotenia dôkazov (jednotlivých znaleckých posudkov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti) súdom prvého stupňa nezodpovedal pravidlám logického myslenia, možno uzavrieť, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa majú dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

29. Odvolací súd sa tak stotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa, že odškodnenie trvalých následkov neprichádzalo do úvahy, keď rozsah poškodenia pri páde nezanechal žiadne trvalé následky , preto možno uzavrieť, že vyhoveniu jeho návrhu v danej veci bráni nedostatok príčinnej súvislosti medzi ťažkosťami s pravým ramenom a pádom z lešenia , pričom išlo o trvalé následky vyšetreniami zdokumentovaných degeneratívnych zmien, ktoré nepodliehajú odškodneniu.

30. Podstatou ďalšieho odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> je nesprávne právne posúdenie veci, keď rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, za ktoré sa podľa súdnej praxe považuje mylná aplikácia alebo výklad právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno vôbec použiť. 31. V danej veci žalobca vo svojom odvolaní uplatnil aj odvolací dôvod, keď namietal najmä nesprávne právne posúdenie veci, a to nesprávnu aplikáciu ust. § 104 Občianskeho zákonníka <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> na zistený skutkový stav, keď návrh na zmenu žaloby podal včas, poukazom na správu MUDr. Klementa.

32. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

33. Podľa ust § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

34. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

35. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

36. Súd prvej inštancie sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaným v časti o rozšírenie žaloby o 5.144,- eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1.5.2009 do zaplatenia, uplatneným podaním zo dňa 19.3.2014, aplikujúc ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že poistná udalosť nastala dňa 15.1.2008, 3- ročná premlčacia doba začala plynúť 15.1.2009 a skončila sa 15.1.2012, teda nárok na zvýšenie plnenia bol uplatnený oneskorene.

37. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Vznesenie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva (zánik jeho súdnej vymáhateľnosti), v dôsledku toho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.

38. Dĺžku premlčacej doby a aj okamih, od ktorého premlčacia doba začína plynúť, občiansky zákonník upravuje jednak všeobecne, jednak špeciálne pre niektoré práva. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/ - paragraf-101 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neurčuje osobitnú premlčaciu dobu. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Odchylne od § 101 Občianskeho zákonníka je v § 104 Občianskeho zákonníka určený začiatok premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia, kde premlčacia doba začína plynúť rok po poistnej udalosti.

39. V prejednávanej veci žalobca rozšíril žalobu podaním zo dňa 19.3.2014 , keď sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 5.144,- eur s prísl.. V uvedenej sume si uplatnil nárok za trvalé následky, poukazom na závery znalca MUDr. Klementa . Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca si uplatnil právo na plnenie podaním zo dňa 19.3.2014 z predmetnej poistnej zmluvy po uplynutí premlčacej doby vymedzenej v § 104 Občianskeho zákonníka . Keďže žalobca uplatnil právo na toto plnenie po uplynutí premlčacej doby, vznesenie námietky žalovaným malo za následok zánik súdnej vymáhateľnosti žalobou uplatneného práva a predstavovalo dôvod, pre ktorý nebolo možné v časti o rozšírenie žaloby vyhovieť. Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pre plynutie premlčania je rozhodujúce samotné včasné uplatnenie nároku.

40. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu, poukazom na správy predložené žalobcom o jeho zdravotnom stave, ktoré nesúvisia s úrazom zo dňa 15.1.2008, považoval odvolací súd za nedôvodné.

41. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

43. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .