Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/9/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobkyne F. K., rod. U., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D. č. XX, XXX XX Q. K., proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 3. apríla 2018 takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie: 1. O žiadosti žalobkyne z 24. októbra 2017, ktorou sa domáhala priznania invalidného dôchodku od 2. októbra 2017 rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 3. januára 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“) a podľa čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietla. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa nebola posudkovým lekárom sociálneho poistenia po posúdení jej zdravotného stavu dňa 24. októbra 2017 uznaná invalidnou, pretože pokles jej pracovnej schopnosti nepresiahol viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prílohou rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára z 24. októbra 2017, v ktorom boli uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vyslovenie uvedeného posudkového záveru. Z neho vyplynulo, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne bol označený stav po tranzitórnej ischémii v oblasti cerebellárne vľavo, tj. ochorenie nervového systému, postihnutie mozgu, stav po cievnych mozgových príhodách stredne ťažkého stupňa v zmysle 2 6 S a / 9 / 2 0 1 8 - 2 -

kapitoly VI., odd. A, pol. 9, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktorý bol konštatovaný 30 % pokles jej pracovnej schopnosti a tento bol zvýšený o ďalších 5 %, na celkových 35 % jej zníženej pracovnej schopnosti pre ostatné pridružené ochorenia a to organickú afektívnu poruchu so sklonom k depresii a dorzalgie bez radikulopatie.

2. O podanom odvolaní žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým žiadala o opätovné prehodnotenie jej zdravotného stavu, rozhodol žalovaný - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZoSP rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 3. apríla 2018 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie postupujúc v súlade s ust. § 218 ods. 2 ZoSP.

3. Zopakoval priebeh prvostupňového administratívneho konania, obsah podaného odvolania, citoval zákonné ust. § 153 ods. 5, § 71 ods. 1-9 ZoSP a konštatoval, že žalobkyňa v odvolacom konaní

nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následnú zmenu rozhodnutia o jej žiadosti o invalidný dôchodok. Na základe podaného odvolania bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rimavskej Sobote, ktorý v posudku z 8. februára 2018 zotrval na svojom pôvodnom stanovisku. Následne bol jej zdravotný stav v rámci odvolacieho administratívneho konania posúdený aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý v posudku z 26. marca 2018 zopakoval posudkové závery prvoposudzovateľa.

4. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené početné odborné lekárske nálezy z priebehu rokov 2016 - 2018 (konkrétne označené na 4. strane v treťom odseku rozhodnutia žalovaného) a na ich základe ako aj na základe vlastného klinického vyšetrenia posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v posudku konštatoval, že u žalobkyne sa v priebehu rokov 2016 a 2017 zvýraznili polymorfné somatické a psychické problémy, preto v októbri 2016 absolvovala diagnostickú hospitalizáciu na neurologickom oddelení. Po komplexnom zhodnotení zobrazovacích vyšetrení, klinických nálezov, sono vyšetrenia krčníc aj EEG vyšetrenia bol jej zdravotný stav hodnotený ako centrálny vestibulárny syndróm s ústupom po liečbe pri zistených ischemických zmenách mozočku so sekundárnou neurasténiou. Pri nasledujúcich kontrolných neurologických vyšetreniach bol objektívne zistený u žalobkyne takmer fyziologický nález, so subjektívne udávanými drobnými závratmi a fyzickou slabosťou, s diskrétnymi ukazovateľmi organicity, preukázanými psychologickým vyšetrením. Na základe objektívne zistených aktuálnych zdravotných ťažkostí žalobkyne, preukázaných ku dňu jeho rozhodovania, označil v zhode s prvoposudzovateľom za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie nervového systému, postihnutie mozgu a to stav po tranzitórnej ischémii v oblasti cerebellárne vľavo, aktuálny neurologický nález bez vestibulárnej symptomatológie, bez lateralizácie, so zaradením pod kapitolu VI., odd. A, pol 6, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti z možného percentuálneho rozpätia od 30 - 50 % (správne 25-50%) pri preukázaných stredne ťažkých poruchách vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia s rešpektovaním v psychiatrických nálezoch objektivizovaných afektívnych sekundárnych porúch s tým, že počas jej psychiatrickej hospitalizácie v septembri 2017 bol dosiahnutý kompenzovaný stav ochorenia. Pre jej pridružené zdravotné ťažkosti (dorzalgie bez radikulopatie, choroba vysokého tlaku, syndróm karpálneho tunela obojstranne, varixy dolných končatín, nodózna struma, refluxná ezofagitída, výrastky na pätách), ktoré sú kompenzované, navýšil percentuálnu mieru jej zníženej pracovnej schopnosti o 5 % na celkových 35 % jej zníženej pracovnej schopnosti. Uzavrel, že ako 2 6 S a / 9 / 2 0 1 8 - 3 -

odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, bol správny, preto odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne ako nedôvodné zamietol.

Žaloba

5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného a žiadala správny súd, aby preskúmal jej zdravotný stav a aby jej na jeho základe bol priznaný invalidný dôchodok pre dlhotrvajúci nepriaznivý zdravotný stav. Podrobne popísala priebeh administratívneho konania vo veci jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, posúdenie jej zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne a uviedla, že s rozhodnutím žalovaného nemôže súhlasiť, pretože jej dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav má za následok pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vyjadrila presvedčenie, že pri opätovnom posúdení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rimavskej Sobote dňa 8. februára 2018 nepostupoval posudkový lekár správne, v dôsledku čoho zotrval na pôvodnom posudku a jej odvolaniu nevyhovel.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 6. V písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe žalovaný zotrval na správnosti prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia orgánov verejnej správy, vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v správnej žalobe neuviedla, v čom vidí nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a neuviedla ani žiadne konkrétne námietky. Zotrval na skutkových a právnych dôvodoch žalobou napadnutého rozhodnutia a žiadal, aby správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z.

Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol s tým, že postup žalovaného pri posudzovaní nároku žalobkyne na invalidný dôchodok bol správny a dôvody jeho rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo o jej žiadosti rozhodnuté. Doplnil, že výsledky z odborných vyšetrení, ktorým sa žalobkyňa podrobila po vydaní rozhodnutia je možné riešiť len podaním novej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, pretože zdravotný stav žalobkyne bol zhodnotený na základe tých odborných lekárskych nálezov, ktoré mali v čase posudzovania jej zdravotného stavu posudkoví lekári k dispozícii.

Replika žalobkyne

7. V rámci podanej repliky žalobkyňa predložila lekársku správu z neurologického vyšetrenia z 19. júla 2018 a lekársku správu z chirurgického vyšetrenia zo 14. augusta 2018 s tým, že bola objednaná na operáciu syndrómu karpálneho kanála na 30. októbra 2018.

8. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, pretože nezistil žiadny z dôvodov upravený v ust. § 107 ods. 1 písm. a-e) SSP, pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Pretože sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd rozsudok vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 29. októbra 2018 v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhej vety SSP. 2 6 S a / 9 / 2 0 1 8 - 4 -

9. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobkyne ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v celom rozsahu v súlade s ust. § 203 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nebola dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

Právny rámec

10. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 ZoSP

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 11. Podľa § 215 ods. 4 ZoSP O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.

12. Podľa § 218 ods. 1, 2 ZoSP

(1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 2 6 S a / 9 / 2 0 1 8 - 5 -

13. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).

14. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

15. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso 16/2014 z 28. októbra 2015). Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy predložené žalobkyňou, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery a žalobné námietky.

16. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že v konaní o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku bol prvostupňovým aj druhostupňovým orgánom verejnej správy rešpektovaný zákonný postup, jej zdravotný stav bol pre účely rozhodnutia o jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku posúdený zákonom splnomocnenými a odborne spôsobilými osobami - posudkovými lekármi v zmysle § 153 ods. 5 ZoSP, po odvolaní žalobkyne sa prvostupňový orgán verejnej správy k jej odvolaniu vyjadril, opätovne posúdil jej zdravotný stav bez zmeny vysloveného posudkového záveru a keďže jej odvolaniu nevyhovel postúpil vec na rozhodnutie o odvolaní žalovanému. Po oboznámení sa s kompletnou zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, ktorá bola súčasťou administratívneho spisu a posudkami posudkových lekárov nemal dôvod pochybovať o objektívnosti, odbornej úrovni ani úplnosti záverov posudkových lekárov. 2 6 S a / 9 / 2 0 1 8 - 6 -

17. Z prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly VI., odd. A, pol. 6, písm. b) vyplýva, že pre stav po subarachnoideálnom krvácaní, pre aneuryzmy mozgových ciev so stredne ťažkými poruchami možno

pokles pracovnej schopnosti poistenca vyjadriť v rozpätí 25 - 50 %. Pre určenie konkrétnej miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca je popri zákonných kritériách upravených v ust. § 71 ods. 1-8 podstatné aj všeobecné posudkové hľadisko. Rozhodujúci je rozsah a stupeň pretrvávajúcich neurologických symptómov s ohľadom na neurologický nález (dokázanými pyramídovými javmi zánikovými a iritačnými) a psychické zmeny s prihliadnutím na premorbídnosť osobnosti.

18. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne (aj posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne) zobral vo vypracovanom posudku o invalidite žalobkyne z 26. marca 2018 do úvahy všetky odborné lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa k posúdeniu jej zdravotného stavu predložila a ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. V celosti a bez rozporov konštatoval závery objektívnych vyšetrení odborných lekárov, v súlade s nimi vyhodnotil trvanie nepriaznivého zdravotného stavu žalobkyne, účinnosť aplikovanej liečby i zostávajúce poškodenie jej zdravia. S ohľadom na preukázanú etiológiu zdravotných ťažkostí žalobkyne označil jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré správne zaradil v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pod kapitolu VI., odd. A, pol. 6, písm. b). V zhode s odbornými lekárskymi nálezmi konštatoval, že z neurologického hľadiska u žalobkyne po aplikovanej liečbe pretrvávajú len drobné závraty a subjektívne udávaná únavnosť, inak bol objektívne zistený takmer fyziologický neurologický nález. Preto pre uplatnenie vyššie uvedenej položky v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení považoval za rozhodujúce psychické zmeny, ktoré sú dôsledkom rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne a to organicky podmienená depresívna porucha s úzkosťou, intolerancia stresov, únavnosť, avšak bez ukazovateľov všeobecnej organickej deteriorácie intelektových schopností, čím odôvodnil priznaný pokles jej pracovnej schopnosti pri dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Zároveň posudkovo zohľadnil aj jej početné pridružené zdravotné ťažkosti, pre ktoré jej z možného 10 % zvýšenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti priznal zvýšenie o 5 %, čo odôvodnil kompenzovaným stavom týchto ochorení.

19. Správny súd považoval uvedené posúdenie zdravotného stavu žalobkyne a posudkové zhodnotenie vplyvu jeho zhoršenia na jej pracovnú schopnosť za logické, presvedčivé a vyčerpávajúce, rešpektujúce posudkové a zákonné kritéria. Považoval ho preto za relevantný podklad pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorý nevyvolával pochybnosti o riadne a úplne zistenom skutočnom stave veci. Posudkové závery posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne boli vo svojej podstate zhodné s posudkovými závermi prvoposudzovateľa - posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne. Dôsledkom skutkových zistení, že invalidita žalobkyne nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bolo v súlade s ust. § 70 ods. 1 ZoSP nesplnenie zákonných predpokladov pre možnosť priznania invalidného dôchodku (poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok). Bez splnenia zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku bola prvostupňovým orgánom verejnej správy správne žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá. Úlohou žalovaného bolo v rámci odvolacieho konania po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu posúdiť, či sú dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Žalovaný sa podaným odvolaním žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zaoberal v súlade s ust. § 218 ods. 1, 2 O.s.p. a správne 2 6 S a / 9 / 2 0 1 8 - 7 -

konštatoval, že neboli dôvody na jeho zmenu ani zrušenie, pretože v postupe prvostupňového orgánu verejnej správy ani v samotnom rozhodnutí nezistil žiadne nedostatky. Jeho rozhodnutie, ktorým v súlade s ust. § 218 ods. 2 ZoSP prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil, považoval správny súd za vecne správne a preto zákonné a žalobu žalobkyne za nedôvodnú.

20. Požiadavke žalobkyne, aby správny súd opätovne preskúmal jej zdravotný stav nebolo možné vyhovieť, pretože posúdenie zdravotného stavu poistencov nepatrí do kompetencie správneho súdu ale v súlade s ust. § 153 ods. 5 ZoSP do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorí vykonávajú lekársku posudkovú činnosť pre účely dôchodkového poistenia. Námietky žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol správne posúdený a že má za následok pokles jej pracovnej schopnosti o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nebola dôvodná. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sú výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich

prípadnej invalidizácie. Majú povinnosť zohľadniť lekárske správy z odborných vyšetrení a následne pokles pracovnej schopnosti poistenca vyhodnotiť v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami. V konaní o žiadosti žalobkyne o priznaní invalidného dôchodku posudkoví lekári postupovali v súlade s ust. § 71 ods. 1-8 ZoSP i v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom pri označenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne, ktoré je vodítkom pre určenie konkrétnej miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca v rámci možného percentuálneho rozpätia. Posudkoví lekári napriek minimálnemu neurologickému postihu pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne jeho zaradenie v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pod položku, v ktorej sú zohľadnené stredne ťažké poruchy odôvodnili v súlade s objektívne zistenými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne - psychickými zmenami v dôsledku invalidizujúceho poškodenia zdravia, ktoré však bez zistenia všeobecnej deteriorácie jej mozgových funkcií nebolo závažné a naviac, po psychiatrických hospitalizáciách bola dosiahnutá úprava stavu, čo znamená, že aj uvedené zdravotné ťažkosti žalobkyne sú vhodnou liečbou pozitívne ovplyvniteľné. Na odborné lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa predložila správnemu súdu po podaní správnej žaloby a ktoré preukazovali jej zdravotný stav po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia nemohol správny súd prihliadať, pretože na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). V prípade objektívnymi odbornými nálezmi preukázanej nepriaznivej zmeny v zdravotnom stave má žalobkyňa možnosť požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku opätovne.

21. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP a neúspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania patrí len úspešnému žalobcovi.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, 2 6 S a / 9 / 2 0 1 8 - 8 -

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.