Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-267-2014.pdf
PDF · 126.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/267/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci žalobkyne P. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Severná 1481/8, Kežmarok, proti žalovanému F. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M. - O., XXX XX M. F. F., zastúpený advokátskou kanceláriou Hudzík § Partners, s. r. o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Hnuteľné veci stolík, komoda, chladnička, notebook, patriace do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa 20.1.20017 a zaniklo jeho právoplatným rozvodom dňa 26.4.2012, súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne.
II. Zostatok z výťažku dražby bytu č. XX, na prízemí bytového domu nachádzajúceho sa v O. na ulicu X. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX pre obec a k. ú O. vo výške 15 389,75 € súd p r i k a z u j e žalovanému s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu sumou 1000,- € do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa žiadala, aby súd vyporiadal bezpodielového spoluvlastníctva jej a žalovaného. Uviedla, že manželstvo uzavreli 20.1.2007 a rozvedené bolo 8.3.2012 na Okresnom súde Kežmarok. V priebehu manželstva zakúpili len jednoizbový byt, ktorý špecifikovala v žalobe a zariadenie bytu a síce posteľ v hodnote 420,-€, sedačku v hodnote 500,- €, skrine v hodnote 330,- €, chladničku, práčku a iné nutné veci. Byt užívajú spoločne. Ku dňu podania návrhu uviedla, že má hodnotu 25 000,- €. Žiadala o majetkovoprávne vyporiadanie, nakoľko dohoda so žalovaným nie je možná a tento nesúhlasí ani s odchodom z bytu, ani s tým, že ju vyplatí, ani s vyplatením dlhu na nájme, ktorý vznikol počas manželstva a ani s predajom bytu a rozdelením financií. Často sa jej vyhráža a útočí na ňu, to bolo riešené aj na polícií. Navrhla, aby žalovaný bol povinný zaplatiť jej 15 000 € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku s tým, že ona s deťmi byt opustí a výlučným vlastníkom sa stane žalovaný.
2.Po podaní žaloby o vyporiadanie BSM podala takisto návrh na vydanie predbežného opatrenia, a síce zákazu vstupu žalovaného do predmetného bytu z dôvodu nebezpečného vyhrážania sa zabitím jej osobe. Súd Uznesením zo dňa 27.11.2014, právoplatným dňa 9.2.2015 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 7Co/16/2015 zo dňa 25.1.2015 zakázal žalovanému dočasne vstupovať do bytu č. XX, na prízemí bytového domu nachádzajúceho sa v O. na ulicu X. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX pre obec a k. ú O., a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM. Súd sa vo svojom rozhodnutí o návrhu na vydanie predbežného opatrenia zaoberal hlavne otázkou, či žalobkyni hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, a teda je bezprostredne ohrozené
nejaké jej právo. Z návrhu je zrejmé, že o vydanie žiadala z dôvodu, že žalovaný sa jej opakovane vyhráža zabitím, fyzicky ju napádal a ona v strachu pred ním opakovane utekala z bytu. Po incidente 18.11.2014 opäť ušla z bytu aj s maloletou dcérou a skrývala sa u známych. O tejto skutočnosti podala aj trestné oznámenie dňa 19.11.2014. Podľa názoru súdu sa žalobkyni podarilo osvedčiť, že žalovaný je osobou, ktorú je možno považovať za osobu dôvodne podozrivú z násilia, ktorého by sa mohol dopustiť aj v budúcnosti a súd vzal do úvahy tiež skutočnosť, že v domácnosti žije aj maloleté dieťa, ktoré je svedkom násilia, či už fyzického alebo psychického, ktorého sa žalovaný dopúšťa voči žalobkyni, a toto násilie sa už obrátilo aj voči tomuto dieťaťu, preto súd mal zato, že nie je dôvod spochybňovať tvrdenia žalobkyne o tom, že má vážne obavy, že žalovaný by sa mohol dopustiť konania násilného charakteru, a to práve s poukazom na už podané trestné oznámenie. Po podaní odvolania žalovaným Krajský súd v Prešove pod vyššie uvedenou spisovou značkou potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým predmetné predbežné opatrenie nariadil. Krajský súd konštatoval, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Pri nariadený predbežného opatrenia nie je potrebné, aby žalobkyňa jednoznačne preukázala oprávnenosť svojho nároku, postačuje, aby tento nárok osvedčila. V uvedenej veci žalobkyňa svoj nárok osvedčila, okrem vlastných tvrdení aj potvrdením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Kežmarok zo dňa 25.11.2014, z ktorého vyplynulo, že dňa 19.11.2014 urobila oznámenie o skutočnosti nasvedčujúcej tomu, že bol spáchaný trestný čin.
3.Dňa 9.2.2015 žalobkyňa doručila súdu pozmenený návrh na majetkoprávne vysporiadanie, uviedla, že chce ostať v byte ona aj s maloletou X. a nejakým spôsobom vyriešiť vyplatenie exmanžela, ktorý sa už v byte nenachádza, ktorý ho opustil na základe predbežného opatrenia. Uviedla, že keďže ešte pred manželstvom žalovaný zobral pôžičku a ona je ručiteľkou a on sa veľakrát vyhrážal, že ju nebude uhrádzať a ešte je v Stavebnej sporiteľni dlh okolo 8 600,- €, je možné ponechať pôžičku na nej, a tým pádom by bol exmanžel vyplatený z bytu a výlučnou vlastníčkou by sa stala ona s dcérami. Uviedla, že po sobáši 20.1.2007 sa exmanžel ku nej nasťahoval na ubytovňu Q., kde bývala s dcérou O.. Keďže, ako uvádzal má malo peňazí, platila nájomné aj jemu vo výške 1 500,- Sk. Po zakúpení bytu sa v máji 2007 sa presťahovali do O., kde tak isto platila za byt, nájomné, elektriku a všetky výdavky spojené s domácnosťou a financovala neskôr aj internát pre dcéru O.. Keď mala dcéra X. štyri mesiace vrátila sa do zamestnania popri materskej, pretože po zaplatení bytu jej neostala ani koruna a exmanžel jej nedával peniaze, povedal, že ju živiť nebude. Platila za byt 50 €, elektriku 25 €, televíziu 4,50 €, internát 50 €, cez Quatro zakúpila práčku, posteľ, skriňu, komodu, sedačku a ďalšie hnuteľné veci spojené s domácnosťou a tiež mala našetrených na stavebnom sporení 20 000,- Sk, ktoré časom vybrala a použila. Keďže veci, ktoré mala na ubytovni predala, kúpila do bytu veci nové. Neskôr prestala platiť za byt keď ukončila materskú, pretože jej peniaze nato nezvýšili a na byte vznikol dlh 1 540,- € s penálmi. V čase podania tohto vyjadrenia z 9.2.2015 uviedla, že exmanžel už tento dlh vyplatil na základe exekúcie. Počas manželstva ju ničil finančne, ale aj fyzickými útokmi, ale hlavne psychicky a dostala sa do vážnych problémov. Ďalej uviedla, ktoré veci zakúpila počas manželstva, aké mala výdavky, koľko stála svadba. Po rozvode mu naďalej varila, pratala, prala, zakupovala potraviny a kompletne sa starala o maloletú, či už sa týka škôlky, školy, oblečenia, obuvi a ďalších vecí. Jej výdavky boli obrovské a nie je teda exmanželovi nič dlžná, počas manželstva minula na byt cca 8 920 € a ďalšie peniaze na splátky za zakúpené zariadenie do bytu. Uviedla, že ak jej exmanžel teraz čaká, že predá byt a mu vyplatí polovicu tak s tým nesúhlasí. Počas manželstva prišla o kopu peňazí, a to pre jeho ľahostajnosť a nedovolí, aby ich ešte aj pripravil aj o strechu nad hlavou.
4.Na pojednávaní trvala na podanom návrhu žalobkyňa. Žalovaný uviedol, že nehnuteľnosť, predmetný byt, bol nadobudnutý v roku 2007, a to kúpnou zmluvou od T. F. za 590 000,- Sk. Kúpna zmluva bola uzavretá 14.5.2007 a dodatok k nej 20.6.2007. Byt bol zakúpený z úveru z Prvej stavebnej sporiteľni, a to na základe Zmluvy o medziúvere z 13.11.2006, ktorú uzavrel pred uzavretím manželstva. Predložil súdu bankový výpis o zaslaní sumy 400 000,- Sk na jeho bežný účet. Sumu 190 000,- Sk dal zo svojich vlastných úspor pred manželstvom, 150 000,- Sk a 40 000,- Sk si zapožičal. Poukázal na to, že v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 2C 166/2010 súd rozhodol, že byt patrí do BSM. Ten bol zakúpený výlučne z jeho prostriedkov, medziúver splácal výlučne len on, a to aj po rozvode, k 31.12.2014 bol zostatok - 9 067,52 €. Od januára 2015 k marcu 2015 splácal po 103,74 € mesačne. Byt je v pôvodnom stave, akurát vymenil okná za plastové asi v roku 2009 za cenu 400,- €. Osadenie vykonal svojpomocne spolu so švagrom. Výmena okien nemá vplyv na trvalú cenu bytu. Byt na prízemí bez rekonštrukcie má rovnakú cenu podľa jeho názoru ako v čase kúpy, a to cca 20 000 €. Nesúhlasil s návrhom exmanželky, že tá preberie splatenie zvyšku úveru na seba, a bol by tým pádom vyplatený. Exmanželka sa nepodieľala na
splácaní úveru ani po rozvode, teda 3 roky napriek ich dohode o platení po rozvode, že bude mesačné platby za byt hradiť a vznikali dlhy. V roku 2014 bytové družstvo podalo platobný rozkaz nakoľko vznikol dlh 1 500,- €, a tento uhradil výlučne on. Od decembra 2014 v byte nebýva a zase vzniká dlh na nájomnom. Exmanželka nedokáže pokryť náklady na nájomnom a nie to ešte splácať úver. Navrhol, aby výlučným vlastníkom predmetného bytu sa stal on. Pokiaľ išlo o hnuteľné veci, ktoré boli uvedené v žalobe uviedol, že do BSM patrí posteľ, práčka za 12 000,- Sk, ktorá už neexistuje, skriňa, sedačka, stolík, veľká komoda, nevedel o tom, že by bola ešte nejaká malá komoda v byte, nevedel ani o druhej sedačke a patrí tam ešte aj poschodová posteľ. O iných veciach, teda okrem mikrovlnej rúry, chladničky, ktoré by mali patriť do BSM nevedel. Žalobkyňa navrhla, aby hnuteľné veci po vyporiadaní ostali v jej výlučnom vlastníctve. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy v Prvej stavebnej sporiteľni o medziúvere, tam je ako dlžník uvedený bývalý manžel nakoľko v tom čase bola na rizikovom tehotenstve, ale v zmluve je tiež uvedené aj ona ako ručiteľka. Byt kúpili pred uzavretím manželstva z týchto peňazí, nájomné platila päť rokov ona, na čo má doklady, potom keď už nemala peniaze bývalý manžel sa vyjadril, že ho to nezaujíma a až na základe exekúcie dlh vyplatil. Na ďalšom pojednávaní žalobkyňa trvala na svojom návrhu, špecifikovala ešte raz hnuteľné veci, ktoré podľa nej patria do BSM. Právny zástupca žalovaného predložil súdu prehľad úhrad za byt, kde bol v čase tohto pojednávania, teda 14.6.2016 dlh cca 1 500,- € za služby spojené s užívaním bytu, pričom p. T. má zákaz vstúpiť do bytu, neužíva ho, nemôže ho ani platiť. Súhlasili s tým, že všetky hnuteľné veci, ktoré boli uvedené žalobkyňou patria do BSM, okrem nich už žiadne iné okrem práčky, ktorá, ale bola zakúpená po rozvode manželstva žalovaným. V zmysle listu vlastníctva uviedol, že vlastníkom bytu je jeho klient a čo sa týka pasív počas manželstva ku dňu jeho rozvodu neboli žiadne. Predložil súdu k nahliadnutiu výpis účtu za rok 2015, z ktorého bolo zrejmý jednak zostatok a tiež číslo zmluvy, druh zmluvy, teda že išlo o stavebný úver, cieľová suma a ďalšie údaje s tým, že zmluva bola uzavretá 3.11.2006. Televízor a práčka nie sú súčasťou BSM na čom sa zhodli a uviedol, že ani byt nie je súčasťou BSM. Vlastnícke právo vzniklo v prospech žalovaného počas manželstva, ale z finančných prostriedkov z medziúveru, z úveru a zo súkromných pôžičiek od otca žalovaného. Nemali problém s tým, aby si hnuteľné veci zobrala p. T. okrem teda tých dvoch, ktoré uviedli, že nepatria do BSM, a síce televízor a práčka. Na poslednom pojednávaní, na ktorom súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené žalobkyňa po oboznámení listinných dôkazov, ktoré súd medzičasom zaobstaral uviedla, že stále tvrdila, že manžel platil úver, takže bolo zbytočné aj ich vyžadovať, trvala na svojom návrhu a s cenou, ktorá je uvedená v potvrdení realitnej kancelária Reality Tatry ohľadom bytu, ktorý je predmetom vyporiadania BSM súhlasila, uviedla, že byt môže mať asi takú hodnotu.
5.Právny zástupca žalovaného ku dňu 22.12.2016 predložil prehľad úhrad a tiež určenie všeobecnej trhovej hodnoty bytu od spomínanej realitnej kancelárie Reality Tatry a navrhol zrušiť BSM manželov, byt prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného nakoľko bol toho názoru, že finančné prostriedky, za ktoré bol zakúpený byt boli vynaložené výlučne ním, prevažná časť z vlastných prostriedkov žalovaného a v tomto smere poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok pod sp. zn. 2C 166/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011. Uviedol tiež, že v rámci spomínaného konania samotná žalobkyňa uviedla, že žalovaný získal úver pred uzatvorením manželstva na sumu 500 000,- Sk, t. z. že nepatrí do BSM a finančné prostriedky získané z tohto úveru, teda úveru, ktorý získal pred uzatvorením manželstva žalovaný, spoločne s finančnými prostriedkami vo výške 150 000,- Sk, teda celkovo jeho vlastných prostriedkov 650 000,- Sk bolo použitých na zakúpenie bytu, ktorý je predmetom konania. Uviedol, že žalobkyňa v konaní 2C 166/2010 potvrdila, že žalovaný pred uzatvorením manželstva mal 150 000,- Sk, a že ďalších 30 000,- Sk alebo 50 000,- Sk požičala sestra žalovaného, ktoré neskôr vrátili. Z tohto pohľadu navrhol, aby súd predmetný byt aj s príslušenstvom prikázal do vlastníctva žalovaného nakoľko z vykonávaného dokazovania je zrejmé, že hodnota bytu, ktorý v súčasnosti byt reálne má, bola hradená z výlučných prostriedkov žalovaného a poukázal na zásady uvedené v § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka s tým, že pri vyporiadaní majetku bývalých manželov je povinné tomu z manželov pripočítať to, čo zo svojho majetku dal na spoločný majetok, je to spravodlivé a rozumné, aby byt pripadol do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý naďalej bude splácať stavebný úver, ktorého zostatok ku dňu 13.10.2016 ako to vyplýva z potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne predstavoval sumu 7 284,39 €. Nebolo by reálne, aby súd prikázal vec do vlastníctva žalobkyne nakoľko aj dôkaz, ktorý predložil na pojednávaní v ten deň svedčí o tom, že táto by nemala reálnu schopnosť vyplatiť žalovaného v požadovanej výške a navyše je preukázané, že od rozvodu manželstva, kedy potom ako bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo žalovanému zakázané vstupovať do predmetného bytu narástol tento dlh na sumu cez 2 300,- € a tu je tiež potrebné povedať, že už predtým po rozvode manželstva raz jeho klient dlh vo výške 1 500,- € uhradil. Pokiaľ ide o hnuteľné veci žalovaný navrhol,
keďže ich užíva doposiaľ len žalobkyňa, aby si tieto veci ponechala. Na ich špecifikácii sa zhodli na pojednávaní dňa 14.6.2016.
6.V priebehu konania v súvislosti s bytom, ktorý bol predmetom vyporiadania BSM došlo k zmene skutkového stavu, to znamená, že nehnuteľnosť bola vydražená a výťažok z dražby predstavuje 15 389,75, tak bude potrebné rozhodnúť už len o prikázaní tejto finančnej sumy niektorému zo sporových strán. Čo sa týka hnuteľných vecí tak situácia je taká, že pred dobrovoľnou dražbou žalovaná celý byt, všetky hnuteľné veci vypratala to znamená, byt ostal prázdny, preto právny zástupca žalovaného navrhol, aby hnuteľné veci boli prikázané do vlastníctva žalovanej a finančný výťažok z dražby v celom rozsahu, aby bol prikázaný na výplatu žalobcovi. Dražba bola vykonaná na základe toho, že potom, ako bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým sa zakázalo vstúpiť do bytu jeho klientovi uznesením 2C/267/2014 zo dňa 27.11.2014 tento byt po rozvode manželstva výlučne užívala žalovaná, ktorá od 12 mesiaca 2014 až do vykonania dobrovoľnej dražby 6.9.2018 za byt neplatila žiadne preddavky to znamená, že na byte vznikol dlh v celkovej sume 5280,37 EUR. Preto Bytové družstvo ako správca bytového domu na základe uznesenia vlastníkov bytu zorganizoval dobrovoľnú dražbu, ktorou sa ten dlh vyrovnal. To znamená, že so spoločného majetku, pretože ten byt mal hodnotu tak ako bol ocenený resp. bol vydražený na sumu 24 375,- EUR na dlh zo spoločného majetku odišla suma 5280,37 EUR, ďalej k tomu na vrub žalovanej je potrebné pripísať aj náklady s vykonaním dobrovoľnej dražby, kedy celková suma z výťažku z predaja bytu je 15 389,72 €. Mal za to, že v tomto smere nie je potrebné ani vykonať ďalšie dokazovanie, pretože rozsudkom 2C/166/2010 súd rozhodol, že byt patrí do BSM, ale v rámci vykonaného dokazovania aj žalovaná potvrdila, že na byt si zobral úver pred uzatvorením manželstva žalobca vo výške 500 000,- , ďalej mal našetrených ďalších 150 000,- Sk vlastných peňazí to znamená je to 650 000,- Sk a + 50 000 Sk mu poskytli ako pôžičku sestra a nebohý otec. To nebolo sporné ani v tom pôvodnom konaní, čiže celková suma, ktorú on vložil zo svojich peňazí na byt je 700 000,- Sk, čo nepredstavuje sumu 15 000,- EUR, ale ďaleko ju prekračuje, preto navrhol, aby súd rozhodol takým spôsobom, že výťažok z dobrovoľnej dražby prikáže vyplatiť výlučne žalobcovi, keďže všetky hnuteľné veci si zobrala žalovaná, súhlasili, aby z týchto hnuteľných veci žalobcu nevyplácala, aby súd ich prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej bez povinnosti nahradiť trovy konania. Navrhol žalobe vyhovieť tým spôsobom, že súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zruší, hnuteľné veci prikáže do výlučného vlastníctva žalovanej, keďže v priebehu konania došlo k predaju nehnuteľnosti navrhol, aby výťažok z predaja nehnuteľnosti vo výške 15 389,75 € bol prikázaný na vyplatenie Profesionálnou dražobnou spoločnosťou spoločnosťou s.r.o. k rukám žalobcu. Mal za to, že vykonané dokazovanie odôvodňuje rozhodnúť takým spôsobom aj s poukazom na §150 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje zásady pri vyporiadávaní BSM. Je potrebné poukázať, že zo spoločného majetku, teda z predaja bytu bola suma 5280,37 EUR poukázaná na účet vlastníkov bytov k rukám správcu Bytové družstvo Kežmarok, pretože žalovaná po rozvode manželstva napriek tomu, že v byte bývala, neplnila si svoje povinnosti a neuhrádzala za služby spojené s užívaním bytu, a preto až ku dňu vykonania dražby 6.9.2018 vznikol takýto dlh. Ide o dlh, ktorý je výlučne dlhom žalovanej a tento byt bol uhradený so spoločných finančných prostriedkov, ktorý bol získaný v dobrovoľnej dražbe to znamená to je potrebné odpočítať ako záporné číslo vo vzťahu k žalovanej. Keďže bolo listinnými dôkazmi preukázané akú sumu zo svojho majetku pred uzatvorením manželstva vložil žalobca na nadobudnutie bytu a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu 2C/166/2010, kedy v rámci toho dokazovania samotná žalovaná uviedla, že žalobca mal našetrených 150 000,- Sk, ďalšie peniaze mu poskytol jeho otec ako dar a sestra a pred uzatvorením manželstva si zobral úver na sumu 500 000,- Sk, suma ktorú zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok žalovaný presahuje sumu 15 389,75 EUR, je potrebné celú túto sumu prikázať na výplatu žalovanému, pretože tieto finančné prostriedky vynaložil zo svojich na spoločný majetok o čom svedčí aj fakt, že po rozvode manželstva, ako aj pred rozvodom výlučne sám platil úver v Prvej stavebnej sporiteľni, o čom aj na tomto pojednávaní predložili doklad, podľa ktorého zostatok dlhu zo Zmluvy 2781865 1 01 ku dňu 8.10.2018 predstavuje sume 5 693,96 €.
7.Svedkyňa U. S. vypovedala, že žalovaný je jej bratom a žalobkyňa, teda bývalou švagrinou. Čo sa týka kúpy bytu, na to sa skladali, pár tisíc dala ona, jej nebohý otec dal dar bratovi na kúpu bytu 55 000,- Sk a vedela o tom, že Peter mal našetrených 150 000,- Sk. Nato, aby si mohli kúpiť byt si zobral úver ešte pred uzavretím manželstva. Bývalá švagriná čo ona vie, neprispela žiadnou sumou na zadováženie kúpy bytu. Rešpektovala rozhodnutie súdu, alebo vnímala rozhodnutie súdu o BSM 1 na 1, bolo to vyrieknuté už v prvom konaní. Chcela len podotknúť, že po rozvode manželstva v marci 2012 od apríla 2012, rok 2013-2015 až do dňa jej výsluchu jej brat sám splácal úver bytu, jeho bývalá manželka sa žiadnou finančnou sumou na splácaní úveru nepodieľala, dokonca vedela o tom, že aj nájom za byt po
rozvode platil brat, je to preukázateľné. Problém nastal v októbri, kedy súdnym rozhodnutím, bolo to od 2.12.2014 už nemohol bývať v uvedenom byte. Prichýlila ho svedkyňa, dva roky býval u nej a od tohto obdobia exmanželka a exšvagriná užívala ten byt sama, úver platil stále brat, dodnes ho platí, ale za nájom exmanželka neplatila a tým pádom vznikla tá situácia, že na byte boli dlhy. Dokonca vedela, že v 9 a 10 mesiaci 2014 hrozila exekúcia na byt na sumu 1857,30 EUR a toto uhradil jej brat. Uviedla, že brat vystupuje v živote veľmi zodpovedne. Za celé obdobie, čo ho pozná nevedela o tom, žeby dovolenku čerpal tak, že ide si oddýchnuť. Stále ju riešil formou sezónnych prác, aby mohol zarobiť peniaze na dlhy, ktoré vznikali nie jeho zavinením, čo sa týka nájmu bytu a nato, aby mohol dcéru zabezpečiť, aby dieťa netrpelo hladom, neoblečením, pomáhali mu aj oni, ako krstní rodičia. Celú situáciu vnímala tak, že exšvagriná nemá zodpovedný prístup vo svojom živote, aby aj dieťaťu zabezpečila domov.
8.Z výsledkov vykonávaného dokazovania, z výpovedi účastníkov, z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného, z výpisu Listu vlastníctva č. XXXX pre okres O., obec O., k.ú.O., z Potvrdenia ORPZ Kežmarok zo dňa 25.11.2014, zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej medzi Prvou stavebnou sporiteľnou, a. s., Bratislava a F. T. ako dlžníkom a ručiteľkou P. v tom čase A., teda žalobkyňou, z Dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky uzavretej medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalovaným, z Kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2007 uzavretej medzi predávajúcim T. F. a kupujúcim F. T., z dodatku č. 1 k tejto kúpnej zmluve zo dňa 20.6.2007, z výpisov z účtu žalovaného, z prehľadov úhrad spojených s užívaním bytu, ktorý bol predmetom vyporiadania BSM manželov po rozvode, z podania Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., Bratislava zo dňa 13.10.2016, z dokladov predložených žalobkyňou a nachádzajúcich sa v prílohovej obálke na č. l. 63 spisu, z ďalších listinných dôkazov v spise, z Rozsudku tunajšieho súdu vyhláseného v konaní 3P 11/2012, z pripojených spisov tunajšieho súdu 3C 84/2010, 3C 105/2012, 2C 166/2010, 4C 98/2012, z notárskej zápisnice, ktorou bol osvedčený priebeh opakovanej dobrovoľnej dražby, z oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe, z oznámenia o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby, zo zostatku dlhu z úverovej zmluvy k 8.10.2018, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav.
9.Účastníci uzavreli manželstvo dňa 20.1.2007 pred Mestským úradom v Poprade. Toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu v konaní 3P 11/2012 zo dňa 8.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.4.2012. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, a to X. T., A.. X.X.XXXX, ktorá na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti matky, teda žalobkyne v prebiehajúcom konaní.
10.Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
11.Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
12.Ustanovenie §150 Občianskeho zákonníka svojou širokou formuláciou a exzemplyfikatívnym výpočtom zásad, z ktorého treba vychádzať pri vyporiadaní BSM manželov umožňuje, aby súd majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravil čo najspravodlivejšie v súlade s dobrými mravmi ako aj so záujmami manželov a ich maloletých detí. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva môže teda súd odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by mohlo dôjsť pri strohom použití § 143.
13.Predmetnom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t. j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci ako je jej vek, kvalita, miera opotrebenia a pod.. Okamih, keď dôjde k zániku BSM je rozhodujúci nie len pre určenie spoločného majetku, ale aj
pre určenie hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Treba však povedať, že tomu, kto určitú vec od zániku bezpodielového spoluvlastníctva (právoplatné rozhodnutie o rozvode manželstva) do vyporiadania užíval sa môže určiť cenu v čase zániku bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady idú predovšetkým na jeho vrub. Pokiaľ ide o cenu predmetnej nehnuteľnosti, teda bytu špecifikované v petite rozsudku, tu spor medzi účastníkmi konania nebol a obaja súhlasili s tým, že byt má, alebo môže mať takú hodnotu aká hodnota je uvedená v Potvrdení realitnej kancelárie Reality Tatry, ktorá je obsahom spisového materiálu a je datované dňom 16.4.2015, teda že ide o hodnotu v rozpätí od 19 500 do 21 000 € s takouto cenou obe účastnícke strany súhlasili. K cene hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM na vyjadriť nevedeli aj keď žalobkyňa určité ceny uviedla, avšak súd má zato, že ani tu nebolo sporné, že ide o veci staré bez vyššej hodnoty. Pokiaľ však ide o byt, tu sa situácia v priebehu konania zmenila. Treba zdôrazniť, že v období od decembra 2014 žalovaný v byte na základe predbežného opatrenia vydaného súdom nebýval, bývala tam výlučne žalobkyňa s dcérou, vo svojom pozmenenom návrhu aj žiadala, aby byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva jej a uviedla, že chce ostať v byte ona aj s maloletou Silvinkou a nejakým spôsobom vyriešiť vyplatenie exmanžela. Toto tvrdenie však reálne zrejme nebolo, keďže žalobkyňa neuhrádzala náklady spojené s užívaním bytu a na byte vznikol dlh 5 280,37 €. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov „SEVER 8-9“, so sídlom X. XXXX/X, O., navrhlo vykonanie dobrovoľnej dražby. Podľa oznámenia o opakovanom vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 6.9.2018 bola cena bytu dosiahnutá vydražením 24 375,- €. Po uhradení nákladov dražby a po uspokojení pohľadávok záložného veriteľa ostal zostatok z výťažku dražby 15 389,75 €. To, že cena bytu prakticky pre strany sporu sa rovná tejto sume, a je o 8 985,24 € nižšia, akú cenu (podľa priebehu a výsledku dražby) byt mal, možno pripísať na vrub a ťarchu žalobkyne, keďže, ako je už uvedené, žalovaný od decembra 2014 až do termínu konania dobrovoľnej dražby dňa 6.9.2018, prístup do bytu nemal. Nesporné v konaní bolo a to, že dlh, ktorý vznikol počas manželstva vo výške 1 500,- € na byte, po rozvode manželstva uhradil žalovaný. Nespochybniteľné je aj to, že žalovaný investoval do kúpy predmetného bytu zo svojich vlastných finančných prostriedkov, ktoré mal pred uzavretím manželstva sumu 150 000,- Sk, sumu 50 000,-Sk, ktoré dostal darom od svojho otca a sestry (tá síce hovorila o sume 55 000,- €, avšak súd bral do úvahy sumu, ktorú uviedol žalovaný), a tiež prostriedky získané z úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorý ako dlžník (úver získal pred uzavretím manželstva, žalobkyňa je ručiteľkou v zmysle úverovej zmluvy) splácal a spláca výlučne sám. Žiadna z týchto skutočností v konaní ani nebola sporná, potvrdila ich aj žalobkyňa. Kúpna zmluva na byt bola uzavretá medzi predávajúcim T. F. a kupujúcim F. T. dňa 14.5.2007 za kúpnu cenu 400 000,- Sk, teda po prepočte na súčasnú menu za 13 277,57 €. Sumu 6 638,78 € ( 150 000,- Sk- vlastné prostriedky žalovaného + 50 000,- Sk-dar žalovanému od otca) a zvyšok kúpnej ceny bytu 6 638,79 €-úver žalovaného pred uzavretím manželstva, investoval na jeho kúpu výlučne žalovaný. Ako je už uvedené, čistý výťažok po vydražení bytu =zostatok z výťažku po odrátaní nákladov dražby a po uspokojení záložného veriteľa, je 15 389,75 €. Teda ak z tejto sumy odrátame sumu, ktorú z vlastných prostriedkov na jeho kúpu použil žalovaný, ostáva rozdiel 2 112,18 €. Táto suma by teda mala byť sumou, ktorú by mal súd vyporiadavať v rámci vyporiadania BSM. Žalobkyňa síce neprispela na samotnú kúpu bytu, ale ako uviedla, tiež mala pred manželstvom vlastné finančné prostriedky, sumu 20 000,-Sk = 663,88 €, takisto tieto vlastné finančné prostriedky vynaložila na spoločný majetok. Pri vyporiadavaní BSM súd teda zohľadnil aj túto skutočnosť. Aj túto sumu súd pri vyporiadaní výťažku z dražby zohľadnil. Treba zohľadniť ďalej skutočnosť, že spoločný dlh v súvislosti s užívaním bytu po rozvode manželstva vo výške 1 500,- € uhradil zo svojich finančných prostriedkov žalobca, ako aj na skutočnosť, že všetky hnuteľné veci patriace do BSM, aj tie, ktoré už v čase jeho vyporiadania neexistovali, užívala výlučne žalobkyňa od decembra 2014 a všetky veci, ktoré sú špecifikované vo výroku tohto rozsudku si aj po vysťahovaní z predmetného bytu zobrala. Ide o staršie veci, ktorých hodnotu v rozhodnom čase súd odhadom stanovuje na sumu 1500,- € (len notebook mal mať hodnotu 700,-€). Žalobkyňa si pri vysťahovaní z bytu vzala aj práčku, ktorá do BSM nepatrila, kúpil ju žalovaný po rozvode manželstva. Súd pri vyporiadaní prihliadol aj na osobnú starostlivosť žalobkyne o maloletú dcéru X., ktorá bolo rozhodnutím súdu zverená do jej výchovnej starostlivosti.
14.Základnom zásadou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je to, že podiely oboch manželov sú rovnaké, teda tzv. princíp parity. Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom, napr. s prihliadnutím nato ako sa každý s manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod., kritérium miery učinenie o nadobudnutie určitej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva, mieru pričinenia treba hodnotiť
zásadne ako kvantitatívne a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Platí zásada, že každú výnimku treba vykladať reštriktívne. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. To, ale neznamená, že pri vyporiadavaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva, preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody zásadne neprihliada, ide napr. o plnenie vyživovacej povinnosti. Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok. Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok sa prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci, napr. v dôsledku jej spoločného užívania pri zániku BSM. Pre posúdenie výšky náhrady i toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich a naopak nie je rozhodujúce o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov. Pri vyporiadaní sa prihliadne aj na potreby maloletých detí. Právna úprava však na rozdiel od veci, ktoré slúžia osobným potrebám len jedného z manželov neustanovuje, že predmety, ktoré slúžia osobných potrebám maloletých detí sú ich vlastníctvom, takto je to v prípade, keď deti alebo niektoré z nich nadobudli niektoré veci darovaním na základe dedenia a pod.. Prihliadnutie na potreby maloletých detí sa prejaví v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo spoločného majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu deti boli alebo neboli zverené do ďalšej výchovy. Pri vyporiadaní sa ďalej prihliadne nato ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a podobne.
15.Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle tzn., že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie je vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám, preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však takýto postup nie je účelný. V takom prípade nemožno vylúčiť, aby boli veci prikázané len jednému manželovi a aby ak je hodnota vyššia než jeho podiel na spoločnom majetku mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch, nie je vylúčený ani taký spôsob vyporiadania BSM, že spoločná vec sa prikáže do podielového spoluvlastníctva obidvom bývalým manželom. Pasíva po rozvode manželstva, okrem už spomínaného dlhu na byte, neboli. Tento uhradil po rozvode manželstva vo výške 1 500,- € žalovaný z vlastných finančných prostriedkov.
16.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
17.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1, 262 ods.1 C.s.p. tak, že trovy konania stranám nepriznal, a to predovšetkým na mimoriadne okolnosti spočívajúce v predmete sporu. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca aj vyslovene uviedol, že si trovy konania neuplatňuje. Žalobkyni trovy nevznikli.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Kežmarok, dňa 29.októbra 2018 JUDr. Iveta Jenčová sudkyňa