Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/69/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: X. G., bytom U. P. J. XXX, právne zastúpeného: Mgr. Roman Chudý, advokát so sídlom Piešťany, Okružná 7671/1A, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie sumy 2.603,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3Csp/83/2017-51 zo dňa 23. novembra 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.603,20 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 2 písm. a), b), d); § 9 ods. 1, 2; § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4; § 100 ods. 1; § 107 ods.1, 2; §451 ods. 1, 2; 457 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.603,20 eur, a to titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako dôvodnú. Zhrnul, že žalobca sa žalobou domáhal vrátenia bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že zmluvy o revolvingových úveroch, ktoré so žalovaným uzavrel sú bezúročné a bez poplatkov, a tým pádom tieto preplatil. Po preskúmaní Zmlúv o revolvingovom úvere č. 8400058802 zo dňa 25.07.2013, č. 8400058007 zo dňa 31.10.2013 a č. 8500072881 zo dňa 30.07.2014 dospel k záveru, že v nich absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. - konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Ďalej uviedol, že chýbajúcu náležitosť nemožno nahradiť tým, že podľa názvu ide o zmluvu o revolvingovom úvere, nakoľko žalobcovi mal byť poskytnutý úver v konkrétnej výške 1.500 eur a vo vzťahu k nemu bol určený počet splátok. Tento údaj absentuje v každej zo zmlúv. Pokiaľ sa žalovaný bránil tvrdením, že údaj o termíne konečnej splatnosti je uvedený v oznámeniach o schválených úveroch, súd prvej inštancie mal za to, že zákon jasne stanovuje náležitosti spotrebiteľských zmlúv a s absenciou niektorých náležitostí (aj neuvedenia termínu konečnej splatnosti úveru) spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetných úverov. K ďalším námietkam žalobcu uviedol, že keďže na určenie, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov stačí absencia údaju o termíne konečnej splatnosti, nezaoberal sa námietkami žalobcu ohľadne nesprávne uvedenej výšky RPMN. Na záver dodal, že keďže sa žalovaný v konaní bránil len tým, že predmetné zmluvy majú všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a nenamietal premlčanie, tak súd prvej

inštancie premlčanie nároku žalobcu neskúmal. Takisto mal za preukázanú výšku uplatneného nároku, nakoľko túto žalovaný nesporoval.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že súdom prvej inštancie uvádzaný dôvod bezúročnosti úveru nepovažuje za zákonný, preskúmateľný a správny. Poukázal na to, že každá úverová zmluva uzavretá medzi sporovými stranami bola tvorená ustanoveniami na listine označenej ako Zmluva o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami a oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166. Mal za to, že pokiaľ je deň splatnosti poslednej splátky úveru uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, je splnená požiadavka vyplývajúca zo zákonného ustanovenia. Zákonná úprava nešpecifikuje podrobnejšie, čo sa pod termínom konečnej splatnosti má uviesť a ako sa má tento údaj vyjadriť. Podľa žalovaného je možné usudzovať, že ide o vyjadrenie toho, kedy dlžník pri riadnom splácaní splní svoje záväzky z uzavretej zmluvy. Z toho je zrejmé, že uvedená náležitosť plní informačnú funkciu vo vzťahu ku spotrebiteľovi a má informovať spotrebiteľa o tom, ako a s čím je spojené splatenie záväzkov. Podporne k tomuto svojmu názoru poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, ktorého aplikáciu potvrdzuje aj zmena právnej úpravy obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z.. Vzhľadom k uvedenému žalovaný popieral závery súdu prvej inštancie ohľadne „termínu konečnej splatnosti úveru“, ako zákonný dôvod, v zmysle ktorého by bolo možné návrhu vyhovieť. Uzavrel, že absencia údaju o konečnej splatnosti nie je spôsobilá spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, lebo tento rozsah vyplýva z údajov o počte a výške splátky. S poukazom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol s tým, že žalovanému prizná právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, vo výške 132,55 eur.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril. Uviedol, že považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za správny po vecnej i zákonnej stránke. Súd prvej inštancie prijal správny záver, že predmetné zmluvy o úvere neobsahujú všetky obligatórne náležitosti, ktoré pre takýto zmluvný typ predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, s čím tento zákon spája následok v podobe právnej fikcie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu žalovaný nemal nárok na zaplatenie inej sumy ako sumy poskytnutej istiny. Rovnako mal za v konaní preukázané, že zaplatil do podania žaloby viac ako mu žalovaný poskytol, a teda v kontexte vyššie uvedeného je toto plnenie, na ktoré žalovaný nemal nárok potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie. Uzavrel, že odvolanie žalovaného považuje za čisto špekulatívne, nedôvodné a sledujúce len odklad legitímnej povinnosti žalovaného vydať žalobcovi nárok, ktorý je nesporný a preukázaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Podľa § 385 ods. 1 nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie.

5. Žalovaný deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom procesnom postupe a porušení práva na spravodlivý proces, inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) .

6. Obsahom práva na spravodlivý proces je pomerne široký okruh prípadov, zahŕňa okrem iného zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej manudukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.

vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Pod tento odvolací dôvod v zmysle judikatúry (R 111/1998) spadá i tzv. nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07).

8. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

9. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 220 ods. 2- 4 skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (viď napr. III. ÚS 115/2003) a táto odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa 387 ods. 2 na ne v plnom rozsahu poukazuje.

11. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

12. Odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, že právny vzťah žalobcu a žalovaného založený zmluvami o revolvingovom úvere č. 8400058802 zo dňa 25.07.2013, č. 8400058007 zo dňa 31.10.2013 a č. 8500072881 zo dňa 30.07.2014 je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník") a podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"). Správne boli i závery súdu prvej inštancie v časti, že predmetné zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, pretože neobsahujú zákonom o spotrebiteľských úveroch stanovené náležitosti, konkrétne uvedenie dátumu konečnej splatnosti úveru. Zákonodarca v § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch zaviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedostatok v niektorých prípadoch (§ 11) má za tak závažný nedostatok zmluvy, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje následkom bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru. Takto závažným údajom je v

zmysle § 9 ods. 2 písm. f) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch okrem iného i údaj o konečnej splatnosti úveru.

13. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že deň splatnosti poslednej splátky úvery je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorá je súčasťou každej z predmetným zmlúv o revolvingovom úvere, odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V predmetných zmluvách o revolvingovom úvere sa v bode 7 uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len "Zmluvné dojednania"), o ktorých žalobca prehlásil, že sa s nimi oboznámil a zaviazal sa ich dodržiavať. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v samotných zmluvách o revolvingovom úvere oznámenie veriteľa ako súčasť zmluvy označené nie je, toto je ako súčasť zmluvy uvedené až v Zmluvných dojednaniach, ktoré sú zo svojej podstaty stanovené všeobecne vo vzťahu k neurčitému počtu spotrebiteľov a nie individuálne pre daný prípad. Takýto postup žalovaného pri uzavieraní zmluvy podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá účelu zákona o spotrebiteľských úveroch (ochrana spotrebiteľa) a nemôže požívať súdnu ochranu.

14. Na základe uvedeného preto správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahuje zrozumiteľný a pre priemerného spotrebiteľa jednoznačne opoznateľný údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, ktoré závery korešpondujú so závermi rozsudku Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016 zn. C-42/15, na ktoré odvolateľ poukazuje.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie správne rozhodol, že žalobca čerpal úver spolu vo výške 4.018,50 eur, pričom žalovanému zaplatil sumu 6.621,70 eur, čo tento nespochybnil. Vzhľadom k tomu je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť sumu 2.603,20 eur (rozdiel sumy zaplatenej žalobcom žalovanému vo výške 6.621,70 eur a sumy vyplatenej žalovaným žalobcovi vo výške 4.018,50 eur), a to z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

16. V prípade, ak niektorá obligatórna náležitosť v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., v predmetných zmluvách o revolvingovom úvere absentuje ide o plnenie bez právneho dôvodu, ako jeden zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca plnil žalovanému sumu nad poskytnutý úver bez právneho dôvodu, keďže úver je v zmysle zákonnej úpravy, v dôsledku ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Správny bol teda záver súdu prvej inštancie o tom, že v žalovaná suma 2.603,20 eur bola žalobcom žalovanému vyplatená nad rámec sumy, ktorú celkovo od žalovaného dostal na základe predmetný zmlúv o revolvingových úveroch.

17. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 potvrdil.

18. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu.

19. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 súd prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .