Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Cob-92-2018.pdf
PDF · 91.36 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/92/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci navrhovateľa: STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., Pezinská 56, Malacky, IČO: 341 161 25, zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, proti dlžníkovi: V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 25Cb/116/2018-17 zo dňa 23.08.2018 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Dlžníkovi súd priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým tento žiadal uložiť jeho dlžníkovi povinnosť, aby nescudzoval, nezaťažoval a nenakladal s nehnuteľnosťami, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území A., obec A., okres Trnava, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX evidované v evidencii Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, ktorých vlastníkom je dlžník v podiele 1/1, a to parc. č. 615/1, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 615/1 stavba rodinný dom, súp. č. XXX, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodol tak s poukazom na návrh navrhovateľa, ktorý uvádzal, že má voči spoločnosti BAREX STAV, s.r.o. Trnava, IČO: 35 833 831 pohľadávku z kúpnych zmlúv vo výške 38.617,45 eur s prísl., vzniknutú titulom neuhradených faktúr za dodaný tovar, ktorý uvedenej spoločnosti dodával na základe rámcovej zmluvy. Konateľom tejto spoločnosti je v návrhu označený dlžník V. K.. Súčasťou rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi uvedenou spoločnosťou a navrhovateľom dňa 13.04.2015 je i vyhlásenie konateľa uvedeného v záhlaví rámcovej zmluvy, ktorý podľa § 303 a nasl. Obchod. zák. veriteľovi vyhlasuje, že preberá na seba ručiteľský záväzok tak, že uspokojí predávajúceho ako veriteľa v prípade, ak kupujúca spoločnosť ako dlžník nesplní svoje záväzky z tejto zmluvy.
3. Kupujúca spoločnosť a ani v návrhu označený dlžník neuhradili kúpnu cenu riadne a včas, preto je vo veci samej vedené na Okresnom súde Banská Bystrica upomínacie konanie pod sp. zn. 24Up/451/2018. Navrhovateľ v týchto súvislostiach vyslovil obavu z ohrozenia exekúcie, zároveň i z ohrozenia výkonu konečného rozhodnutia, kedy by už nemal záujem sa súdne domáhať svojich nárokov, preto žiadal o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 a nasl. C.s.p. voči Michalovi Kubovičovi ako dlžníkovi.
4. Súd prvej inštancie s poukazom na právnu úpravu uvedenú v ust. § 343 ods. 1, 2, § 344, § 324 ods. 3, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 os. 1 a § 329 os. 1 C.s.p. skonštatoval, že preskúmaním podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nemal zo strany navrhovateľa osvedčenú akúkoľvek dôvodnú obavu zo zmarenia exekúcie. Navrhovateľ v návrhu len označil takúto možnosť konania dlžníka, ktorá by
mohla ohroziť výkon konečného rozhodnutia a v takom prípade by už nemal záujem súdne sa domáhať svojich nárokov. Pre vyhovenie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ale nepostačuje skutočnosť, že dlžník neuhradil dlh. Zákon vyžaduje hodnoverné osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená a u dlžníka musí ísť o konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri exekúcii, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; R 20/1998). Iba samotné tvrdenie o existencii dlhu a o možnom konaní dlžníka, ktoré by mohlo ohroziť výkon konečného rozhodnutia, kedy by navrhovateľ stratil záujem súdne sa domáhať svojich nárokov nemožno považovať za osvedčenie dôvodnej obavy zo zmarenia exekúcie. Navrhovateľ ničím neosvedčil vykonávanie takých úkonov zo strany dlžníka, ktorými by dochádzalo k zbavovaniu sa majetku a ktoré by vzbudzovali dôvodnú obavu zo zmarenia budúcej exekúcie. Účelom nariadenej dočasnej úpravy je zabrániť spôsobeniu značnej a ťažko odstrániteľnej ujmu navrhovateľovi, spočívajúcej v nemožnosti uspokojenia jeho pohľadávky. Súd má za to, že navrhovateľ neosvedčil také skutočnosti, ktoré by mu mohli spôsobiť vznik ujmy, ktorú neskôr nebude možné napraviť, preto návrh zamietol.
5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd uznesenie zmenil a návrhu vyhovel. Rozhodnutie prvoinštančného súdu označil za vadné z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p. s tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevzal do úvahy všetky tie aspekty prípadu, ktoré zobrať do úvahy mal, keď pri posudzovaní vzájomného pomeru záujmu jednej či druhej strany je pomyselná miska váh výrazne naklonená na stranu navrhovateľa. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa žiadnym spôsobom nezasiahne do podnikateľskej činnosti či do bežného fungovania domácnosti dlžníka, ale v prípade, ak nebude návrhu vyhovené, môže byť nárok navrhovateľa ohrozený. Súd prvej inštancie vôbec nezhodnotil mieru intenzity akou môžu byť práva jednej či druhej strany ohrozené. Odvolávajúci sa navrhovateľ poukázal i na rozhodnutie Okresného súdu Nitra vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 31Cb/32/2018, kedy obdobný návrh prvoinštančný súd vyhodnotil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý síce zamietol, ale zároveň uviedol, že v prípade, ak by z návrhu bolo zrejmé, že sa žalobca domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia, bol by návrhu vyhovel.
6. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril v návrhu označený dlžník V. K., ktorý označil rozhodnutie za správne, pretože rámcová zmluva, na ktorú poukazuje navrhovateľ bola uzatvorená medzi navrhovateľom a spoločnosťou BAREX STAV s.r.o., na základe ktorej navrhovateľ dodával tejto spoločnosti rôzny stavebný materiál. Ručiteľské vyhlásenie uvedené v čl. V/5 tejto zmluvy považuje dlžník za neplatné titulom nekalej obchodnej praktiky, nakoľko ide o dôležité vyhlásenie, ktoré malo byť umiestnené na dôležitejšej pozícii. Zmluvu podpisoval výlučne ako konateľ spoločnosti a nie ako ručiteľ za záväzok kupujúcej spoločnosti, čo dokazuje aj skutočnosť, že zmluvu nepodpisoval samostatne aj ako ručiteľ, a tak i z tohto dôvodu nemožno ručiteľské vyhlásenie považovať za platné. Okrem toho všetky spory, ktoré na základe uvedenej rámcovej kúpnej zmluvy vzniknú sa majú riešiť v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Tribunál, k čomu predložil rozhodnutie vydané v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica č.k. 27Up/451/2018 zo dňa 13.09.2018, v ktorej sa navrhovateľ domáhal plnenia voči v tomto konaní označenému dlžníkovi, ktoré konanie ale Okresný súd Banská Bystrica z dôvodu nedostatku právomoci zastavil.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §380 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
8. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré vykazuje známky správnosti. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany (§ 366 C.s.p. , ktorými by sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom vydaného rozhodnutia.
9. Podľa § 343 C.s.p.
(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 C.s.p.
Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Zabezpečovacie opatrenie, o vydanie ktorého žiada navrhovateľ je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ust.§ 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči dlžníkovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní podľa § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí ísť o spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho marenia exekúcie. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 C.s.p.
11. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie takejto skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé, ale existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy. Nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd preto starostlivo zvažuje, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha navrhovateľ obmedzenia dispozičných práv dlžníka s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje súd nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy dlžníka, ktorá by týmto obmedzením vznikla a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu zriadením záložného práva aj v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom
sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie.
12. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že navrhovateľ neosvedčil existenciu skutočností, na základe ktorých by bolo možné návrhu vyhovieť, preto rozhodnutie podľa § 387 C.s.p. potvrdil.
13. V závere považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označený V. K. nie je ani v priamom záväzkovom vzťahu s navrhovateľom titulom uzatvorenej rámcovej kúpnej zmluvy, ktorú ako skutočnosť osvedčujúcu opodstatnenosť nároku navrhovateľ v konaní označil. Súčasťou uvedenej rámcovej zmluvy je síce ručiteľské vyhlásenie jedného z konateľov kupujúcej spoločnosti, ktorým je aj V. K., ale v tejto súvislosti bolo potrebné minimálne, aby navrhovateľ osvedčil, že boli voči kupujúcej spoločnosti vykonané úkony, ktoré musí veriteľ vykonať, ak sa chce domáhať splnenia záväzku od ručiteľa (§306 Obchod. zák.) Ani existenciu týchto podmienok navrhovateľ neosvedčil.
14. Návrh bol podaný na vo forme elektronického formulára, v petite ktorého navrhovateľ jednoznačne žiada o vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým podľa § 343 ods.1 C.s.p. môže súd zriadiť záložné právo. Navrhovateľ sa ale zriadenia záložného práva , hoci na ust. § 343 C.s.p. v podaní poukazuje nedomáha, a to napriek tomu, že mu to doporučil v odôvodnení rozhodnutia i Okresný súd Nitra, na ktoré rozhodnutie odvolateľ v odvolaní i poukazuje, ale pre vydanie ktorého neosvedčil existenciu zákonom vyžadovaných predpokladov.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).