Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/77/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky D. H. rod. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v U. na H. ul. č. X zastúpenej JUDr. Helenou Knopovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a jej manžela G. H. nar. XX.X.XXXX bytom v U. na H. ul. č. X zastúpeného JUDr. Petrom Molitorisom PhD. advokátom so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. H. H. nar. X.X.XXXX a mal. O. H. nar. XX.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 19.5.2017 č.k. 14P 261/2016-117 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného od otca pre maloleté deti na čas po rozvode.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela, na čas po rozvode zveril maloleté deti O. a H. H. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. O. 150 € mesačne a mal. H. 170 € mesačne k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku súdu vo výroku o rozvode manželov opakovanie do budúcna vždy k 15. dňu k mesiaci vopred. Upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s mal. O. a mal. H. každý párny týždeň v kalendárnom roku, nepretržite od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec je oprávnený si v určenom čase maloleté deti s ich osobnými vecami v mieste bydliska matky od matky prevziať a povinný ich v uvedenom čase v mieste bydliska matky s ich osobnými vecami matke aj odovzdať. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a v uvedenom čase ich v mieste svojho bydliska spolu s osobnými vecami otcovi odovzdať a od otca ich aj prevziať. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí (manžel) proti výroku o určení vyživovacej povinnosti z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že ho zaviaže prispievať na výživu mal. O. 100 € mesačne a mal. H. 100 € mesačne k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku opakovane do budúcna vždy k 15. dňu v mesiaci vopred a prispievať na tvorbu úspor mal. O. sumou 331,94 € ročne počnúc výročným dňom k zaplateniu na účet číslo: H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v UNIQA poisťovňa a.s. a na tvorbu úspor mal. H. po 27,55 € mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci na účet číslo: H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v poisťovni Allianz - Slovenská

poisťovňa a.s.. Namietal, že súd nesprávne ustálil výšku jeho čistého mesačného príjmu v roku 2016. V bode 11. a 27. rozsudku je tiež uvedený preklep pri sume 278.576,56 €, nakoľko správne číslo má byť 27.857,56 €, čo považuje za pisársku chybu, nakoľko súd nepochybne z tohto príjmu nevychádzal. Za závažnejší vecný nedostatok považuje to, že súd pri zisťovaní jeho možností platiť výživné vychádzal zo základu dane podľa daňového priznania, teda zo sumy 17.340,52 €, pričom jeho čistý mesačný príjem po zdanení v minulom roku predstavoval 15.316,50 €. Súd sa však vo svojom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, ako zohľadnil skutočnosť, že tento príjem dosahoval iba vďaka tomu, že v minulom roku pracoval viac ako 16 hodín denne, aby zvládal finančne vykryť stúpajúce sa finančné nároky manželky. S ohľadom aj na jeho zdravotné problémy to už nezvláda a prejavuje sa to aj v zásadnom poklese jeho tohoročných príjmov. Súd sa nevysporiadal ani s výhľadom do budúcnosti, a to zásadným poklesom predaja, o ktorom súd informoval. Napriek poklesu jeho príjmov odvody v tomto roku ostanú nezmenené. Jeho aktuálna príjmová situácia za prvých 5 mesiacov roku 2017 je taká, že jeho hrubý príjem predstavuje 8.716 €. Z uvedenej sumy platí mesačne odvody na sociálne a zdravotné poistenie 153,38 € a 357,40 €. Tieto sumy sa od 1.7.2017 budú zvyšovať. Z hrubej mzdy tiež platí daň v marci, čo mesačne predstavuje asi 168 €. V čistom je teda možné predpokladať, že mu ostane k dispozícii príjem v sume 1.064 €. Do tohto priemerného príjmu nie je započítané to, že v dôsledku zdravotných problémov strávi takmer celý júl 2017 na liečení a jeho príjem bude takmer nulový. Okrem toho mal súd vziať do úvahy aj skutočnosť, že maloletým dcéram platí poistky spojené so sporením, a to v sume 56,87 € mesačne, ako aj to, že mal. O. hradí obedy 28 € mesačne. Uvedené poistky chce deťom platiť aj naďalej, nakoľko si je istý, že matka tieto poistky z poukazovaného výživného platiť nebude. Nesúhlasí tiež so záverom súdu, ktorý ako nedôvodné posúdil jeho výdavky na automobil Škoda Octavia vo výške 142 €. Súd totiž prehliadol skutočnosť vyplývajúcu z jeho výpovede, že výdavky v sume 42 € mesačne je v priemere servis + poistky na auto, avšak suma 100 € zahŕňa výdavky na pohonné hmoty aj na auto, ktoré má k dispozícii ako služobné v prípade jeho využitia na súkromné účely. Táto suma podľa jeho názoru nie je prehnaná, pretože aj v prípade, ak by 17-ročné auto Škoda Octavia predal s ohľadom na jeho vek za bagateľnú sumu, znížili by sa tak výdavky na servis a poistku, ale suma 100 € na pohonné hmoty prejazdené na súkromné účely by sa nijak neznížila. Podotkol, že v cene réžie dopravy na súkromné účely počítal aj dovolenkové cesty, počas ktorých je potrebné hradiť aj ďalšie diaľničné poplatky a poistku za územie mimo SR. Nestotožňuje sa ani s posúdením súdu akceptovaných tvrdení matky o tom, že na maloleté dcéry má mesačné výdavky 150 € na staršiu dcéru a 80 € na mladšiu dcéru iba na oblečenie a obuv. Podľa verejne dostupných údajov Štatistického úradu SR predstavovali priemerné mesačné výdavky na odievanie a obuv v rodinách samostatne zárobkovo činných osôb 23,22 € na osobu. Jeho mesačné výdavky na oblečenie nepresahujú 80 € mesačne a túto sumu už tiež považuje za vysokú, avšak v jeho prípade za nevyhnutnú, nakoľko 3 týždne z mesiaca je na cestách ako obchodný zástupca, býva v ubytovniach a penziónoch bez možnosti prania a žehlenia, preto potrebuje viac oblečenia a obuvi než je tomu u detí navštevujúcich základnú školu a bývajúcich v domácnosti s matkou. Ďalej namietal, že súd nezohľadnil skutočnosť, že s deťmi naďalej býva v spoločnej domácnosti, že platby za byt, v ktorom žijú aj deti s matkou uhrádza v celom rozsahu sám a taktiež sa podieľa na chode domácnosti zabezpečovaním nákupov. Na platbách za byt, ktoré v celom rozsahu hradí, sa zrejme nič nezmení ani po právoplatnosti rozvodu manželstva. Jeho predstava spravodlivého usporiadania vzťahov síce je, že platba za byt by sa delila na polovicu medzi neho a manželku, avšak podľa jeho dlhoročných skúseností matka platby za byt uhrádzať nebude a pokiaľ nechce, aby došlo k odpojeniu bytu od energií a vzniku dlhu na platbách, bude nútený tieto aj naďalej uhrádzať sám. Vzhľadom na uvedené má za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne jeho skutočných príjmov a výdavkov a na ich základe nesprávne právne posúdil vec. S poukazom aj na nepriaznivú prognózu jeho príjmov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil. K odvolaniu pripojil údaje Štatistického úradu SR o základnej štruktúre hrubých peňažných výdavkov súkromných domácností v roku 2015 na odievanie a obuv.

3. Matka (navrhovateľka) vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok považuje za správny a má za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi a tvrdeniami oboch strán, pričom svoje rozhodnutie náležite a dostatočne aj odôvodnil. Tvrdenia otca uvádzané v odvolaní považuje za účelové a právne irelevantné.

4. Otec doručil súdu prvej inštancie 26.10.2017 ďalšie podanie označené ako doplnenie k odvolaniu, v ktorom uviedol, že si dovoľuje aktualizovať informácie o jeho mesačných príjmoch a výdavkoch v priebehu roka 2017. Mesačne teda aj po rozvode stále uhrádza poistku dcére H. 27,97 €, poistku dcére O. 27,66 €, svoje dôchodkové poistenie 95 €, životné poistenie 35,08 € a 29,90 €, mesačnú platbu do

Sociálnej poisťovne 424,17 €, zdravotné poistenie 153,38 €, zálohu na daň z príjmu 170 €, SIPO cca 40 € mesačne, plyn 19 €, elektrina 24 €, internet 10 €, odpad 5,25 €, daň z nehnuteľností 8,41 €, poistenie domácnosti 1,4 €, úhrada do fondu opráv 129,04 €. Bývalá manželka na úhrady spojené so spoločným bytom ani po rozvode neprispieva, hoci v ňom stále bývajú spolu. Z uvedeného je zrejmé, že určená výška výživného spolu 320 € je pre neho likvidačná, keďže tam nie sú zahrnuté žiadne jeho osobné veci, ako aj potreba oblečenia, stravy a osobnej hygieny. Ďalej uviedol, že v súvislosti s jeho dlhoročným pracovným nasadením došlo už k chronickému zhoršeniu jeho zdravotného stavu, v dôsledku čoho musel od 10.7. do 31.7.2017 absolvovať kúpeľnú liečbu, a teda nemal možnosť zarábať prakticky celý mesiac. To sa nevyhnutne prejaví aj v jeho tohtoročnom zárobku, keďže nie je zamestnancom, ale živnostníkom pracujúcim pre jediného klienta. Uviedol, že za 8 mesiacov roku 2017 dosiahol hrubý príjem 12.458,30 €, čo mesačne predstavuje 1.557,28 € pri odpracovaných 16 až 18 hodinách denne. Pripojil výpisy zo zdravotnej dokumentácie, ako aj z účtu.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Výroky rozsudku o rozvode manželstva, zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, zastupovaní detí, úprave styku a trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

7. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutom výroku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

10. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.

11. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní

rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje nielen ich reálne príjmy, ale aj príjmy potencionálne, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zjavne reflektuje na vyššie uvedené zásady určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že súd neprihliadal na skutočnosť, že doposiaľ uhrádzal všetky náklady spojené s bývaním maloletých detí, ako aj navrhovateľky a uhrádzal stravné v školskej jedálni dieťaťu a platil deťom poistky, odvolací súd dodáva, že táto argumentácia by mala právny význam v prípade rozhodovania o výživnom, resp. dlžnom výživnom za čas do rozvodu manželstva účastníkov konania, pretože rozvodom manželstva zaniká BSM, ako aj vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Pokiaľ je povinnému rodičov rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa stanoveným výživným, je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov na účet osoby oprávnenej preberať výživné pre maloleté dieťa a zároveň mu nevzniká žiadna ďalšia povinnosť uhrádzať ďalšie náklady pre dieťa, nakoľko osoba zabezpečujúca starostlivosť o maloleté dieťa (druhý rodič) je povinná z poskytnutého výživného od povinného rodiča spolu so svojím podielom na výživnom uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Nie je totiž možné do budúcna ponechať na vôli alebo nevôli povinného rodiča, či bude aj naďalej ochotný uhrádzať niektoré náklady, resp. inak uspokojovať odôvodnené potreby maloletých detí, v tomto prípade potrebu bývania, stravného v školskej jedálni či poistiek. Napokon úhrady poistného pre maloleté deti nie je možné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti, nakoľko ním nie je uspokojená žiadna z odôvodnených potrieb dieťaťa, ako bolo uvedené vyššie.

13. Pokiaľ ide o odvolací návrh otca, aby bolo určené výživné aj na tvorbu úspor, ktoré bude otec vytvárať práve úhradou poistného pre maloleté deti, odvolací súd konštatuje, že z ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, pričom z tejto právnej úpravy nepochybne vyplýva, že predpokladom určenia výživného na tvorbu úspor je, že bežné výživné je určené v takom rozsahu, ktorý v plnom rozsahu umožňuje uspokojenie odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj podiel na životnej úrovni rodičov, avšak majetkové pomery povinného rodiča mu aj po úhrade bežného výživného dovoľujú prispievať na tvorbu úspor dieťaťa. V tomto prejednávanom prípade s poukazom aj na odvolací návrh otca, ktorým navrhuje určiť výživné pre každé dieťa 100 € mesačne, pretože výživné určené súdom prvej inštancie podľa jeho názoru nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, takto zjavne nie sú splnené podmienky pre určenie výživného na tvorbu úspor. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca týkajúcim sa hodnotenia jeho nevyhnutných výdavkov je potrebné poukázať na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

14. Pokiaľ ide o zistenie príjmu otca, súd prvej inštancie zjavne vychádzal z jeho vlastného vyjadrenia o čistom príjme v roku 2016 (bod 12. odôvodnenia rozsudku) s tým, že v súlade s § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nie je možné prihliadať na možné zníženie príjmu otca v budúcnosti či už z dôvodu poklesu predaja alebo zdravotných problémov s tým, že krátkodobá práceneschopnosť (liečenie) nie je možné považovať za skutočnosť, ktorá by mala zásadný vplyv na možnosti a schopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. K námietke otca, že odôvodnenie rozsudku obsahuje chybný údaj o jeho príjmoch za rok 2016 vyplývajúcich z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol presný údaj vyplývajúci z daňového priznania otca za rok 2016, keď konkrétne na str. 4 daňového priznania v riadku 37 (príjmy z tabuľky č. 1, stĺpec 1, riadok 10) vyplýva

suma 278.576,56 €, teda nejde o chybný údaj v odôvodnení rozsudku, ale zrejme o chybne vyplnené daňové priznanie samotného otca.

15. Vzhľadom na podstatný rozdiel v príjmoch oboch rodičov, kedy matka dosahuje v podstate o polovicu nižší príjem ako uvádzal otec ohľadne svojich príjmov, dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že výživné v rozsahu ako určil súd prvej inštancie zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, preto rozsudok v napadnutom výroku podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, nakoľko nezistil žiadne významné okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania priznať podľa § 55 CMP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .