Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_16Co-17-2018.pdf
PDF · 93.01 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/17/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. F. W., advokátom, so sídlom kancelárie X. XX, P.O.M. XXX, XXX XX M., proti žalovanej W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt W. XX/XX, XXX XX Q. M., občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 386,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7Csp/185/2017-69 zo dňa 27. júna 2018 čo do trov konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, v ktorej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 350 eur a úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50 eur od 26.10.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50 eur od 26.10.2017 do 21.11.2017, úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50 eur od 22.11.2017 do 15.11.2018, úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50 eur od 16.1.2018 do 26.2.2018, úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50 eur od 27.2.2018 do 21.3.2018, úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50 eur od 22.3.2018 do 25.4.2018, úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50 eur od 26.4.2018 do 18.5.2018 a úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50 eur od 19.5.2018 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca (pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou proti žalovanej domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 386,60 eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 20.1.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 15.5.2014 zmluvu o pôžičke č. 6178076, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku 1 000 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 32,09 eur do celkovej sumy pôžičky 1 871,40 eur. Žalovaná uhradila 896,27 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu dňa 26.11.2014 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 1.19.2015 úver zosplatnil. Žalovaná dlžné splátky neuhradila. Žalovaná suma 386,60 eur predstavuje súčet istiny 1 191,67 eur a nákladov na vymáhanie 91,20 eur, od ktorého výsledku súčtu je potrebné odčítať už uhradenú sumu 896,27 eur. Žalobca si neuplatňuje pokutu 117,49 eur, ktorá je v prehľade úhrad a splátok zahrnutá v zostatku
pohľadávky 504,09 eur. Ako dôkaz žalobca označil a predložil žiadosť a zmluvu o poskytnutie pôžičky zo dňa 15.5.2014, predžalobnú upomienku zo dňa 26.11.2014 s doručenkou, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 25.1.2015 a prehľad splátok a úhrad.
3. Uznesením č.k. 7Csp/185/2017-54 zo dňa 11.04.2018 súd prvej inštancie podľa § 80 ods. 1 CSP pripustil, aby do konania na miesto žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO 31 320 155, ktorá je právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. (v tom čase pod obchodným menom Intrum Justitia Slovakia s.r.o.).
4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila na pojednávaní dňa 27.6.2018 a uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Pohľadávku žalobcu v celom rozsahu uhradila, preto žalobu žiadala zamietnuť, nárok na náhradu trov konania si neuplatnila. Potvrdila, že s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila dňa 15.5.2014 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej právny predchodca žalobcu požičal sumu 1 000 eur, ktorú sa zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach po 32,09 eur, pričom do podania žaloby žalobcovi uhradila celkovo sumu 896,27 eur a po podaní žaloby, počnúc mesiacom 10/2017, končiac mesiacom 5/2018 žalobcovi na úhradu jeho pohľadávky poukázala 7 splátok po 50 eur, teda celkovo 350 eur. Žalovaná poukázala žalobcovi ďalšiu splátku 50 eur v mesiaci jún 2018.
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.5.2018 navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 36,60 eur a úrok z omeškania 5,05% p.a. zo sumy 386,60 eur od 20.1.2015 do 25.10.2017, úrok z omeškania 5,05% p.a. zo sumy 336,60 eur od 26.10.2017 do 21.11.2017, úrok z omeškania 5,05% p.a. zo sumy 286,60 eur od 22.11.2017 do 15.1.2018, úrok z omeškania 5,05% p.a. zo sumy 236,60 eur od 16.1.2018 do 26.2.2018, úrok z omeškania 5,05% p.a. zo sumy 186,60 eur od 27.2.2018 do 21.3.2018, úrok z omeškania 5,05% p.a. zo sumy 136,60 eur od 22.3.2018 do 25.4.2018, úrok z omeškania 5,05% p.a. zo sumy 86,60 eur od 26.4.2018 do 18.5.2018, úrok z omeškania 5,05% p.a. zo sumy 36,60 eur od 19.5.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 350 eur s príslušenstvom žalobca zobral žalobu späť, nakoľko žalovaná počas sporu uhradila spolu 350 eur (po 50 eur dňa 25.10.2017, dňa 21.11.2017, dňa 15.1.2018, dňa 26.2.2018, dňa 21.3.2018, dňa 25.4.2018 a dňa 18.5.2018).
6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 657, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 9, § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Konanie v časti o zaplatenie 350 eur s príslušenstvom z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP (odseky 8. - 31. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).
7. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol právny vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ktorou sa žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanej ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaná sa tieto zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Z uvedeného dôvodu ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje aj právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku 1 000 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať 60-imi pravidelnými mesačnými splátkami po 32,09 eur. Žalovaná však túto povinnosť neplnila riadne a včas. Úrok bol dohodnutý vo výške 32 %. V časti dohodnutého úroku považoval súd prvej inštancie túto zmluvu za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Uviedol, že úrok takejto výšky bol uvedený v zmluve o pôžičke s prihliadnutím aplikácie zmluvnej voľnosti v slovenskom právnom poriadku. V danej veci, vzhľadom na existenciu tzv. slabšej strany sporu - spotrebiteľa a v neposledom rade vzhľadom na skutočnosť, že záväzkový vzťah medzi stranami vznikol na základe tzv. formulárovej zmluvy, ktorej obsah žalobca vopred predpripravil pre široký okruh spotrebiteľov, je však podľa názoru súdu prvej inštancie neprípustné, aby výška úrokov 32% závisela len od dohody účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže výkon takéhoto práva by bol v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu
trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Úlohou súdu je, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 26.4.2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011, keď uviedol, že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
8. Podľa priemerných úrokov z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v mesiaci máj 2014 bol pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov priemerný úrok vo výške 10,71 % ročne. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva medzi účastníkmi dohodnutá ročná úroková sadzba 32 %, čo predstavuje takmer 3-násobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že v zmluve o pôžičke bola dohodnutá úroková sadzba neplatne podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže pre neplatnosť dojednania výšky úroku v zmluve o pôžičke absentuje platné dojednanie výšky úroku, ktoré je podstatnou obsahovou náležitosťou tejto zmluvy v zmysle § 9 ods. 1 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z. z., je poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ tohto zákona bezúročný a bez poplatkov.
9. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti dlh žalovanej predstavuje len sumu poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 1 000 eur. Keďže žalovaná žalobcovi už pred začatím konania uhradila 896,27 eur a podaní žaloby minimálne 350 eur (žalovaná síce tvrdila, že žalobcovi uhradila v mesiaci jún 2018 aj sumu 50 eur, toto tvrdenie však nepreukázala), čo znamená, že žalobcovi spolu uhradila minimálne 1 246,27 eur, čím splnila voči žalobcovi svoj záväzok na zaplatenie 1 000 eur, súd žalobu zamietol.
10. O nároku žalovanej, ktorá mala v konaní úspech, rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalovanej však v konaní žiadne trovy nevznikli a preto súd prvej inštancie žalovanej náhradu trov nepriznal.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti čo do trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie je nesprávne. Poukázal na to, že zastavenie konania v časti o zaplatenie 350 eur zavinila žalovaná a preto v súlade so zásadou zodpovednosti za zavinenie vznikol žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu v spore vo výške 81,06 %. V zastavujúcej časti mal súd prvej inštancie rozhodnúť podľa § 256 ods. 1 CSP. V napadnutej časti rozsudku žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovi proti žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,06 %
12. K odvolaniu žalobcu, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 20.8.2018, žalovaná vyjadrenie nepodala.
13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci
nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania má charakter procesného rozhodnutia, o ktorom sa z hľadiska formy rozhodnutia rozhoduje uznesením. Konzumáciou takého uznesenia do meritórneho rozhodnutia o veci samej sa nič nemení na povahe takého rozhodnutia ako uznesenia. V prípade, že odvolanie proti rozsudku je podané len proti nároku o náhrade trov konania, rozhoduje odvolací súd o procesnom nároku na náhradu trov konania taktiež uznesením podľa § 234 ods. 1 a § 357 písm. m/ CSP v spojení s § 354 a § 392 CSP, nakoľko nerozhoduje o veci samej.
16. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 13.11.2017 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba žalobcu proti žalovanej o zaplatenie 386,60 eur s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžičke vo výške 1 000 eur. Žalobca tvrdil, že pred podaním žaloby žalovaná zaplatila sumu 896,27 eur. V priebehu konania žalobca zobral žalobu o zaplatenie 350 eur s príslušenstvom späť z dôvodu, že žalovaná túto sumu zaplatila po podaní žaloby. Súd prvej inštancie zistil, že túto sumu zaplatila žalovaná po 50 eur dňa 25.10.2017, dňa 21.11.2017, dňa 15.1.2018, dňa 26.2.2018, dňa 21.3.2018, dňa 25.4.2018 a dňa 18.5.2018. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu doručenia žaloby súdu prvej inštancie zaplatila žalovaná pred podaním žaloby sumu 896,27 eur + 50 eur (splátka zo dňa 25.10.2017), spolu zaplatila sumu 946,27 eur. Súd prvej inštancie po právnej stránke v konaní ustálil, že poskytnutá pôžička bola v zmysle § 9 ods. 1 písm. i/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov bezúročná a bez poplatkov. Žaloba žalobcu tak bola dôvodná len do sumy 53,73 eur (1 000 eur - 946,27 eur). Ku dňu vydania meritórneho rozhodnutia vo veci samej bolo preukázané, že žalovaná zaplatila žalobcovi celkom 1 246,27 eur, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol.
17. Odvolací súd skúmal sumu, z ktorej bolo potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzať s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby podaním žalobcu zo dňa 28.5.2018, keď žalobca následne zotrval na zaplatení sumy 36,60 eur s príslušenstvom, ktoré predstavuje zákonný úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm po postupnom odpočítavaní sumy 50 eur, ktoré žalovaná zaplatila v dňoch uvedených v odseku 16. tohto odôvodnenia (č.l. 58 spisu).
18. Pri konštatovaní dôvodnosti žaloby podanej dňa 13.11.2017 čo do sumy 53,73 eur, tak žalovaná svojím konaním zavinila zastavenie konania len v tejto časti a iba táto suma môže byť základom pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v konečnom rozhodnutí o veci samej. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania uviedol, že na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikoval § 256 ods. 1 CSP. Obsah tejto časti odôvodnenia však použitej procesnej norme nezodpovedá. Podľa názoru odvolacieho súdu obsah tohto odôvodnenia zodpovedá aplikácii § 255 ods. 1 CSP a uvedenie § 256 ods. 1 CSP súdom prvej inštancie v písomnom vyhotovení rozsudku vyhodnotil odvolací súd ako chybu v písaní. Vzhľadom k zamietnutiu žaloby vo veci samej, pri zohľadnení dôvodnosti žaloby čo do sumy 53,73 eur súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu strany sporu vo veci so zohľadnením späťvzatia v dôvodne uplatnenej výške peňažnej pohľadávky. Úspech žalobcu predstavuje 14 % (53,73 : 386,60 x 100) a úspech žalovanej predstavuje 86 % (332,87 : 386,60 x 100). Pri 14 % úspechu žalobcu a 86 % úspechu žalovanej je zrejmé, že žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanej by patrila náhrada v rozsahu 72 % (86-14). Zo súdneho spisu je zrejmé, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli a preto súd prvej inštancie vo výrokovej časti rozsudku rozhodol správne, keď žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
19. Vzhľadom na procesný stav spisu odvolací súd uzavrel, že odvolanie žalobcu čo do nároku na náhradu trov konania nie je dôvodné.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).